Sójové mäso si získalo obľúbenosť najmä pre vysoký obsah bielkovín a olejov, pre ktoré sa často používa ako náhrada mäsa. Napriek tomu, že niektorí vyznávajú jeho široké spektrum aminokyselín a vitamínov, existujú aj názory, že sója obsahuje príliš veľa antinutričných faktorov, ktoré sú pre zdravie človeka škodlivé.
História a využitie sóje
Sója je strukovina, ktorej história sa datuje na tisíce rokov pred naším letopočtom. Prvopočiatok pôsobenia tejto rastliny siaha na územie Číny, kde sa sója začala pestovať ako plodina prospešná pre telo. Územie severnej Číny bolo pusté a málo plodné, a práve tu sója, ako pomerne nenáročná rastlina, našla svoje prvé uplatnenie. Sója je strukovina bohatá na bielkoviny, ktoré tvoria neuveriteľných 37 % z rastliny. Pre ľudský organizmus je však sója rovnako dôležitá.
Sója má v kuchyni bohaté využitie. Predstavuje vhodnú náhradu mäsa, mliečnych produktov, no dajú sa z nej pripraviť aj polievky alebo aj šaláty. V regáloch potravín môžeme vidieť takisto celé spektrum sójových produktov. Viaceré pramene odporúčajú konzumovať len fermentovanú sóju, pretože takáto je zbavená takzvaných „antinutričných“ faktorov, ktoré sú údajne pre človeka škodlivé a ktoré pomáhajú sójovej rastlinke bojovať proti škodcom.
Druhy sójových produktov
Do skupiny fermentovaných sójových produktov patrí tradičná čínska omáčka, ktorá sa stala už aj u nás neodmysliteľným dochucovadlom. Sójová omáčka je bohatá na enzymatické látky, ktoré pôsobia blahodarne na naše telo, no aby bola čo najzdravšia, musíme pri nákupoch uprednostniť kvalitné výrobky. Tempeh sa môže použiť ako náhrada mäsa, podobá sa na syr a má jemne orieškovú chuť - tento výrobok nemusíte variť, stačí ho len trochu ohriať a večeru máte hotovú.
Nefermentované sójové potraviny sú obvykle tie, ktorými nahrádzame mliečne výrobky. Sójové mlieko, jogurty a rôzne dezerty a takisto dobre známe „sójové mäso“ a syr „tofu“. Sójové mäso sa kupuje vo forme granúl, kociek alebo rezancov a pripravuje sa po krátkom varení v slanej vode ako normálne mäso. Tofu je veľmi podobný klasickému syru a vyrába sa skutočne v rôznych ochutených prevedeniach.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre cestovinové jedlá
Osobitú kategóriu tvoria fazuľky „mungo“, ktoré vitariáni radi konzumujú naklíčené. Keď sa mungo dostane do kontaktu s vodou, začne sa v ňom prebúdzať život. Takéto naklíčené sójové bôby majú bohatú nutričnú a enzymatickú hodnotu.
Ako sme Vás už informovali, nie vždy treba veriť hotovým výrobkom, ktoré vidíme v regáloch potravinárskych reťazcov. Sójové mlieko z obchodov býva neraz veľmi nákladná vec. Pritom stačí kúpiť surovú sóju, uvariť ju a rozšľahať ju v mixéri. Ak máte sójové mlieko naozaj radi, možno by bolo pre Vás vhodné zaobstarať si sójovar. Takýto sójovar pripraví sójové mlieko plne automaticky a za neuveriteľných 15 minút. A čo je výhoda takto po domácky pripraveného mlieka? Okrem biokvality je to rozhodne cena.
Kontroverzie okolo sóje
Kontroverznou látkou je bez pochyby sójový fytoestrogén - izoflavón. Táto látka v sóji sa vo svete postarala o poriadny rozruch a svojím správaním zmiatla nejedného vedca. Zatiaľ, čo vo väčšine prípadov sa vedecký svet zhoduje na tom, že izoflavón je prospešná látka, ktorá ponúka riešenie na choroby spojené s činnosťou estrogénu, médiami prechádzajú hororové informácie, ktoré tvrdia presný opak.
