Ochrana plodín je nevyhnutná na dosiahnutie maximálnej úrody z porastu cukrovej repy. Škodcovia a choroby predstavujú pre porasty významné hrozby. Treba byť pripravený na všetko a porasty kontrolovať nielen na choroby ale aj škodcov. Cukrová repa pre svoju dlhú vegetačnú dobu je známa širokým spektrom živočíšnych škodcov, ktorí dokážu spôsobiť značné škody na poraste a tak isto je aj hostiteľskou rastlinou viacerých hospodársky menej významných škodcov. Meniaci sa systém pestovania, napredovanie šľachtenia odrôd a aj meniace sa klimatické podmienky nám naznačujú, že škodlivosť niektorých škodcov sa počas posledných rokov mení.
Najrozšírenejšie choroby cukrovej repy
Rizománia je jednou z najrozšírenejších chorôb cukrovej repy, ktorej príznaky sú viditeľné na listoch aj koreňoch. Listy cukrovej repy môže napadnúť niekoľko druhov hubových chorôb vrátane cerkospóry, múčnatky, hrdze a ramulárií. Toto nové ochorenie prenáša hmyz a môže spôsobiť výrazné zníženie obsahu cukru. Hniloba koreňov spôsobená pôdnou hubou Rhizoctonia spôsobuje tmavohnedú hnilobu, ktorá sa šíri z koreňa do koruny.
Nematódy ako škodcovia cukrovej repy
Nematódy sú malé biele hlístovce, ktoré sa pohybujú v pôde, prichytávajú sa na korene cukrovej repy a živia sa obsahom buniek.
Ochrana v ranom štádiu vývoja
Keďže mladé vyvíjajúce sa cukrovky sú zvlášť citlivé na stres a počas výsevu sa umiestňujú na svoje konečné rozmiestnenie (11 - 12 rastlín / m²), tlak škodcov je veľmi vysoký. Pri objednávaní semien venujte pozornosť primeranej úprave semien. Poskytnutie insekticídu je dôležitým opatrením na ochranu cukrovej repy v jej ranom štádiu vývoja. Najmä živočíšne škodce môžu spôsobiť vážne poškodenie v počiatočnej fáze rastu.
Nízka aplikácia ošetrenia osiva: Ošetrenia Janus Forte a Force Magna sú vhodné iba ako ochrana pred vznikom v miestach s nízkym tlakom škodcov.
Prečítajte si tiež: Mrkva a škodcovia
Vysoká aplikácia ošetrenia osiva: V prípade silného tlaku pôdnych škodcov (napr. Drôtik) alebo pretrvávajúcich škodcov (ako je chrobák chrobák alebo vošky) sa odporúča zvoliť ošetrenie semien Cruiser & Force alebo Poncho Beta +.
Aktuálna situácia a monitoring porastov
Tento rok sú porasty repy krásne, zdravé. Treba však byť pripravený na všetko a porasty kontrolovať nielen na choroby ale aj škodcov.
Výnimka pre použitie prípravku proti roztočom
Aj pre tento rok Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vydalo výnimku pri mimoriadnych situáciách na použitie prípravku s účinnou látkou fenpyroximate na ochranu cukrovej repy proti roztočom v termíne od 15. júna do 13.
Fenpyroximate, účinná látka prípravku, pôsobí výhradne ako kontaktný jed, nevykazuje žiadny translaminárny, systémový ani fumigačný účinok. Pôsobí na všetky vývojové štádiá roztočov.
Najčastejší škodcovia cukrovej repy
Najčastejšími škodcami cukrovej repy sú: atomária repová, skočky, háďatko repné, vošky, nosatci, kvetárka repová, drôtovce, motýle a ďalší. Aj keď systém morenia osiva v skorých štádiách rastu repu chráni, ale tak ako sa vyvíja aj ochrana rastlín aj živočíšny škodcovia sa vedia prispôsobiť a vyvíjať sa. Preto je dobré poznať škodcov a vedieť ako ich eliminovať a včasným zásahom predísť poškodeniam porastu.
Prečítajte si tiež: Škodcovia kapusty a ochrana
Na morenie osiva cukrovej repy proti pôdnym škodcom je autorizované moridlo obsahujúce účinnú látku - syntetický pyrethroid tefluthrin. Hmyz usmrcuje ako dotykový a požerový jed. Pyrethroidy účinkujú na sodíkovom kanále v nervovom systéme hmyzu, kde narušujú prenos elektrických impulzov v nervovej bunke.
