Predaj mrazených výrobkov prudko stúpa, čo naznačuje snahu zákazníkov predísť plytvaniu potravinami. Množstvo potravín si viete uchovať aj doma vo vašej mrazničke. Možno vás prekvapí, aká pestrá škála jedál sa dá týmto spôsobom zachrániť pred pokazením a môžete si ju vychutnať aj po rozmrazení.
Čo všetko sa dá zmraziť?
Ak ste to práve trochu prehnali s nakupovaním a v chladničke alebo špajzi sa vám nahromadilo veľa jedla, ktoré treba urýchlene spotrebovať, skúste všetko zachrániť práve mrazením.
- Huby: Nie je nič horšie ako staré slizké huby. Stačí však, ak ich nakrájate na plátky, opečiete alebo uvaríte, ochladíte a potom vložíte do obalu tupperware na zmrazenie. Neskôr ich môžete použiť do omáčok alebo polievok. Ak ich budete chcieť rozmraziť, varte ich zamrznuté alebo rozmrazte v chladničke.
- Jogurty: Ak už sa blíži dátum ich spotreby a nedokážete ich zjesť, vložte ich do mrazničky a potom naservírujte ako rýchly dezert. Budú tak oveľa zdravšou alternatívou zmrzliny. Zmraziť ich môžete rovno zabalené alebo ich nalejte do foriem na lízanky.
- Citrusové plody: Za citrusové plody platíme dosť na to, aby sme nimi plytvali. Ak si chcete pripraviť ovocie na pečenie, jednoducho ho zakryte potravinovou fóliou a zmrazte. V prípade, že radi používate nastrúhanú kôru, tiež ju vložte do mrazničky. Ale ak si chcete vychutnať citróny s ginom a tonikom, potom ich nakrájate na plátky a zmrazujte jednotlivo.
- Vajíčka: Vajíčka je pred vložením do mrazničky potrebné rozbiť, vyšľahať bielky a žĺtky a potom ich naliať do formy na ľad.
- Ryža: Vo všeobecnosti by sme nemali ryžu ohrievať. Ak ste jej však pripravili príliš veľa, dá sa ľahko zmraziť v uzatvárateľných vreckách a znova použiť.
- Zemiaková kaša: Plytvať nemusíte ani zemiakovou kašou. Ak jej máte príliš veľa, môžete ju jednoducho zmraziť.
- Surové zemiaky: Podobne sa dajú zmraziť aj surové zemiaky. Stačí ich ošúpať a päť minút blanšírovať. Keď sú ešte horúce, nechajte ich desať minút v miske so studenou vodou a potom zmrazte vo vzduchotesných vreckách.
- Víno: Otvorená fľaša vína uskladnená v chladničke pridá tomuto nápoju octovú príchuť. Predídete tomu, ak ho zmrazíte vo forme na ľad. Potom ho ľahko rozmrazíte vhodením niekoľkých kociek do pohára.
- Semená a orechy: Tieto zdravé pochutiny môžete zmraziť a vydržia vám tak oveľa dlhšie. Semenám a orechom sa v chladnejšom prostredí darí a zároveň vydržia čerstvé a plné chuti. Zmrazte ich vo vrecku so zipsom, aby si udržali správnu úroveň vlhkosti. Môžete to urobiť, aj keď majú škrupinu.
- Mlieko: Najlepší spôsob, ako zmraziť mlieko, je naliať ho do formy na ľad. Ak chcete zmraziť celú fľašu alebo kartón, mali by ste z neho trochu odliať, pretože sa pri mrazení roztiahne.
- Banány: Tieto plody sa dajú ľahko zmraziť so šupkou alebo bez nej a najlepšie vtedy, keď sú zrelé a majú hnedé škvrny. Rozmrazte ich v mikrovlnnej rúre aj so šupkou. Budú trochu kašovité, čo je skvelé na pečenie banánových koláčikov alebo muffinov.
- Šunka: Ak môžete nechávať v mrazničke párky, prečo teda nie šunku a salámu?
- Maslo: Veľmi dobre sa mrazí aj maslo, vydrží aj 6 mesiacov.
- Údený losos: Ak ste teda údeného lososa kúpili do zásoby, uložte ho potom radšej do mrazničky.
