Slovenské mäsové hospodárstvo čelí v posledných desaťročiach viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú produkciu, spotrebu a celkovú konkurencieschopnosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na štatistiky produkcie mäsa na Slovensku, so zameraním na bravčové a hydinové mäso, a analyzuje faktory, ktoré ovplyvňujú toto odvetvie.
Bravčové mäso: Najpopulárnejšie, no s klesajúcou produkciou
Bravčové mäso je dlhodobo najpopulárnejším druhom mäsa na Slovensku. Z celkovej ročnej spotreby mäsa, ktorá predstavuje 72,5 kg na obyvateľa, pripadá na bravčové mäso 40,6 kg. Napriek tejto popularite čelí domáca produkcia bravčového mäsa viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú jeho dostupnosť, kvalitu a cenu.
História a súčasnosť chovu ošípaných na Slovensku
V minulosti mal chov ošípaných na Slovensku silné zázemie. Ešte v roku 1990 sa 30 % bravčoviny vyprodukovalo v domáckych chovoch, pričom ošipárne boli bežnou súčasťou družstiev a štátnych majetkov. Avšak, v priebehu posledných 35 rokov došlo k výraznému poklesu chovu ošípaných. Družstvá až na výnimky postupne pozatvárali farmy ošípaných a takmer vymizol kedysi rozšírený samozásobiteľský chov prasiat. Počet prasníc, ktoré sú základom každého chovu, klesol z 180-tisíc v 90. rokoch na necelých 28-tisíc v roku 2024, čo predstavuje pokles o 85 %.
Po roku 1990 zaniklo aj množstvo veľkých priemyselných bitúnkov, vrátane tých v Bratislave, Nových Zámkoch a Ružomberku. Zázemím rozsiahlej živočíšnej výroby boli aj kafilérie. V súčasnosti je na Slovensku 2 607 komerčných fariem, ale len minimum z nich je skutočne produktívnych, ledva 20. V krajine máme 32 bitúnkov a 130 rozrábok. Najslabším článkom celého spracovateľského reťazca sú bitúnky, ekonomika im nevychádza, lebo pri stenčujúcom sa počte zvierat idú iba na 50 percent využiteľných kapacít.
Príčiny úpadku domácej produkcie
Hlavnou príčinou úpadku chovu ošípaných na Slovensku je ekonomika. Slovenskí chovatelia, malí či veľkí, nedokážu konkurovať zahraničnej produkcii. Získať povolenie na rekonštrukciu farmy ošípaných trvá priemerne 6,5 roka, čo predstavuje ďalšiu prekážku pre rozvoj chovu.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce spotrebu mäsa
Spotrebiteľské preferencie a dovoz
Napriek tomu, že spotrebitelia v prieskumoch deklarujú preferenciu domáceho mäsa, v skutočnosti sa rozhodujú podľa ceny. Až 80 % bravčového mäsa sa na Slovensku predá v zľave. Dovoz bravčového mäsa na Slovensko predstavuje viac ako polovicu našej spotreby. Väčšina mäsa, ktoré zjedia slovenskí spotrebitelia, pochádza práve spoza hraníc. Najviac ho dovážame z Poľska, Nemecka a Českej republiky. Z desiatich rezňov, ktoré si spotrebitelia kúpia v obchode, sú slovenské možno len dva. Reťazce sa síce hlásia k predaju slovenského bravčového mäsa, ale najlepšia zo všetkých sietí SAMO má podiel na tržbách zo slovenského mäsa 18 percent, priemer všetkých ostatných reťazcov je 10 percent, čiže podiel mäsa z dovozu na pultoch dosahuje 90 percent! Najsolventnejší obyvatelia Bratislavy pravidelne nakupujú potraviny vrátane mäsa v Rakúsku, hoci je tam drahšie ako na Slovensku.
Kvalita slovenského bravčového mäsa
Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre už šiesty rok testuje slovenské a zahraničné mäsá. Z analýz vyplýva, že slovenské bravčové mäso má v porovnaní s niektorými zahraničnými lepšie nutričné hodnoty a nižšie hmotnostné straty pri grilovaní. Po prepočítaní hmotnostných strát z vytečenej vody navyše vychádza kúpa slovenského mäsa aj najekonomickejšie. Slovenské mäso má tiež najnižšiu hodnotu elektrickej vodivosti, čo znamená, že je menej bledé, mäkké a vodnaté.
