Mrkva, obľúbená a bežná koreňová zelenina, je dvojročná rastlina s vretenovitým, jasnočerveným koreňom, ktorý obsahuje farbivo karotén. Hoci je mrkva obľúbenou pochúťkou pre ľudí, ale aj pre zajace, existuje množstvo škodcov a chorôb, ktoré môžu vážne ohroziť jej úrodu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o najčastejších škodcoch a chorobách mrkvy, ako aj o možnostiach ochrany, s dôrazom na ekologické metódy.
Pestovanie mrkvy
Mrkva je chladnomilná rastlina, ktorej sa najlepšie darí pri teplote okolo 16°C. Pestuje sa na otvorenej ploche, kde je dôležité dôkladne pripraviť pôdu pred výsevom. Do pôdy je vhodné zapracovať kompost ako zdroj živín. Kamenisté, premočené a pôdy prehnojené dusíkom sú pre mrkvu nevyhovujúce, pretože spôsobujú rozštiepenie a hnitie koreňa. Najlepšie jej vyhovujú stredne ťažké, hlboko spracované pôdy na slnečnom stanovisku. Mrkvu vysievame od polovice apríla do riadkov vzdialených od seba 15 cm a do hĺbky cca 1 cm. Pri hustom výseve je nutné mrkvu pretrhať, aby vyrástla väčšia a kvalitnejšia. Karotky pestované pre skorú úrodu zberáme hneď, len čo korene dosiahnu konzumnú veľkosť a sú dobre vyfarbené. Zber sa začína približne v prvej polovici júna. Na uskladnenie sa hodia neskoršie odrody, ktoré zbierame tesne pred mrazmi. Mrkvu necháme ležať na hriadke na slnku, aby hnilobné baktérie hynuli. Vňať zrežeme vo výške cca 10 cm. Korene od hliny nečistíme, aby sme predišli hubovým chorobám. Skladujeme pri teplote 1°C a vysokej vzdušnej vlhkosti 95%. Mrkva raší pri teplote 2°C.
Škodcovia mrkvy
Sladká mrkva nie je lákadlom len pre nás. Existuje množstvo škodcov, ktorí milujú túto farebnú koreňovú zeleninu a dokážu spôsobiť značné škody na úrode. Medzi najčastejších škodcov mrkvy patria:
Vošky (Aphidoidea)
Vošiek je mnoho druhov a sú schopné vyciciavať všetko od ovocných plodín, cez zeleninové plodiny až po okrasné rastliny. Všimnete si ich na jemnej vňati mrkvy - spôsobujú kučeravosť listov a tvoria lepkavú medovicu, na ktorej neraz rastie pleseň. Voška mrkvová (Semiaphis dauci F.) spôsobuje škody hlavne v suchých ročníkoch. Listy, najmä „srdiečkové“ a mladé, sú veľmi zvráskavené, skrútené a znetvorené. Silnejšie poškodené rastliny prestávajú rásť a často hynú. Voška prezimuje vajíčkami na rastlinných zvyškoch. Na jar sa tam liahnu bezkrídle vošky. V ďalších generáciách sa objavujú krídlaté samičky, ktoré preletujú v porastoch. V priebehu roka sa vyvíja niekoľko generácií vošiek. Preventívne opatrenia spočívajú v odstraňovaní pozberových zvyškov.
Pochmurnatka mrkvová (Psila rosae)
Pochmurnatka vyzerá ako štyri až päť milimetrov dlhá, tmavo sfarbená, žltonohá mucha. Neskôr vstupujú do samotného koreňa mrkvy a vytvárajú na povrchu koreňov hrdzavočervené chodbičky, hlavne na dolnej tretine koreňa. Na spodných dvoch tretinách koreňov zanechávajú povrchové jazvy. Toto je najčastejší škodca koreňovej zeleniny a dokáže urobiť skutočne rozsiahle škody. Mimoriadne aktívny je v skleníkoch. Výskyt spoznáte podľa znetvoreného koreňa mrkvy. Mladé rastliny odumierajú. Staršie rastliny petržlenu a zeleru reagujú žltočerveným sfarbením listov a spomalením rastu. Larvy prezimujú v napadnutých koreňoch a v pôde. Pochmurnatka má počas vegetácie dve generácie. Ochrana spočíva v zabezpečení priestorovej izolácie a dodržiavaní osevného postupu. Pomôže dezinfekcia horúcou parou alebo aplikáciou bakteriálneho produktu.
Prečítajte si tiež: Prečo jesť čiernu mrkvu?
