Uhorky sú obľúbená a osviežujúca zelenina, ktorá sa často konzumuje najmä v letných mesiacoch. Sú známe pre svoj vysoký obsah vody a nízky obsah kalórií, čo z nich robí ideálnu potravinu pre hydratáciu a podporu zdravého životného štýlu. Avšak, okolo uhoriek koluje množstvo faktov a mýtov, ktoré si zaslúžia bližší pohľad. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najčastejších tvrdení o uhorkách a zistíme, čo je na nich pravdy a čo je len výmysel.
Zdravotné benefity uhoriek: Fakty potvrdené vedou
Uhorky nie sú len obyčajnou zeleninou s vysokým obsahom vody. Ponúkajú celý rad zdravotných benefitov, ktoré sú podložené vedeckými dôkazmi.
Hydratácia a podpora trávenia
Je všeobecne známe, že uhorky obsahujú množstvo vody, a to až okolo 95%. Vďaka tomu sú výborným prostriedkom na hydratáciu organizmu, čo je obzvlášť dôležité v horúcich letných mesiacoch. Hydratácia je kľúčová pre správne fungovanie všetkých telesných procesov, vrátane trávenia. Uhorky tiež obsahujú vlákninu, ktorá podporuje zdravé trávenie a pomáha predchádzať zápche.
Ako uviedla Katarína Blažová z Poradne zdravia RÚVZ Bratislava, dostatočné množstvo vlákniny v uhorke v kombinácii s vysokým obsahom vody podporuje vyprázdňovanie a zabraňuje zápche.
Podpora imunitného systému a zdravia pleti
Uhorky sú bohaté na vitamíny a minerálne látky, ktoré prispievajú k posilneniu imunitného systému. Obsahujú vitamín C, A, K a vitamíny skupiny B, ako aj minerály ako draslík, horčík, mangán a kremík. Tieto živiny hrajú dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravia a vitality.
Prečítajte si tiež: Všetko o čiernom korení
Kremík, ktorý sa nachádza v uhorkách, posilňuje kĺby, šľachy, chrupavky a väzivá. Okrem toho, uhorky obsahujú enzým erepsín, ktorý štiepi bielkoviny, a fisetin, ktorý zlepšuje pamäť.
Uhorky tiež prispievajú k zlepšeniu stavu pleti. Obsahujú látku zvanú silica, ktorá podporuje zdravie spojivového tkaniva a tým aj pružnosť pokožky, vlasov a nechtov. Výťažky z uhoriek sa preto často používajú v kozmetických produktoch.
Detoxikácia organizmu a prevencia rakoviny
Pravidelná konzumácia uhoriek môže pomôcť pri detoxikácii organizmu. Uhorky podporujú činnosť obličiek, ktoré z tela odstraňujú škodlivé látky. Okrem toho, obsahujú lignany, rastlinné zlúčeniny, ktoré môžu znižovať riziko určitých druhov rakoviny, ako je rakovina prsníka či prostaty.
Regulácia cukru v krvi a podpora zdravia srdca
Uhorky obsahujú niekoľko kľúčových látok, ktoré prispievajú k regulácii cukru v krvi. Jednou z nich je cucurbitacin, zlúčenina, ktorá môže zlepšiť inzulínovú citlivosť a znižovať hladinu cukru v krvi. Obsahujú aj antioxidanty, flavonoidy, medzi najdôležitejšie patria kvercetín a kaempferol, ktoré pomáhajú bojovať proti zápalom v tele, chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi a môžu prispieť k zlepšeniu celkového metabolizmu. Tieto antioxidanty podporujú aj zdravie srdca a môžu mať pozitívny vplyv na kontrolu cukru v krvi.
Mýty o uhorkách: Čo si treba overiť?
Napriek mnohým pozitívnym vlastnostiam, okolo uhoriek kolujú aj niektoré mýty, ktoré nie sú podložené vedeckými dôkazmi.
Prečítajte si tiež: Cukor a novorodenci: Čo potrebujete vedieť
Horké uhorky sú vždy jedovaté
Je pravda, že uhorky môžu obsahovať jedovatú látku kukurbitacín, ktorá spôsobuje horkú chuť. Produkciu jedovatých toxínov v rastline zvyšuje napríklad sucho a vysoké teploty, prítomnosť škodcov, ale aj to, keď sú vysadené vedľa okrasných, nejedlých tekvičiek. Opeľovaním sa druhy jednoducho krížia.