Skočka repová (Chaetocnema tibialis)
Skočka repová (Chaetocnema tibialis) je kovovo tmavozelený chrobáčik veľkosti 1,5 - 3 mm. Prezimujú dospelé chrobáky na rôznych miestach, úživný žer na jar prebieha na stavikrvovitých burinách, od konca apríla nalietavajú na repné polia. Ak ešte účinkuje v rastlinách repy insekticídne moridlo, skočky nahryznú listy a hynú. Nahryznutie je vidieť na hornej strane klíčnych lístkov a prvých pravých listov ako drobné jamky tak, že spodná pokožka zostáva neporušená. Neskôr táto pokožka zasychá, trhá sa, vznikajú dierky s hnedastými okrajmi s priemerom 1 - 1,5 mm. Často odumierajú časti alebo celej listy, zvlášť srdiečkové listy. V niektorých rokoch, a to aj v rokoch nasledujúcich za sebou, dochádza k hospodársky významným škodám, ak poveternostné podmienky pre vývoj repy sú nepriaznivé (sucho a teplo), populačná hustota škodcu z predošlého roka je vysoká a jeho nálet je skorý. Skorý výsev do dobre pripravenej pôdy urýchľuje rast mladých rastliniek a znižuje nebezpečenstvo ich poškodenia. Samičky kladú vajíčka do pôdy na repnom poli. Vyliahnuté larvičky poškodzujú korienky repy a stavikrvovitých rastlín, ale nespôsobujú vážne škody. Po zakuklení sa v auguste liahnu nové imága a zostávajú na poli až do jesene. Proti skočkám sa ošetrujú porasty, v ktorých od začiatku vzchádzania do začiatku tvorby druhého páru pravých listov počet chrobákov dosiahne alebo presiahne kritické číslo. Vysoké teploty v lete a na jeseň sú priaznivé pre masový výskyt skočiek v budúcom roku. Tento rok teploty pri vzchádzaní repy veľmi kolíšu. Vysoké teploty a slnko skočkám vyhovujú. Jej výskyt na porastoch cukrovej repy zaznamenávame od 2 páru pravých listov, kedy končí moridlová ochrana, až do konca júna, keď prirodzene ustupuje v dôsledku vysokej koncentrácie cukru v šťave listov. Pri jej výskyte je možná chemická ochrana povolenými prípravkami na ochranu rastlín, podľa Metodickej príručky, resp.
Húsenice
Počas leta, pri premnožení, dokážu spôsobiť až holožery na porastoch cukrovej repy. Proti húseniciam treba zasiahnuť včas, niekedy stačí chemicky ošetriť iba časť porastu cukrovej repy. Ranné štádia húseníc sú citlivejšie voči chemickým prípravkom. Proti húseniciam je povolených veľa prípravkov (napr.
Voška maková (Aphis fabae)
Vošky na repe sú najviac zastúpené voškou makovou. Voška maková Aphis fabae (Aphididae, Sternorrhyncha) je drobný hmyz, bezkrídla samička meria 2 - 2,5 mm. Telo má čiernozelenej až modročiernej farby. Okrídlená samička má štíhlejší tvar tela ako bezkrídla. Hlava, tykadlá a hruď sú čierne, bruško je tmavozelené. Voška maková patrí medzi vošky dicyklické, fakultatívne migrujúce. Má úplný cyklus vývoja a počas cyklu mení dva typy hostiteľských rastlín. Prezimuje v štádiu vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to je bršlen európsky a kalina obyčajná. Na jar, koncom marca začiatkom apríla, sa liahnu nymfy a z nich sa vyliahnu samičky - zakladateľky, ktoré na primárnom hostiteľovi vyvinú dve generácie pozostávajúce z okrídlených samičiek. Tie v polovici apríla postupne preletia na sekundárneho hostiteľa, a to je v prvom rade cukrová repa, ale aj bôb, mak a niektoré buriny. Masový prelet sa uskutočňuje v polovici mája. Samičky