Tekvica, kráľovná jesenných záhrad, je plodina s bohatou históriou a širokým využitím. Pochádza z Ameriky a patrí medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne sa konzumovali len jej výživné semená, no postupne sa tekvica prešľachtila do mnohých rozmanitých druhov a odrôd, ktoré dnes poznáme. V Európe zdomácnela krátko po objavení Ameriky a rozšírila sa aj do Ázie. Tekvice sú chutné, ľahko sa pestujú a po zbere sa dajú dlho skladovať. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej. Niektoré druhy sa používajú na výrobu nádobiek alebo ako dekorácia.
Prečo pestovať tekvicu?
Pestovanie tekvice má mnoho výhod. Je to nenáročná plodina, ktorá prináša bohatú úrodu. Tekvica je zdravá a chutná, s množstvom vitamínov, minerálov a vlákniny. Obsahuje vitamíny A, C a E, no zároveň má nízku energetickú hodnotu. Tekvicové semienka sú bohatým zdrojom horčíka, zinku, železa a nenasýtených mastných kyselín. Pestovaním tekvice si zabezpečíte domácu zásobu semienok plných minerálov, vitamínov a zdravých tukov. Presne viete, čo jete, čo je v dnešnej dobe veľký benefit. Tekvica je všestranná a dá sa spracovať na mnoho spôsobov. Používa sa na prípravu polievok, pyré, koláčov, prívarkov, omáčok a dokonca aj tekvicového oleja. Niektoré druhy tekvíc sú obľúbené ako dekorácia.
Druhy tekvíc
Existuje množstvo druhov tekvíc, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou, tvarom, chuťou a spôsobom využitia. Medzi najznámejšie patria:
Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo)
Do tejto skupiny patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Mladé plody s mäkkými semenami sa dajú konzumovať celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť.
- Cuketa: Je typická svojím tvarom, ktorý pripomína uhorku. Mladé plody môžete konzumovať celé aj so šupkou, v ktorej sa nachádza najviac vitamínov. Mladšie kusy majú len veľmi jemné semiačka, ktoré pred varením nemusíte odstraňovať. Staršie plody však majú o niečo väčšie semienka, ktoré je potrebné pred spracovaním vydlabať. Cuketa je vynikajúca pripravená na rôzne spôsoby. Môžete si ju ugrilovať alebo udusiť nakrájanú na kocky spolu so šupkou. Vyskúšať vám odporúčame plnenú pečenú cuketu, plnku môžete zvoliť podľa svojej chuti. Rovnako sa hodí na prípravu krémovej polievky alebo do cesta sladkých koláčov.
- Patizón: Svojím výzorom pripomína lietajúci tanier s vlnkovým okrajom. Kedysi by ste ho našli len v charakteristickej bielej farbe, no dnes už narazíte aj na oranžové, zelené či fialové plody. Patizón môžete v kuchyni použiť v podstate na akékoľvek jedlo pripravované z tekvíc. Najobľúbenejší je vyprážaný v trojobale alebo cestíčku. Je z neho aj vynikajúca tekvicová polievka alebo tekvicová omáčka.
- Špagetová tekvica: Bola vyšľachtená cca pred 70 rokmi v Japonsku. Jej dužina sa po uvarení rozpadne na výborné nefalšované zeleninové špagety, ktoré stačí len vybrať, dať na tanier a dochutiť vhodným dresingom. Šupu menších tekvíc pred varením na niekoľkých miestach prepichneme a varíme v celku asi 30 minút. Po uvarení ju rozrežeme, semená odstránime a vidličkou povyberáme špagetové vlákna. Veľkú tekvicu rozpolíme, vyberieme semená, pečieme asi 30 minút v rúre vyhriatej na 180 °C a potom z nej vyberieme „špagety“.
- Tekvica olejnatá (Cucurbita pepo var. oleifera): Pestuje sa hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Vyrába sa z nich aj vynikajúci olej. Zelenkasté semená sú bohaté na bielkoviny a viaceré liečebne pôsobiace látky. Biela hubovitá vodnatá dužina sa využíva ako krmivo alebo sa necháva ako organické hnojivo na poli. Tekvica olejnatá sa pestuje v kríčkovej aj ťahavej forme. Je to guľatá tekvica s hmotnosťou 3 až 5 kg, nejednotného zafarbenia - od oranžovej, zelenopásikavej až po škvrnitú.
Tekvica muškátová (Cucurbita moschata)
Často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie.
Prečítajte si tiež: Klasifikácia tekvice
- Muškátová tekvica IDA: Je veľmi skorá plazivá odroda s jemnou dužinou maslovo-orieškovej chuti. Mladé svetlozelené plody sú výborné na priamy konzum, do šalátov aj ako zdravá „snack“ pochúťka. V plnej zrelosti dozrievajú do sýto oranžovej farby. Odroda je vhodná na konzervovanie a dobre sa skladuje. Plody vydržia v suchu a chlade aj niekoľko mesiacov (do marca/apríla).
Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima)
Vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.
