Ako vyzerá vyliahnutá ryba: Sprievodca pre akvaristov

Rate this post

Žiabronôžka soľná (Artemia salina) je drobný kôrovec, ktorý sa stal obľúbeným živým krmivom pre mnohé druhy akváriových rýb. Mnohí chovatelia afrických cichlíd využívajú čerstvo vyliahnuté nauplie artémií na kŕmenie mladých rýb po rozplávaní alebo po opustení matkiných úst. Keďže k dispozícii sú iba vajíčka artémií, je potrebné zabezpečiť vhodné podmienky, aby sa vyliahol čo najväčší počet nauplií.

Čo je to Artemia salina?

Artemia salina - žiabronôžka soľná patrí medzi Entomastraca. Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori. Sú pomerne malé do 15 mm, oveľa menšie ako ich príbuzní v sladkej vode. Artémia sa používa v rôznych veľkostiach, od jemnej až po hrubšiu. Väčšine akvaristov vyhovuje práve jemná artémia. Dostať ju v akvaristických obchodoch, na burzách a na iných akvaristických akciách. Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít - z Ruska, Kanady, USA, Číny. Ich liahnivosť je otázkou kvality. 95% liahnivosť vajíčok je vynikajúci parameter. Závisí od toho aj cena. Žiabronôžka je výživné krmivo, z ktorého poter najrýchlejšie vyrastie najmä do výšky a do šírky. V stave, keď ryby dorastajú, neodporúčam kŕmiť iba žiabronôžkou.

Liahnutie artémií: Kľúč k úspechu

Artémia sa dá ľahko liahnuť, pravda pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky. Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné. Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne. Kúpená artémia sú vlastne vajíčka artémie. Vajíčka nasypeme do vody, napr. do fľaše, do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky soli (25 - 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme silne vzduchovali. Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť. Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni - je potom o niečo väčšia. Artémia sa pri 25 °C liahne 1.5 dňa. Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu. V sladkej vode vydržia iba krátku dobu - asi tak 8 hodín.

Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Ja cedím artémiu cez monofil. Dekapsulovanú - odslupkovanú artémiu používam úspešne ako suché krmivo.

Výroba liahne artémií z PET fľaše

Na samotnú výrobu liahne som použil klasickú PET fľašu o objeme 1,5 l. Použil som 2 rovnaké fľaše. Samozrejme je možné použiť fľašu s akýmkoľvek objemom. Odporúčam však hneď pri výbere hľadať fľašu, ktorá má hornú tretinu smerom k hrdlu nejakým spôsobom vrúbkovanú, nie hladkú. Má to význam pri získavaní vyliahnutých artémií z fľaše, kedy sa pri sťahovaní nauplií prázdne obaly vajíčok, prípadne nevyliahnuté vajíčka, zachytávajú na vrúbkoch steny fľaše a nemiešajú sa s vyliahnutými naupliami. Z jednej fľaše odrežeme dno hneď na spodku. Táto fľaša bude slúžiť ako vlastná liaheň.

Prečítajte si tiež: Kváskový chlieb a zdravie

Z druhej fľaše odrežeme spodnú časť do výšky asi 10 cm. Táto časť bude slúžiť ako podstavec, do ktorého zasadíme liaheň hrdlom dolu. Z tejto druhej fľaše odrežeme ešte hornú tretinu fľaše s hrdlom, čím vznikne lievik. Táto časť bude slúžiť, ako kryt liahne proti striekaniu slanej vody. Do vrchnáku vyvŕtame dva otvory, ktorých priemer prispôsobíme klasickej plastovej hadičke, ktorá sa používa napr. na rozvod vzduchu do akvárií. Otvory vyvŕtame o niečo menšie, aby cez ne hadičky iba tesne prešli. Nebude potom treba nič utesňovať. Do oboch dier prevlečieme hadičky. Jedna bude slúžiť na prívod vzduchu. Je možné nechať hadičku bez akéhokoľvek ukončenia, ale podľa mojich skúseností je lepšie použiť čo najmenší vzduchovací kamienok. Ja som použil taký, ako sa používa v obyčajných molitanových filtroch poháňaných vzduchom. Použitie vzduchovacieho kameňa má výhodu v tom, že zabráni vnikaniu vajíčok a artémií do tejto hadičky pri vypnutí vzduchovania (pri odsávaní vyliahnutých artémií). Kameň umiestnime tesne pri vrchnáku.

