Špenát je obľúbená listová zelenina, ktorá je cenená pre svoje výživné listy bohaté na vitamíny a minerály. Je to skvelá voľba pre záhrady, pretože rastie rýchlo a je veľmi univerzálny v kuchyni. Ak chcete mať k dispozícii bohatú úrodu plnú dôležitých vitamínov a minerálov hneď na jar, jesenný výsev špenátu je výborná voľba. V tomto článku sa dozviete, kedy sadiť špenát, ako sa oň starať a prečo je táto zelenina taká prospešná pre vaše zdravie.
Prečo zaradiť špenát do svojho jedálnička?
Špenát obohatí váš jedálny lístok o vitamíny A, B, C, D a K. Nájdete v ňom tiež množstvo horčíka, železa a vápnika. Vďaka vysokému obsahu chlorofilu pomáha pri prísune kyslíka do krvi, vplýva priaznivo na výkon mozgu aj metabolizmus. Špenát prispieva k znižovaniu cholesterolu v krvi a pomáha chrániť pred rakovinou. Jeho pozitívny účinok ocenia aj vaše srdce a cievy, znižuje krvný tlak a tiež hladinu cukru v krvi. Špenát výborne chutí v surovom stave ako súčasť šalátov a môžete ho chrumkať aj len tak - samotný. Napríklad k celozrnnému pečivu s vašou obľúbenou nátierkou.
Druhy špenátu
Existuje niekoľko druhov špenátu, ktoré sa líšia veľkosťou a tvarom listov:
- Hladkolistý špenát: Tento druh má hladké, jemné listy, ktoré sa často používajú v šalátoch alebo rýchlo varia.
- Kučeravý špenát: Má vráskavé, kučeravé listy a je odolnejší voči chladu.
- Baby špenát: Je to mladá verzia špenátu, ktorá má malé, jemné listy a používa sa najmä do šalátov.
- Špenát siaty Matador: Je vhodný na celoročné pestovanie a vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
- Špenát zimný: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar a dobre odoláva nízkym teplotám.
- Špenát Asta: Je odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
- Špenát novozélandský: Má tmavé zelené, mäsité a krehké lístky, ktoré môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu.
Kedy sadiť špenát?
Špenát je plodina, ktorá preferuje nižšie teploty, preto je ideálne ho vysievať, keď teploty dosahujú medzi 5-15 °C. Existujú v podstate dve hlavné obdobia, kedy môžete špenát sadiť:
- Jarný výsev: Zvyčajne sa vysieva v marci, najneskôr začiatkom apríla. Semená klíčia už pri 3 až 4 °C.
- Jesenný výsev (zimný špenát): Zimný špenát môžete vysievať od polovice augusta až do konca októbra. Pokiaľ si chcete zabezpečiť skorú jarnú úrodu, najvhodnejším bude až október. Neskoré jesenné sadenie sa postará o množstvo zdravých zelených lístkov už v jarnom období.
Z neskoršej sejby sa však vegetácia posunie do obdobia dlhého dňa, keď už nastáva nebezpečenstvo predčasného vybiehania rastlín do kvetu.
Prečítajte si tiež: Eucharistia a teológia
Ako sadiť špenát?
Pestovanie špenátu je pomerne jednoduché a zvládne ho aj začiatočník. Tu je postup, ako na to:
- Príprava pôdy: Špenát má rád priepustnú, humóznu pôdu bohatú na organické látky. Pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna s pH v rozmedzí 6,0-7,0. Pôdu na záhonoch pred sejbou najskôr urovnajte, prípadne prihnojte priemyselnými hnojivami, ktoré rozsypte a zapracujte hrabľami. Hnojivá používajte len v nevyhnutných množstvách, najlepšie podľa predchádzajúceho rozboru pôdy. Uprednostňujte pomaly rozpustné druhy. Pôdu nechajte dva až tri týždne uľahnúť a až potom začnite so sejbou. Na začiatku rastu použite kompost alebo organické hnojivo, ktoré podporí zdravý rast listov.
- Výsev semien: Semienka špenátu vysejte do prekyprenej pôdy. Osivo sejte do riadkov vzdialených 15 - 30 cm, v riadku na vzdialenosť 1,5 - 3 cm, do hĺbky 3 - 4 cm. Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto. Semienka špenátu dokážu vyklíčiť až do teplôt 3 - 4 °C. Vo vlhkej pôde vydržia bez toho, aby zhnili a znášajú teploty až do - 8 °C. Semená vyklíčia do šiestich dní a vzídu do dvoch týždňov od sejby.
- Zavlažovanie: Špenát potrebuje pravidelné zavlažovanie, aby sa pôda nevysušila. Vyžaduje rovnomernú vlhkosť, najmä počas obdobia sucha. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť stres rastliny a urýchliť jej kvitnutie, čo vedie k horkým listom. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Dôležité je mať kvetináč s dierkami, aby mala prebytočná tekutina kadiaľ odtekať.
