Novohrad, Podpoľanie a Hont, regióny rozprestierajúce sa na území okresov Veľký Krtíš, Krupina a sčasti zasahujúce aj do okresu Banská Štiavnica, sú bohaté na kulinárske tradície. Silvia Pilková, autorka úspešnej série ,,Poklady slovenskej kuchyne“, sa v ďalšom diele zameriava práve na obľúbené tradičné pochúťky z tejto oblasti. Poďme sa ponoriť do sveta chutí a vôní, ktoré formovali život našich predkov.
Múčne jedlá - základ stravy
Pre celú oblasť Hontu, Podpoľania a Novohradu boli dominantné múčne jedlá. Boli to lacné a rýchle jedlá. Trhance, rezance, párance, lokše, pirohy či haruľa tvorili základ stravy. V obci Ladzany, známej pestovaním jabĺk, sa tieto plody hojne využívali aj v kuchyni. Vrchársky kraj Podpoľania je zasa známy sýtymi jedlami, ktoré sa jedli pred odchodom na pole či do hory. Medzi ne patria skočená praženica, fučka, chamuľa, dubčiaky, dlábenie krumple, haruľa s krvou, hurke, pražená kapusta či halušky a strapačky. Z cestovín sa robili rezance, pirohy, šífliky.
Recept na rezance s lekvárom a orechmi
Rezance uvaríme v osolenej vriacej vode. Scedíme ich a jednu tretinu vložíme do maslom vymastenej zapekacej misy. Posypeme cukrom, orechmi, pridáme niekoľko lyžíc slivkového lekváru a zakryjeme druhou tretinou rezancov. Opäť navrstvíme cukor, orechy, lekvár a dáme poslednú vrstvu rezancov.
Fučka a chamuľa
Fučka a chamuľa sú vlastne rovnaké jedlá, len s malými obmenami.
Recept na fučku: Olúpané a pokrájané zemiaky uvaríme v osolenej vode do mäkka. Polovicu vody vylejeme a zemiaky so zostávajúcou vodou popučíme a miešame na ohni na kašu. Ak by sa kaša zdala prihustá, prilejeme mlieko. Cibuľu osmažíme na masti doružova, posolíme ju a nalejeme na fučku.
Prečítajte si tiež: Tradičné jedlá východného Slovenska
Gastronómia Cínobane: Osúchy, jedlá sklárov a polievky
V Novohrade, konkrétne v Cínobani, sa zachovali rodinné gastronomické skvosty. Typické osúchy na sladko či na slano, jedlá sklárov s názvami ako točňa, Sklárske mäso s haluškami, a typické polievky ako cícerová či medveďovica, svedčia o bohatej kulinárskej histórii regiónu. Sýte a bohaté jedlá sa varili pre chlapov, ktorí pracovali v hutách, baniach alebo pri ťažbe dreva. Základ stál vždy na tom, čo dalo pole, záhrada či komora. Až potom mohli začať gazdinky čarovať.
Lokálne a sezónne stravovanie - návrat k tradíciám
Naši predkovia jedli to, čo sa v danom období v danom regióne urodilo. Dnešní dietológovia, by povedali, že sa stravovali lokálne a sezónne a vraj to nášmu telu aj najviac prospieva. V lete sa konzumovala zelenina a ovocie zo záhrady ako tekvica, cícer, zelený hrášok, na jeseň už boli zemiaky, cvikla, hrozno, zabíjali sa kačice a husi. V zime sa jedla kyslá kapusta, sušená fazuľa, no a na jar to bolo obdobie mladej zeleninky, šťaveľa, žihľavy, šalátu či májovej bryndze. Rozdiely v stravovaní sa mohli jemne líšiť vďaka polohe regiónov. V južných a úrodnejších oblastiach, napr. Novohrad, sa pestovali plodiny ako paradajky, či druhy obilia, ktoré sa v hornatých oblastiach Podpoľania neurodili. No tam sa zas choval dobytok a preto ich strava bola viac obohatená o mliečne produkty.
Zdravé stravovanie v minulosti vs. súčasný food snobizmus
Zloženie receptov napovedá, že aj v minulosti prevládalo zdravé stravovanie. Dnes ho prebil food snobizmus. Ľudia začínajú mať chaos a možno aj výčitky, že nekupujú výlučne BIO suroviny. Buď v ich okolí nie sú, alebo nepustí peňaženka.