- Bylinky a korenie: Ako stvorené na uchovávanie v mrazničke sú aj čerstvé bylinky a korenie. Najmä bylinky majú krátku trvanlivosť a skladovaním v chladničke môžu zvlhnúť. Keď ich však nasekáte a uskladníte v mrazničke, udržia si svoju chuť.
- Humus: Mraziť sa dá aj humus, stačí ho trochu poliať olivovým olejom, aby sa zabránilo strate jeho vlhkosti.
- Cestoviny: Ak uvaríte priveľa cestovín, nemiešajte ich hneď všetky s omáčkou, lebo zmraziť odporúčame určite len čisté cestoviny bez omáčky. Ak ste predsalen zamrazili už hotové jedlo, teda cestoviny priamo zmiešané s omáčkou, rozmrazujte ich najlepšie pomaly vo vodnom kúpeli.
Ako správne zmraziť cestoviny
Najlepším spôsobom, ako pripraviť cestovinu na zmrazenie, je uvariť ju "al dente", tzv. na skus. To znamená, že by mala byť mierne pevná, nie úplne mäkká. Cestoviny sa varia aj po scedení kvôli zvyškovému teplu, takže ak ich uvaríte úplne domäkka, po rozmrazení môžu byť príliš rozvarené a stratia svoju textúru.
Predtým, než cestoviny zmrazíte, je dôležité ich rýchlo ochladiť. Po uvarení cestoviny sceďte a opláchnite ich pod studenou vodou, čím zastavíte proces varenia. To tiež pomáha zabrániť zlepeniu cestovín. Nezabudnite ich následne dobre osušiť, aby ste sa vyhli zbytočnej vlhkosti pri zmrazovaní.
Ak chcete zabrániť tomu, aby sa cestoviny pri zmrazovaní zlepili, pridajte k nim trocha olivového oleja. Dobre ich premiešajte, aby sa olej rovnomerne rozložil. Tento krok zaručí, že jednotlivé kúsky sa nebudú k sebe lepiť ani po rozmrazení.
Prečítajte si tiež: Všetko o teplote úpravy mletého mäsa
Je praktické cestoviny pred zmrazením rozdeliť na menšie porcie, ktoré budete môcť rozmraziť podľa potreby. Menšie porcie sa nielenže rýchlejšie rozmrazia, ale aj lepšie udržia svoju kvalitu. Použite vzduchotesné nádoby alebo mraziace vrecká, z ktorých odstránite čo najviac vzduchu, aby sa zamedzilo tvorbe námrazy. Ak si uvaríte aj viac omáčky, zamrazte ju tiež, ale samostatne. Nezabudnite na nádoby alebo vrecká napísať dátum zmrazenia.
Uvarené cestoviny vydržia v mrazničke približne 2 až 3 mesiace. Po tomto čase začnú strácať svoju chuť a textúru.
Ako rozmraziť cestoviny?
Aj správne rozmrazenie cestovín je rovnako dôležité, aby ste získali jedlo, ktoré bude chutiť ako čerstvo uvarené. Existuje niekoľko spôsobov, ako cestoviny rozmraziť:
- V chladničke: Najšetrnejší spôsob je nechať zmrazené cestoviny rozmraziť cez noc v chladničke. Tento proces je pomalý, ale udržuje kvalitu cestovín.
- V horúcej vode: Ak potrebujete cestoviny rozmraziť rýchlo, môžete ich na niekoľko minút ponoriť do horúcej vody. Pozor, aby ste ich neprevarili, stačí krátky ponor, aby sa uvoľnili a ohriali.
- Ohrievanie v omáčke: Ak plánujete zmiešať cestoviny s omáčkou, môžete ich ešte zmrazené rovno pridať do horúcej omáčky a nechať ich ohriať priamo v nej. Tento spôsob zabezpečí, že sa cestoviny správne ohrejú a prepoja s chuťami omáčky.
- V mikrovlnke: Cestoviny treba navlhčiť (pofŕkať) vodou a potom sa dajú ohriať aj v mikrovlnnej rúre.
V čom zamrazovať?