- Stanovisko: Špenát preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň, najmä ak ho pestujete v teplejších oblastiach.
- Ochrana pred mrazom: Pokiaľ hrozia mrazy, záhon prekryte čečinou alebo mulčom, aby ste ich pred ním ochránili. Na jar potom vrstvu mulču odstráňte, aby mohol špenát vyklíčiť.
- Starostlivosť počas rastu: Počas vegetácie zbavujte špenát buriny, podľa potreby jednotíme, okopávame a primerane zalievame. Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm.
Pestovanie špenátu v kvetináči
Áno, špenát môžete pestovať aj v kvetináči alebo v truhlíku na balkóne. Pestovanie špenátu v kvetináči so sebou prináša viacero výhod. Chutnú zeleninu budete mať vždy poruke, eliminujete tiež riziko chorôb prenášaných pôdou či napadnutie rôznymi škodcami.
- Výber kvetináča: Na pestovanie špenátu zvoľte kvetináč s hĺbkou približne 15 až 20 cm. Vyberajte skôr široký ako hlboký kvetináč. Je na vás, či si zvolíte viac menších kvetináčov a poukladáte ich na okno vedľa seba, alebo uprednostníte dlhé okenné boxy či drevené debničky.
- Sadenie semien: Semienka špenátu by sa mali sadiť približne 8 cm od seba. Ak sa chystáte zberať baby špenát v rannom veku, môžete zmenšiť rozstup sadenia na 5 cm. Semienka zasejte približne 2 cm hlboko.
- Umiestnenie: Ak pestujete špenát na jeseň, udržujte rastliny na slnečnom mieste. Dni sú kratšie a slnko menej intenzívne, takže rastlinky znesú aj pobyt na priamom slnku. Na jar a v lete stiahnite kvetináče do polotieňa, priame slnko by listy baby špenátu mohlo spáliť. Počas tropických letných dní udržujte špenát iba v tieni.
- Pôda: Na pestovanie používajte kvalitnú zmes na kvety, bohatú na organické látky. Textúra pôdy musí byť drobivá a hlinitá. Vyhnite sa umelému zatepleniu pôdy. Dobre odvodnená pôda je najdôležitejší faktor pre optimálny rast špenátu v kvetináči. PH pôdy musí byť neutrálne.
- Zalievanie: Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný, ale nie preliaty. To vedie k hnilobe a k rôznym plesňovým ochoreniam. Vyhnite sa tiež vlhčeniu listov. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Dôležité je mať kvetináč s dierkami, aby mala prebytočná tekutina kadiaľ odtekať.
Zber a skladovanie špenátu
Špenát rastie veľmi rýchlo a je pripravený na zber už za 4-6 týždňov po výseve. Špenát môžete zbierať v dvoch fázach:
- Ako baby špenát: Baby špenát alebo mladý špenát treba zbierať hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Stonky baby špenátu, na rozdiel od zrelého špenátu, nemusíte vyhadzovať, sú jemné a vhodné na konzumáciu.
- Ako zrelý špenát: Zrelý špenát sa zbiera ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek.
Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu. Odporúčame ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Zabaľte ho do papierovej utierky a suchý špenát skladujte v chladničke. Zbierané listy je najlepšie spariť a zamraziť. Takto spracovaný špenát Vám vydrží dlho.
Problémy pri pestovaní špenátu
- Vybielenie do kvetu: Teploty nad 25 °C sprevádzané suchom spôsobujú tvorbu drobných, tvrdých listov a predčasné vybiehanie rastlín do kvetu.
- Pomalý rast: Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy špenát pomaly rastie, tvorí málo listov horšej kvality.
- Škodcovia: Špenát môže byť napadnutý slimákmi, voškami alebo rôznymi druhmi hmyzu.
- Choroby: Špenát je náchylný na plesňové ochorenia, ako je pleseň sivá alebo múčnatka, najmä v podmienkach vysokej vlhkosti.
Tipy a triky pre úspešné pestovanie špenátu
- Špenát je vhodná predplodina.
- Špenát dobre znáša aj zatienenie, preto ho môžete pestovať pod stromami či viničom.
- Vyžaduje pôdu v starej sile, preto hnojenie maštaľným hnojom môže byť škodlivé.
- Hoci dobre reaguje na hnojenie dusíkom, treba postupovať opatrne, lebo jeho nadmerný prísun spôsobuje zvýšenie obsahu dusičnanov v konzumných častiach.
- Voda použitá na varenie zemiakov je skvelým prírodným hnojivom, a to vďaka vitamínom uvoľneným počas varenia. Vodu nechajte vychladnúť a použite ju na zalievanie izbových alebo záhradných rastlín raz týždenne.
- Pre správny a rýchlejší rast semien je vhodné použiť takzvaný výsevný pásik. Obsahuje dusíkaté hnojivo, ktoré podporuje lepší rast mladých rastlín. Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka.
Prečítajte si tiež: Galileo Galilei a ďalekohľad
Prečítajte si tiež: Ako rozpoznať kvalitné mäso?