Odporúčania Silvie Pilkovej
„Asi treba mať zdravý rozum a zvážiť, aké sú naše možnosti. Kupovať drahé biopotraviny v dnešnej dobe je trendová záležitosť, ale aj snaha ľudí jesť zdravšie. Či ten produkt je naozaj bio, je však veľakrát otázne. Na obal sa dá napísať hocičo. Je len pochopiteľné, že v súčasnosti je príprava jedla jednoduchšia. Väčšina obyvateľstva žije v mestách. Stačí, ak zájde do niektorého zo širokej škály obchodov alebo na trhovisko a nakúpi potrebné suroviny. Niektorí možno majú šťastie, že majú vlastnú záhradku. Doba je naozaj rýchla a preto aj ja využívam ponuku obchodov, kde dostať už všetko. Ale doma vypestované bylinky ako petržlen, bazalka, pažítka, oregano, majorán či mäta nám pripomenú časy, kedy pre naše babičky bolo úplne prirodzené skočiť si pred prípravou jedla do záhradky a vziať si odtiaľ všetko potrebné. Aj pre ľudí, čo nemajú možnosť dopestovať si zeleninku v záhradke, je to vhodná príležitosť pokúsiť sa vypestovať si bylinky doma na balkóne a oprášiť tak spomienky na život našich predkov.“
Regionálny produkt NOVOHRAD
Každý región má neopakovateľný charakter, ktorý je daný prírodným a kultúrnym bohatstvom, históriou a tradíciami miestnych obyvateľov, ktoré sú často jedinečné a typické pre ten ktorý región . Označovaním miestnych produktov je potrebné identifikovať ich v rámci obrovského množstva ponúkaných tovarov a služieb, odlíšiť ich od ostatných a povýšiť na značkové (originálne) produkty, resp. služby, za ktoré je spotrebiteľ ochotný zaplatiť aj vyššiu cenu. Koordinátorom regionálneho značenia „Regionálny produkt NOVOHRAD“ je Región Neogradiensis, z. p. o., ktoré na projekte začalo pracovať už koncom roku 2016. Aktivity súvisiace so zavedením regionálneho značenia v Novohrade finančne podporil Úrad BBSK v roku 2017. Územná pôsobnosť "Regionálneho produktu NOVOHRAD" zahŕňa aj územie MAS HORNOHRAD.
Prečítajte si tiež: Halušky pre dvoch
Výrobcovia s certifikátom regionálneho značenia
Z územia MAS HORNOHRAD majú certifikát regionálneho značenia "Regionálny produkt NOVOHRAD" nasledovní výrobcovia:
- Ing. Monika Tokajová - MonAteliér Výrobky - úžitkové látkové a dekoratívne predmety. Textilná výroba z prírodných materiálov ako ľan, bavlna, konope so snahou klásť dôraz na kvalitu, nie kvantitu vlastnej remeselnej textilnej výroby s minimalizovaním odpadov. Ručne tkaný ľan a konope je využívaný pri výrobe vreciek na pečivo a chlieb ako zdravá alternatíva jeho uskladnenia, inšpirovaná našimi starými rodičmi. Je dotváraná ručnou alebo strojovou výšivkou. Ľanové, konopné tašky, vaky, bylinkové vrecká a prestieranie sú dotvorené ručne maľovanou krajinkou, bylinkou alebo dekorom novohradskej - haličskej hrnčiny, charakteristickej tenkým zvonivým črepom, jednoduchou štylizovanou lineárnou výzdobou, zemitou farebnosťou, harmóniou farieb. Zo 100 % bavlny a tenkého ľanu sú šité zásterky bohatých i jednoduchých strihov, taktiež i posteľné obliečky podľa požiadaviek zákazníkov. Nadbytočný materiál je využívaný na výrobu obalov na knihy alebo aplikovaný na rôzne výrobky. Pre skrášlenie domovov i obdarovanie blízkych sú v ateliéri k dispozícii filcové ručne vyšívané a korálkami dotvorené ozdoby. Monika Tokajová sa textilnej výrobe venuje od roku 2008 vo svojom ateliéri na vidieku v Uhorskom. Pokračuje tak v dlhoročnej rodinnej tradícii . Zúžitkováva ľan a konope, ktoré vypestovali a ručne tkali jej predkovia, ale i obyvatelia Novohradu. Bavlnu kupuje v rámci EÚ, vyrábanú v ľudsky dôstojných pracovných podmienkach. Jej snahou je spracovávať textil a textilný odpad s rešpektom k ľuďom a k životnému prostrediu. Predajné miesta Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode. v Bardejove, Skalici, Slovenskej Ľupči, Topoľčanoch, Nových Zámkoch, Košiciach, vo Zvolene , v Poltári, na jarmoku a furmanských pretekoch v Lučenci a na Sashe trhoch v Bratislave v Starej Tržnici.