sa zhromažďujú na spodnej strane listov na okraji porastov. Samičky rodia živé larvy, čím sa vytvárajú kolónie, ktoré predstavujú ohniská a vošky sa šíria ďalej do porastu. Najintenzívnejšie sa rozmnožuje v máji a júni. Na kultúrnych rastlinách vytvoria 6 - 7 generácií, ďalších 4 - 5 vytvoria ešte na burinách. Na jeseň sa okrídlené samičky sťahujú na primárneho (zimného) hostiteľa, kde rodia nymfy, ktoré už dospejú na bezkrídle vajcorodé samičky. Po párení tieto samičky kladú vajíčka, ktoré prezimujú. Voška maková je polyfágny škodca, ktorý najväčšie škody spôsobuje na cukrovej repe, maku siatom a bôbe obyčajnom. Zapríčiňuje priame a nepriame škody. Priame škody zapríčiňujú larvy, okrídlené a bezkrídle samičky vyciciavaním štiav z nadzemných častí rastlín. Vošky sa vyskytujú na maku siatom v kolóniách na spodnej strane listov a na makoviciach (tobolkách). Pri vyciciavaní štiav vylučujú do pletív sliny, ktoré spôsobujú skrúcanie listov. Konce listov a vrch sa skrúcajú nadol a po dĺžke hlavného nervu do trubice. Listy strácajú turgor, vädnú a často aj uschnú. Listy a makovice predčasne žltnú. Napadnuté rastliny sú slabé a vytvárajú malé makovice, často aj deformované. Okrem toho vošky vylučujú sladké výkaly (medovicu), ktorá oblepuje listy a spomaľuje ich rast. Voška maková škodí aj nepriamo, a to ako vektor niektorých veľmi nebezpečných vírusových ochorení, ako sú žltačka, mozaika repy a mozaika uhoriek.
Autorizovaný je špecialista na vošky Pirimor 50 WG s účinnou látkou pirimicarb. Bulldock 25 EC s účinnou látkou beta-cyfluthrin, konkrétne na vošku makovú je povolený svetlostabilný pyrethroidný insekticíd Rapid alebo Nexide na báze gamma-cyhalothrinu, určený proti niektorým druhom žravého a cicavého hmyzu. Pôsobí ako dotykový a požerový jed na dospelých jedincov a larvy škodlivého hmyzu. Vyznačuje sa tiež repelentným účinkom. Nemá systémový účinok, preto je potrebné, aby boli pri aplikácii rovnomerne ošetrené všetky časti rastlín (predpokladom je použitie dostatočného množstva postrekovej kvapaliny). Pri vysokých teplotách (nad 23 °C) účinnosť prípravku klesá. Prípravky Karate Zeon 5 CS a Kaiso Sorbie (aj na vošku broskyňovú) na báze účinnej látky lambda-cyhalothrin, patria do skupiny syntetických svetlostabilných pyrethroidov. Účinná látka rýchlo preniká do kutikuly hmyzu a spôsobuje narušenie nervového systému zasahovaním do sodíkových kanálov, čím dochádza k rýchlemu úhynu hmyzu. V priebehu niekoľkých minút dochádza k dezorientácii a zastaveniu žeru, nasleduje ochrnutie a úhyn hmyzu. Protipožerový a repelentný účinok tiež prispieva k účinku ochrany plodín, zahŕňajúci prevenciu prenosu vírusov hmyzom. Vyznačuje sa rýchlou účinnosťou (knock-down efektom) a dlhým reziduálnym pôsobením. Hmyz usmrcuje ako dotykový a požerový jed.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca o jedli
Siatica oziminová (Agrotis segetum)