Na mrazenie jedla sú ideálne vrecká a plastové nádobky, ktoré dobre tesnia. Myslite tiež na to, aké veľké porcie mrazíte. Radšej mrazte viac menších porcií. Platí totiž pravidlo, že rozmrazené sa už nemrazí. Pre lepšiu orientáciu si jedlá označte názvom aj dátumom.
Ako dlho zmrazovať uvarené jedlo?
Hoci podľa odborníkov mrazenie neberie potravinám živiny, aj tu platia isté limity. Navarené jedlo, ale i mäso či múčniky by ste mali spotrebovať maximálne do 3 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalú masť z jaternice
Čo nemraziť?
- Zemiaky: Práve zemiaky na mrazenie vhodné nie sú.
- Jedlá, ktoré obsahujú smotanu, jogurt či mlieko: Po rozmrazení sa môže stať, že zhrčkavejú, zmenia formu aj štruktúru.
- Syry: V chladničke vydržia dosť dlho na to, aby ste mrazením riskovali ich drobivosť a chuť.
- Vyprážané jedlá: Ak ich vložíte do mrazničky, môžete sa pripraviť na ich mäkkosť a vlhkosť.
- Ovocie a zelenina, ktoré obsahujú veľa vody: šalát, uhorky, paradajky či melóny. Po uvarení nezmrazujte.
Konzervovanie zeleniny: Mrazenie vs. Sterilizácia
Skúsme napodobiť, prípadne trochu vylepšiť konzervačné spôsoby našich starých mám. Pomocou blanšírovania, teda predvárania výpestkov, a následného mrazenia uchováme v zelenine množstvo vitamínov. Pri mrazení si zelenina v porovnaní so sterilizáciou zachová nielen lepšiu konzistenciu, ale aj o 75 % viac vitamínov C a B a až o 100 % viac provitamínu A. Mrazením sa niektoré látky (bielkoviny a železo) stávajú stráviteľnejšími, napríklad železo z čerstvého špenátu využijeme len na 24 %, zatiaľ čo z mrazeného na 63 %.
Ako úspešne uchovať mrazené ovocie na celú zimu
Ak chceme úspešne uchovať mrazené ovocie na celú zimu, musíme dodržať nasledovné zásady:
- uprednostňujeme mäkké, drobné ovocie, ktoré sa nedá inak voľne skladovať;
- mrazíme čo najskôr po zbere, ideálne do dvoch hodín;
- mrazničku aspoň 15 minút pred mrazením prepneme na maximum;
- ovocie vkladáme do spodnej, chladnejšej časti mrazničky;
- naraz zmrazujeme len menšie dávky ovocia tak, aby mraznička dokázala čo najrýchlejšie zmraziť ovocie cez kritickú teplotu do -5 °C;
- do mrazničky vkladáme ovocie predchladené v chladničke;
- drobné ovocie najprv zmrazíme voľne rozložené na miskách a po zmrazení ho vsypeme do mikroténových vrecúšok, vytlačíme z nich vzduch, uložíme ich do mrazničky a skladujeme pri teplote -18 °C;
- veľké ovocie po vykôstkovaní môžeme blanšírovať;
- aby jablčné a hruškové rezy zostali biele, hneď po nakrájaní ich asi 10 minút máčame v citrónovej vode;
- ovocie určené na pretlaky rozmixujeme a mrazíme v nádobkách z voskovaného papiera alebo v plastových formičkách na výrobu ľadu a potom zmrznuté kocky vsypeme do mikroténových vrecúšok a uložíme po označení do mrazničky;
- zmrazovať môžeme aj ovocné šťavy;
- kyslé ovocie zásadne nezmrazujeme v hliníkových ani alobalových nádobkách či obaloch;
- na obale vyznačíme dátum zmrazenia;
- pri uskladňovaní mrazených potravín dbáme, aby teplota zbytočne otváraním mrazničky nekolísala.
