Tekvice sú na Slovensku tradičnou plodinou, ktorej sa darí takmer všade, okrem Antarktídy. Mnohé druhy tekvíc dobre znášajú tunajšie podmienky. Aj napriek tomu sa slovenskí pestovatelia dlho orientovali predovšetkým na tekvice na jadierka, ktoré putovali najmä do Rakúska. Dotácie na pestovanie plodiny, z ktorej mali prospech najmä v zahraničí, boli pre pestovateľov iných, náročnejších plodín špeciálnej rastlinnej výroby, dlho tŕňom v oku.
Začiatky pestovania tekvíc pri Nitre
Príbeh pestovania tekvíc v okolí Nitry sa často začína ako rodinná záľuba, ktorá prerastie do úspešného podnikania. Alenka Bernadičová z Farmy Tekvička v Malom Cetíne pri Nitre hovorí: „Poľnohospodárstvo sa nám pritrafilo do života, keď som mala asi desať rokov. Zatiaľ čo naša rodina prevádzkovala pohostinstvo, začala prejavovať stále väčší záujem o vlastnú rastlinnú výrobu. Tekvice boli medzi prvými plodinami našich polí. Mama ich po nociach piekla a ráno s nimi vyrážala autobusom na jesenné jarmoky.“
Postupne sa výroba rozširovala a k tekviciam pribudli aj uhorky a zemiaky. Rodinná farma sa rozrastala a dnes pestuje tekvice na stovkách hektárov pôdy. „Na našej farme neexistujú pojmy práca a voľno - je to pre nás čas strávený v kruhu rodiny. Nadšenie, ktoré do podnikania vniesli naši rodičia, zdieľame naďalej a preniesli sme ho aj na naše ratolesti,“ dodáva Alenka Bernadičová.
Od pestovania k spracovaniu
Farma Tekvička sa zameriava na pestovanie dvoch hlavných druhov tekvíc: tekvice s jadierkami so šupkou a tekvice s jadierkami bez šupky, ktoré sa používajú na lisovanie oleja. Okrem toho pestujú aj tekvice na priamy konzum, ozdobné tekvice a halloweenske tekvice.
Jadierka z farmy neputujú k odberateľom len ako surovina. „Jadierka pražíme denno-denne. Pražíme ich stále čerstvé. Najskôr sa dajú do rotačného bubna, kde sa zmiešajú s vodou a soľou, následne sa dopravníkom dostanú do pece, kde sa pečú asi 15 minút. Potom sa ochladia, smerujú na ručnú prebierku a do rotačného odsoľovača, kde sa cez sito odstráni prebytočná soľ,“ opisuje Alenka Bernadičová proces spracovania jadierok.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť tekvicové muffiny
Pred štyrmi rokmi sa farma rozhodla aj pre lisovanie tekvicového oleja. „Zákazníci sa naň neustále dopytovali, počúvali sme otázky, prečo aj my nelisujeme olej, keď máme bezšupkové jadierka. Tie pritom zväčša aj od nás smerovali na lisovanie do Rakúska. Preto sme začali pátrať po možnostiach a zistili sme, že sú dva spôsoby lisovania. Pri prvom sa používa tlakový proces, lisuje sa pražená hmota jadier, druhý spôsob je lisovanie za studena, zo surových jadierok.“ Farma Tekvička sa rozhodla pre závitový lis, ktorý umožňuje spracovanie pražených aj surových jadierok.
Inovácie v spracovaní tekvicových jadier
Spracovanie tekvicových jadier na olej je na Slovensku stále skôr raritou. Mnohí pestovatelia, ktorí jadierka nedokážu spracovať, ich vyvážajú. Farma Tekvička sa však rozhodla ísť vlastnou cestou a investovala do technológie na lisovanie oleja za studena. Tento spôsob lisovania zachováva v oleji všetky výživné látky a vitamíny.
