Vincent Willem van Gogh (1853 - 1890) patrí medzi najvýznamnejších maliarov v dejinách svetového umenia. Po Rembrandtovi je považovaný za najväčšieho holandského maliara. Jeho rozsiahle dielo, plné tvorivosti, malo vplyv na expresionistov a impresionistickú maľbu. Svoje najznámejšie diela vytvoril v posledných dvoch rokoch života. Korešpondencia s bratom Theom je cenným zdrojom pre pochopenie Vincenta ako umelca a človeka. Listy odhaľujú jeho myšlienky, názory a teoretický prístup k tvorbe.
Život a tvorba Vincenta van Gogha
Vincent van Gogh si so svojím bratom Theom v rokoch 1872 až 1890 vymenil 652 listov, ktoré zachytávajú jeho životnú cestu za umením. Theo, ktorý bol o štyri roky mladší, bol jeho celoživotným priateľom a poskytoval mu finančnú a emocionálnu podporu. Vincentov život bol plný pochybností, neúspechov a chudoby. Zlyhal v štúdiách, práci a osobných vzťahoch. V neskoršom období sa stal ľahostajným, uzavretým a konfliktným.
Maľba sa pre Vincenta stala vyjadrením jeho pocitov a snahou o znázornenie reality. Zachytával svoje emócie expresívnymi líniami a farbami. V začiatkoch používal tmavé farby, no neskôr, v južnom Francúzsku, začal používať svetlejšie a jasnejšie farby. V Arles namaľoval obrazy v teplých tónoch, kvitnúce kvety, stromy, slnečnice a pšeničné polia. Začal maľovať aj v noci, čo vyvrcholilo obrazom „Hviezdna noc“.
Jeho štýl ovplyvnila technika pointilizmu, ktorú neskôr nahradil vlastnými čiarkami. Nanášal vysoké vrstvy farby (impasto) a pracoval rýchlo. Nesnažil sa zakrývať ťahy štetcom a maľoval aj nehmotné veci, ako vírenie vzduchu, dym a svetelné lúče. Priestorovú skúsenosť podriadil expresii subjektívnych stavov. Farba, jej kontrast a kompozícia sa stali jeho výrazovými prostriedkami. Snažil sa priblížiť k prírode a zachytiť charakter a ľudskosť jednoduchých ľudí.
Vincent Willem van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v holandskom meste Groot - Zundert ako syn evanjelického farára. Bol druhým synom v rodine, pričom jeho starší brat zomrel ešte pred jeho narodením. Táto skutočnosť ovplyvnila jeho život. Sestra ho opisovala ako vážneho, zadumaného a neupraveného chlapca, ktorý mával záchvaty zúrivosti. V roku 1864 začal navštevovať internátnu školu, kde sa učil po francúzsky, nemecky a začal kresliť.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca hranolkami
V šestnástich rokoch začal pracovať ako učeň v galérii s umeleckými predmetmi v Haagu. Neskôr pracoval v pobočkách v Bruselu, Londýne a Paríži. V Londýne žil osamelo a začal kresliť prvé obrazy. Po krátkom pobyte bol preložený do Haagu a neskôr do Paríža. Nemal dobré vzťahy s kolegami a zákazníkmi. Začal študovať bibliu a pracoval ako pomocný učiteľ a kazateľ. V Amsterdame študoval teológiu, no štúdium prerušil. Neskôr pôsobil ako laický kazateľ v belgickom baníckom revíri, kde žil v biede. Ani tu si nenašiel cestu k ľuďom a stal sa závislým na podpore brata Thea.
Začal maľovať pre odreagovanie a prekonanie vnútorného napätia. Jeho námetmi bol život baníkov a chudobných ľudí. V roku 1880 sa zapísal na umeleckú akadémiu v Bruseli, kde zostal rok. Rozhodol sa maľovať prostých ľudí a zameral sa na dedinčanov, roľníkov pri práci, tkalcov, krajiny a portréty starých ľudí. Ovplyvnili ho diela Jeana - Françoise Milleta. V Haagu navštevoval hodiny maliarstva u Mauva a tu vznikli jeho prvé olejomaľby a akvarely. Odmietal pracovať so sadrovými modelmi a maľoval podľa živých modelov. Spoznal sa s Clasinou Maariou Hoornik (Sien), prostitútkou a alkoholičkou, ktorá pracovala ako modelka a bola tehotná.
