Štítna žľaza, malý orgán v tvare motýľa umiestnený v prednej časti krku, zohráva kľúčovú úlohu v mnohých telesných funkciách. Jej správna činnosť je nevyhnutná pre normálny rast, vývoj a metabolizmus. Problémy so štítnou žľazou môžu viesť k rôznym zdravotným problémom, vrátane zmien v chuti do jedla a telesnej hmotnosti.
Funkcie štítnej žľazy
Štítna žľaza je najväčšia žľaza v tele človeka, váži približne 20 - 40 gramov. Je zložená z dvoch lalokov v tvare motýľa, ktoré sú spojené mostíkom (istmom) a je umiestnená v prednej časti krku v oblasti priedušnice. Žľaza je bohato prekrvená a prechádzajú ňou nervy dôležité pre kvalitu hlasu.
Najdôležitejšou úlohou štítnej žľazy je vylučovanie tyreoidálnych hormónov, ktoré sú zodpovedné za normálny rast, vývoj organizmu, látkovú premenu a množstvo homeostatických (udržiavacích rovnováhu) funkcií. Hormóny štítnej žľazy zasahujú do metabolizmu cukrov, tukov, bielkovín, látkovej premeny, regulujú tvorbu tepla, zapájajú sa do kostného metabolizmu, krvotvorby a tvorby svalovej hmoty.
Štítna žľaza prirodzene produkuje hormón tyroxín (T4), ktorý nie je sám o sebe účinný, no predstavuje zásobu pre tvorbu tkanivovo aktívneho hormónu trijódtyronínu (T3). Hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH) je vylučovaný hypofýzou a priamo súvisí s hladinami spomínaných hormónov. Ak je hodnota TSH zvýšená, koncentrácia hormónu T4 je znížená a štítna žľaza má zníženú funkciu (hypofunkcia). Pokiaľ je hladina TSH veľmi nízka, koncentrácia T3 a T4 sa zvyšuje a štítna žľaza funguje nadmieru (hyperfunkcia).
Hormóny štítnej žľazy a ich funkcie:
- Tyroxín (T4): Hlavný hormón, ktorý štítna žľaza vytvára a uvoľňuje. Jeho kľúčová úloha je v regulácii metabolizmu, čo je proces, pri ktorom telo premieňa potravu na energiu. Riadi spotrebu energie telesnými tkanivami.
- Trijódotyronín (T3): Má kľúčovú úlohu v regulácii metabolizmu a energetického vyvažovania v tele. Zodpovedá za absorbciu kyslíka prostredníctvom tkanív, činnosť srdca a termoreguláciu.
- Reverzný trijódotyronín (RT3): Je forma hormónu štítnej žľazy, ktorá je telom produkovaná ako vedľajší produkt pri premene tyroxínu (T4) na trijodtyronin (T3). Reverzný trijodtyronin nemá v tele biologickú aktivitu a nepodieľa sa na regulácii metabolizmu, ani energetickom vyvažovaní.
- Kalcitonín: Ovplyvňuje metabolizmus fosforu a vápnika, prenos nervových vzruchov, obnovu kostného tkaniva.
Hormóny T3 a T4 akumulujú jód, ktorý je potrebný na reguláciu metabolizmu. Tyreotropný hormón (TTH), ktorý produkuje hypofýza (žľaza v mozgu), reguluje činnosť štítnej žľazy a biochemické procesy v tele. Pri znížení hormónu TTH sa znižuje produkcia tyroxínu a trijódtyronínu a objavuje sa únava a slabosť.
Prečítajte si tiež: Optimálne zdravie štítnej žľazy s bylinkami
Štítna žľaza potrebuje jód na tvorbu hormónov štítnej žľazy. Avšak, prílišná konzumácia jódu môže spôsobiť problémy.
Poruchy štítnej žľazy
Poruchy štítnej žľazy sú pomerne časté a môžu mať rôzne príčiny. Medzi najčastejšie patria:
- Zápal štítnej žľazy (tyreoiditída): Zápal poškodzuje bunky štítnej žľazy buď pôsobením vírusov, baktérií alebo vlastným imunitným systémom.