Výskumy zistili, že väčšina ázijských žien je akoby zázrakom ochránená pred rakovinou prsníka. Tajomstvom úspechu by mala byť sója a jej fytoestrogén, ktorý správne reguluje činnosť estrogénu v ženskom tele. Rakúska lekárka a odborníčka na výskum potravín Dr. Rauch-Petz si tento nepochopiteľný zvrat vysvetľuje po svojom. Podľa jej názoru sa sója stala obeťou metodickej chyby niektorých výskumov. Keďže sa dnes vo veľkom dobytok chová na sóji, dostal sa fytoestrogén aj do tiel žien, ktoré sóju vôbec nekonzumovali. Práve tieto ženy boli najviac náchylné na rakovinu prsných žliaz - nemohol za to však fytoestrogén, ale červené mäso.
Sója je tak naozaj zdravou potravinou a môže skutočne fungovať ako prevencia pred mnohými ochoreniami. Dôležité je však konzumovať ju z kvalitných, čo najmenej synteticky opracovaných produktov, a v malých množstvách! Ak jedia ženy primerané množstvo sóje dlhšiu dobu, môže sa zvýšiť ich plodnosť a zmierniť príznaky klimaktéria.
Prečítajte si tiež: Recepty so sójou pre športovcov
Geneticky modifikovaná sója (GMO)
Ak chceme hovoriť o sóji v súvislosti so zdravotnými rizikami, asi by bolo vhodné povedať si čosi o takzvanej "GMO", a teda geneticky modifikovanej sóji. Nebolo to tak dávno, čo sa v médiách prepierali otázky etiky vzhľadom na ľudský zásah do genetickej výbavy rastlín. Dnes sa nič podobné v médiách nerozoberá - ba čo viac, geneticky modifikované rastliny sa pestujú vo veľkom a veselo sa predávajú na trhu s potravinami. Ľudstvo sa prostredníctvom GMO síce zbavilo škodlivých pesticídov, no začalo narúšať rovnováhu ekosystému. Odborníci varujú, že by rezistencia geneticky modifikovaných rastlín voči hmyzu mohla spôsobiť jeho úplné vyhynutie a tým spustiť reťazovú reakciu s ohrozením vtákov, drobných cicavcov a podobne. Zmenený gén v konzumovaných rastlinách môže mať údajne aj neblahý vplyv na ľudské zdravie.
Sójové potraviny a dlhovekosť v Ázii
My sa prikláňame na stranu dlhovekej čínskej tradície, ktorá sóju označila za jednu z piatich svätých rastlín Zeme. Nové štúdie ukázali, že Japonci žijú dlhšie ako ostatné národy a navyše, v strednom veku sú mnoho zdravší ako Američania, ale aj Európania. Od japonských žien sa máme čo učiť, aké sú ich tajomstvá?
Jedným z dôvodov dlhšie života a lepšie zdravia Japoncov je častá konzumácia fermentovaných potravín, najmä miso pasty, ktorú pridávajú do sushi, polievok, dresingov a mnohých ďalších jedál. Dospelí Japonci trpia omnoho menej často ochoreniami srdca a ciev, tráviaceho traktu, respiračnými chorobami, dokonca ani rakovina sa u nich nevyskytuje tak často ako u nás.
Aké ďalšie potraviny zlepšujú zdravie Japoncov?
- Ryby: Sú skvelým zdrojom omega-3 mastných kyselín, ktoré sú zodpovedné za zdravé srdce. Podporujú prietok krvi, prospievajú mozgu, očiam a znižujú zápal. Ryby sú bohaté na selén, ktorý je nevyhnutný pre našu antioxidačnú obranu a imunitný systém, vitamíny B pomáhajú udržiavať rovnováhu chémie nášho mozgu.