Nepredvarená zmrazená zelenina si udrží pôvodné vlastnosti 3 mesiace, predvarená až 1 rok. V mrazených vňatkách sa zachováva ďaleko viac vonných i nutričných látok ako v sušených. Dobre umyté vňate posekáme. Môžeme mraziť vňať petržlenu, zeleru, mrkvy, ligurčeka, kôpru, pažítky, bazalky, estragónu, saturejky, medovky a ďalších. Postup je jednoduchý. Očistené, nasekané bylinky natlačíme do formičiek na výrobu ľadových kociek, zalejeme vodou a zmrazíme. Potom mrazené kocky vsypeme do mikroténových vrecúšok a uložíme do mrazničky.
Najvhodnejšie je mraziť huby predvarené v mierne okyslenej vode podľa ich konzistencie a veľkosti nakrájaných kúskov 2 až 4 minúty. Tým zmenšíme aj ich objem a budú lepšie skladovateľné. Zberáme ich, keď sú ružice ešte pevné a kompaktné. Rozdelíme ich na menšie ružičky a tie asi na štvrť hodiny ponoríme do mierne osolenej vody, aby sa z nich vyplavil prípadný hmyz. Menšie ružice a tenšie stonky blanšírujeme 3 minúty, hrubšie 5 minút. Zmrazujeme na tácke alebo v mikroténových vrecúškach.
Čerstvo vylúpaný, ešte sladký hrášok nemusíme predvárať, prípadne ho môžeme blanšírovať 1 minútu. Mrazíme ho na tácke a potom vsypeme do mikroténových vrecúšok. Pri zbere uprednostňujeme menšie ružičky, dobre ich umyjeme a blanšírujeme asi 3 minúty vo vode okyslenej citrónom, aby stratili nepríjemný pach. Zmrazujeme ich na táckach a potom ich vložíme do mikroténových vrecúšok. Bylinky mrazíme ako kocky ľadu.
Prečítajte si tiež: Spracovanie japonských uhoriek
Slúži na inaktiváciu enzýmov a súčasne pri ňom zeleninu zbavíme mnohých mikroorganizmov. Do 5 l vody vložíme maximálne 0,5 kg zeleniny, najlepšie v antikorovom košíku, v ktorom ju po vybratí z vriacej vody aj chladíme. Vodu nesolíme, môžeme ju však okysliť citrónovou šťavou (pri zelenine tmavnúcej na vzduchu). Čas predvárania počítame od opätovného začiatku varu vody.
Alternatívne metódy konzervovania zeleniny
Sezónnu zeleninu môžeme uchovať sterilizovaním v slanom aj kyslom náleve. Rýchlokvasená, fermentovaná zelenina je produkt domácej biotechnológie, veľmi podobný kvasenej kapuste, len kapusta sa sčasti alebo úplne nahradí inou zeleninou a korením. Nakrájaná zelenina s ochucovadlami sa natlačí do nádoby tak, aby pustila šťavu (musí prekryť jej povrch), ktorá chráni zeleninu pred kyslíkom. Toto všetko sa zaťaží napríklad kremičitým kameňom (nie je rozpustný v kyselinách) a nechá sa fermentovať, kvasiť 1 až 3 týždne podľa druhu surovín, teploty a prídavných látok.
Kto chce maximálne využívať dobrodenie tejto biotechnológie, mal by pri fermentácii používať minimum soli alebo kvasiť zeleninu bez soli, čo je tiež možné. Tak teda, ako na to? Zdravú, umytú zeleninu nakrájame na rezance alebo ju nahrubo nastrúhame. Niekoľko hrstí zeleniny rozmixujeme s malým množstvom bezchlórovej vody. V pollitri vlažnej vody rozpustíme dve lyžice medu a do roztoku s teplotou maximálne 40 °C pridáme 1 až 2 tabletky v lekárni zakúpeného probiotika - necháme asi 15 minút aklimatizovať.
Pripravenú zeleninu potom zmiešame so zeleninovým mixom a medovým roztokom s probiotikom a všetko natlačíme do čistých nádob tak, aby bola zelenina zaliata tekutinou. Navrch položíme celé kapustné listy a zaťažíme ich. Na obmedzenie prístupu vzduchu k zelenine sa môže na povrch tekutiny naliať trochu olivového oleja. Kvasenie pri izbovej teplote a v tme trvá bez soli asi 7 dní. Ak použijeme ako prídavok chren, cesnak či štipľavú papriku, čas fermentácie sa predĺži na 14 dní. Máme veľký priestor na experimentovanie. Zeleninu na sterilizáciu vkladáme do riadne umytých a vysušených pohárov. Veľkou výhodou fermentovanej zeleniny je, že je to vlastne probiotický šalát v tej najprirodzenejšej forme. Dá sa rýchlo a jednoducho pripraviť. Ak ho máme v zásobe v chladničke, môžeme si z neho nabrať vždy, keď máme chuť.