- Akútna tyreoditída: Patrí medzi vzácne infekčné zápaly a ich príčinou sú baktérie.
- Subakútna tyreoditída: Spôsobujú ju vírusy, a to súčasne alebo po respiračnom infekte.
- Hashimotova tyreoditída: Imunitný systém atakuje vlastné bunky štítnej žľazy a oslabuje jej funkciu.
- Gravesova-Basedowova choroba: Vplyvom imunitného systému sa zvyšuje tvorba hormónov T3 a T4 a abnormálne sa zvýši funkcia štítnej žľazy.
- Hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy): Nastáva, keď štítna žľaza neprodukuje a neuvoľňuje dostatočné množstvo hormónov štítnej žľazy. To spôsobuje spomalenie metabolizmu.
- Hypertyreóza (zvýšená funkcia štítnej žľazy): Nastáva, keď štítna žľaza produkuje a uvoľňuje viac hormónov štítnej žľazy, než organizmus potrebuje.
- Struma (zväčšenie štítnej žľazy):
- Jednoduché strumy: Vznikajú, keď štítna žľaza nevytvára dostatok hormónov, aby uspokojila potreby organizmu.
- Sporadické strumy: Vo väčšine prípadov nemajú žiadnu známu príčinu.
- Rakovina štítnej žľazy: Je to rakovina, ktorá začína v tkanivách štítnej žľazy.
Vplyv porúch štítnej žľazy na chuť do jedla a hmotnosť
Štítna žľaza zodpovedá za metabolizmus (látkovú výmenu), ovplyvňuje hmotnosť a chuť do jedla. Štítna žľaza vplýva aj na psychiku, na emócie a na náladu. Poruchy štítnej žľazy môžu viesť k výrazným zmenám v chuti do jedla a telesnej hmotnosti.
Hypotyreóza a chuť do jedla
Pri hypotyreóze sa môže zvýšiť telesná hmotnosť a aj pri príjemnej teplote sa môže objaviť zimnica. Hypotyreóza môže ovplyvniť aj apetít a telesnú hmotnosť. Hoci hormóny štítnej žľazy zvyčajne podporujú spaľovanie energie, pri ich nedostatku sa metabolizmus optimalizuje. To môže viesť k zvýšeniu hmotnosti, aj keď človek neje viac než predtým. Mnohí ľudia tiež môžu pociťovať rýchlejšie nasýtenie, menšiu chuť do jedla, únavu, letargiu či tráviace ťažkosti. Zároveň však u niektorých osôb môže hypotyreóza paradoxne vyvolať aj zvýšený hlad.
Hypertyreóza a chuť do jedla
Pri hypotyreóze možno pozorovať prudký úbytok hmotnosti, aj napriek pretrvávajúcej chuti do jedla. Termoregulácia je narušená a pocitovo je pacientovi teplo. Hypertyreóza je stav, pri ktorom štítna žľaza produkuje nadmerné množstvo hormónov, čo vedie k zrýchlenému metabolizmu a často aj k zvýšenému apetítu. Väčšina ľudí preto zažíva úbytok hmotnosti, keďže rýchlejší metabolizmus zvyčajne prevyšuje zvýšený príjem potravy. V niektorých prípadoch však môže dôjsť aj k priberaniu, hoci je to menej časté.
Prečítajte si tiež: Ochorenie štítnej žľazy a pečeň
Príznaky porúch štítnej žľazy
Príznaky porúch štítnej žľazy sa môžu líšiť v závislosti od toho, či ide o hypotyreózu alebo hypertyreózu.