- Morské riasy: Sú bohaté na minerály, vrátane jódu, zinku, horčíka, vápnika, draslíka a desiatky ďalších stopových prvkov, ktoré potrebujeme pre náš imunitný systém, antioxidačnú obranu a zdravie srdca.
- Matcha čaj: Matcha je tradičný práškový zelený čaj vyrobený z čerstvých listov čajovníka. Má vysoký obsah špecifického typu flavanolov nazývaných katechíny. Tieto látky chránia bunky nášho tela pred oxidačným stresom.
- Nakladaná zelenina: Tradične fermentovaná zelenina je silným zdrojom prírodných probiotík. Tie priaznivo ovplyvňujú zdravie tráviaceho ústrojenstva, pomáhajú tráviť a vstrebávať živiny v potravinách, ktoré jeme. Tým, že sa podieľajú na udržiavaní zdravej rovnováhy mikroflóry v črevách, podporujú aj zdravie mozgu a náš psychický stav. Vyskúšajte kimchi alebo iné druhy fermentovanej zeleniny.
- Natto a tempeh: Fermentáciou prešli aj ďalšie východné pochúťky: natto a tempeh, ktoré sú vyrobené z fermentovanej sóje. Vedci zdôrazňujú, že fermentované sójové výrobky sú bohatšie na vlákninu, draslík a bioaktívne zložky, ako je izoflavón, ako nefermentované výrobky zo sóje. Sójová vláknina znižuje hladinu cholesterolu a napomáha udržiavať stabilnú hmotnosť.
Probiotiká a ich vplyv
Probiotiká a ich pozitívny vplyv na ľudské zdravie je v súčasnosti často diskutovaná téma. Napriek tomu je informovanosť verejnosti o ich priaznivých účinkoch nedostatočná, rovnako tak ich využívanie v praxi. Výukový materiál sumarizuje súčasné poznatky o účinkoch probiotík na ľudský organizmus ako aj vymedzením pojmov probiotiká, prebiotiká, synbiotiká, mechanizmy a podmienky ich účinku a možného priaznivého vplyvu v prevencii a terapii niektorých ochorení.
Prečítajte si tiež: Všetko o sójovom mäse
Na prelome nášho storočia nás znalosť potravinárskej vedy a vedy o výžive prinútila uvedomiť si prospešnosť a dôležitosť potravín pre naše zdravie, správanie a celkovú a duševnú pohodu. V dôsledku toho sa vytvoril druhý rozmer nášho vnímania potravín, výživový rozmer, ktorý si všíma nutričnú hodnotu potravín. Dnes hodnotíme potraviny podľa ich senzorického a nutričného rozmeru. Senzorický rozmer je kombináciou chuti, textúry, vône a pocitu v ústach. Nutričný rozmer zahŕňa nutričnú hodnotu potravín z hľadiska množstva a biologickej dostupnosti živín ako sú bielkoviny, tuky, sacharidy, minerálne látky a vitamíny. V posledných troch desaťročiach sa významne zvýrazňoval nutričný rozmer, dôsledkom čoho vznikla predstava "zdravých potravín". Tieto potraviny sú cha-rakterizované vysokým nutričným profilom a ako také sú v hodnotovej hierarchii zaraďované vyššie.
Vplyv stravy a niektorých živých mikroorganizmov na zdravie je známy už niekoľko sto rokov. Na základe týchto poznatkov môžeme dnes lepšie určiť nové a zdravšie potraviny znižujúce riziko celého radu chronických a infekčných ochorení. Sú to vlastne tradičné potraviny modifikované tak, že majú konkrétne priaznivé zdravotné účinky, ktoré nemodifikovaným výrobkom chýbajú. Najväčšími skupinami funkčných potravín sú probiotické, prebiotické a synbiotické potraviny. Ide o potraviny zamerané na skvalitnenie mikrobiálnej flóry čriev. pridávajú sa najmä do fermentovaných mliečnych výrobkov, aby ich prostredníctvom vplývali na ľudské zdravie.