Výskum kvality bravčového mäsa na našich pultoch bude na Výskumnom ústave živočíšnej výroby pokračovať aj tento rok.
| Krajina pôvodu | Hodnota elektrickej vodivosti (mS) |
|---|---|
| Slovensko | 4,92 |
| Maďarsko | 4,99 |
| Poľsko | 5,00 |
Aktuálne výzvy a rast cien
Cena bravčového mäsa za posledné dva týždne výrazne vzrástla, a to až o vyše 13 percent. Dôvodom je slintačka a krívačka (SLAK) i obchodná vojna medzi USA a Čínou.
Za týmto masívnym nárastom ceny je okrem ochorenia slintačka a krívačka aj nízka ponuka ošípaných a taktiež prudko sa zvyšujúci dopyt po komodite, ktorý je okrem iného výsledkom zostrujúcej sa obchodnej vojny medzi USA a Čínou, čo komplikuje dovozy americkej bravčoviny do Číny a tým spôsobuje masívny export bravčového mäsa z Európy. Rast cien bravčoviny prebieha simultánne v celej Európe.
Prečítajte si tiež: Analýza cien chleba v EÚ
Spoločnosť Tauris prijala vo svojej výrobe viaceré preventívne opatrenia v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky na Slovensku. Výrobca mäsových výrobkov zatiaľ neeviduje pokles výroby ani tržieb a ubezpečuje, že má dostatočné zásoby suroviny a udržiava stabilnú výrobu bez obmedzení.
Bezpečnosť potravín a veterinárne liečivá
V posledných dňoch médiá obletela správa o výskyte nadmerného množstva veterinárneho liečivá benzimidazolu v bravčovom mäse u našich západných susedov. Takéto mäso sa nakoniec dostalo aj na Slovensko. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR prijala opatrenia a informovala, že z Českej republiky bol na Slovensko expedovaný aj výrobok, ktorý sa našťastie nedostal do obchodov k zákazníkom.
ŠVPS SR prijala prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) oznámenie o prítomnosti benzimidazolu v bravčových polovičkách pôvodom z Belgicka. Odberateľom na Slovensku sa predmetné mäso dostalo cez dodávateľa z Poľska. Následne dostala od českého kontrolného orgánu informáciu, že do obchodnej siete Kaufland Slovenská republika bol dodaný nevyhovujúci výrobok Segedínsky guláš EC 400 s dátumom minimálnej trvanlivosti 13.1.2027 od výrobcu Hamé s.r.o. Česká republika.
Spotrebitelia, ktorí majú jeden z nižšie uvedených produktov doma, by ho nemali konzumovať a môžu ho vrátiť v mieste predaja,“ upozornila SVS. Benzimidazoly sa používajú pri liečbe parazitárnych infekcií u zvierat a ľudí. Toxické dávky sú až 30-krát vyššie ako terapeutické. Neodporúčajú sa však užívať v tehotenstve.
Riešenia a budúcnosť chovu ošípaných
Zvýšiť podiel slovenského bravčového mäsa na pultoch obchodov nebude jednoduché. Už 44. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie HYGIENA ALIMENTORUM so zameraním na aktuálne problémy a trendy produkcie a predaja mäsa a mäsových výrobkov sa uskutoční 15. - 17. mája 2024 v Hoteli Patria na Štrbskom Plese. (Hlavný odborný program je sústredený na štvrtok 16. mája 2024).