Problémom môžu byť aj semená, ktoré sadíte do hriadkov. Ide najmä o tie z doma vypestovaných plodov. Semená zakúpené v obchode sú bezpečné, pretože šľachtením sa jedovaté látky zo zeleniny vylúčili. Neodborným pestovaním sa táto látka môže v cukete či uhorke objaviť. Toxické látky sa vyskytujú hlavne v okolí stopiek u starších plodov a ich prítomnosť spoznáte celkom iste podľa chuti, sú to totiž extrémne horké. Látky spôsobujúce horkosť sú jedovaté, otravy v miernejšej forme sa prejavujú nevoľnosťou alebo hnačkou, vážnejšie ťažkosti či dokonca smrť nastanú iba v extrémnom prípade.
Ak máte podozrenie na otravu jedlom, dopĺňajte dostatočne tekutiny a naordinujte si šetriacu diétu z netučných, prevažne suchých jedál (pečivo, ryža, banány a pod.).
Uhorky nemajú žiadnu výživovú hodnotu
Tento mýtus je absolútne nepravdivý. Ako už bolo spomenuté, uhorky obsahujú množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré sú prospešné pre zdravie.
Uhorky spôsobujú nadúvanie
U niektorých ľudí môžu uhorky spôsobiť nadúvanie a plynatosť. Je to spôsobené prítomnosťou cucurbitacínov, ktoré môžu dráždiť tráviaci systém. Avšak, tento problém sa dá často vyriešiť odstránením šupky a konzumáciou menšieho množstva uhoriek naraz.
Prečítajte si tiež: Pozor na staré cestoviny a ryžu!
Uhorky sú vhodné pre každého
Hoci sú uhorky vo všeobecnosti zdravé, existujú určité skupiny ľudí, ktoré by mali byť pri ich konzumácii opatrné. Patria sem ľudia s alergiou na uhorky alebo s citlivým tráviacim systémom.
Morská uhorka: Exotický príbuzný s prekvapivými benefitmi
Okrem bežných uhoriek, ktoré poznáme zo záhrad a obchodov, existuje aj morská uhorka, ktorá si zaslúži našu pozornosť. Morská uhorka (Holothuroidea) je morský živočích, ktorý žije prevažne na dne oceánov a morí po celom svete. Svojím vzhľadom pripomína uhorku, od čoho je odvodený aj jej názov, hoci je bližšia príbuzná morským ježkom či hviezdiciam.
V posledných dekádach vzrastá záujem o túto morskú delikatesu aj v Európe a Amerike, a to najmä pre jej mimoriadne nutričné hodnoty a zdravotné benefity. Morská uhorka je cenená nielen ako potravina, ale aj ako surovina pre výrobu doplnkov stravy a tradičných liečiv.
Výživové hodnoty a benefity morskej uhorky
Morská uhorka vyniká unikátnym výživovým profilom, vďaka ktorému sa stáva hodnotnou súčasťou pestrej stravy. Obsahuje saponíny a glykozidy, ktoré stimulujú obranyschopnosť organizmu. Morská uhorka obsahuje látky, ktoré znižujú zápalové markery v tele. Morská uhorka má priaznivý vplyv aj na zdravie kardiovaskulárneho systému, čo z nej robí vhodného spojenca v prevencii civilizačných ochorení.
Ako konzumovať morskú uhorku?
Morská uhorka sa dá pripraviť a konzumovať na rôzne spôsoby, pričom jej jemná, mierne morská chuť obohacuje najmä ázijskú kuchyňu. Odporúča sa dôkladne si prečítať informácie o pôvode a kvalite morskej uhorky, keďže čerstvosť a spôsob spracovania výrazne ovplyvňujú jej obsah prospešných látok. Morskú uhorku môžete pridať do zeleninových šalátov, polievok, prípadne ju podávať ako prílohu k ryži.
Prekyslenie organizmu: Skutočný problém alebo moderný mýtus?
V súvislosti so zdravou výživou sa často hovorí o prekyslení organizmu. Teória prekyslenia organizmu tvrdí, že konzumácia určitých potravín, najmä živočíšnych produktov a priemyselne spracovaných potravín, vedie k narušeniu acidobázickej rovnováhy v tele a spôsobuje rôzne zdravotné problémy.
Ako funguje acidobázická rovnováha?
Organizmus potrebuje pre svoje správne fungovanie pomerne ustálené vnútorné prostredie. To platí napríklad pre teplotu, koncentráciu iónov, ale práve aj pre acidobázickú rovnováhu - viac-menej stabilnú hodnotu pH. Udržiavanie stability týchto faktorov je pre organizmus natoľko zásadné, že si vyvinul celé sústrojenstvo mechanizmov, ktoré sú za ňu zodpovedné a pomáhajú ju udržiavať.