Príznaky hypotyreózy:
- Znížená pulzová frekvencia
- Apatia, slabosť
- Nízky krvný tlak
- Ospalosť
- Zápcha
- Depresia
- Suchá koža
- Lámavé vlasy a nechty
- Opuchy (najmä na tvári)
- Poruchy pamäti
- Zvýšená telesná hmotnosť
- Zimnica
Príznaky hypertyreózy:
- Zvýšená srdcová frekvencia
- Zvýšený krvný tlak
- Podráždenosť
- Úzkosť
- Nadmerné potenie
- Tras rúk
- Nespavosť
- Hnačka
- Vypuklé očné buľvy (exoftalmus)
- Prudký úbytok hmotnosti
- Nervozita, úzkosť, podráždenosť
- Problém so spánkom
- Vypadávanie vlasov
- Únava a svalová slabosť
- Slabšia menštruácia alebo aj vynechanie menštruácie, či problém otehotnieť
- Osteoporóza
- Depresia
Príznaky hormonálnej poruchy sa prejavujú aj v podobe nepravidelnej menštruácie alebo jej absencie, vyrážok na koži a zlej nálady.
Diagnostika porúch štítnej žľazy
V súčasnosti je vyšetrenie hladín hormónov štítnej žľazy v kompetencii všeobecného lekára. Ak sa u vás prejavili spomínané prejavy, prípadne máte v rodine niekoho s ochorením štítnej žľazy, oznámte to svojmu lekárovi. Endokrinológ vám okrem krvného obrazu urobí sonografické vyšetrenie štítnej žľazy, prípadne EKG. Na základe výsledkov vám stanoví liečbu a interval kontrol. Zo začiatku bývajú kontroly každý štvrťrok alebo polrok, po upravení hladín hormónov sa na kontrolu dostavíte raz za rok.
Diagnostika patologických stavov štítnej žľazy zahŕňa ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy a krvné testy na hormóny štítnej žľazy. Pri podozrení na zhubný nádor štítnej žľazy sa predpisuje biopsia a CT vyšetrenie.
Krvné testy na hormóny štítnej žľazy
Krvný test, ktorý meria hladinu hormónu stimulujúceho štítnu žľazu (TSH). Ide o skríningový test na hypotyreózu aj hypertyreózu. Všeobecne platí, že normálne rozmedzie pre krvný test TSH je 0,5 až 5,0 mIU/L (miliinterné jednotky na liter).
Prečítajte si tiež: Štítna žľaza a kokosový olej
Panelové vyšetrenie štítnej žľazy obsahuje testy, ktoré dokážu odhaliť ochorenia štítnej žľazy (hypotyreóza, hypertyreóza, struma, cysty, rakovinu štítnej žľazy).
Panelové vyšetrenie štítnej žľazy obsahuje vyšetrenie nasledujúcich hormónov štítnej žľazy:
- T3 celkový (trijódtyronín)
- T4 celkový (tyroxín)
- T3 voľný
- T4 voľný
- Kalcitonín
- Protilátky proti tyreoglobulínu (AT-TG)
- Protilátky proti tyreoperoxidáze (AT-TPO)
Hormóny T3 a T4 sa dodávajú v celkovej a voľnej forme. Voľné hormóny nie sú viazané na globulínové bielkoviny a sú transportované do krvi a celkové sa hromadia v štítnej žľaze. Protilátky sa vytvárajú pri autoimunitnom ochorení štítnej žľazy (autoimunitnej tyreoiditíde), keď napádajú zdravé bunky orgánu.
Na posúdenie funkcie štítnej žľazy sa odporúča absolvovať aj test na tyreotropný hormón, ktorý riadi produkciu tyroxínu a trijódtyronínu.
Príprava na krvné vyšetrenie
Na analýzu hormónov štítnej žľazy je potrebné sa pripraviť dva až tri dni vopred.
Príprava na krvné vyšetrenie na stav hormónov štítnej žľazy:
- Nejesť 8 až 12 hodín pred odberom biologického materiálu
- Nepiť alkohol dva dni pred vyšetrením, obmedziť fyzickú a emocionálnu záťaž deň pred vyšetrením
- Nefajčiť jednu až dve hodiny pred vyšetrením
- Nejsť mastné, vyprážané a korenené jedál dva až tri dni pred vyšetrením
Pred vyšetrením stavu hormónov štítnej žľazy je rovnako potrebné upozorniť lekára na užívanie hormonálnych liekov. V prípade potreby endokrinológ dočasne preruší užívanie hormónov alebo zníži ich dávkovanie.