Van Gogh mal komplikovaný osobný život a bol niekoľkokrát nešťastne zaľúbený. Počas pobytu v Londýne sa zamiloval do dcéry domácej (Ursule Loyerovej) a jej odmietnutie u neho vyvolalo prvú psychickú krízu. Po odchode z umeleckej akadémie sa vrátil do rodičovského domu, kde prežil ďalšiu nešťastnú lásku k ovdovelej sesternici Kate Vos-Strickerovej. Počas pobytu v Haagu sa zaľúbil do svojej „modelky“ Sien, s ktorou žil a plánoval sa s ňou oženiť. S jeho rodinou prišlo k ďalšej roztržke. Ďalší krátkodobý vzťah prežil počas návratu do rodičovského domu s Margot Begemannovu.
V roku 1883 sa vrátil do domu rodičov, kde strávil dva roky. Rodičia sa zmierili s jeho umeleckou dráhou a prenajali mu ateliér. V roku 1885 mu zomrel otec, z čoho bol veľmi zdrvený. Počas tohto obdobia namaľoval okolo 200 malieb. Väčšina obrazov je v tmavých, zemitých farbách, používal zjednodušené línie a celkovo pôsobia ťažkopádne. Toto jeho plodné obdobie je charakteristické scénami zo sedliackeho života a temnými dramatickými krajinami. Na jeseň roku 1885 odcestoval do Antverp, kde navštevoval umeleckú akadémiu. Po niekoľkých mesiacoch odmietol akademické princípy a opustil školu. Zoznámil sa s japonským umením, ktoré začal zbierať a študovať. Obdivoval jeho svetlé farby, použitie plátna a hlavných línií. Japonské umenie ho ovplyvnilo natoľko, že ho použil na dekoráciu stien vo svojom ateliéri a niektoré jeho portréty sú maľované s pozadím pripomínajúcim japonskú krajinu.
V roku 1886 sa presťahoval do Paríža k bratovi Theovi. Tu sa zoznámil s dielami Degasa, Pissarra, Sisleyho, Renoira, Moneta, so zásadami plenérovej maľby a so Signacovou a Seuratovou teóriou neoimpresionizmu. Oceňoval použitie svetla a farieb, ale kritizoval ich pre nedostatok sociálneho cítenia. V tomto období sa stupňuje farebnosť jeho obrazov, maľuje zátišia, kytice, pohľady na parížske ulice a zákutia, portréty a autoportréty. Spriatelil sa s Gauguinom a v jeho tvorbe ho priťahovali zjednodušené schémy farieb a tvarov. Vo svojom novom domove bol nadšený tunajšou krajinou a dúfal, že tu vytvorí novú umeleckú skupinu. Plánoval založiť slobodné, sebestačné umelecké spoločenstvo maliarov, ktoré by prijalo jednoduchý životný štýl a našli by tu pre svoju tvorbu harmóniu i inšpiráciu. Gauguin sa nakoniec v októbri 1888 nasťahoval k Vincentovi.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie s cuketou a zemiakmi
Ich priateľstvo bolo plné napätia a vzťahy sa začali zhoršovať. Presný sled udalostí, ktoré viedli k incidentu s van Goghovým uchom, nie je známy. Podľa dostupných údajov prišlo v deň pred Štedrým dňom v roku 1888 k prudkej hádke. Gogh ohrozoval Gauguina britvou a tomu sa pred ním podarilo utiecť. V noci si van Gogh v záchvate úzkostí a halucinácií urezal spodnú časť ľavého ucha, ktoré potom odniesol do verejného domu jednej z jeho bývalých prostitútiek. Ráno našla zraneného van Gogha polícia a odovzdala ho do nemocnice. Gauguin z Arles odcestoval a informoval brata Thea o jeho stave. Vincent bol z nemocnice prepustený v januári 1889.