Potraviny a pH krvi: Ako to naozaj je?
Z pohľadu teórie prekyslenia organizmu sa možno na potraviny pozerať ako na zásadotvorné a kyselinotvorné, do ktorých patrí väčšina živočíšnych produktov (všeobecne možno povedať, že potravín bohatých na bielkoviny) a najmä priemyselne spracované potraviny. Lenže žiadne potraviny nedokážu pH krvi ovplyvniť, na ich prospešnosť alebo závadnosť.
Alkalická diéta: Má zmysel?
Výhodou alkalickej diéty je bezpochyby to, že vyraďuje všetky priemyselne spracované potraviny. Skoro pre každého teda bude prínosné hojnejšie zaradenie čerstvých potravín rastlinného pôvodu, najmä ak daný človek konzumuje mnoho priemyselne spracovaných potravín. Nie pre každého ale bude dlhodobo prínosné obmedzenie tých živočíšnych.
Jedlý hmyz: Potravina budúcnosti alebo nechutná kuriozita?
V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o jedlom hmyze ako o potenciálnom zdroji bielkovín a udržateľnej potravine budúcnosti. Pre nás na Slovensku je však stále novinkou, ktorú v EÚ nájdeme len od roku 2018. Ako to už s novými a neznámymi vecami býva, aj okolo jedlého hmyzu začalo vznikať veľa mýtov a poloprávd.
Mýty a fakty o jedlom hmyze
- Jedovatý hmyz vs. jedlý hmyz: Niektoré druhy hmyzu môžu byť naozaj pre človeka jedovaté. Pokiaľ sa jedná o jedlý hmyz, je to úplne rovnako. Na jednej strane je napríklad najjedovatejší chrobák na Slovensku, májka fialová (tej sa radšej ani nechytajte) a na strane druhej je svrček domový.
- Označovanie jedlého hmyzu: Súčasná legislatíva EÚ o uvádzaní obsahu jedlého hmyzu a hmyzej múčky len v zložení produktu, t.j.
- Hmyz v potravinárstve nie je novinka: V prípade mäsových výrobkov sa jedná o farbivo karmín, respektíve košenila, označované aj ako E120. Toto červené farbivo je extrahované z hmyzu, konkrétne samičiek červca nopálového a môže spôsobovať alergické reakcie či hyperaktivitu u detí. V prípade spomínaných sladkostí a ovocia je zase reč o tzv. šelaku s označením E904.
- Hygiena a kontrola kvality: Kontrola kvality potravín v EÚ patrí k najprísnejším na svete a jedlý hmyz musí byť chovaný na certifikovaných farmách, respektíve testovaný v certifikovaných laboratóriách, aby ho bolo možné uviesť na trh pre ľudí či domáce zvieratá.
- Chitín a rakovina: Že je chitín rakovinotvorný, je nezmysel, ktorý nemá žiadny vedecký základ, len hrá na základné strachy človeka.
- Trávenie hmyzu: Ľudí, čo nevedia stráviť jedlý hmyz je ale podstatne menej a určite sa nedá táto skupina klasifikovať ako „Európania“. Táto malá skupina ľudí so špecifickou intoleranciou nie je (kvôli nedostatku enzýmu trehaláza) schopná rozložiť disacharid alfa,alfa-trehalóza, ktorý sa vo väčšine druhov hmyzu nachádza. Tento disacharid sa ale nachádza aj v niektorých hubách, krevetách, morských riasach či produktoch obsahujúcich pekárske droždie, ktoré v Európe konzumujeme bežne.
- Alergie: Jedlé červíky, larvy, svrčky a kobylky môžu byť skutočne pre istú skupinu ľudí alergénom. Pokiaľ ide potravinové alergie, úrad EFSA (European Food Safety Authority) dospel k záveru, že konzumácia jedlého hmyzu by potenciálne mohla viesť k alergickým reakciám, najmä u ľudí, ktorí sú alergickí na kôrovce a roztoče prachu.
Potenciál jedlého hmyzu
V jedlom hmyze vidí vedecká obec významný potenciál v rozširovaní možného výberu potravín, ktoré sú nutrične hodnotné a bohaté na bielkoviny. Zároveň má ich produkcia výrazne menší negatívny vplyv na životné prostredie. Jedlý hmyz má teda byť doplnkom k už existujúcej živočíšnej výrobe a nie jej náhradou.