Kvasená kapusta
Kvasenie kapusty má u nás stáročnú tradíciu, ale predsa, skúsme ju aspoň trochu vylepšiť - pridať do nej červenú repu (postupujeme ako pri klasickom kvasení kapusty, len do nastrúhanej kapusty pridáme asi štvrtinu množstva nahrubo nastrúhanej červenej repy). Zo zelenej kapusty tak bude výborná červená, ktorá je ideálna v surovom šaláte a takisto sa z nej dá urobiť vynikajúci boršč. A ešte jedna variácia na tému kyslá kapusta. Bežne sa do suda s kapustou pridáva aj zopár malých kyslastých jabĺk. Kto ich po vykvasení ochutnal, vie, že sú vynikajúce. Cesnak naložený v oleji s bylinkami.
Sterilizácia zeleniny v kyslom náleve: Alternatíva k dvojnásobnej sterilizácii
Mnohí radi doma jeme zavarený karfiol, fazuľové struky, cukiny, ružičkový kel a iné pochutiny, no pri zaváraní nás otravuje nutnosť dvojnásobnej sterilizácie, ktorá však ničí konzistenciu zavarenej zeleniny aj jej chuť a znižuje množstvo vitamínov. Tak postupujeme iba vtedy, ak na zaváranie používame len slaný nálev. Prečo nám však stačí ovocie sterilizovať len raz, zatiaľ čo zeleninu v slanom náleve musíme sterilizovať dvakrát? V kyslom prostredí ničí sterilizačná teplota mikroorganizmy intenzívnejšie než v slanom, neutrálnom. Zelenina nestačí dostatočne okysliť neutrálny slaný nálev a tak mnohé, najmä hnilobné mikroorganizmy prežijú prvú sterilizáciu vo forme spór a potom znovu pri izbovej teplote vyklíčia. Sú však už oslabené, a preto ich druhá sterilizácia zničí. Ak by sme ju neurobili, tak nám len spolovice zavarená zelenina doslova zhnije. Ak však použijeme kyslý nálev, stačí zeleninu sterilizovať len raz. Zeleninu v slanom náleve musíme sterilizovať dvakrát.
Mladé cukiny nakrájané na hrubšie plátky alebo kúsky mrazíme vo vrecúškach za surova alebo ich predtým 1 minútu necháme prehriať vo vode (nevaríme). Namiesto blanšírovania ich môžeme radšej krátko podusiť. Fazuľku zberáme v čase, keď sú struky ešte pevné, šťavnaté, s mäkkými nezrelými semenami. Vyberáme si odrody, ktoré nemajú tuhú vnútornú blanu a majú čo najmenej „fúzov“, teda okrajových vlákien. Z umytých strukov odrežeme konce a stiahneme z nich aj prípadné „fúzy“. Nakrájame ich na asi 2,5-centimetrové kúsky a blanšírujeme 2 minúty. Celé struky blanšírujeme 3 minúty. Otrhané listy umyjeme a oddelíme zelenú listovú plochu od stopiek. Listovú zeleň blanšírujeme 2 minúty, ošúpané a na kúsky nakrájané stopky mangoldu 3 minúty. Očistenú mrkvu, petržlen a zeler nahrubo nastrúhame. Zeler pokvapkáme citrónom, aby nestmavol. Pór nakrájame na kolieska, ružičky karfiolu umyjeme. Suroviny zmiešame v pomere, v akom sme zvyknutí dávať ich do polievky, a blanšírujeme 3 minúty.
