Článok sa zameriava na históriu a súčasnosť mäsovej výroby Urbánek v Trenčíne, pričom reflektuje aj aktuálne výzvy, ktorým čelia slovenskí spracovatelia mäsa, ako sú dopady veterinárnych opatrení a potreba krízových scenárov.
História mäsovej výroby Urbánek
Tradícia výroby a predaja mäsových výrobkov pod značkou rodiny Urbánek sa začala písať pred 133 rokmi, keď Václav Urbánek v roku 1890 založil v Trenčíne dnes už známu mäsovú výrobu. Václav Urbánek sa narodil na Morave a výučný list získal v Brne. Neskôr, už ako tovariš, pôsobil vo viacerých zahraničných veľkomestách. Výborne ovládal všetky práce vo svojom odbore a údenárske výrobky dodával nielen do Budapešti, ale aj do ostatných väčších miest v okolí.
V rodinnej tradícii po Václavovi Urbánkovi pokračoval jeho syn Anton, známy poctivými mäsovými výrobkami a mimoriadnou čistotou. Avšak, jeho profesionálna púť netrvala dlho. V roku 1948 bol podnik znárodnený a jeho živobytie prevzal štátny podnik Zdroj Trenčín.
Obnovenie tradície po roku 1989
V roku 1991, vnuk Václava Urbánka, Anton Urbánek, získal v reštitúcii späť časť objektu a spolu s manželkou Martou Urbánkovou v tom istom roku obnovil prevádzku v duchu rodinných tradícií. Vzhľadom k obmedzeným technologickým možnostiam začali s výrobou tradičných zabíjačkových špecialít.
Súčasná ponuka a filozofia
Okrem tradičných špecialít a výrobkov vlastnej výroby, ako sú suchomáčané výrobky, nájdete v predajni Urbánek aj syry a mliečne výrobky. Pri nákupe a distribúcii dávajú prednosť domácim výrobkom. Ponúkajú široký výber populárnych produktov, ktoré si zákazníci obľúbili pre ich výnimočnú chuť a kvalitu. Od tradičných mäsových špecialít až po inovatívne výrobky bez prídavných látok a konzervantov.
Prečítajte si tiež: Elektrické mlynčeky na korenie
Aktuálne výzvy pre spracovateľov mäsa na Slovensku
V súvislosti s veterinárnymi opatreniami sa aktuálne hovorí najmä o postihnutých farmách, ktoré musia zlikvidovať tisíce kusov dobytka. Nákaza zásadne ovplyvnila dodávateľské reťazce a dostupnosť surovín pre slovenské bitúnky. Po potvrdení výskytu nákazy boli zavedené opatrenia, ktoré úplne zakázali akýkoľvek prevoz zvierat, a to vrátane ich presunu na bitúnok. Slovenské bitúnky tak prišli o všetky možnosti zásobovania sa živými zvieratami, z ktorých následne produkujú jatočne upravené telá.
Stanovením opatrenia, ktoré spočívalo v zákaze zvozu domácich kopytníkov na bitúnky, sa ich činnosť úplne ochromila, pretože nemali k dispozícii zvieratá, ktoré by mohli spracovať. V dňoch nečinnosti tak produkovali stratu. Pozastavenie činnosti bitúnkov vplyvom prijatých opatrení spôsobilo prevádzkovateľom bitúnkov rozsiahle finančné straty, nakoľko nebolo možné zrealizovať dohodnuté obchodné transakcie. Tieto straty sa kumulovali za každý jeden deň, čo boli prevádzky uzatvorené.
Požiadavka na kompenzácie pre bitúnky
Spracovatelia mäsa oslovili ministra pôdohospodárstva s požiadavkou, aby štát pripravil kompenzácie aj pre bitúnky. Ide o najslabší článok spracovateľskej vertikály, ktorý dlhodobo vykazuje nepriaznivé trendy, čo sa prejavuje v medziročných prepadoch. Zároveň je to článok vertikály, ktorý má priamy dosah na potravinovú sebestačnosť Slovenska v bravčovom mäse, keďže nadväzuje priamo na prácu chovateľov a spracováva ich produkciu v podobe jatočných zvierat. Rovnako, ako bez práce chovateľov nebudú jatočné zvieratá, tak ani bez činnosti bitúnkov nebude na trhu čerstvé slovenské mäso pre potreby zákazníkov. Toto by mohlo byť rozhodujúce hlavne v krízových situáciách, keď dochádza k obmedzeniu zásobovania, ako to bolo napríklad počas pandémie.
Situácia po zmiernení opatrení
Napriek tomu, že sú už zvozy živých zvierat na bitúnky opäť povolené, situácia nie je vôbec jednoduchá. Vplyvom nedostupnosti bravčových polovíc v čase platnosti opatrení bola značná časť obvyklého dopytu bravčových polovíc zo slovenských bitúnkov nahradená importom zo zahraničia. Nepredvídateľnosť situácie spôsobila na úrovni odberateľov bitúnkov neistotu, preto sa rozhodli radšej nečakať, ako sa situácia vyvinie, a zabezpečili si surovinu pre svoje fungovanie zo zahraničia. Bitúnky však za toto obdobie o tieto objednávky prišli. Rovnako sú na tom aj spracovatelia mäsa, ktorí sú zároveň aj chovateľmi, a spracovávajú výhradne svoju produkciu, napríklad uvádzajú na trh čerstvé mäso a mäsové výrobky.
V týchto dňoch sa môže stať, že mäso slovenského pôvodu bude na pultoch v obchodoch dostupné len obmedzene alebo vôbec. Návrat do štandardného spôsobu fungovania sa očakáva až v priebehu budúceho týždňa. Na základe predchádzajúcich skúseností, napríklad s dopadmi afrického moru ošípaných na cenu mäsa, sa dá predpokladať nárast cien vplyvom týchto okolností. Odpoveď je však závislá od konkrétneho vývoja situácie.