Počas pobytu v ústave sa klinika a jej záhrady stali hlavným objektom maliarovho záujmu. Vincent van Gogh prežil svoj posledný rok v čiastočne dobrovoľnej i vynútenej osamelosti.Prežíval duševné muky a trpel čoraz silnejšou depresiou, ale pokračoval v maľovaní. V tejto dobe začali jeho dielam dominovať kruhy, krúženie a cifrovaný štýl s krúživými ťahmi. Vincent sa zmieril so svojím stavom a potom, čo obyvatelia Arles podpísali petíciu, že je van Gogh nebezpečný, sa rozhodol v máji 1889 na vlastnú žiadosť presťahovať do ústavu pre duševne chorých v Saint-Paul-de-Mausole (pri Saint-Rémy-de-Provence). Theo mu zaplatil dve izby, jednu s výhľadom do záhrady, aby ju mohol využívať ako ateliér. V lete po návšteve v Arles však dostal ťažký záchvat, po ktorom bol dlho v bezvedomí. Na jeseň v roku 1889 pri práci mimo ústavu sa dostavili znovu ťažké záchvaty so stratou vedomia, zhoršením pamäti, halucináciami, chcel jesť farby a začal sa báť ostatných ľudí.
V apríli 1889 sa oženil brat Theo s Johannou Bognerovou. Vincent mal obavy zo straty milovaného brata, jeho podpory, cítil sa vyhostený zo spoločnosti a nemal nádej na budúcnosť. V januári 1890 vystavoval v Bruseli a cítil sa veľmi dobre. Bratovi Theovi sa v tom čase narodil syn, ktorého pomenoval po strýkovi - Vincent Willem. Maliar mu bol za krstného otca a venoval synovcovi obrazy. Ako špeciálny dar pre malého namaľoval obraz „Kvitnúce kvety mandľovníka“ (február 1890) - použil na ňom najintenzívnejšiu, najžiarivejšiu a najjasnejšiu modrú farbu na pozadí, akú kedy použil. Biele mandľové kvety rašia z ešte zimou stuhnutých vetiev a dávajú zvesť o novom počínajúcom živote.
V roku 1890 dostal van Gogh znova ťažkú recidívu, ktorá trvala dlhšie ako inokedy. Aby mal Theo brata bližšie, opustil Vincent kliniku a usídlil sa blízko Paríža, v Auvers-sur-Oise. Začal sa liečiť u doktora Paula Gacheta, ktorý bol sám maliar amatér a už predtým liečil niekoľko známých umelcov. Dostalo sa mu tam mimoriadne priateľského prostredia, Vincent sa s ním spriatelil a vytvoril svoj jediný lept „Portrét doktora Gacheta“. Theovi sa však prestalo dariť a Vincent cítil ohrozenie svojej existencie, ak by ho brat nemohol podporovať. Prišlo tiež ku konfliktu s dr. Gachetom a Vincent zistil, že všetky kontakty sú zničené, rovnako aj nádeje na prácu, ktorá ho držala pri živote. Stále častejšie sa mu vracali záchvaty a cítil tušené nebezpečie úplného šialenstva.
Theovi napísal posledný list 23.júla. 27. júla 1890 odišiel Vincent van Gogh opäť maľovať do prírody. Za súmraku sa postrelil do hrudníka a so zranením sa vrátil do hostinca, kde mal prenajatú izbu. Domáci zbadal na schodoch krvavé stopy, privolal dr. Gacheta a brata Thea. Vincent celý ďalší deň presedel na posteli a fajčil. Brat Theo ho našiel krvacajúceho v izbe. Vincent zomrel v noci 29. Pochovaný bol na cintoríne v Auvers-sur-Oise vo Francúzsku.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalé lekvárové pirohy
Po Vincentovej smrti sa zhoršil aj zdravotný stav Thea, ktorý trpel syfilisom, bol oslabený smrťou brata a nebol schopný sa s jeho smrťou zmieriť. Theo zomrel o šesť mesiacov neskôr, v januári 1891 a bol pochovaný v Utrechte. Theova manželka Johanna sa vrátila s dieťaťom do Holandska. Johanna sa pokúšala zhromaždiť čo najviac Vincentových obrazov. Mnoho z nich však bolo zničených alebo stratených. Viaceré obrazy vyhodila van Goghova matka, pri jej sťahovaní ďalšie predala starožitníkovi, ktorý ich predal pod cenu, desať centov za kus.