Prečítajte si tiež: Viac o klasifikácii tekvíc
„Hlavným zameraním medzinárodnej vedeckej konferencie je prezentácia aktuálnych poznatkov o zdravotnej bezpečnosti a kvalite mäsa a mäsových výrobkov,“ hovorí odborný garant konferencie Slavomír Marcinčák, vedúci Katedry hygieny, technológie a zdravotnej bezpečnosti potravín Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Na konferencii budú prezentované aktuálne i dlhodobo sledované odborné témy, ale aj problematika, ktorá sa dotýka každodenného potravinového stola v našich domácnostiach. Postaral sa o to medzinárodný programový výbor konferencie, v ktorom sú aj odborníci z veterinárskych a poľnohospodárskych univerzít v poľskom Vroclave a Krakove, českom Brne, chorvátskom Záhrebe. Popri jedinej slovenskej veterinárskej univerzite v Košiciach sa na konferencii prezentujú aj zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, univerzity v srbskom Novom Sade, talianskej Neapolskej univerzity, univerzity v Českých Budějoviciach i zástupcovia spracovateľov a výrobcov mäsa i obchodu. Súčasťou konferencie bude aj 10. ročník súťaže o najlepší potravinársky výrobok konferencie. S výsledkami úradných kontrol potravín na Slovensku sa podelí ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Martin Chudý. Nové trendy predaja mäsa a mäsových výrobkov u nás a v zahraničí predstaví predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. O aktuálnej situácii v odvetví spracovania mäsa a jeho konkurencieschopnosti bude hovoriť výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai. Zaujímavý pohľad dlhoročného spracovateľa na dnešné mäso ponúkne vedec, pedagóg ale aj konateľ českej spoločnosti Steinhauser s.r.o., Ladislav Steinhauser. Nad tým, či je reformulácia mäsových výrobkov ďalšou módnou vlnou sa zamyslí Josef Kameník z Veterinárnej univerzity Brno. Spišské párky ako mäsiarsky klenot a ich 125 ročná púť predstaví Peter Turek z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Predseda Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV Jozef Golian sa bude venovať zdravotným a environmentálnym faktorom spotreby mäsa. Pracovný program konferencie sa začína vo štvrtok 16. mája 2024 o 9. hodine v hoteli Patria na Štrbskom Plese.
Európska komisia poukazuje na mierne optimistický výhľad pre trhy s mäsom v nasledujúcom roku. Zatiaľ čo vývoz sa odhaduje na -0,4 % , dovoz mäsa sa očakáva o 0,3 % vyšší. V prípade hovädzieho mäsa Brusel odhaduje pokles výroby a spotreby o 1,1 %. Obchod (vývoz/dovoz) s tretími krajinami sa má zmeniť len nepatrne. Spotreba na obyvateľa v EÚ sa odhaduje na 9,4 kg (2023: SR 5,8 kg; ŠUSR; pozn. redakcie). V odvetví bravčového mäsa Komisia očakáva pokles výroby o 0,22 %. Očakáva sa, že hrubá spotreba sa zvýši minimálne o +0,1 %. Spotreba na obyvateľa sa odhaduje na 30,9 kg (2023: SR 40,6 kg; ŠUSR; pozn. redakcie). EÚ odhaduje, že produkcia hydinového mäsa je o 0,9 % vyššia ako v predchádzajúcom roku. Očakáva sa, že spotreba sa zvýši o +0,8 %. Spotreba na obyvateľa sa zvyšuje na 25,2 kg (2023: SR 22,2 kg; ŠUSR; pozn. redakcie). Tento trend však nie je v celej EÚ jednotný.
Hydinové mäso: Rastúca popularita a sebestačnosť
Mäso je spolu s mäsovými výrobkami významnou zložkou nákupných košíkov slovenských domácností. Na tanieroch Slovákov sa čoraz častejšie objavuje kuracie mäso, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie druhy mäsa. Jeho popularita rastie aj v celej Európe, kde hydina postúpila v rebríčku spotreby mäsa na druhé miesto, hneď za bravčovinu.
Spotreba kuracieho mäsa na Slovensku
Kuracie mäso patrí k najobľúbenejším druhom mäsa u Slovákov. Každý z nás ročne zje asi 36 kilogramov. V roku 2021 bola jeho spotreba na Slovensku na úrovni 23,6 kg osoba/rok. Roky 2020 a 2021 sa však niesli v znamení poklesu spotreby hydinového mäsa. Ten bol spôsobený najmä obmedzením prevádzky stravovacích zariadení počas pandémie koronavírusu. V roku 2021 prispel k poklesu spotreby hydinového mäsa aj výrazný pokles predajných cien bravčového mäsa.
Čerstvé mäso alebo mäsové výrobky nakúpi podľa prieskumov aspoň raz ročne každá slovenská domácnosť. Typická domácnosť nakupuje čerstvé mäso a mäsové výrobky spravidla raz za 3 dni a ročne na tento sortiment minie približne 600 €. Prieskumy odhalili, že najviac minú ročne na kúpu mäsa a mäsových výrobkov domácnosti zo Západného Slovenska, najmenej, naopak, domácnosti z Bratislavy. Podľa zistenia GfK si niektorý z druhov čerstvého mäsa aspoň raz v období od augusta 2021 do júla 2022 zakúpili v podstate všetky domácnosti. Typická slovenská domácnosť si čerstvé mäso z obchodu domov prinesie približne raz za 9 dní a minie naň celkovo 260 €. Výdavky na mäso pritom predstavujú o niečo viac ako dve pätiny z celkových výdavkov na mäso a mäsové výrobky.