Siatica oziminová (Agrotis segetum) je najrozšírenejší a najznámejší hospodársky významný druh motýľa z čeľade morovitých. Poškodzuje cukrovú aj kŕmnu repu, zemiaky, repku ozimnú i ozimné obilniny, kukuricu, slnečnicu, zeleninu, ale aj vinice a ovocné škôlky. To znamená, že je širokým polyfágom, živí sa aj burinami napr. lobodami, láskavcom, skorocelom či pupencom. Húsenice skeletujú listy, tvoria v nich okienka, neskôr žerú po okrajoch, pri silnom napadnutí ich zničia celé. Mladé rastliny sú na báze poškodené prehryznutím a čiastočne môžu byť vtiahnuté do zeme alebo sú úplne zničené. Staršie húsenice žerú väčšinou v noci. Na hľuzách, buľvách, prípadne koreňoch vyhrýzajú otvory alebo ploché nepravidelné jamky s priemerom až 30 mm. Siatica má do roka dve generácie. Prezimujú dospelé húsenice v pôde, ktoré skoro na jar obnovujú živný žer. Nedospelé jedince počas zimy hynú. Koncom apríla sa zakukľujú pod povrchom pôdy. Motýle sa liahnu v máji a lietajú až do konca septembra. Samičky kladú vajíčka v skupinách po 3 - 40 kusov na rastliny alebo na povrch pôdy. Už po 10 dňoch sa liahnu húsenice, ktoré škodia od mája do júla. Najprv obžierajú nadzemné časti rastlín, po zalezení do pôdy aj podzemné časti. Po treťom zvliekaní, kedy sa stávajú svetloplaché, zaliezajú do hornej vrstvy pôdy alebo sa skrývajú na miestach chránených pred svetlom. Väčšina húseníc sa v júli zakukľuje a v auguste sa liahne druhá generácia motýľov. Tieto kladú vajíčka, z ktorých druhá generácia húseníc škodí na ozimných plodinách. Konkrétne proti siatici oziminovej a proti húseniciam na repe cukrovej, kŕmnej a cvikle sú autorizované RWA Protector Max, Cyperkill Max, Cythrin Max, Rafan Max, Supersect Max a Sweep s účinnou látkou cypermethrin. Účinná látka cypermethrin vyvoláva opakovanú depolarizáciu nervových membrán nasledovanú kŕčom a úhynom jedinca. Nepôsobí systémovo, je neprchavý a vo vode takmer nerozpustný. Prípravky Gunner, Lambada na báze účinnej látky lambda - cyhalothrin, patria do skupiny syntetických pyrethroidov. Z agrotechnických opatrení je dôležité striedanie plodín, zaorávanie skrojkov, ničenie burín, hlboká orba. Odrody s veľkými listami sú odolnejšie. Tiež prípravok Markate 50 povolený proti kvetárke repovej Pegomyia hyoscyami môže byť účinný. Prípravok na báze účinnej látky lambda-cyhalothrin patrí do skupiny syntetických svetlostabilných pyretroidov. Hmyz usmrcuje ako dotykový a požerový jed. Mechanizmus účinku spočíva v tom, že pyretroid pôsobí na proteín nervového systému hmyzu, nazývaný „sodíkový kanál“, ktorý je zodpovedný za priechod signálu pozdĺž nervu. Drží tieto kanály otvorené, čím dochádza k trvalému opakovaniu nervových vzruchov. Jedinci majú nekoordinované pohyby a v konečnom dôsledku dochádza k paralýze a smrti.
Mora gama (Autographa gamma)
Mora gama (Autographa gamma) škodí požerom na repe od júna do konca augusta až septembra. Škodia húsenice mory, ktoré vidieť na listoch. V mieste napadnutia je viditeľný aj ich trus. Škodia ohniskovo. Na Slovensku sa vyvíjajú 2 - 3 generácie. Prezimovať však môže vo všetkých vývojových štádiách od vajíčka až po motýľa. Podľa toho môže na jar začať škodiť veľmi skoro v máji. Ak prezimuje v štádiu kukly, vyliahnuté motýle sa živia najskôr sladkými šťavami, potom samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo v skupinkách na hostiteľské rastliny: repa cukrová, šalát siaty, hlúboviny, rajčiak, zemiaky, slnečnicu, strukoviny a iné kultúrne rastliny alebo buriny. Jedna samička nakladie až 300 - 1 000 vajíčok, z ktorých sa po týždni až dvoch liahnu larvy. Mladé larvy