Na obrazoch zo Saint-Rémy, kde počas pobytu namaľoval vyše 150 olejomalieb a neskôr na obrazoch pochádzajúcich z Auvers sa vinú vlnité krivky a zložitá spleť ostrých, zúbkovaných čiarkových línií. Oba prvky sú nabité napätím a dynamikou. Odvážne vynechávanie línií je často pripisované jeho psychickému stavu. Počas života v Auvers-sur-Oise začal znovu maľovať, ale energia farieb je prevedená do čiar. Kvôli výrazne turbulentnému štýlu obrazu „Obilné pole s vranami“ býva tento považovaný za Vincentov posledný obraz pred samovraždou.
Počas celého života vytvoril van Gogh množstvo autoportrétov, ktoré zachytávajú jeho emocionálny zápas. V rokoch 1886 - 1889 namaľoval 37 svojich podobizní. Na obrazoch je jeho pohľad zriedkakedy zameraný na diváka, vyzerá akoby sa pozeral inde. Obrazy sa líšia farbou i intenzitou svetla.
Bol to génius bojujúci s vlastnými démonmi, ktorý výrazne ovplyvnil výtvarné umenie. Jeho neľahký život, naplnený vnútornými pochybnosťami, poznamenal neúspech i chudoba. V relatívne krátkom časom rozpätí približne desiatich rokov vytvoril viac ako 2100 umeleckých diel - vyše 850 obrazov a takmer 1300 kresieb. Mnohé z jeho diel ako napríklad Slnečnice, Kosatce, Hviezdna noc, Jedáci zemiakov, či portrét doktora Gacheta si po smrti umelca našli milióny obdivovateľov.
Jedáci zemiakov: Analýza diela
Popis obrazu
Objektom maľby "Jedáci zemiakov" je päťčlenná roľnícka rodina pri večeri. V popredí je stôl s prostým jedlom zo zemiakov a hustou čiernou kávou. Pozornosť priťahujú ruky a tváre. Ruky sú ušľachtilé, kostnaté a silné ruky pracujúcich. Tváre sú drsné, skoro až prechádzajúce do karikatúry. Sledujeme únavu v matkinej tvári a predčasne zostarnutú tvár mladej dievčiny. Autor sa nestavia do pozície ochrancu a neromantizuje. Chce maľovať ľudí takých, akí sú. Ponúka sa nám pohľad, akoby sme cez oblok pozorovali vtedajší rodinný život.
Svetlo a tma
Obraz je charakteristický kontrastom svetla a tmy. V pološere objavíme, že na hodinách je sedem hodín, čas večere pre päťčlennú rodinu. Napravo vidieť náboženský obraz, ktorý naznačuje, že ide o bohabojných ľudí. Najzaujímavejší je kontrast medzi tmavým pozadím a svetlom v popredí, ktoré ožaruje samotný stôl a jedlo. Prosté jedlo je vyzdvihnuté svojou svetlosťou. Zaujímavá je hra svetla na upracovaných kostnatých rukách a tvárach, ktorým tak dáva až skoro formu karikatúry.
Technika maľby
Maľba je klasický olej na plátne. Autor maľoval olejom len štyri roky pred vznikom diela. Obraz vznikol v roku 1885, ešte pred autorovým pobytom v Paríži a teda pred ovplyvnením impresionizmom.
Interpretácia diela
Interpretované dielo je treťou a zároveň poslednou verziou daného námetu. Od úvodnej po finálnu verziu je badateľný autorov vývoj. V prvej verzii, nazvanej vidiecky interiér sedia pri stole štyria namiesto piatich vidiečanov. Obraz je viac ponorený do tmy.