Do druhej dierky navlečieme rovnakú hadičku, ktorej vyústenie bude tesne pri vrchnáku. Táto hadička bude slúžiť na odsatie vyliahnutých nauplií artémií. Máme pripravenú fľašu s vrchnákom, ktorý na ňu naskrutkujeme. Zoberieme odrezanú spodnú časť fľaše a tesne pri dne urobíme dva otvory, aby ním pohodlne prešli hadičky, ktoré sme upevnili do vrchnáku. Otočíme fľašu hore dnom a posadíme do odrezanej spodnej časti fľaše, ktorá slúži ako podstavec liahne. Zároveň prevlečieme hadičky cez otvory v tejto časti zvnútra smerom von. Na hadičky je možné pripojiť malé ventily. Ja som však uzavretie hadičiek volil prostredníctvom obyčajného štipca na prádlo. Jednu hadičku, na ktorej je vzduchovací kameň, napojíme na vzduchovací kompresor.

Druhú hadičku s voľným koncom uzavrieme ventilčekom alebo, ako ja, zalomíme a zaistíme štipcom na prádlo. Takto je liaheň pripravená na naliatie roztoku a liahnutie. Aby voda nevytiekla cez hadičky, stačí ich zachytiť prostredníctvom háčika z drôtu na okraj liahne. Do fľaše nalejeme 1 l vlažnej vody (ja som si urobil na fľaši rysku, aby som nemusel stále odmeriavať vodu) a nasypeme kopcovitú čajovú lyžičku kuchynskej soli. Ja používam morskú soľ, ktorú bežne dostať v potravinách. Pustíme vzduchovanie, aby bola voda aktívne miešaná a keď sa rozpustí soľ, nasypeme vajíčka artémií. Ich množstvo závisí od počtu kŕmených rýb a treba si uvedomiť, že vajíčka sú veľmi malé a teda napr. 1/2 čajovej lyžičky vajíčok bude značné množstvo nauplií artémií.

Alternatíva: Vyliahnutá artémia priamo na použitie

Existuje aj možnosť zakúpiť si už vyliahnutú artémiu. V tomto prípade nejde o vyliahnutú artémiu, ale o vajíčka artémie zbavené škrupinky - preto sa aj v češtine nazýva odskorapkovaná alebo odsloupkovaná. Stačí ju len hodiť rybám a žerú ho - ked ho len nasypes na hladinu, tak pomerne dlho plava, takze ked napriklad niekto chce cielene krmit poter napr.

Choroby rýb a ich liečba

Okrem správneho kŕmenia je dôležité vedieť rozpoznať a liečiť choroby rýb. Tu je niekoľko najčastejších ochorení:

Prečítajte si tiež: Objavte kôstkové ovocie

  • Krupička (Ichthyophthirius multifiliis):