Alenka Bernadičová vysvetľuje: „Keď som skončila školu, našla som si manžela a chceli sme pokračovať v týchto poľnohospodárskych prácach. Začali sme naše produkty baliť do pekných obalov a predávať aj v obchodoch či na eshope. Na rôznych podujatiach sa nás ľudia často pýtali, prečo nelisujeme olej. Niektorí to poznali z Rakúska či Slovinska. Tak sme sa nad tým zamysleli, lebo od nás odchádzali kamióny bezšupkových jadierok práve do Rakúska na lisovanie. Keď som sa do toho zahĺbila a študovala, aké lisy existujú, zistila som, že v Rakúsku, Slovinsku či Chorvátsku sa lisujú tekvicové oleje na princípe tlakového lisu. Ten funguje tak, že sa jadierka zomelú, nahrejú na určitú teplotu a zmes v teple rotuje do vyparenia vody, až potom sa zmes tlakom vylisuje. Chcela som však zistiť, či existuje lis, ktorý by dokázal lisovať za studena na princípe šneku - ako starý liatinový mlynček na mak, ktorý mali naši starí rodičia. Našli sme firmu v Nemecku, ktorá nám ho vyrobila na mieru. Dokážeme lisovať pri teplote do 45 °C - tá teplota je potrebná, aby sa rozbili semená a uvoľnili vitamíny. Tekvicový olej má orieškovú chuť, pretože jadierka sa teplom akoby „upečú“.“
Pestovanie tekvíc pre rôzne účely
Hoci sa Farma Tekvička zameriava predovšetkým na tekvice na jadierka, v posledných rokoch sa snažia dopestovať aj ozdobné a halloweenske tekvice. Alenka Bernadičová hovorí: „Najdôležitejšie je vybrať si semienka a odrodu podľa toho, na čo chceme tekvicu využívať.“
Rozlišuje sa medzi dekoratívnymi tekvicami a tými, ktoré sú určené na konzumáciu. „Určite sa nám nič nestane, keď zjeme aj dekoratívne tekvice. No ak si chceme tekvicu vysiať doma, mali by sme rozmýšľať nad tým, na čo ju budeme chcieť využiť. Ak chceme ozdobiť okná či vstup do domu, vyberáme si ozdobné tekvičky určené práve na dekoráciu. V zásade je očividné, ktoré tekvičky sú ozdobné a ktoré na jedenie,“ vysvetľuje Alenka Bernadičová.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre tekvicové placky
Halloweenske tekvice sú charakteristické sýtou oranžovou farbou a tenkou dužinou, ktorá sa ľahko vyrezáva. Naopak, tekvice pestované na semená majú hrubú dužinu a tvrdú šupku. Dužina z halloweenskych tekvíc je jedlá a semienka sa dajú konzumovať, hoci majú trochu iný tvar než tie z olejnatých odrôd.
Tipy pre pestovanie tekvíc
Pestovanie tekvíc je pomerne nenáročné. Alenka Bernadičová radí: „Nevyžadujú si extra veľkú starostlivosť a v podstate tekvici stačí aj ranná rosa. Netreba ju veľa zalievať, ale má rada vodu, poteší sa jej. Vieme ju tým pádom sadiť aj na miesta, kde nám nedočiahnu hadice s vodou. Najdôležitejšie je však, aby to bolo slnečné miesto a dobre priepustná pôda, také stanovište má veľmi rada.“
Tekvicu je vhodné vysievať koncom alebo začiatkom mája, keď je pôda už dostatočne teplá. Starostlivosť spočíva v odstraňovaní buriny a v zabezpečení dostatočnej vlahy. Tekvica má rada úrodnú pôdu, najlepšie kompostovanú už na jeseň.
Alenka Bernadičová odporúča pre začiatočníkov hokkaido tekvicu, ktorá je sladká, chutná a netreba ju šúpať. Obľúbené sú aj maslové tekvice a cukety.
Zdravotné benefity tekvicových jadierok a oleja
Tekvicové jadierka sú bohaté na živiny a majú mnoho zdravotných benefitov. Obsahujú cucurbitacíny, zinok, horčík, fosfor, mangán, meď, vápnik, železo, vitamíny A, B, D, E, aminokyseliny a esenciálne mastné kyseliny omega 3 a 6.
Prečítajte si tiež: Ako si pripraviť tekvicové korenie
Zinok je dôležitý pre správnu produkciu hormónov a má antioxidačné a protizápalové vlastnosti. Vitamíny skupiny B - B17 majú protinádorové účinky a slúžia aj ako prevencia proti chrípke. Tekvicové semená pomáhajú pri žalúdočných ťažkostiach a problémoch s obličkami aj s mechúrom, reume a srdcovocievnych ochoreniach. Sú vhodné pre diabetikov a ľudí s vysokým cholesterolom.
Charakteristickou látkou pre čeľaď cucurbitaceae je Cucurbitin, ktorý má silné protiparazitické účinky a môže paralyzovať črevné cudzopasníky. Semená sú jedným z najbohatších zdrojov aminokyseliny tryptofanu, ktorá má priamy vplyv na hladinu serotonínu a môže priaznivo ovplyvniť náladu alebo depresiu.
Odporúčaná denná dávka je 25 až 50 gramov surových tekvicových semienok. Ak na tekvicové semená chuť nemáte, siahnite po tekvicovom oleji.
Tekvicový olej má okrem zdravotných benefitov aj výborné využitie v kuchyni. Je vhodný do šalátov, polievok a na dochutenie rôznych jedál.
Farma Tekvička: Rodinná tradícia s budúcnosťou
Farma Tekvička z Malého Cetína pri Nitre je príkladom úspešného rodinného podniku, ktorý sa venuje pestovaniu a spracovaniu tekvicových jadierok už viac ako dve desaťročia. Ich produkty sú obľúbené po celom Slovensku a sú symbolom kvality, tradície a lásky k prírode.
Alenka Bernadičová a jej rodina sú dôkazom toho, že aj v poľnohospodárstve sa dá uspieť s poctivou prácou, inovatívnym prístupom a rodinnou súdržnosťou. Ich príbeh je inšpiráciou pre ďalších mladých ľudí, ktorí sa chcú venovať pestovaniu a spracovaniu lokálnych plodín.