„Čerstvé hydinové mäso oslovuje k nákupu 9 z 10 slovenských domácností. Najviac domácností sa za jeho kúpou vyberá do diskontných predajní. Podľa prieskumov si jedna slovenská domácnosť za sledovaných 12 mesiacov (od augusta 2021 do júla 2022) do svojho nákupného košíka vložila 35kg hydinového mäsa a celkovo naň minula takmer 120 €. Nákupy hydiny v akciovej cene využilo v tomto období 8 z 10 domácností, pričom nákupy v akcii tvorili v sledovanom období približne 1/2 výdavkov na nákupy hydiny. Tesne za hydinovým mäsom nasleduje, podľa zistení GfK, čerstvé bravčové mäso. Priemerná domácnosť kúpi bravčové mäso 19-krát za rok a z jedného nákupu si odnáša v priemere 1,7kg mäsa. Hovädzie mäso si aspoň raz v sledovanom období kúpilo 6 z 10 domácností.
Okrem mäsa vyhľadávajú slovenskí nakupujúci aj rôzne mäsové výrobky, a to balené či nebalené, ponúkané v chladiacich a obslužných pultoch. Tieto tovary sú dôležitou a stabilnou súčasťou potravinových nákupov. „Celkovo za rok si mäsové produkty prinesú z obchodu domov takmer všetky domácnosti a to v priemere raz za štyri dni, pričom v rámci jedného nákupu minú takmer 4 €. Nákupy za zvýhodnenú cenu tvoria v rámci týchto výrobkov menší podiel ako je to pri mäse, nedosahujú ani tretinu z výdavkov na mäsové produkty. Najviac sa mäsové výrobky nakupujú v supermarketoch a diskontoch,“ hovorí V. Némethová z GfK.
Zo sortimentu mäsových výrobkov sú momentálne najobľúbenejšie šunky. Aspoň raz za posledných 12 mesiacov si šunku kúpila takmer každá slovenská domácnosť, no a z jedného nákupu si odniesli balenie s gramážou 260g. Takmer 2/5 z výdavkov na balené šunky pritom smerovali na produkty v akcii. Obľúbené medzi Slovákmi sú aj párky, balené alebo aj nebalené. „Tieto výrobky si nakúpilo v rámci sledovaného obdobia až 93% kupujúcich. Domácnosti ich nakupujú v priemere raz za tri týždne a uprednostňujú balenia po 540g. Akciové nákupy predstavujú v tomto prípade 30% z výdavkov na tento typ mäsových výrobkov. Párky si do svojich nákupných košíkov vkladajú vo väčšej miere domácnosti s dospelými členmi a minú za ne ročne 75 €,“ dodáva V. Némethová.
Produkcia kuracieho mäsa na Slovensku
Produkcia kuracieho mäsa na Slovensku nedosahuje úroveň spotreby, preto je potrebný aj dovoz zo zahraničia. Na Slovensku funguje viacero veľkochovov kurčiat, ktorých produktom je kuracie mäso. Na slovenských hydinových bitúnkoch sa v roku 2021 vyprodukovalo 77 322 ton hydinového mäsa. Na Slovensku sa podľa údajov UHS v roku 2021 vychovalo 91 311 t kurčiat (medziročný pokles o 5,3 %/ 5 124 t), 5 767 t sliepok (medziročný pokles o7,1% /o 440 t), 3 291 t moriek (medziročný nárast o 9,6 %/o 287 t), 209 t kačíc (medziročný pokles o 18,4 %/o 47 t) a 3 t husí (medziročný pokles o 95,6 %/ o 65 t).
Pokiaľ ide o hydinu, za rok 2021 bol zaznamenaný medziročne pokles produkcie v chove hydiny o 5,1 % (o 5 389 t) živej jatočnej hmotnosti. „Produkcia živej jatočnej hydiny v roku 2021 bola konkrétne na úrovni 100 581 t. V roku 2021 sa však z vyprodukovanej živej jatočnej hydiny vyviezlo na zahraničné bitúnky 23 594 t, čo predstavovalo 23,5 % produkcie v SR. Priamy predaj hydiny z dvora bol na úrovni 1 683 t, išlo o 1,7 % z produkcie živej hydiny v SR,“ hovorí Ing. Mgr. Daniel Molnár.