- Tekvica obrovská: Najmenšie kusy dorastajú do veľkosti futbalovej lopty a najväčšie plody dosahujú hmotnosť až 400 kilogramov. Tekvica obrovská sa s obľubou využíva najmä na vyrezávanie a ako dekorácia. Jej dužina je však vynikajúca na prípravu polievok, omáčok a prívarkov. Dokonca si ju môžete aj upiecť, podobne ako hokkaido. Jej semená, ktorých obsahuje naozaj veľa, sú vynikajúce na ďalšie spracovanie.
- Hokkaido: Sýto oranžová tekvica hokkaido s viac-menej okrúhlym tvarom si za posledných pár rokov získala veľkú obľubu. Ide vlastne o odrodu vyšľachtenú z tekvice obrovskej. Má sladkastú chuť a praktickú veľkosť. Veľkou výhodou je to, že ju nie je potrebné pred varením šúpať. Jej šupka tepelnou úpravou pekne zmäkne a je veľmi chutná a výživná. Hokkaido tekvica je bohatá na vitamíny a minerálne látky a svojimi vlastnosťami sa hodí do rôznych jedál. Pripraviť si z nej môžete krémovú polievku, chutnú prílohu alebo sladký koláč s tekvicovo-pudingovým pyré.
Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia)
Sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.
Pestovanie tekvíc
Všetky tekvice pestované u nás sú jednoročné. Väčšina koreňov sa nachádza pod povrchom a siaha do hĺbky asi 40 cm. Sú veľmi náročné na prísun vody aj vzduchu. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu a stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Keďže korene sú často plytko pod povrchom pôdy, časté a hlbšie okopávanie ich ničí, dôležitá je dobrá príprava pôdy pred výsadbou, aby jej štruktúra zaisťovala stabilnú kyprosť a prevzdušnenie.
Príprava pôdy a výsev
Tekvica má rada slnečné a chránené stanovište. Pôda by mala byť humózna, bohatá na živiny a dobre priepustná. Pred výsevom ju obohaťte o kompost alebo vyzretý hnoj. Semená sa vysievajú priamo do pôdy od polovice mája, keď už nehrozia mrazy. Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami je aspoň 1,5 metra, pretože tekvica potrebuje veľa priestoru. V apríli ich vysievame do pareniska, skleníka alebo za okno a predpestujeme si sadenice. Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C, pri nízkej teplote semená plesnivejú. Von ich vysádzame, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15 máji. Obvyklé je sadenie semien do riadku. Rozstupy závisia od odrody. Napríklad priesady veľkoplodých tekvíc vysádzame medzi radmi na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku 80 až 100 cm. Vysádzame obvykle dve až tri semená na jedno miesto, cca 5 cm od seba, do mierne vyhĺbenej misky - do „hniezda“.
Starostlivosť počas rastu
Rastliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich dní a v čase nasadzovania plodov. Zalieva sa ku koreňom, aby listy nezostali mokré a nešírili sa plesne. Veľmi prospešné je aj mulčovanie, ktoré udržuje vlhkosť a bráni prerastaniu buriny. Tekvicu môžete prihnojovať organickými hnojivami bohatými na draslík a fosfor. Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom vlažnou vodou, nie na listy. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie.
Prečítajte si tiež: Ako piecť tekvicu Hokkaido
Zber a skladovanie tekvíc
Tekvice zberáme v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Každý rok je počasie iné, ak je jeseň slnečná a teplá, môžu plody zostať na záhone dlhšie. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov. Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili. Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.
Spracovanie tekvicových semienok
Z výživového hľadiska sú tekvicové jadierka - so šupkou a bez nej - najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny. Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B17, ktorý má protinádorový účinok. Okrem toho jadrá obsahujú minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev. Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti.
Sušenie jadierok
Plody sa zbierajú na jeseň, keď stonky a listy začnú vädnúť a šupka plodu stvrdne. Pri spracovaní tekvice jadierka vyberte, dôkladne opláchnite a nechajte sušiť na vzdušnom a tienistom mieste. Sušené semienka skladujte v uzatvorených nádobách, aby si zachovali čerstvosť. Semená nechajte preschnúť v rúre, alebo ich upečte pri teplote 180 °C. Tekvicové jadierka majú pri zbere vlhkosť až 60 %, pričom do 16 hodín musia byť vysušené na skladovateľnú vlhkosť 8 %.
Ako jesť tekvicové semienka v každodennom jedálničku
Môžete ich konzumovať surové, pražené alebo ako súčasť receptov. Výborne sa hodia do šalátov, polievok, pečiva, smoothie alebo ako zdravá desiata namiesto čipsov. Pre najvyšší obsah živín je však najlepšie jesť ich nepražené a nesolené.
Nežiadúce účinky tekvicových semienok - na čo si dať pozor
Aj keď majú semienka množstvo benefitov, pri nadmernej konzumácii môžu nastať problémy. Nežiadúce účinky tekvicových semienok zahŕňajú nadúvanie, tráviace ťažkosti či vyšší príjem kalórií, čo môže byť problém pri chudnutí. U niektorých ľudí sa môžu vyskytnúť aj alergické reakcie. Odporúčaná denná dávka je približne 30 gramov, čo zodpovedá malej hrsťke.