Na odber krvi na hormóny štítnej žľazy je potrebné prísť nalačno a aspoň osem hodín pred testom nič nejesť. Môžete piť čistú nesýtenú vodu. Deň pred odberom nemôžete vykonávať ťažké cvičenie. Taktiež je potrebné na dva dni pred vyšetrením vylúčiť príjem potravín bohatých na jód (rybí tuk, morské riasy, špenát).
Normálne hladiny hormónov štítnej žľazy
Ak je štítna žľaza zdravá (eutyreóza), hormóny sa produkujú v dostatočnom množstve a neprekračujú štandartný rozsah. Pri hypertyreóze sa hladiny hormónov zvyšujú a pri hypotyreóze sa hladiny hormónov znižujú.
Normy hormónov štítnej žľazy:
| Hormón | Množstvo v krvi |
|---|---|
| Triodotyronín | Voľný: 0,4 ng/100 ml Celkový: 1,17-2,18 nmol/l |
| Tyroxín | Voľný: 1,5-2,9 µg/100 ml Celkový: 62-141 nmol/l |
| Kalcitonín | 5,5-28 pmol/l |
Normálna hladina hormónu TTG u žien je od 0,3 do 4,2 µME/ml a u mužov od 0,2 do 3,5 µME/ml.
Liečba porúch štítnej žľazy
Štítna žľaza sa lieči v závislosti na ochorení a jeho závažnosti.
- Medikamentózna liečba:
- Levotyroxín pri zníženej hladine hormónov.
- Tyrostatická liečba pri hyperfunkcii štítnej žľazy.
- Lieky proti štítnej žľaze: Sú to lieky, ktoré blokujú schopnosť štítnej žľazy vytvárať hormóny.
- Lieky s hormónmi štítnej žľazy: Syntetická forma hormónov štítnej žľazy na liečbu hypotyreózy.
- Chirurgická liečba (tyreoidektómia): Odporúča sa pri nedostatočnej odpovedi na lieky pri hyperfunkcii štítnej žľazy. Zákrok sa nazýva tyreoidektómia a predstavuje odstránenie štítnej žľazy pri nádorovom ochorení. Najbežnejším typom chirurgického zákroku spojeného s ochorením štítnej žľazy je tyreoidektómia. Tyreoidektómia je chirurgické odstránenie celej štítnej žľazy.
- Liečba rádioaktívnym jódom: Predstavuje podávanie radioaktívneho jódu na odstránenie zapálených ložísk štítnej žľazy, ak sa stav nezlepší ani po medikamentóznej liečbe alebo po chirurgickom zákroku. Tento liek poškodzuje bunky štítnej žľazy, čo nakoniec vedie k zničeniu štítnej žľazy.
- Rádioterapia a chemoterapia: Možnosťou liečby rakoviny štítnej žľazy je rádioterapia a/alebo chemoterapia. Obe terapie ničia rakovinové bunky a zabraňujú ich rastu.
Liečba ochorení štítnej žľazy je celoživotná. Je veľmi potrebné sledovať zdravotný stav odborníkom, pretože sa prístup k liečbe môže niekoľkokrát za život meniť.
Štítna žľaza a tehotenstvo
Funkcia štítnej žľazy je u žien veľmi oslabená v období tehotenstva alebo menopauzy. Zvýšené nároky na normálnu funkciu dôležitých orgánových systémov štítnu žľazu veľmi oslabujú. Nedostatok hormónov štítnej žľazy sa môže prejaviť poruchami telesného vývoja u dieťaťa.
Prevencia ochorení štítnej žľazy
Na zníženie rizika ochorení funkcie štítnej žľazy sa odporúča vyhýbať sa stresu, ionizujúcemu žiareniu a dlhodobému vystaveniu sa priamemu ultrafialovému žiareniu.
Medzi ďalšie spôsoby prevencie ochorenia štítnej žľazy patrí:
- Vyhýbanie sa fajčeniu a konzumácii alkoholu
- Dostatok spánku (aspoň sedem až osem hodín denne)
- Mierne cvičenie
- Zdravá strava
- Preventívne prehliadky u endokrinológa (aspoň raz ročne)
Užívanie jódu na prevenciu ochorenia štítnej žľazy sa neodporúča, pretože jeho nadbytok môže organizmus poškodiť. Odporúča sa konzumovať potraviny bohaté na jód (morské plody, hovädzia pečeň, vajcia, zemiaky).