Na sterilizáciu zeleniny v kyslom náleve môžeme použiť prepasírovanú rajčinovú šťavu. Kyslý neznamená nutne len nezdravý octový nálev, ako sa to bežne robí. Skúsme použiť taký nálev, ktorý konzervačné prostredie nielen okyslí, ale aj príjemne ochutí a dodá mu množstvo ďalších vitamínov. Reč je o rajčinovej šťave, ktorú si môžeme pripraviť rozvarením a prepasírovaním rajčín. Očistený, na ružičky rozdelený karfiol či nakrájané fazuľové struky predvaríme (karfiol 5 až 6 minút, struky 2 až 3 minúty) vo vriacej rajčinovej šťave, za horúca ich uložíme do sterilizovaných, ešte horúcich zaváracích pohárov, zalejeme šťavou (takisto horúcou), uzavrieme viečkom a po vložení do hrnca s horúcou vodou sterilizujeme 20 minút pri teplote 85 °C. Podľa starých mám môžeme takéto horúce poháre dať len do perín a tu nechať vychladnúť. Vtiahnuté viečka signalizujú uzavretie.
Kto sa nechce hrať s prípravou šťavy, môže zrelé a šťavnaté rajčiny len nakrájať, zmiešať s konzervovanou zeleninou a potom zavariť. Podobne, ako keby sme pripravovali lečo. Celkový čas sterilizácie je však dlhší - musíme totiž prehriať obsah pohárov aspoň na 90 °C. Studené poháre vkladáme do hrnca so studenou vodou a zvyšujúcu sa teplotu meriame v jednom pohári naplnenom vodou. Tento spôsob má výhodu v tom, že využijeme celý vzácny obsah rajčín aj so šupou, teda s väčším množstvom ochranných látok a vlákniny. Veľkou nevýhodou a škodou však je, že stratíme ochrannú funkciu vitamínov.
Ak si chceme pripraviť z takejto konzervy, ktorá je už vlastne akýmsi domácim polotovarom, napríklad rýchlu, zdravú a chutnú večeru, stačí si uvariť v pare zemiaky a pridať k nim napríklad prihriaty obsah pohára (fazuľky v rajčinovom náleve). Je to vynikajúce, zdravé a netlstne sa z toho. Rajčiny obsahujú bohatú dávku karotenoidu lykopénu, ktorý chráni naše oči pred degeneratívnymi chorobami aj pred negatívnymi účinkami ozónovej diery pri opaľovaní sa.
Aktuálna situácia v poľnohospodárstve na Slovensku
Napriek lepšej úrode zostali poľnohospodári sklamaní. Úroda bude tento rok najlepšia za päť rokov. Naznačujú to výsledky z juhozápadu Slovenska, kde sa zber plodín posunul do druhej polovice. Družstvo v Špačinciach pri Trnave so žatvou končí už v týchto dňoch. V tej najväčšej obilnici Slovenska na západoslovenskej nížine už máme jačmeň skoro skosený, finišujeme s repkou a sme za druhou polovicou čo sa týka pšenice. Hoci sa úroda javí v lepšom svetle ako vlani alebo predvlani, očakávania poľnohospodárov boli väčšie.
Repky a hustosiatych obilnín, ako pšenice, jačmeňa, raže, ovsa, ale aj repky, sa tento rok urodí viac. Štatistický úrad (ŠÚ SR) udáva, že úroda obilnín by mala podľa odhadov vzrásť o takmer 320-tisíc ton a presiahnuť tri milióny ton. Predstavuje to vzostup o 12 percent. Urodiť by sa malo aj viacej repky olejnej. Jej množstvo by malo presiahnuť vlaňajšie čísla o desať percent. Pšenica je najpestovanejšou obilninou na Slovensku, pričom sa v tomto roku pestuje na ploche 406-tisíc hektárov. Jej priemerný výnos na hektár by mal dosiahnuť 5,66 tony. Toto číslo je výrazne vyššie než v minulom roku. Ide zároveň o 11 percent vyšší výnos, než je päťročný priemer. ŠÚ odhaduje, že jej celková úroda sa bude šplhať k 2,3 milióna ton. Čo sa týka jačmeňa, jeho úroda by mala byť vyššia o deväť percent. Raže by sa malo urodiť o 38 percent viac, ovsa o 13 percent viac. V prípade očakávaných výnosov ide o prvý odhad, ktorý sa bude spresňovať podľa vývoja klimatických podmienok v ďalších odhadoch.
