Spotreba mäsa v Európskej únii je komplexná téma, ktorá odráža meniace sa stravovacie návyky, ekonomické faktory, obavy o zdravie a environmentálne aspekty. Hoci sa Európa považuje za región s dobrou dostupnosťou kvalitných potravín, nie všetky krajiny EÚ túto povesť napĺňajú. Medzi ne patrí aj Slovensko, a to aj napriek tomu, že približne polovicu jeho rozlohy zaberá poľnohospodárska pôda. Tento článok sa zameriava na štatistiky spotreby mäsa v EÚ, s osobitným dôrazom na trendy v spotrebe rôznych druhov mäsa, faktory, ktoré ovplyvňujú tieto trendy, a dôsledky pre spotrebiteľov, výrobcov a životné prostredie.
Vývoj spotreby mäsa v EÚ od roku 1961
Konzumácia mäsa je dlhodobo jedným z kľúčových ukazovateľov spotrebiteľských trendov v potravinárstve a má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. V Európe sa stravovacie návyky v súvislosti s mäsom výrazne menili za posledných šesť desaťročí, pričom vývoj tohto trendu odráža spoločenské, hospodárske a politické zmeny.
Bravčové mäso
Bravčové mäso patrí k najobľúbenejším druhom mäsa v mnohých európskych krajinách a jeho spotreba je dlhodobo vysoká. Avšak, ako ukazuje graf, tento trend nebol vždy stabilný - spotrebu bravčového mäsa ovplyvňovali faktory ako zmeny v životnom štýle, ekonomická situácia, zdravotné odporúčania či nárast záujmu o alternatívne zdroje bielkovín.
Na Slovensku bola v roku 2021 celková spotreba mäsa 71,1 kilogramu na obyvateľa, z čoho bravčovina tvorila viac ako polovicu, konkrétne 40 kilogramov. Od roku 2015 do roku 2021 narástla jej spotreba o desať kilogramov. Slovensko zažívalo bravčové hody, ale nie vlastnou zásluhou. Ak povedzme ešte v roku 1997 80 percent bravčoviny pochádzalo zo slovenských fariem, v minulom roku z každých desať predaných kilogramov to bolo už len 2,5 kilogramu.
Celosvetová spotreba bravčového mäsa vzrástla o 77 % z 63,5 miliónov ton v roku 1990, na 113 miliónov ton v roku 2022. Predpokladá sa, že s rastúcou ľudskou populáciou a ekonomickým rozvojom bude tento trend vo zvyšovaní spotreby bravčoviny pokračovať, čo vyžaduje zvýšenú ponuku bravčového mäsa.
Prečítajte si tiež: Bravčové a hydinové mäso
Hovädzie mäso
Hovädzie mäso, hoci ho mnoho európskych krajín považuje za dôležitú súčasť jedálnička, prešlo rôznymi fázami poklesu a rastu spotreby. Tieto výkyvy boli ovplyvnené faktormi, ako sú ekonomické krízy, rastúce náklady na produkciu, environmentálne otázky a meniace sa stravovacie preferencie.
Hydinové mäso
Hydina, najmä kuracie mäso, sa v priebehu času stala čoraz populárnejšou alternatívou k iným druhom mäsa, a to vďaka jej dostupnosti, nižšej cene a vnímaniu ako zdravšej voľby. Na nárast spotreby hydiny mali vplyv aj zmeny v stravovacích návykoch, vyšší dopyt po chudších zdrojoch bielkovín a posun smerom k ľahšie stráviteľným potravinám.
Pre porovnanie, hydinové mäso zaznamenalo v rokoch 1990 až 2022 nárast o 287 %. Spotreba hydinového mäsa v Česku vzrástla od roku 1948 zhruba 13 násobne z necelých 2 kg na 24,8 kg na osobu ročne v roku 2009. V rámci EÚ je nadpriemerná.