    • Napadnutie týmto parazitom je nazývané ako "krupička", pretože rybky vyzerajú akoby posypané krupicou.
    • Kožovec rybí je nálevník veľký maximálne do 1 mm (spravidla menši), ktorý parazituje ZAVŔTANÍ v koži rýb, na plutvách i žiabrach, kde je potom vidieť ako drobná biela bodka.
    • Napadnuté rybky obsypané zreteľne viditeľnými bodkami sa neustále otierajú o dekoráciu, rastliny i dno.
    • Silne postihnuté rybky hynú, jednak na otravu jedovatými toxíny vylučovanými parazitmi, a tiež na druhotné infekcie a zaplesnenie vznikajúcimi v poranených miestach.
    • Cudzopasník po dokončení svojho vývoja odpadne z rybieho tela a vytvára cystu, v ktorej sa vyvíjajú ďalší jedinci (až 2000 z jednej cysty).
    • Po namnožení a prasknutí cysty potom ďalšie vývojové štádiá plávajú vo vode, hľadajú a napádajú svojho hostiteľa - rybu. Ak sa však do 2-3 dní neuchytia, spravidla hynú.
    • Niektoré tieto štádiá však môžu prežiť aj dlhšiu dobu, rovnako ako cysty môžu prejsť do určitého pokojového štádia, ktoré môže trvať až niekoľko týždňov.
    • Doba jedného vývojového cyklu je závislá na teplote vody, pri teplote 24 ° C trvá približne 12 hodín. Čím vyššia je teplota, tým prebieha cyklus rýchlejšie.
    • Liečba je účinná iba pre štádia parazita, kedy odpadlí jedinci opúšťajú rybu pred ich skompletovaním do cysty, alebo na nového jedinca ešte pred uchytením sa na rybách. Kožovec prichytený na rybom tele je voči akejkoľvek liečbe odolný.
    • Pri liečbe zvýšime ihneď teplotu vody na 28-32 ° C, čo urýchli celý vývojový cyklus, a tiež pri takto vysokej teplote hynú mladá rejdivá štádia kožovca a degenerujú cysty.
    • U slabších chorôb pridáme do vody roztok soli (pokiaľ možno bez prísad a bielidiel) čo zodpovedá zhruba koncentrácii 3 kg na 1000 l vody.
    • Soľ podporuje u rýb vyššiu tvorbu slizu, takže Kožovec má sťaženú možnosť uchytenia, a ďalej soľ pôsobí proti prípadnému zaplesneniu poškodených miest na tele a plutvách.
    • Vyššia koncentrácia soli vo vode vedie tiež k zmene osmotického tlaku, čím dôjde k poškodeniu tenkých bunkových blán parazita a k jeho likvidácii.
    • Pri silnejších nákazách použijeme dlhodobé dezinfekčné kúpeľe pomocou rôznych na trhu dostupných liečiv (malachitová zeleň, metylénová modrá, FMC, atd.).
    • Liečba musí trvať minimálne 8-10 dní, kedy spravidla každý 2. až 3. deň je nutné vymeniť približne tretinu vody v nádrži spolu s odkalením dna a doplnením tretiny pôvodnej dávky liečiva.
    • Pri vysokej teplote vody je potrebné zaviesť silné vzduchovanie, filtre pokiaľ možno úplne odstavíme.
    • Rybky kŕmime len veľmi striedmo a vylúčime živé krmivo z vonkajších vôd.
    • Po skončení liečby postupne znižujeme zvýšenú teplotu vody.
    • POZOR! Niektoré druhy rýb (sumce, jesetery) sú mimoriadne citlivé na lieky obsahujúce malachitovou zeleň, metylénová modrú, formaldehyd, hypermangán či meď.
    • V týchto prípadoch radšej použijeme iba soľ spolu so zvýšenou teplotou vody.
    • Možno použiť aj liečivá na báze chininchloridu (terapi-CHIN), ktoré sú k citlivým rybám šetrnejšie. Viac rôznych druhov liečiv nekombinujeme!
    • Každé liečivo je pri predávkovaní toxické pre ryby aj rastliny, preto dodržujeme návody uvedené na obaloch!
    • Objavujú sa však aj kmene kožovcov, ktoré sú relatívne odolné voči niektorým liečebným prostriedkom použitým opakovane v nedostatočnej koncentrácii.
    • Napadnutie týmto snáď najznámejším parazitom, ak nezačneme liečbu ihneď, môže spôsobiť veľmi rýchly úhyn všetkých rýb v nádrži.
    • Nákazu si najčastejšie prinesieme s novými rybami, na ktorých ani pôvodca nemusí byť vidieť (je na žiabrach), alebo tiež sieťkou či nepatrným množstvom vody z inej nádrže.
    • Ak spozorujeme len jedinú napadnutú rybku, je nutné považovať celú nádrž za infikovanú a všetky ryby podrobíme liečbe.
    • Výnimočne niektoré ryby, ktoré prežijú napadnutia cudzopasníkom, môžu byť voči ďalšej nákaze čiastočne imúnne. Radšej sa na to však nespoliehame a pri introdukcii ďalších nových rýb dodržujme dôslednú karanténu a alebo úplne zmeníme zdroj nákupu rýb.
  • Oodinióza (Piscinoodinium pillularis):