TTG je možné znížiť zamedzením konzumácie vyprážaných, sladkých, slaných, pikantných a mastných jedál.
Keďže sú ochorenia štítnej žľazy geneticky podmienené, je namieste oboznámiť všeobecného lekára a výskyte tohto ochorenia v rámci rodiny.
Štítna žľaza a radiačná ochrana
Pri úniku rádioaktívneho materiálu môže do atmosféry unikať rádioaktívny materiál, a to vrátane izotopov jódu. Izotop jódu označovaný ako I-131 má polčas rozpadu 8 dní a je obzvlášť rizikový, pretože po inhalácii kontaminovaného vzduchu alebo požití kontaminovaných potravín je vychytávaný štítnou žľazou. Funkčné a štrukturálne zmeny štítnej žľazy spôsobené kontaminovanými potravinami môžu viesť k rozvoju rakoviny.
Riziko rakoviny štítnej žľazy po expozícii je najvyššie u malých detí. Po 20. roku života je riziko oveľa menšie a po 40. Expozícia I-131 spôsobuje hypotyreózu, no samotný dôsledok závisí od množstva uvoľnených rádionuklidov, environmentálnych podmienok, meteorologických okolností a ochranných opatrení v danej lokalite.
Riziko radiačného poškodenia štítnej žľazy sa dá znížiť, prípadne sa mu dá úplne predísť, a to podaním stabilného jódu vo forme jodidu draselného (KI). Stabilný jód súťaží s rádioaktívnou formou jódu I-131 o transport do štítnej žľazy, čím sa zablokuje hromadenie I-131 v organizme. I-131 sa potom rýchlo vylúči z tela v moči, v menšej miere aj v stolici, dychu a materskom mlieku dojčiacich žien.
Stabilný jód sa preventívne distribuuje obyvateľom do vzdialenosti 5 až 40 km od reaktoru - čiže od jadrovej elektrárne. Vo vzdialenejších oblastiach sa prihliada na okolnosti danej situácie. Odporúčaná dávka pre dospelých a deti nad 12 rokov je 100 mg jodidu draselného, pre deti do 12 rokov je dávka polovičná, pre deti do 3 rokov štvrtinová, pre novorodencov do 1 mesiaca osminová. U dospelých starších ako 40 rokov je riziko rozvoja rakoviny štítnej žľazy veľmi nízke, no naopak, s vekom rastie pravdepodobnosť výskytu nežiaducich účinkov po opakovanom užití jódu.
Pre dosiahnutie maximálneho efektu stabilného jódu (95 - 99 %) musí byť dávka podaná simultánne s uvoľnením radiácie alebo okamžite po ožiarení. Účinnosť dávky podanej do 2 hodín po ožiarení klesá na 85 - 90 %, 3 hodiny po ožiarení je to už len 50%. Blokáda funkcií štítnej žľazy postupne odznieva, trvá 24 až 36 hodín. Teoreticky je účinné aj podanie 24 hodín vopred (efektivita 93 %). Podanie viac než 72 hodín vopred má už efektivitu menej ako 32 % a 96 hodín vopred je účinnosť zanedbateľná (pod 5 %).
Všetky národné autority majú vypracované núdzové plány, ktoré zohľadňujú všetky faktory pri uvoľnenej radiácii, takže skupovanie a zásobovanie sa jódovými tabletkami a ich preventívne užívanie nie je v rámci prevencie nutné.
Poruchy príjmu potravy a štítna žľaza
Poruchy príjmu potravy (PPP) môžu výrazne ovplyvniť hormonálnu rovnováhu a funkciu štítnej žľazy (ŠŽ). To sa často prejavuje zhoršenými výsledkami hormonálnych testov vrátane hormónov ŠŽ a spomalením metabolizmu. Hormóny a PPP sú vzájomne prepojené - zmeny v stravovacích návykoch môžu výrazne ovplyvniť hladiny rôznych hormónov.