Úbytok zemiakov z polí
Zo slovenských polí sa strácajú zemiaky. Výmera, na ktorej ich pestujeme, klesla podľa najnovších odhadov pod päťtisíc hektárov. Prvú tohtoročnú úrodu už zbierajú na poliach v okolí Senca.Úroda by mohla byť zatiaľ dobrá, lebo máj bol dobrý vzhľadom na zrážky. Uvidíme. Podľa predpovedí by však udrieť mali, a zemiaky nad 25 stupňov nerastú. Je to taký prelomový rok. Pred desiatimi rokmi sme si povedali že máme 10-tisíc hektárov a že už viac klesnúť nemôžme. Sme v roku 2023 a klesli sme na úroveň päťtisíc. Bohužiaľ, tá situácia nevyzerá priaznivo. Zlá situácia na poliach je prirodzene vidieť v obchodoch. Žiaľ, ponuka slovenských zemiakov je ďaleko menší, ako v minulosti. Aj ľudia v obchodoch si všimli zmenu. Je ich menej a asi sa nemá kto o to poriadne starať. Treba sa pozrieť na nezáujem zo strany štátu. Pestovatelia naozaj necítia podporu, čo sa týka finančných podpôr, aj čo sa týka závlah. Rezort pôdohospodárstva sľubuje pestovateľom v poslednom štvrťroku 15 miliónov eur špeciálne na závlahy.
Ekonomické výzvy pre farmárov
Farmári budú zrejme predávať úrodu za ceny spred niekoľkých rokov. Úrodu vlani zakladali draho, predávať ju však zrejme budú za ceny spred niekoľkých rokov. Pre poľnohospodárov to znamená straty. Tešiť sa zatiaľ nemôžu ani spotrebitelia. Úroda na poliach sa tento rok ukazuje v dobrom svetle a podľa poľnohospodárov bude určite väčšia ako vlani. Šťastný ten poľnohospodár a ten podnikateľ, ktorý v dobrých cenách predal do konca roku 2022 alebo do začiatku roka 2023. Pred časom tiež krajinám susediacim s Ukrajinou povolila dovoz jej komodít obmedziť. Opatrenie predĺžila do 15. Práve po 15. Balíček, kde je výška financií päť miliónov eur je určite nedostatočný. Ja síce pracujem v Nemecku, ale prekvapilo ma, že na Slovensku sú tie ceny ešte vyššie. Aj tam išlo teraz všetko hore samozrejme. Tu sú ale ešte tie ceny vyššie. Pozitívnou správou pre spotrebiteľov je nateraz zmiernenie inflácie. To ale neznamená, že ich budeme nakupovať lacnejšie ako pred rokom.
Znižovanie úrody marhúľ
Samozber marhúľ tento rok nebude. Najväčšie škody zanechal jarný mráz tento rok na marhuliach. Práve dozreli, no pohľad na ne ovocinárov neteší. Na stromoch je ich iba zopár. Takúto slabú úrodu nezažili roky. Nie je totiž čo oberať. Zostalo asi 20 percent marhúľ v porovnaní s tým, čo bolo v roku 2022. To, čo mráz prežilo, zničil minulotýždňový lejak. Škody v jednom sade rátajú na desaťtisíce. Rovnako to vyzerá v marhuľových sadoch po celom Slovensku. Samozbery neplánujú takmer nikde. Chýbajúce marhule tak nenahradí ani dovoz. Bude ich málo, a to sa odrazí aj na cene.
Riziká pre úrodu a poistenie
Škody na úrode sú z roka na rok horšie, tvrdia poľnohospodári. Škody na úrode sa na Slovensku opakujú každoročne. Situáciu by mal riešiť takzvaný rizikový fond. So škodami na úrode pravidelne bojujú aj poľnohospodári v okolí Nitry. Situácia sa podľa samotných poľnohospodárov zhoršuje. Na Slovensku je poistených asi 40 percent pôdy. Na porovnanie, v susednom Rakúsku je to dvojnásobok. Návrh na jeho zriadenie prichádza práve teraz. K termínom sú však samotní poľnohospodári, aj vzhľadom na politickú situáciu, skeptickí.