Z historického hľadiska nie sú funkčné potraviny žiadnou novinkou. V stredoveku neexistovali napríklad rozdiely medzi potravinou a liekom. Nielen Hippokrates, ale aj Hildegard von Bingen aj. o 1300 rokov neskôr tvrdili, že výživa a zdravie vzájomne úzko súvisia. Pojem funkčných potravín ovplyvňujú viaceré faktory ako sú národné rozdiely v kultúre, rozdiely v prístupe k výžive a rozdielnu situáciu na trhu v jednotlivých krajinách. V roku 1995 sa uskutočnila Prvá medzinárodná konferencia o východno - západných perspektívach funkčných potravín. Po dohode viacerých krajín boli funkčné potraviny definované ako potraviny, ktoré zlepšujú alebo ovplyvňujú telesné funkcie nad ich normálne výživné hodnoty. Funkčné potraviny predstavujú skupinu potravín, ktoré okrem základnej funkcie nasýtenia a výživy organizmu majú aj ďalšie vlastnosti pozitívne ovplyvňujúce zdravie a vitalitu človeka. Obsahujú zložky, ktoré sa bežne v potravinách nevyskytujú a tieto aktívne zložky musia byť prírodného pôvodu. Funkčné potraviny by nemali obsahovať žiadne chemické stabilizačné, konzervačné ani iné látky, ktoré môžu ich účinok znižovať. Vo väčšine krajín, kde sa funkčné potraviny vyrábajú, tvoria najväčšiu časť aditivované nealko - nápoje a mliečne výrobky. V Európe sú zatiaľ z funkčných potravín najrozšírenejšie mliečne výrobky. Funkčné potraviny cielene pomáhajú riešiť zdravotný problém, aj keď samozrejme len do určitej miery, s liekmi sa môžu navzájom doplňovať a zosilňovať pozitívny účinok na zdravie. Zároveň musia byť skutočnými potravinami, nesmú mať tabletovú ani práškovou formu a mali by sa pravidelne konzumovať. Funkčné potraviny sa získavajú tak, že sa v pôvodnej receptúre významne zvýši obsah priaznivo pôsobiacich látok (špeciálnych typov vlákniny, izoflavonov, probiotík a prebiotík), alebo je použitá surovina, v ktorej je vyšší obsah žiaducej látky dosiahnutý špeciálnym šľachtením. Funkčná potravina môže ale vzniknúť aj tak, že je z nej odstránená nežiaduca zložka (napr. alergizujúca).
Termín funkčné potraviny vznikol pred 20 rokmi v Japonsku, postupne získal status FOSHU (Foods for Specified Health Use), ktorým môžu byť označované potraviny s dokázanými účinkami posilňujúcimi zdravie. Potravinu nemožno jednoducho označiť tvrdením, že ich pravidelná konzumácia vedie k prevencií určitej choroby. Pokiaľ chce výrobca svoj produkt takto označiť, musí absolvovať dlhé a nákladné skúšky výrobku, podobné ako v prípade liekových štúdii. Pokiaľ chce výrobca použiť úplne novú látku - funkčnú prísadu, s ktorou nie sú dlhodobé skúsenosti, musí prejsť prísnym schvaľovacím procesom v EÚ. Tento proces riadi Komisia „Novel Foods“, („nových potravín“). Výrobcovia musia preukázať obsiahlu dokumentáciu, k čomu tieto potraviny slúžia, komu sú určené a či je dlhodobo preukázaná ich bezpečnosť.
Probiotické potraviny sa označujú niekedy ako funkčné alebo fyziologické potraviny a ich zvláštnou črtou je, že majú špecifické alebo fyziologické účinky, ktoré vedú k špecifickým zdravotným účinkom. Špecifičnosť ich pôsobenia ich odlišuje od zdravých potravín, ktorých vplyv na zdravie a duševnú a telesnú pohodu je všeobecnejšieho charakteru.