Ovčie mäso
Ovčie mäso, hoci tradične menej konzumované ako bravčové či hovädzie, má v niektorých európskych krajinách hlboké kultúrne korene. Spotreba ovčieho mäsa sa však v priebehu rokov menila v dôsledku faktorov, ako sú demografické zmeny, ekonomická dostupnosť a rastúci záujem o udržateľné stravovanie.
Ostatné druhy mäsa
Ryby a morské plody, ktoré sú tradičnou súčasťou stravy v prímorských oblastiach, zažívajú rastúci záujem aj v iných častiach kontinentu, najmä vďaka ich zdraviu prospešným vlastnostiam a odporúčaniam odborníkov na výživu. Na spotrebu rýb a alternatívnych druhov mäsa vplývali trendy ako rastúci záujem o pestrú a vyváženú stravu, ekologické povedomie a snaha o zníženie konzumácie červeného mäsa. V posledných rokoch sa mierne zvyšuje spotreba rýb, ktorá v roku 2009 vzrástla o 0,3 kg na 6,2 kg, čo je však stále pod európskym priemerom, ktorý sa pohybuje okolo 11 kg na rok. Napriek storočnej tradícii českého rybárstva uprednostňujú ľudia morské ryby.
Prečítajte si tiež: Analýza cien chleba v EÚ
Faktory ovplyvňujúce spotrebu mäsa
Ekonomické faktory
Cena mäsa je významným faktorom ovplyvňujúcim jeho spotrebu. V priebehu vlaňajšieho roka zdražel kilogram karé - z ktorého sa vyprážajú rezne - o 1,66 eura. Tretinové zvýšenie ceny, to je už tuhá káva pre bežných spotrebiteľov, pretože krok s karé, ľudovo karmenádľou, držali aj pliecko, stehno či bôčik. Tie zdraželi zhruba o štvrtinu. Zhruba o euro je drahšie ako pred rokom aj kurča, najväčší konkurent bravčoviny. Po vlaňajšku je väčšina slovenských kupujúcich ešte viac citlivá na cenu. Pri nákupoch mäsa vyčkávajú na akcie, ktoré znižujú cenu v rozmedzí od 20 do 30 percent.
Ceny naprieč Európou po mesiacoch pokoja opäť rastú. Znamená to, že zdražovanie sa znova rozbieha, aj keď pomalším tempom než počas krízových rokov. Najviac k tomu prispeli energie, potraviny a služby - teda oblasti, bez ktorých sa domácnosti nezaobídu.
Preferencie spotrebiteľov
Kvalita a pôvod zo Slovenska, to sú dva najdôležitejšie faktory, podľa čoho sa spotrebitelia rozhodujú pri nákupe potravín. Slováci a Slovenky chodia nakupovať najčastejšie do hypermarketov, stúpa však záujem o malé predajne a trhoviská. Ako zdroj informácií o výrobku slúži pre spotrebiteľov najmä obal.
Zdá sa, že ľudia spohodlneli a najmä v ostatnom čase každý nákup naozaj preratúvajú do posledného centa. Šetria na elektrine, neoplatí sa im mäso strkať do mrazničiek. Nakúpia si to, čo ponúknu obchody v akciách.
Zdravotné aspekty
Meniace sa povedomie o vplyve konzumácie mäsa na zdravie tiež ovplyvňuje spotrebiteľské rozhodnutia. Odborníci na výživu čoraz viac zdôrazňujú dôležitosť vyváženej stravy a obmedzenia príjmu červeného a spracovaného mäsa.
Prečítajte si tiež: Na čo si dať pozor pri skladovaní koláčov
Environmentálne aspekty
Produkcia mäsa má významný vplyv na životné prostredie, vrátane emisií skleníkových plynov, odlesňovania a znečistenia vody. Rastúce povedomie o týchto environmentálnych dopadoch vedie niektorých spotrebiteľov k znižovaniu spotreby mäsa alebo k uprednostňovaniu udržateľnejšie produkovaného mäsa.