Funkcia štítnej žľazy môže byť ovplyvnená aj zmenami telesnej hmotnosti, či už v dôsledku samotnej PPP alebo počas liečby. Nadváha ovplyvňuje reakciu tela na leptín či aj na hormóny ako je inzulín, čo môže narušiť fungovanie hormónov ŠŽ. Naopak, počas hladovania klesá hladina trijódtyronínu (T3) a tyroxínu (T4), čím dochádza k spomaleniu metabolizmu.
PPP môžu viesť k zníženej funkcii štítnej žľazy až k rozvoju hypotyreózy. U mnohých pacientov s mentálnou anorexiou sa v dôsledku dlhodobého hladovania a výrazného obmedzovania potravy vyvíja podvýživa a extrémna podváha, ktoré negatívne ovplyvňujú hormonálnu rovnováhu. Tieto výživové a behaviorálne vzorce vedú k zvýšenej hladine stresového hormónu kortizolu a k zníženiu funkcie štítnej žľazy. Telo tak reaguje na nedostatok energie tým, že znižuje metabolickú aktivitu - ide o ochranný mechanizmus, ktorý má šetriť energiu. V dôsledku toho dochádza k poklesu tvorby hormónov štítnej žľazy a k rozvoju hypotyreózy. Pri správnej liečbe a obnovení výživy sa však činnosť štítnej žľazy zvyčajne dokáže obnoviť - hladiny hormónov sa normalizujú a metabolizmus sa vracia do normálu.
PPP síce zvyčajne nevedú priamo k rozvoju hypertyreózy, no u niektorých pacientov môže výrazný úbytok hmotnosti spustiť znepokojenie a túžbu si túto hmotnosť udržať, a teda pôsobiť ako spúšťač PPP. To môže zvýšiť riziko rozvoja PPP, ako je mentálna anorexia či bulímia, najmä ak sa pacient začne snažiť o kontrolu hmotnosti prostredníctvom extrémnych opatrení, ako sú nadmerné cvičenie alebo vyvolávanie zvracania.
Zvýšený apetít, ktorý hypertyreóza často sprevádza, môže viesť aj k negatívnym stravovacím vzorcom. Niektorí pacienti môžu reagovať záchvatmi prejedania - či už ako dôsledok hormonálnych zmien, alebo ako spôsob zvládania stresu a negatívnych emócií. To môže prispieť k rozvoju záchvatového prejedania alebo bulímie.
Niektoré príznaky hypertyreózy sa môžu podobať príznakom PPP, preto je dôležité ich dokázať rozlíšiť: náhla strata hmotnosti, nervozita, úzkosť, podráždenosť, zvýšené potenie, problém so spánkom, vypadávanie vlasov, únava a svalová slabosť, slabšia menštruácia alebo aj vynechanie menštruácie, či problém otehotnieť, osteoporóza a depresia.
Kľúčové pre diagnostiku je dôkladné zhodnotenie časového priebehu príznakov, ich kontextu (napr. úmyselná reštrikcia stravy, excesívne cvičenie) a prítomnosti faktorov ako negatívny sebaobraz, narušený vzťah k jedlu alebo zvýšený záujem o svoju hmotnosť.
Riešenie porúch príjmu potravy (PPP) si vyžaduje multidisciplinárny prístup, ktorý zahŕňa spoluprácu viacerých odborníkov. Do procesu liečby sa zapájajú psychiatri, psychológovia, nutriční špecialisti, ako aj peer konzultanti - ľudia s osobnou skúsenosťou s PPP, ktorí poskytujú cennú podporu a porozumenie. V prípade potreby sú do liečby prizývaní aj ďalší špecialisti, napríklad kardiológ, gynekológ, fyzioterapeut, reumatológ, endokrinológ a iní odborníci v závislosti od individuálnych potrieb pacienta. Takýto komplexný prístup, ktorý prepája fyzickú a psychickú starostlivosť, významne zvyšuje šance na úspešné zotavenie z porúch príjmu potravy.