Medzi funkčné potraviny s predpokladanými priaznivými účinkami patria aj fermentované mliečne výrobky, najmä jogurt a fermentované mliečne výrobky s probiotickými kultúrami, najmä s Lactobacillus acidophilus (L. acidophilus), Bifidobacterium bifidum (B. bifidum) a Lactobacillus casei (L. casei).
Predstava o funkčnosti fyziologickej črevnej mikroflóry je založená na znižovaní negatívnych dôsledkov proteolýzy v hrubom čreve, ktorej produktmi sú amoniak, biogénne amíny alebo fenolické látky ako sú skatol a indol, pričom kyslomliečne baktérie môžu k tomu prispieť znížením pH. Prítomnosť fyziologicky účinnej mikroflóry v jogurte, prípadne fermentovaných výrobkoch s probiotickými kultúrami je len jednou z mnohých výživovo - fyziologických vlastností, ktoré sa fermentovaným výrobkom pripisujú a o ktorých sa v odbornej literatúre diskutuje. K ďalším patrí: ľahšia stráviteľnosť bielkovín a tuku v porovnaní s mliekom v dôsledku proteolytickej a lipolytickej činnosti prítomných mikroorganizmov, zníženie alergických reakcií na natívne mliečne bielkoviny, čiastočné zvýšenie množstva vitamínov rozpustných vo vode, antagonistický vplyv na patogénne mikroorganizmy, zníženie hladiny cholesterolu v krvi, antikarcinogénne vlastnosti, zníženie množstva laktózy pre ľudí s intoleranciou laktózy, zvýšenie laktázovej aktivity, priaznivý vplyv na imunitný systém. Z hľadiska ich pozitívneho vplyvu na zloženie črevnej mikroflóry, teda inhibíciu patogénnej mikroflóry, zlepšovania tráviacich procesov, ich imunostimulačnej, antitumorovej a anticholesterolovej aktivity, by mohli probiotiká predstavovať efektívnu náhradu za mnohé syntetické prípravky používané vo výžive, prevencii a terapii ako u zvierat tak aj u ľudí.
V súčasnej dobe sa probiotické kultúry využívajú nielen v potravinárstve (napr. pri výrobe kyslomliečnych výrobkov, syrov, vín, atd.), pri výrobe krmív pre hospodárske zvieratá (napr. silážovanie), ale aj na zvyšovanie produkcie zvierat a pri prevencii a terapii chorôb u zvierat a ľudí.
Čo sú probiotiká?
Termín probiotikum pochádza z dvoch gréckych slov znamenajúcich „pre život“, čo je v protiklade s termínom antibiotikum „proti životu“. Už v Starom zákone sa písalo, že Abrahám sa dožil dlhovekosti vďaka spotrebe kyslého mlieka. Rímsky historik Plínius odporúčal pitie fermentovaného mlieka pri liečbe gastroenteritídy. Pojem „probiotikum“ pravdepodobne bol vyvinutý a navrhnutý v roku 1907 držiteľom Nobelovej ceny ruským vedcom Eliom Mečnikovom, ktorý sledoval dlhovekosť bulharských roľníkov, ktorá vyplynula z dlhodobej spotreby kyslých mliečnych výrobkov. Mečnikov vo svojej knihe „Predĺženie života“ odporúčal konzumovať kyslé mlieko a jogurty, ktoré obsahujú baktérie Lactobacillus bulgaricus produkujúce kyselinu mliečnu. Tvrdil, že tieto baktérie eliminujú hnilobné baktérie z tráviaceho traktu. Lilly a Stillwello (1965), charakterizovali probiotiká ako substanciu produkovanú jedným mikróbom, ktorý podporuje rast iného mikróba. Termín „probiotikum“ ako prvý použil Parker v roku 1974 na popísanie organizmov a látok, ktoré prispievajú k mikrobiálnej symbiotickej rovnováhe v črevách. Dnes sa najčastejšie cituje definícia od Fullera (1989): probiotikum je živý doplnok stravy, ktorý priaznivo ovplyvňuje organizmus hostiteľa zlepšením rovnováhy črevnej mikroflóry. Táto definícia zdôrazňuje význam životaschopnosti a vyhne sa používaniu širokých termínových substancií, ktoré by mohli dokonca zahrňovať antibiotiká. Huis in’t Veld a Havenaar (1991) definovali probiotikum