- Ing. Ľudmila Hoffmanová LIJUS Výrobky - Domáce lekváre. Lekváre varí z rôzneho druhu ovocia, ktoré pestuje na svojom pozemku. Všetko čo u nej rastie je pestované na princípoch permakultúry, čisto, bez akejkoľvek chémie. Lekváre varí tradičnou metódou, varenie do zhustnutia, bez použitia pektínov a väčšinou aj bez cukru. Tradičné postupy niekedy obohacuje o naše bylinky alebo namiesto cukru sladí hroznovým muštom, hruškami, alebo sladkými odrodami jabĺk, ktoré majú vysokú cukornatosť . Jabĺčka, ktoré sú v lekvároch pochádzajú zo starých odrôd. Varí lekváre tradičné: marhuľový, slivkový, jablkový, černicový ap., ale zároveň sa snaží , aj keď tradičnou metódou varenia lekváru, kombinovať aj iné typy ovocia a byllín. Vzniká tak zaujímavá chuť a zvýrazňujú sa liečivé účinky ovocia. Tak vznikli lekváre: černicový s aróniou, bazový s levanduĺou, jablkový s jostou, jablkový s tmavým hroznom alebo jablkový krém s karobom a tekvicovými semienkami. Žije v krásnom prírodnom prostredí Katarínskej Huty, kde z čistých produktov ( v bio kvalite) našej lesnej záhrady a z darov prírody varí lekváriky tradičnou metódou tak, ako lekvár varili naše babičky. Lekváriky tak majú silnú chuť ovocia. Snaží sa o ich spracovanie s ohľadom na životné prostredie, nielen pestovaním ovocia, ale aj napr. recykláciou sklenených obalov, kartónových štítkov ap. Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode. Ďalšie predajné miesta: Trhy v mestách a obciach: Lučenec, Banská Štiavnica ( Vianočný jarmok v Banskom múzeu a Festival kumštu a remesiel), Súdovce ( Milý malý trh), Svätý Anton ( pri starom Hostinci), Brhlovce ( pri kamenných obydliach), Bohunice ( pri Vodnom mlyne).
- Ing. Ľudmila Hoffmanová LIJUS - Novohradský kváskový chlebík. Kváskový chlieb pečie tradičný ražný do ktorého používa ražnú múku a ražný kvások, raž v menšom množstve tiež pestuje . Samotná prvotná výroba kvásku trvá 5 dní, počas ktorých ražná múka s vodou fermentuje a živé kvasinky, ktoré fermentáciou vzniknú, vytvoria kvások, ktorý sa používa namiesto droždia. Potom s prípravou chleba začína už večer, kedy múku zmieša s vodou a kváskom. Táto zmes kvasí 8 - 12 hodín v závislosti od teploty, na druhý deň primieša múku, soľ, rascu a vodu podľa potreby a poriadne ručne vymiešam cesto, po hodine ešte poriadne premiesim a dám do ošatky. Cesto kvasí 2 - 4 hodiny v závislosti od teploty. Upečie, ešte horúci potriem studenou vodou. Pri pečení používa aj kúsky usušeného cesta, ktoré podporuje kvasenie. Túto starú technológiu používa aj pri bezlepkovom kváskovom chlebe, s mojou receptúrou. Jeho základom je mak, tekvicové semienka, slnečnicové semienka, celozrnná pohanková múka, ľanové semienka, skorocelové semienka. Časť surovín, niekedy všetky, pestuje, samozrejme bez použitia chémie. Žije v krásnom prírodnom prostredí Katarínskej Huty, kde z čistých produktov ( v bio kvalite) našej lesnej záhrady , na kurzy kváskovania kupuje múky vhodné na kváskovanie. Kurzy pečenia tradičného kváskového novohradského chlebíka robí po celom Slovensku a veľmi sa teší , keď sa okruh kváskovačov rozširuje Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode. Ďalšie predajné miesta: Trhy v mestách a obciach: Lučenec, Banská Štiavnica ( Vianočný jarmok v Banskom múzeu a Festival kumštu a remesiel), Súdovce ( Milý malý trh), Svätý Anton ( pri starom Hostinci), Brhlovce ( pri kamenných obydliach), Bohunice ( pri Vodnom mlyne), Kokava nad Rimavicou ( Remeselná ulička na Kokavskom Koliesku ).