Dôsledky pre spotrebiteľov
Finančná situácia
Rekordne vysoká miera inflácie a s tým spojený rast cien zapríčinili, že väčšina Slovákov šetrí aj na kvalite jedla. Až 54,9 percenta opýtaných priznalo, že musia šetriť na strave aj na úkor kvality.
Až polovica Slovákov kupuje len najlacnejšie jedlo. Práve zaraďovanie čoraz viac lacných fast foodov do našej stravy môže mať do budúcna na naše zdravie fatálne následky.
Zdravotné riziká
Konzumácia lacných potravín môže mať negatívny vplyv na zdravie. Spracované potraviny, polotovary a fast foody sú často trojkombináciou - chutné, kalorické a zároveň lacné, pretože sú z menej kvalitných zdrojov, akými sú lacné oleje, stužené tuky a spracované nekvalitné mäso plné transmastných kyselín, ktoré patria medzi najmenej zdravé tuky. K tomu nápoje a dezerty plné glukózovo-fruktózového vysokospracovaného sirupu. Táto kombinácia dopomáha k vzniku civilizačných ochorení, akými sú cukrovka alebo srdcovo-cievne choroby.
Potravinová bezpečnosť
Spomedzi krajín Únie je Slovensko dokonca druhé najhoršie v potravinovej bezpečnosti. Rebríček hodnotí cenovú dostupnosť potravín, ich fyzickú dostupnosť a stabilitu ponuky, kvalitu a bezpečnosť a napokon aj ohrozenie produkcie potravín v dôsledku klimatických zmien. Slovensko zlyháva najmä v ukazovateli fyzickej dostupnosti a stability ponuky potravín.
Dôsledky pre výrobcov
Konkurencia
Slovenský trh s mäsom čelí silnej konkurencii zo strany dovozcov. Ak z kilogramu slovenského mäsa odtečie spotrebiteľovi 20 centov, tak pri poľskom je to 40 centov. Pri ročnej spotrebe na úrovni 39-40 kilogramov spotrebiteľ pri dovozovom mäse môže stratiť oproti slovenskému dovedna 15 eur. V roku 2017 zverejnila EMA - Európska lieková agentúra výskyt zvyškov antibiotík v bravčovom mäse. Kým v slovenskej bravčovine namerali 43,2 miligramu, v poľskej tri razy toľko, v nemeckej takmer päťnásobok toho, čo v slovenskej.
Podpora domácich produktov
Podiel slovenských a zahraničných potravín na pultoch obchodov je nevyvážený. Z piatich potravín, ktoré sú vystavené na pultoch obchodov, sú tri dovezené zo zahraničia a iba dve sú slovenské. Tohtoročný prieskum nedáva najmenší dôvod na radosť, ešte roku 2011, keď PKS začala robiť prieskum, bolo zastúpenie slovenských a zahraničných potravín 50:50. Tohto roku agentúra Go4insight namerala výsledok 41,2 percenta.
Udržateľnosť
Výrobcovia mäsa sú čoraz viac tlačení k tomu, aby prijali udržateľnejšie výrobné postupy, ktoré minimalizujú environmentálne dopady. To môže zahŕňať zníženie emisií skleníkových plynov, zlepšenie hospodárenia s vodou a pôdou a podporu dobrých životných podmienok zvierat.
Dôsledky pre životné prostredie
Emisie skleníkových plynov
Živočíšna výroba je významným zdrojom emisií skleníkových plynov, najmä metánu a oxidu dusného. Zníženie spotreby mäsa a prechod na udržateľnejšie výrobné postupy môžu prispieť k zníženiu týchto emisií.
Odlesňovanie
Rozširovanie pastvín a pestovanie krmív pre zvieratá prispieva k odlesňovaniu, najmä v tropických oblastiach. Zníženie spotreby mäsa môže znížiť tlak na odlesňovanie.
Znečistenie vody
Živočíšna výroba môže viesť k znečisteniu vody živinami, pesticídmi a antibiotikami. Zlepšenie hospodárenia s hnojom a obmedzenie používania chemikálií môžu pomôcť znížiť toto znečistenie.