ako monokultúru alebo zmiešanú kultúru živých mikroorganizmov, ktorá po aplikácii ľuďom alebo zvieratám priaznivo ovplyvňuje ich zdravotný status. Táto definícia neobmedzovala probiotickú aktivitu na črevnú mikroflóru, ale zahŕňala možnosť ich aplikácie aj na mikrobiálne spoločenstvá v ďalších častiach organizmu, napr. v respiračnom trakte, v urogenitálnom trakte, na koži a pod. Schrezenmeir a de Vrese (2001) definovali probiotiká ako preparát alebo produkt obsahujúci živé, definované mikroorganizmy v dostatočnom množstve, ktorý alternuje mikroflóru určitého kompartmentu tela - implantáciu alebo kolonizáciu - a tým vyvíja priaznivý efekt pre zdravie hostiteľa. Lyons a Chapman (1990) vo všeobecnosti definovali probiotiká ako preventívne preparáty mikrobiálneho pôvodu aplikované u zvierat a ľudí, pre navodenie pozitívnych, zdraviu prospešných zmien v skladbe črevnej mikroflóry, čo sa prejaví znížením hladiny endogénnych mikrobiálnych stresov, zlepšením metabolizmu, utilizácie živín, prírastkov, ako aj potencovaním imunitných mechanizmov makroorganizmu. FAO a WHO definuje probiotiká ako živé organizmy, ktoré pri podaní v dostatočnom množstve vyvolajú zlepšenie zdravotného stavu hostiteľa.
Druhy probiotík
- mikrobiotiká - účinnú zložku preparátov tvoria stabilizované kultúry presne definovaných mikroorganizmov prevažne mliečneho kvasenia so schopnosťou tvoriť laktát - kyselinu mliečnu.
- enzýmy - účinnú zložku tvoria enzýmové metabolické produkty získané fermentačným procesom za pomoci niektorých druhov mikroorganizmov.
Väčšinu probiotických mikroorganizmov predstavujú baktérie, výnimku tvoria kvasinky. Najbežnejšie používanými probiotikami sú baktérie produkujúce kyselinu mliečnu. Ich použitie v potravinárskom priemysle má dlhú tradíciu a je považované zo zdravotného hľadiska za bezpečné. Pre prípravu bakteriálneho prípravku je najčastejšie používaný jeden kmeň, príležitostne dva, alebo viacej druhov patriacich k rozličným rodom. Komerčné prípravky probiotík pozostávajú z rodov Bifidobacterium, Lactobacillus, Streptococcus, Bacillus, Bacterioides, Pediococcus, Leuconostoc a Propionibacterium ako aj zmesi nedefinovaných črevných baktérii. Najbežnejšie používané probiotické mikroorganizmy sú Lactobacillus bulgaricus, Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus plantarum, Lactobacillus casei, Lactobacillus helveticus, Lactobacillus lactis, Lactobacillus salivarius, Streptococcus thermophilus, Enterococcus faecium, Enterococcus faecalis, Bifidobacterium spp. a Escherichia coli. Kvasinky Saccharomyces boulardii, Torulopsis candida (podmienené probiotikum). Huby Aspergillus spp.: niger, oryzae (podmienené probiotikum).
Niektoré kmene laktobacilov zvyšujú biologickú dostupnosť vápnika a tiež produkujú antimikrobiálne látky inhibujúce významné enteropatogény (Escherichia coli, Salmonella typhimurium, Staphylococcus aureus, Clostridium perfringen ). Produkčný kmeň by mal pochádzať z črevného traktu (alebo tolerovať podmienky tráviaceho traktu), mal by adherovať vo vysokých počtoch, zachovávať si vysokú životaschopnosť pri spracovaní, lyofilizácii, skladovaní a byť schopný rýchlej revitalizácie v čreve po lyofilizácii, mal by produkovať inhibičné látky voči patogénom a stimulovať imunitnú odpoveď. Dôležitou vlastnosťou produkčného kmeňa je aj jeho genetická stabilita. Niektoré vlastnosti laktobacilov (adherencia, produkcia bakteriocínov) sa môžu spájať s plazmidovou determináciou a pri selektívnom procese môže dôjsť k ich eliminácii.