    • Ochorenie spôsobujú cudzopasné bičíkovce, ktorí parazitujú na povrchu rybieho tela aj na plutvách, kde sa javia ako veľmi drobné biele až žltkasté bodky na hranici viditeľnosti voľným okom či ako svetlosivý povlak.
    • Najlepšie idú spoznať na priehľadných plutvách proti svetlu.
    • Napadnutie týmto bičíkovcom sa podľa podobných príznakov často zamieňa s vyššie uvedeným kožovcom (tzv. krupicou), a tiež spôsob množenia parazita je podobný.
    • Vývoj trvá približne 7 dní, kedy sa počas tejto doby uvoľní dospelí bičíkovci z ryby, na dne vytvorí cystu, v ktorej sa po 3-4 dňoch mnohonásobne rozdelí, vzniknuté tzv dinospory opúšťajú cystu a usadzujú sa opäť na rybách.
    • Bičíkovci hynú po 24 hodinách, ak medzitým nenájdu svojho hostiteľa.
    • Vzhľadom k rýchlemu spôsobu množenia môže dôjsť v krátkej dobe k silnej invázii a k ​​hromadnému úhynu oslabených rýb.
    • Liečba spočíva vo zvýšení teploty až na hodnoty okolo 30 ° C, spolu s nasadením dlhodobých kúpeľoch v roztokoch liečiv (malachitová zeleň, FMC,hypermangan).
  • Bičíkovec zhubný (Ichthyobodo necatrix):

    • Cudzopasný kožný bičíkovec, sa usadzuje na plutvách, kože, žiabrach aj na rohovke oka.
    • Pri napadnutí dochádza u rýb k zvýšenej tvorbe kožného slizu, objavuje sa belavý, modrošedý zákal, ktorý je viditeľný spočiatku len pod určitým uhlom a až pri silnom napádanie sa neskôr tento povlak až lúpe.
    • Ryby môžu byť apatické, ťažko dýchajú, majú spľasnuté, zlepené alebo až rozstrapkané plutvy, zakalené oči.
    • Pri silných chorobách môžu niektoré ryby uhynúť už po 48 hodinách.
    • Tiež títo bičíkovci sa množia delením. Dospelí jedinci po opustení svojho hostiteľa vytvárajú cysty s životnosťou až 7 hodín.
    • Ak nenájde parazit svojho nového hostiteľa, hynie po 20-60 minútach.
    • Inváziu parazitov podporuje prerybnenie nádrží.
    • Liečba spočíva v okamžitom zvýšení teploty vody na 32-33 ° C, ktorú udržujeme pri silnom vzduchovani minimálne po dobu 30 hodín.
    • Súčasne použijeme pri minimálnej filtrácii niektorý z dezinfekčných prípravkov (malachitová zeleň, metylénová modrá,, FMC).
    • Každý deň meníme 1/4 objemu vody v nádrži a pridáme zodpovedajúcu časť pôvodnej dávky liečiva.
  • Tetrahymenóza (Tetrahymena, Trichodina):

    • Pôvodcom choroby sú jednobunkové nálevníky, ktorých voľným okom nespatríme, pretože sú veľkí len polovicu až tri štvrtinu desatiny milimetra.
    • Títo nálevníky sú príležitostnými parazitmy rýb a napádajú často plôdik rýb, najmä krátko po vyliahnutí.
    • Na väčších rybách možno pozorovať bielošedé povlaky na koži a plutvách.
    • Ryby sú nepokojné, otierajú sa o dekoráciu, ale tiež len apaticky postávajú alebo sa skrývajú.
    • K zavlečeniu dochádza pri prelovování rýb zo zamorených nádrží alebo prenosom pri love živého krmiva zo znečistených vôd.
    • Inváziu podporuje prekrmovanie rýb, prerybnenie nádrží aj nedostatočná filtrácia a údržba.
    • Nálevníky sa často premnožia zo dňa na deň, napríklad pri prekrmovani poteru žiabronožky soľnou (Artemia salina), kedy sa pri rozklade nespotrebovaných zvyškov na nich vytvára viditeľné bielošedé zhluky nálevníkov.
    • Liečba je možná len v počiatočnom štádiu niektorými liekmi.
    • Oveľa účinnejšia je však prevencia, pretože na silne premnožené nálevníky nepôsobia spoľahlivo žiadne lieky, pretože je potrebná taká koncentrácia chemikálií, ktorá je zároveň toxická aj pre ryby.
    • Na chorých či liečivami oslabených rybách sa totiž Tetrahymena množia a rozširuje o to viac a rýchlejšie.
  • Žiabrohlísti (Dactylogyrus, Gyrodactylus):