Prečítajte si tiež: Tekvica obyčajná: kulinárske tipy
Spracovanie a skladovanie tekvicových jadierok
Ak chcete jadierka uchovať dlhšie, skladujte ich v uzatvorených sklenených nádobách na tmavom a suchom mieste. Pražením získajú výraznejšiu chuť, no strácajú časť živín. Skvelou možnosťou je výroba domáceho tekvicového oleja, ktorý je cenený pre svoje nutričné vlastnosti aj typickú arómu.
Tipy a triky od skúsených záhradkárov
- Tekvicu sa oplatí pestovať spolu s kukuricou alebo fazuľou, ktoré jej poskytujú prirodzenú oporu a zlepšujú kvalitu pôdy.
- Mulčovanie slamou či trávou udrží pôdu vlhkú a bráni prerastaniu buriny.
- Ak chcete bohatšiu úrodu jadier, odporúča sa odstraňovať niektoré bočné výhonky a nechať rastlinu sústrediť energiu na plody.
- Zaujímavým spôsobom je výsadba inšpirovaná americkými Indiánmi, zvaná „tri sestry“, pri ktorej spolu pestujú kukurica, fazuľa a tekvica.
- Americkí Indiáni vytvorili zaujímavé trojkombinačné samoživiteľské pestovanie. Podieľajú sa na ňom kukurica, fazuľa a tekvica. Na pozemku k vysiatej kukurici prisiali semená fazule, ktorá sa ťahala po kukurici ako po opore, a do medziradia kukuríc vysadili tekvicu, ktorú zasa kukurica ako vetrolam chránila pred vetrom. Fazuľa svojimi hľúzkovými baktériami na koreňoch, asimilujúcimi vzdušný dusík, zasa živila kukuricu aj tekvicu dusíkatými živinami.
- Na presnú aplikáciu hnojív a postrekov je vhodné vybaviť traktory navigáciou, ktorá dokáže ušetriť 10 až 15 percent na vstupoch.
Tekvica v kuchyni: Inšpirácie a recepty
Tekvica je v kuchyni veľmi všestranná. Môžete ju použiť na prípravu slaných aj sladkých jedál.
- Polievky: Krémové tekvicové polievky sú obľúbené najmä v jesennom období. Vyskúšajte polievku z hokkaido, maslovej tekvice alebo patizónu.
- Prívarky a omáčky: Tekvica sa hodí na prípravu prívarkov, omáčok k cestovinám alebo mäsu.
- Pečenie: Tekvicu môžete upiecť samostatne alebo ju pridať do koláčov, muffinov či chleba.
- Špagety: Špagetová tekvica je skvelou alternatívou k cestovinám.
- Plnené jedlá: Cuketu alebo patizón môžete naplniť rôznymi plnkami a upiecť.
- Kvety: Jedlé sú i kvety, buď surové ako ozdoba zeleninových šalátov, alebo vysmážané v cestíčku či naplnené plnkou a upečené. Treba z nich ale vždy odstrániť horký zelený kvetný kalich a s kvetom zaobchádzať opatrne, je totiž veľmi krehký.
Recepty
- Špagetová tekvica s kôprovým dresingom: Do téglika bieleho rozšľahaného jogurtu pridáme 3 lyžice uvareného cíceru a všetko ochutíme nastrúhaným chrenom, citrónovou šťavou a sekanou kôprovou vňaťou. Očistenú špagetovú tekvicu rozpolíme, vyberieme jadrovník, obe polovice posolíme a na plechu v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 30 minút.
- Plnená špagetová tekvica: Na panvici si pripravíme náplň do tekvice. Na olivovom oleji ľahko osmažíme 1 nadrobno nakrájanú cibuľu, 2 strúčiky cesnaku nakrájané na plátky, 4 nakrájané rajčiny a kúsky grilovaného kuraťa. Všetko spolu podusíme a okoreníme. Upečené polovice tekvice naplníme zeleninovo-mäsovou plnkou, posypeme nastrúhaným tvrdým syrom a krátko zapečieme.
- Plnené tekvicové kvety: Osem kvetov tekvice krátko opláchneme a osušíme. Všetky suroviny pokrájame nadrobno a zmiešame: krajec staršieho chleba, hrudku mozzarelly, ošúpanú rajčinu, 50 g nastrúhaného parmezánu, 8 čiernych olív, 10 g kapár, 1 vajce a soľ. Zmesou naplníme kvety, tie položíme na plech vyložený papierom na pečenie, posypeme nastrúhaným parmezánom a na každý kvet dáme kúsok masla.
- Tekvicové kvety s mozzarellou a ančovičkami: Opláchnuté kvety osušíme a naplníme kúskom mozzarelly a kúskom ančovičky (alebo sardelovou pastou). Pripravíme si cestíčko z vody, múky, vajca, soli a korenia, do ktorého kvety máčame a potom rýchlo osmažíme na oleji.