- Ing. Ľudmila Hoffmanová LIJUS - Ručne pletené výrobky z ovčej vlny. Pletie rôzne odevy, ponožky,čiapky, rukavice. Všetko 100 % ručne. Na tvorbu využíva aj regionálne vzory, vypletá ľudové výšivky, či tkané vzory z oblasti Novohrad, ktoré jej ku nahliadnutiu poskytlo Novohradské múzeum. Väčšinou tieto vzory používa do ručne pletených ponožiek, ale aj do pulóvrov a čiapok. Používa priemyselne spracovávané certifikované priadze, ale aj ručne pradené od priadok, ktoré ovečky aj čisto chovajú tradičným spôsobom a ručne ovčiu vlnu čistia a spracovávajú. Nakoľko som v Novohrade neobjavila priadku, ktorá by spĺňala moju požiadavku na tradičný chov oviec a tradičné spracovávanie vlny bez chémie, túto vlnu beriem od Marcely Nemcovej z oblasti Hont a Jadoli z Moravy- oblasť Valašsko. Ponožky pletie tradičným spôsobom na piatich ihliciach a do tých z ručne pradnej vlny pri dávam do päty ručne pradené ľanové nite, ktoré pred 50 rokmi upriadla babička . Ovčia vlna je prírodný, ekologický , čistý a nedocenený materiál. Výrobky z nej patria k najstarším tkaninám. Prvé zmienky o použití ovčej vlny siahajú až do mladšej doby železnej. Svojou hrejivosťou má liečivý účinok hlavne pri náznakoch reumatického ochorenia. Každý ovčí vlas je totiž obalený v lanolíne, ktorý zabraňuje usádzaniu sa baktérií, roztočov a mikroorganizmov vo výrobkoch. Výhodou ovčej vlny je, že je to dorastajúci materiál. Kvôli vlne tak nemusí zahynúť žiadne zviera, ba práve naopak, je nutnosťou minimálne raz ročne ich ostrihať Ručnému pleteniu sa venuje viac ako štyridsať rokov, od roku 1977 . V súčasnej dobe najradšej tvorí v našej lesnej záhrade, v nádhernom prírodnom prostredí Katarínskej Huty Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode. Môžete ma nájsť aj na rôznych festivaloch, napr. na festivale Pohoda, kde robím workshop „ Pletenie, jóga našich starých mám.
- Anna Rechtoríková - Výrobky zo šúpolia, Drôtené výrobky. Venuje sa hlavne bábikám a opletaniu veľkonočných vajíčok. Tvorivé dielne, ktoré sa v Kokave každoročne konajú, kde sa môže stretnúť s úžasnými ľuďmi, sú pre ňu veľkou motiváciou. Predajné miesta Priamo u výrobcu, trhy a jarmoky, kultúrne podujatia.
- Mária Joklová - Maľovaná ľudová architektúra Novohradu. Jej cieľom je interpretovať prvky drevenej architektúry na základe fotodokumentácie do výtvarného prejavu tak, aby slúžili pre ďalšie generácie a zachoval sa klenot našich predkov. Maľuje len drevenú architektúru ľudového bývania tak, aby zachytila jej jedinečnosť danej doby. Jej olejomaľby sú v hnedobielom prevedení.
Vidiecky cestovný ruch a agroturistika - návrat k prírode a tradíciám
Rozvoj cestovného ruchu na vidieku spôsobuje nielen atraktívnosť krajiny, dobrodružstvo spojené s poznávaním prírody a spôsobu života, ale aj domáckosť prostredia, slovenská gastronómia, tradície a remeselná výroba, snaha zotaviť sa, nájsť rovnováhu medzi prírodou a rodinou.
Vidiecka turistika - forma cestovného ruchu
Vidiecka turistika je formou cestovného ruchu, ktorá zahŕňa súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb spojených s cestovaním a pobytom ľudí vo vidieckom prostredí a vo voľnom čase. Zvyčajne ide o činnosti spojené s návratom k prírode, s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch a rôznych ubytovacích zariadeniach na vidieku, kde súčasťou ponuky je aj možnosť stravovania sa alebo vlastnej prípravy stravy a vykonávania rozličných činností spojených s pobytom na vidieku. Súčasťou vidieckej turistiky je aj agroturistika, ktorá zahŕňa špecifické činnosti agropodnikateľov, fariem a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie potrieb návštevníkov v oblasti domácej gastronómie. Agroturistiku možno považovať za doplnkovú činnosť poľnohospodárskeho podnikateľského subjektu. Produktom vidieckej turistiky a agroturistiky je poskytovanie služieb, ktoré majú špecifický charakter. Možno ich rozdeliť z hľadiska hierarchie uspokojenia potrieb na základné a doplnkové.
Územná samospráva a rozvoj vidieckej turistiky
Územná samospráva z hľadiska rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky zohráva zväčša rolu aktivizátora a koordinátora rozvoja. Obce sa môžu na rozvoji vidieckeho cestovného ruchu podieľať svojou priamou účasťou, resp. nasmerovaním, naštartovaním a ponechaním si možnosti koordinácie, pričom ďalšie aktivity ponechávajú podnikateľským subjektom.
Prečítajte si tiež: Tradičné kanadské Vianoce