    Prečítajte si tiež: Hoki: Ako pripraviť túto cenovo dostupnú rybu?

    • Sú to veľmi malí, tenkí červy (motolice) veľkosti od 0,2 mm až do 2 mm, napádajúci prevažne žiabre rýb, ale tiež sa môžu usadzovať na tele a plutvách rýb.
    • Napadnutie sa prejavuje zlým, zrýchleným dýchaním, lapaním po vzduchu, žiabre sú silne prekrvené a žiabre odstávajú.
    • Môže sa objaviť až mliečne zafarbenie pokožky (parazit vylučuje lepivý sekrét), ryby sa otierajú o dekoráciu.
    • Ryby pri silných chorobách prestávajú prijímať potravu, slabnú a hynú.
    • Na Žiabrohlísty môžu ryby trpieť veľmi často, bez toho aby došlo k vyvolaniu zreteľného a výraznejšieho ochorenia.
    • Pri akomkoľvek oslabení rýb dochádza k intenzívnym opakovaným inváziám, u drobných druhov a plôdika potom nastáva hromadný úhyn za príznakov dusenia.
    • Z mnohých druhov domácich aj tropických žiabrohlístov sú niektoré živorodé, avšak väčšinou sa vyvíja z vajíčok, kedy sa po niekoľkých minútach vyliahnutá larva pomocou prísavky alebo háčikov príchytáva na konci tela hostiteľa.
    • Larvy, ktoré nenájdu hostiteľa, odumierajú približne až po 8 dňoch.
    • Liečba je pomocou liečiv účinná len na larvy a dospelé červy, na vajíčka nepôsobí.
  • Hmyzomorka rybia (Pleistophora hyphessobryconis):

    • Obávaný vnútorný parazit napadajúci hlavne chrbtovú svalovinu rybiek, prevažne drobných kaprovitých rýb.
    • Parazit, sa do ryby dostane požraním spór napr s potravou. Vzniknutý zárodok sa pohybuje krvným obehom a preniká do svaloviny.
    • V pokročilom štádiu parazit preniká do celého tela. Spóry sa dostávajú opätovne do vody z uhynutých rýb.
    • Choroba sa prejavuje najskôr bledými nepravidelne veľkých miest na celom tele a stratou pigmentu.
    • Napadnutá rybka chudne, má prepadnuté brucho, telo sa prehýba a deformuje.
    • Priebeh choroby môže trvať až niekoľko mesiacov a končí vždy smrťou ryby.
    • Nákaza je nebezpečná hlavne pre plôdik a mladé rybky.
    • U iných druhov rýb je výnimkou, kedy sa prejavuje hlavne v preplnených a neudržiavaných nádržiach.
    • Choroba ľahšie prepuká u rýb chovaných vo veľmi mäkkéj a kysléj vode, často s mierne zvýšeným obsahom dusitanov, kedy môže nastať až 90% úhyn všetkých rýb.
    • Liečba voči ochoreniu žiadna neexistuje!
  • Hlísty Capillaria:

    • Sú to tenkí červy, veľkí do 1 cm, ktorí žijú v črevách rýb.
    • Červy často perforujú črevnú stenu a zaplavujú telesné dutinu, vo výkaloch rýb sa objavujú oválne vajíčka červov.
    • Aj pri veľkom príjme potravy ryby chudnú, objavujú sa u nich veľmi dlhé, biele výkaly, prípadne dochádza následne k veľkému zväčšeniu objemu brucha.
  • Vlasovec (Camallanus):