V roku 2018 dosiahla produkcia živej jatočnej hydiny úroveň 114 560 ton, z čoho bolo 92,1 % kurčiat, 5,4 % sliepok, 2,4 % moriek a 0,1 % kačíc a husí. Produkcia hydinového mäsa v SR za rok 2018 dosiahla 73 698 ton, čo predstavuje 13,54 kg hydinového mäsa na 1 obyvateľa. Napriek nárastu produkcie živej jatočnej hydiny a hydinového mäsa v období rokov 2013 až 2018 je dnešný stav stále pod úrovňou výroby v roku 2000, kedy sme boli v produkcii hydinového mäsa sebestačný na 100 %. Dnes je sebestačnosť Slovenska iba na úrovni 66 %. Podiel domáceho hydinového mäsa na pultoch obchodných reťazcov je neustále na úrovni nižšej ako 50 % a podiel v stravovacích zariadení na úrovni nižšej ako 20 %. Všetko ostatné hydinové mäso ponúkané na Slovensku pochádza zo zahraničia. A to aj napriek tomu, že za posledné roky sme boli svedkami viac ako 20 afér s nevyhovujúcim hydinovým mäsom pochádzajúcim zo zahraničia. Slovenskí spracovatelia hydiny musia spĺňať všetky prísne pravidlá EÚ a sú pod dôslednou a neustálou kontrolou veterinárnych inšpektorov. V zahraničí a v tretích krajinách tomu tak vždy nie je. Preto sa slovenský spotrebiteľ musí orientovať iba na nákup hydinového mäsa so slovenským pôvodom. Slovenskí spracovatelia hydiny ponúkajú svojim zákazníkom široký sortiment výrobkov. Popri štandardných kurčatách s vysokým kvalitatívnym štandardom si môže zákazník vybrať aj z ponuky prémiového kuracieho mäsa. Všetko hydinové mäso, teda štandardné ako aj prémiové, vyprodukované na Slovensku je niekoľkokrát slovenskými veterinármi skontrolované, bezpečné, kvalitné, zdravé a najmä čerstvé, keďže nemuselo precestovať pol Európy. Preto je veľmi dôležité, aby slovenský spotrebiteľ hľadal na obale najmä označenie pôvodu hydinového mäsa.
Nový chov v Semerove
Vylepšiť sebestačnosť Slovenska v produkcii kuracieho mäsa aspoň o pár percent pomôže nový chov, ktorý vznikol v Semerove. Na farme v Semerove neďaleko Nových Zámkov chovajú viac ako 70-tisíc kuriatok. „Ročne nám prinesie produkciu 1 200 ton jatočnej hydiny, čo prinesie 1 000 ton hydinového mäsa," uviedol predseda Únie potravinárov Slovenska Daniel Molnár.
Podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára otvorenie nového chovu výrazne prispeje k produkcii hydinového mäsa na Slovensku a k zvýšeniu sebestačnosti. „Produkcia zhruba 1200 ton živej jatočnej hydiny znamená približne 1000 ton hydinového mäsa. V súčasnosti na Slovensku produkujeme 80.000 ton hydinového mäsa a v tejto komodite sme sebestační na 41 percent. Produkcia sa môže dostať do obchodnej siete, ale aj do stravovacích zariadení, kde je podľa Molnára podiel slovenského kuracieho mäsa veľmi nízky. „V školskom stravovaní sa to pohybuje okolo 10 percent a v prípade reštaurácií je to ešte menej, okolo päť percent,“ povedal Molnár. Práve v školskom stravovaní vidí priestor na zvyšovanie podielu slovenského mäsa, ktoré by mohlo nahradiť mäso pochádzajúce z tretích krajín, ktoré nemusia plniť normy Európskej únie. Hoci nový chov našu sebestačnosť o čosi posilní, dovoz kuraciny pre pokrytie našej spotreby bude naďalej potrebný. Jeho ponuka sa po novom na pultoch mierne navýši a to aj vďaka novému chovu v Semerove.
Dovoz a vývoz hydinového mäsa
Dovozy lacných potravín udupávajú domácu výrobu. Záporné saldo zahraničného obchodu s hydinovým mäsom v SR za posledné 3 roky neustále rastie. Od roku 2016 vzrástlo takmer 4-násobne o 69,7 miliónov EUR na hodnotu - 93,7 miliónov EUR. Rovnaký vývoj je možné sledovať aj pri množstevnom vyjadrení dovozu.