V tele zdravého dieťaťa aj dospelého človeka sa mikroorganizmy, ktoré nám môžu prospievať či škodiť, nachádzajú v rovnováhe. Na to, aby sa škodlivé baktérie nepremnožili a nespôsobili nám nejaký zdravotný problém, dozerajú práve prospešné probiotické baktérie.
Ako probiotiká fungujú?
a) bránia adherencii a množeniu patogénnych a podmienečne patogénnych mikroorganizmov aj kvasiniek v črevách a v urogenitálnom trakte vytváraním konkurencie pre živiny a tvorbou bariéry, ktorá bráni adherencii patogénov na sliznice (kompetetívna exklúzia)
b) podporujú tráviace procesy v čreve, udržujú optimálne pH v jednotlivých častých čreva pre činnosť tráviacich enzýmov, vytvárajú prostredie nevhodné pre uplatnenie patogénov
c) stimulujú aktivitu imunitného systému zvýšenou produkciou mucínu v čreve, mobilizujú bunky imunitného systému - makrofágy, lymfocyty, dendritické bunky a ďalšie, zvyšujú produkciu protilátok
d) v mnohých prípadoch nahradzujú použitie antibiotík, hlavne v prevencii ale aj liečbe črevných infekcií, napr. salmonelózy, kolibacilózy, klostrídiovej enteritídy a pod.
e) probiotiká zvyšujú odolnosť organizmu proti spontánnej tvorbe nádorov
Nežiaduce účinky probiotík
Za nepriaznivé pôsobenie probiotických baktérií je možné považovať súťaženie o živiny, predovšetkým glukózu a aminokyseliny, s hostiteľským organizmom. Ďalším z rizík pri používaní probiotík je potenciálna možnosť ich patogenity. Aj keď výnimočne boli zaznamenané prípady, kedy sa laktobacily pravdepodobne podieľali na vzniku ochorenia napr. u ľudí pečeňový absces a endokarditída, všeobecne sa však laktobacily a bifidobaktérie považujú za bezpečné. Preto je dôležité, aby probiotické kmene boli veľmi presne identifikované a otestované a opatrnejšie používané u rizikových, hlavne imunodeficientných pacientov. Vyššie riziko je spojené s používaním zástupcov rodov Enterococcus Streptococcus, Escherichia a Bacillus, ktoré obsahujú aj patogény alebo potencionálne patogény. Okrem toho napr. enterokoky a E. coli veľmi často obsahujú plazmidy alebo prenosu schopné genetické elementy, ktoré môžu byť nositeľmi génov antibiotickej rezistencie.
Aplikačné formy probiotík
Probiotiká sa podávajú prevažne orálne, menej lokálne, niekedy ako monokultúry, inokedy ako zmesi niekoľkých druhov v rôznych aplikačných formách a vehikulách. Väčšina probiotík sa používa v lyofilizovanej podobe, teda po vysušení a odstránení väčšieho množstva vody, čo uľahčuje ich manipuláciu a skladovateľnosť. Živé probiotické kultúry obsahuje väčšina čerstvých jogurtov. Z nápojov obsahujúce probiotické baktérie sú to hlavne mliečne nápoje a tiež sójové verzie kefíru a acidofilného mlieka. Bryndza, jogurt, syry sú zdrojom probiotík. Kyslé sójové produkty a kyslá kapusta môžu taktiež dodať organizmu istý druh probiotík, aj keď obsahujú menej druhou aktívnych probiotických baktérií ako klasické mliečne výrobky.