skeletujú listy, staršie ich vyžierajú až po hlavné žilky. Vývoj lariev trvá dva-tri týždne, pričom sa sťahujú z rastliny na rastlinu. Vývoj kukly trvá ďalší týždeň - dva, imága 2. generácie sa teda objavujú koncom júna, začiatkom júla. Motýľ je dlhý asi 18 mm s rozpätím krídiel 40 - 48 mm. Predné krídla má fialovosivé so striebristou škvrnou v strede. Škvrna má tvar gréckeho písmena gama, podľa čoho je mora pomenovaná. Zadné krídla má hnedosivé s tmavým lemom a bielymi riasami. Vnútorná časť zadných krídiel je sivožltá. Vajíčka sú biele so zelenkastým odtieňom, guľovité a na spodku zrezané. Dorastené larvy sú asi 30 mm dlhé, zelenkastej alebo zelenožltej farby s bielymi pozdĺžnymi čiarami a bradavičkami na chrbte, na bokoch majú žltkasté pásy. Celé sú jemne ochlpené. Hlavu má larva pomerne malú, tmavú a celé telo je vpredu zúžené a rozširuje sa smerom k posledným článkom. Výrazné sú tri páry panôžok. Kukla je tmavohnedá až čierna, 15 - 20 mm dlhá, obalená v priehľadnom bielom zámotku. Ak sú priaznivé podmienky - sucho a teplo, v septembri môže škodiť aj tretia generácia. Dospelý motýľ lieta na veľké vzdialenosti. Základná likvidácia škodcu je v agrotechnike - medziriadková kultivácia, ničenie burín, hlboká orba na zvýšenie úmrtnosti prezimujúcich štádií škodcu. Biologická ochrana je vhodná použitím prípravkov s obsahom baktérie Bacillus thuringiensis Lepinox Plus. Autorizovaný je proti húseniciam sivkavca stavikrvového (Spodoptera exigua), Spodoptera littoralis, mory bavlníkovej, psoty rajčiakovej (Tuta absoluta) a moličky kapustovej. Pôsobí ako požerový preparát špecificky proti húseniciam motýľov radu Lepidoptera. Prípravok je najúčinnejší proti húseniciam prvého a druhého instaru. Húsenice po požití prípravku prestávajú prijímať potravu a po 2 - 5 dňoch hynú.
Psota repová (Scrobipalpa ocellatella)
Psota repová (Scrobipalpa ocellatella) je tiež motýľ. Prejavy napadnutia sú ojedinele viditeľné na porastoch ako sčerneté, vyžraté srdiečka repy. Toto poškodenie spôsobujú húsenice psoty repovej. Prvá generácia motýľov sa vyliahla z prezimujúcich kukiel v priebehu mája. Motýle majú rozpätie krídiel 11 - 13 mm hnedej až žltkastej farby s drobnými škvrnkami, pária sa pri západe slnka pri teplotách nad 10 °C, cez deň sa ukrývajú v tieni. Samičky kladú vajíčka okolo krčku buľvy, do srdiečka alebo pod stočený okraj mladých listov v počte 10 - 60 ks. Ak je teplo, vývoj 1. generácie trvá 35 - 65 dní a vývoj 2. generácie 35 - 52 dní. V našich podmienkach môže mať psota repová ešte 3. generáciu. Húsenice sú najskôr šedobiele, po prvom zvliekaní žltozelené a nakoniec šedoružové s pozdĺžnymi červenkastými pruhmi. Hlava je svetlohnedá. Dospelá húsenica je dlhá 12 - 15 mm. Sú veľmi pohyblivé a pri otrasoch rýchlo padajú na zem. Kukly sú 5 - 8 mm veľké, tmavohnedé. Najškodlivejšie je napadnutie mladej repy v štádiu 4 - 5 listov, ktorá po zničení srdiečka hynie. Po napadnutí 2. a 3. generáciou môžeme očakávať hnilobu repy od srdiečka a jej výpadok. Kritické číslo pre ekonomický prah škodlivosti nie je stanovené, môžeme však vychádzať z kritických čísiel pre víjačku repovú (Laxostege sticticalis): 10 - 20 húseníc na 1 m² v letnom období. Psota má aj množstvo prirodzených nepriateľov.
Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae)
Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) je druh, ktorý sa najviac vyskytuje v strednej Európe a škodí aj na cukrovej repe. Dospelá samička má vajcovitý tvar tela žltozelenej farby s dvomi tmavými škvrnami na bokoch v prednej časti tela. Telo je dlhé 0,4 - 0,5 mm. Prezimujúca samička je oranžovočervenej farby. Samček je o niečo menší a štíhlejší ako samička, dĺžka tela 0,28 - 0,35 mm. Vajíčko je okrúhle, žltočervenej farby, s priemerom 0,12 - 0,14 mm. Larvy sú bezfarebné alebo bledozelené, majú 3 páry nôh a merajú 0,2 mm. Klásť vajíčka začínajú po určitom období prijímania potravy, keď aj začínajú meniť zimnú farbu (oranžovočervenú) na tmavozelenú. Vajíčka kladú pri teplote 19 až 27 °C. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo migrujú na iné rastliny a živia sa vyciciavaním štiav na listoch. Listy napadnutých rastlín chmeľu, jablone, repy, sóje a v suchých rokoch aj fazule menia farbu na červenomedenú. Následkom vyciciavania štiav z listov menia sa fyziologické procesy, transpirácia sa zvyšuje, vodný režim rastliny je narušený a znižuje sa množstvo chlorofylu, karoténu a xantofylu, čo vplýva na zníženie fotosyntézy. Dĺžka vývoja roztočca chmeľového závisí od teploty, vlhkosti a iných faktorov. Optimálna teplota je okolo 25 °C, optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60 - 70 %. Ak je relatívna vlhkosť vzduchu 100 %, po krátkom čase roztočce hynú. Vývoj jednej generácie pri teplote 20 °C trvá dva týždne a pri vyšších teplotách iba 6 dní, ak sú teploty nižšie ako 12 °C vývoj môže trvať až dva mesiace. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 - 8 generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. Na dynamiku populácie škodcu má veľký vplyv teplota, ale aj vietor a dažde. Silný vietor a silné lejaky mu nevyhovujú.
Na menej významné použitie je v repe cukrovej povolený proti roztočcovi chmeľovému Mavrik s účinnou látkou tau-fluvalinate, ktorá patrí do skupiny pyrethroidov. Pôsobí ako kontaktný a požerový jed. Mechanizmus účinku spočíva v tom, že zasahuje do nervového systému hmyzu, narúša funkciu neurónov v interakcii s biochémiou sodíka.
Rýhovec repový (Bothynoderes punctiventris)
Rýhovec repový (Bothynoderes punctiventris) je chrobák vo veľkosti 10 - 16 mm. Imágo poškodzuje mladé rastliny, larvy sa živia korienkami alebo vyhlodávajú buľvu. Prezimuje ako imágo v pôde, vylieza v apríli a najskôr prežíva na mrlíkovitých burinách alebo hladuje. Úživný žer potrebný na dospievanie prebehne vždy na repe. Dospieva v polovici mája, kladie vajíčka a vývoj lariev trvá 45 - 90 dní, podľa počasia. Vyhovuje im teplé slnečné počasie a ľahké piesočnaté pôdy. Škodlivosť lariev v pôde končí ich kuklením koncom júla a v auguste.
Ďalší škodcovia
Medzi príležitostných škodcov patrí bzdocha sietnatka repová (Piesma quadratum). Jej význam je v prenose vírusových chorôb repy, cicanie na listoch spôsobuje kučeravenie listov. Zdochlináre (Aclypea) sa živia listami repy za slnečného počasia, v noci sa ukrývajú v pôde. Asi v polovici leta sa sťahujú do zimných úkrytov na okraj lesov a medzí. Štítnatec škvrnitý a pásikavý (Casida nebulosa, nobilis) sú škodcami zaburinených porastov repy. Veľkosť imág je 4 - 7 mm, zelenožlté až zelené larvy podobnej veľkosti žerú na spodnej starne listov, pričom vrchná pokožka zostáva nepoškodená, listy pôsobia dojmom vybielenia. Pri silnom žere zostáva len žilnatina, poškodzujú aj buľvy. Z motýlích škodcov sú na repe v tomto období mory (Agrotis brassicae, oleracea). Ich larvy poškodzujú listy vyžieraním otvorov nepravidelného tvaru a veľkosti, pričom hrubšia žilnatina zostáva nepoškodená. V lete škodí hlavne mora kapustová, druhá generácia mory gama len v najteplejších oblastiach.
Ochrana cukrovej repy fungicídnymi prípravkami
Choroby svojím poškodením listov obmedzujú účinnosť fotosyntézy a s tým spojený výnos koreňa a cukornatosť. Niektorým chorobám treba venovať zvýšenú pozornosť, ale sú aj choroby, ktoré hospodárske škody v našich podmienkach zatiaľ nespôsobujú, avšak je dobré ich poznať. Ochrana cukrovej repy je v dnešnej dobre riešená fungicídnymi prípravkami, či už sú to systémové prípravky, alebo kontaktné. Každý poľnohospodár si môže vybrať z ponuky chemických firiem tie svoje „obľúbené“. Účinnosť látok je rôzna, tak isto ako spektrum pôsobenia.