Dovoz hydinového mäsa stúpol od roku 2015 z objemu 48 828 ton na hodnotu 97 171 ton. Produkcia hydinového mäsa na Slovensku bola v roku 2019 na úrovni 71 502 ton, čo je o viac ako 10 000 ton menej ako objem dovozu. Rastúci dovoz hydinového mäsa negatívne vplýva na sebestačnosť v produkcii hydinového mäsa v SR, ktorá v roku 2019 klesla na úroveň 50,5 %. Dovozy zahraničného hydinového mäsa pokračujú aj v priebehu roku 2020. Za prvý štvrťrok 2020 sa doviezlo do SR 20 823 ton hydinového mäsa a saldo zahraničného obchodu dosiahlo zápornú hodnotu - 26,5 miliónov EUR.
V roku 2021 sa na Slovensko doviezlo hydinové mäso v celkovej hodnote 124,8 mil. €, vývoz hydinového mäsa dosiahol hodnotu 46,9 mil. €. „Vysoké záporné saldo zahraničného obchodu pretrvalo aj v minulom roku, dosiahlo hodnotu mínus 77,9 mil. €. Najvyššie dovozy zahraničného hydinového mäsa prebehli v druhej polovici roka 2021, kedy bola mesačná hodnota dovozov tohto mäsa vyššia ako 12 mil. €,“ hovorí D. Molnár.
Pokiaľ ide o hydinové mäso, za rok 2021 sa k nám, podľa údajov UHS, doviezlo 58 434 t. Najvyšší objem k nám prišiel z Poľska (42,7 %). Nasledovali Maďarsko (18,8 %), Česká republika (8,7 % ) a Ukrajina (2,7 %). „Medziročne sa však dovoz hydinového mäsa znížil o 18 tis. t. Prispel k tomu mierny pokles spotreby hydinového mäsa a zároveň mierny nárast produkcie hydinového mäsa na slovenských bitúnkoch. Počet chovateľov hydiny na území Slovenska je stále približne rovnaký ako v minulých obdobiach. U niektorých chovateľov však dochádza k poklesu objemu produkcie z dôvodu rastúcich výrobných nákladov a výrazne nižšej miery finančnej podpory chovu hydiny v SR oproti okolitým krajinám,“ upozorňuje D. Molnár.
Z obce Horné Saliby sa vyváža produkcia z kvalitného kuracieho mäsa do 22 štátov. EU Poultry s.r.o. je dôležitý dlhoročný partner obchodníkov a gastrosektora v celej Európe. Kuracie výrobky zo Slovenska majú na tanieri Holanďania, Taliani aj Francúzi. Spoločnosť EU Poultry dováža ročne vyše 40 000 ton kuracieho mäsa, ktoré do niekoľkých hodín spracuje a distribuuje výrobky do 22 krajín Európy. Najväčší objem smeruje do Čiech (22 %). Podobný objem produkcie (21 %) sa realizuje doma na Slovensku, čo zďaleka nepokrýva deficit a slovenskú nesebestačnosť pri hydinovom mäse. Väčšia časť, približne 57 %, sa však vyváža do ostatnej Európy, teda do Maďarska, Bulharska, Rumunska, ale aj Francúzska, Nemecka, Rakúska, Slovinska a ďalších krajín.
Faktory ovplyvňujúce trh s kuracím mäsom
Trh s kuracím mäsom na Slovensku ovplyvňuje viacero faktorov:
- Cena: Kuracie mäso je vo všeobecnosti cenovo dostupné, čo prispieva k jeho popularite.
- Zdravotné aspekty: Kuracie mäso je považované za relatívne zdravé, s nízkym obsahom tuku a vysokým obsahom bielkovín.
- Dostupnosť: Kuracie mäso je bežne dostupné v obchodoch a reštauráciách.
- Kulinárska všestrannosť: Kuracie mäso sa dá pripraviť na mnoho spôsobov, čo z neho robí obľúbenú surovinu v kuchyni.
- Dovoz: Dovoz kuracieho mäsa zo zahraničia zohráva významnú úlohu pri uspokojovaní dopytu na Slovensku.
- Domáca produkcia: Snahy o zvýšenie domácej produkcie, ako napríklad nový chov v Semerove, majú potenciál znížiť závislosť od dovozu.
#