    • Červy žijú hlavne v konečníku rýb, kde sa živia saním krvi.
    • Pokojne stojacim rybkám sa ružovkasté červy vysúvajú z ritného otvoru, pri pohybe miznú rýchlo späť.
    • Vo výkaloch nájdeme tiež larvy, ktoré sa môžu potom rozliezť po celom jazierku.
    • Pri silnej nákaze rybky chudnú a hynú.
    • Liečba je u oboch druhov hlíst možná pomocou liečiv a to po dobu minimálne 8 dní.
    • Liečba nie je účinná na vajíčka hlíst, takže často nastávajú opätovné invázie. Z toho dôvodu je nevyhnutné liečbu opakovať.
  • Črevný bičíkovci (Spironucleus, Hexamita):

    • Ide o črevných bičíkovcov, pri ktorých napadnuté ryby chudnú, majú hnačky, hlienovite a belavé výkaly. Môžu sa tiež objaviť rôzne poruchy plávania (trhavé pohyby, otáčanie).
    • Pri premnožení u oslabených rýb prenikajú bičíkovci z čreva do krvi a do ďalších orgánov (pečeň, obličky).
    • U veľkých rýb sa potom často objavuje tzv "dierová choroba", kedy sa premnožení bičíkovci usadzujú v podkožnom tkanive a najmä na hlave a v oblasti postrannej čiary vznikajú malé, ale hlboké diery, vredy, z ktorých vyčnieva nitkovitá belavá hmota.
    • Podobné poškodenia vznikajú ale tiež pri infekcii plesní Ichthyosporidium Hofer aj pri niektorých bakteriálnych infekciách.
    • Črevný bičíkovci sa na celkovom ochorení rýb či ich uhynutiu spolupodieľajú iba za určitých podmienok.
    • Aj u navonok "zdravých" rýb bez akýchkoľvek príznakov ochorenia sú bičíkovcami často prítomní v ich črevách.

Krmivo pre ryby: Na čo si dať pozor?

Pri výbere krmiva pre ryby je dôležité zvážiť zloženie a kvalitu. Existujú rôzne druhy krmív, ako napríklad vločky, granule, mrazené krmivo a živé krmivo. Je dôležité vybrať krmivo, ktoré je vhodné pre daný druh ryby a jej vek.

Skúsenosti akvaristov s rôznymi krmivami

  • Granulované krmivo: Niektorí akvaristi majú dobré skúsenosti s granulovaným krmivom, zatiaľ čo iní zistili, že ich ryby ho nechcú žrať. Je dôležité experimentovať a nájsť krmivo, ktoré vašim rybám chutí.
  • AQA ARTEM: S týmto krmivom majú akvaristi zmiešané skúsenosti. Niektoré ryby ho prijímajú dobre, zatiaľ čo iné ho vypľúvajú.
  • Soľ na liahnutie artémií: Niektorí akvaristi majú problém zohnať soľ, ktorá nie je jodidovaná. Dá sa kúpiť aj soľ v drogérií, také tablety proti tvorbe vodného kameňa. Je bez jódu a v popise má 99% soli. Je to čistá soľ bez prísad, ktorá sa v takejto tabletovanej forme robí aj v bývalom Solivare Prešov.Bez obáv nielen použiteľná.

Tipy a triky pre liahnutie artémií

  • Je dôležité skúšať rôzne podmienky, ako napríklad teplotu vody, osvetlenie a dávkovanie soli.
  • Liahnivosť závisí od kvality vajíčok.
  • Svietenie je s namočením vajíčok v slanej vode, takmer nutnosťou, aby sa vajíčka " prebudili " z diapauzy, zbytok je už len otázkou salinity a teploty. Fígle so studenou vodou a prípadne premrazením vajíčok pred liahnutím, je už len bonus navyše.
  • Artémia pre kŕmenie plôdika, sa skrmuje čo najskôr po liahnutí, nakoľko niekoľko hodín po vyliahnutí, artémia takmer zdvojnásobí svoju veľkosť a pre mnohé druhy je prvé kŕmenie už priveľká.
  • Pre meranie salinity sa používa salinometer alebo refraktometer.