Prečítajte si tiež: Najlepšia pizza v Trenčíne a jej donáška
Pokiaľ sa ochorenie bude rýchlo šíriť a bude dochádzať k rozsiahlej likvidácii chovov, počet dostupných zvierat bude na trhu klesať. V takomto prípade bude na trhu nedostatok živých zvierat, teda suroviny pre mäsospracujúce odvetvie, dopyt bude prevyšovať ponuku, a tým pádom cena živých zvierat a následne aj mäsa samotného bude stúpať.
Riziká spojené s nákazou a opatrenia
Vzhľadom na charakter vírusového ochorenia a pomerne rýchly spôsob jeho šírenia sa nedá vylúčiť jeho ďalší výskyt a šírenie. Preto je dôležité, aby boli všetci zodpovední a rešpektovali vyhlásené opatrenia. Po prepuknutí ochorenia niektoré členské krajiny prijali vnútroštátne opatrenia na ochranu svojho trhu. Napríklad Poľsko úplne zakázalo dovoz všetkých produktov z mäsa, ako aj živých zvierat. Česká republika zakázala dovoz čerstvého mäsa a tepelne neopracovaných mäsových výrobkov. Vnútroštátne opatrenia prijalo aj Turecko, Bosna a Hercegovina, Ukrajina, Veľká Británia, pričom zoznam týchto štátov sa každý deň rozširoval.
Obmedzenie vývozov do zahraničia je problémom hlavne pre spoločnosti, ktoré svoje produkty vyvážajú, pretože týmto obmedzením tiež prichádzajú o časť svojich tržieb. Niektoré firmy sú na export orientované výraznejšie než iné, takže dopady sú rôzne. Zatiaľ nebol zaznamenaný žiadny znížený záujem o mäso a mäsové výrobky zo strany spotrebiteľov. Je dôležité zdôrazniť, že konzumácia mäsa a mäsových výrobkov od schválených slovenských výrobcov je pre spotrebiteľov bezpečná a z dôvodu výskytu nákazy sa nemusia obávať žiadneho zdravotného rizika.
Súčasný systém kontroly bezpečnosti mäsa je nastavený tak, že úradný veterinárny lekár ako nezávislý kontrolný orgán najprv vykoná na bitúnku prehliadku zdravotného stavu zvieraťa v živom stave, bezprostredne pred jeho usmrtením, a následne po ňom sa vykoná aj prehliadka jatočného tela (post mortem). V prípade, ak úradný veterinárny lekár počas prehliadky nájde na zvierati alebo jatočnom tele príznaky ochorenia, neuvoľní ho na ľudskú spotrebu, čo znamená, že mäso z takéhoto zvieraťa sa nedostane sa trh. Tento postup je zakotvený v platnej právnej úprave Európskej únie a je platný pre všetky členské štáty.
Nebezpečenstvo predstavuje nákup mäsa a mäsových výrobkov neznámeho pôvodu a z neznámych zdrojov, ktoré nepodlieha takýmto kontrolám. Ide o mäso a mäsové výrobky od nelegálnych výrobcov, ktorí ich predávajú napríklad cez sociálne siete, inzeráty či neregistrované e-shopy. Kúpa takéhoto mäsa je najväčším nebezpečenstvom.
Prečítajte si tiež: Ponuka agropotravín Trenčín
Komunikácia a spolupráca s inštitúciami
Informačné toky a komunikácia so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou (ŠVPS) fungujú dobre, informácie prichádzajú včas, s možnosťou klásť otázky a dostávať na ne rýchle a priame odpovede. Pozitívne je hodnotené zriadenie Národnej protinákazovej komisie, kde sa nezabudlo ani na zástupcov potravinárov.
Potreba krízových scenárov
Čo vnímame ako nedostatok je, že v súčasnosti neexistujú na úrovni štátu pripravené krízové scenáre pre takéto situácie. Túto požiadavku sme prvý krát komunikovali s chovateľmi ošípaných ešte v čase, keď na území Slovenska vypukol africký mor ošípaných. Vtedy bol problém umiestniť na trh mäso z určitých lokalít postihnutých africkým morom, a to napriek tomu, že išlo o mäso zo zdravých zvierat. Bolo k tomu niekoľko pracovných stretnutí, žiaľ, téma nebola dotiahnutá do konkrétnych výstupov.
Určite by bolo vhodné, keby boli pripravené pre takéto situácie krízové scenáre, ktoré by sa následne v prípade potreby použili v praxi.
Kauza s poľským mäsom
V súvislosti s kauzou rizikového hovädzieho mäsa z údajne chorého dobytka zabíjaného ilegálne na poľskom bitúnku, zasadal aj parlamentný výbor. Podľa aktuálnych informácií nevyhovujúce hovädzie mäso z Poľska bolo rozvezené do 14 európskych krajín. Na Slovensko sa dostalo 580 kg a až 90% z neho skončili vo verejných stravovacích zariadeniach - aj v školských jedálňach.
Po zverejnení zoznamu prevádzok, ktoré mali obchodovať s rizikovým poľským mäsom sa voči obvineniu ohradili dve firmy, vrátane Mäsiarstva u Urbánka. Obe firmy sa cítia poškodené. Poľský minister poľnohospodárstva ale vydal vyhlásenie, že kravy, z ktorých pochádzalo rizikové mäso neboli choré. Podľa úradov SR toto do ukončenia vyšetrovania nie je možné ani poprieť ani potvrdiť. Veterinári tiež pozastavili dovoz ďalšieho hovädzieho mäsa z troch bitúnkov z Poľska.