Drôtovce (larvy Kováčikov)
Kým škodlivosť dospelých chrobákov kováčika lesklého (Corymbites aeneus L.) a kováčika sivého (Lacon murinus L.) je zanedbateľná, ich larvy - drôtovce - dokážu urobiť poriadnu paseku. Sú biele až hnedé a veľmi štíhle, s tvrdým kĺbovým telom. Živia sa podzemnými časťami rastlín, vrátane koreňov a semien. Ak chcete zistiť, či sú vo vašej záhrade problémom drôtovce, prekrojte zemiak na polovicu, napichnete ho na palicu a zahrabete do zeme, pričom časť palice necháte odkrytú, aby ste ju mohli znova nájsť. Keď ste už mali v minulosti problém s drôtovcami, je mimoriadne dôležité striedanie plodín. Určite nevysádzajte novú mrkvu na miesto, kde ste už mrkvu pestovali alebo mali problém so škodcom. Škodia na podzemných častiach rastlín, ničia klíčky vzchádzajúcich hostiteľských rastlín. Najväčšie škody spôsobujú na jar a na jeseň. Chrobáky majú pretiahnuté štíhle telo. Krovky pokrývajú celé bruško. Sfarbenie je prevažne čierne, hnedé, žlté alebo červené, niekedy kovovo tmavé. Larvy majú dlhý valcovitý tvar tela so sklerotizovanou kutikulou a nazývajú sa „drôtovce“. Obyčajne sú žltohnedo zafarbené. Hostiteľskými rastlinami sú takmer všetky zeleniny, s výnimkou cibule, a taktiež poľné plodiny. Kováčiky prezimujú v štádiu imág alebo lariev. Prezimujúce chrobáky sa na jar objavujú na poliach a lúkach. Larvy žijú v pôde veľmi dlho a veľmi sa nevzďaľujú od miesta, kde sa vyliahli. Larvy žijú hlavne vo vlhkej pôde, s postupným zasychaním pôdy zaliezajú hlbšie do vlhkejších vrstiev pôdy. Ochrana proti nim je len v podobe snahy o starostlivosť o pôdu jarným aj pred-zimným kyprením.
Méra mrkvová (Trioza viridula)
Méra mrkvová (Trioza viridula) pri silnom napadnutí dokáže zničiť celú rastlinu. Všimnete si ju kvôli skučeravenej vňati. Zostáva síce zelená, ale kvôli cicaniu rastlinných štiav a vylučovaniu toxických látok sa stáča. Rastliny prestávajú rásť a korene zostávajú tenké, prakticky nepoužiteľné. Je to veľmi malý hmyz, 1,7 až 2 milimetre dlhý, svetlozelenej farby, podobný voškám. Nohy umožňujú skákavý pohyb, antény sú nitkovité, krídla má méra priehľadné. Vajcia sú predĺžené, žlté, na oboch koncoch zúžené. Larva je malá, takmer nehybná, zelenožltá, plochá. Dospelý hmyz zimuje v ihličnatých lesoch. Na jar voš žerie ihličie a neskôr, keď sa objavia jej prvé pravé listy, letí na mrkvu. Samičky kladú vajíčka na listy, pripevňujú ich k okraju listovej čepele, stopky alebo k stonke. Larvy sa objavia asi po 20 dňoch a prilepia sa na listy. Obdobie vývoja lariev je 30 dní.
Háďatko koreňové (Meloidogyne spp.)
Háďatko koreňové robí najväčšie škody na porastoch koreňovej zeleniny, ale napáda aj iné druhy zelenín. Mimoriadne veľké škody robí v skleníkoch. Na bočných korienkoch sa tvoria milimeter veľké nádory. Najvhodnejšie na rozmnožovanie sú teplé piesčité a rašelinové pôdy. Škodca sa vyskytuje lokálne. Mrkva je v ohniskách výskytu znetvorená (rozvetvená, skrátená). Osevný postup - škodca nenapáda obilniny.
Vŕtavka mrkvová (Napomyza carotae)
Samičky vŕtavky mrkvovej cicajú šťavu z listov mrkvy. Vajíčka kladú do listov a stopiek. Vyliahnuté larvy prevŕtavajú koreň od hlavovej časti a vytvárajú chodbičky. Škodca má dve generácie, v máji až júni a v septembri až októbri. Hynúce mladé rastliny a diery či „chodbičky“ v koreňoch mrkvy, petržlenu a zeleru, má na svedomí vŕtavka mrkvová. Dospelé jedince majú lesklé čierne bruško a hruď, hnedú hlavičku a žlté nožičky. V našich podmienkach sa za jeden rok vystriedajú až dve generácie. Prvé larvy sa liahnu začiatkom júna a žijú v zemi, kde napádajú korene mrkvy, petržlenu a zeleru. Ich vývoj sa ukončuje približne o mesiac, kedy sa tesne pod povrchom zakuklia. O tri týždne môžete pozorovať dospelé jedince, živiace sa nektárom z kvetov.
Psota rascová (Depressaria nervosa)
Psota rascová napáda predovšetkým rascu, mrkvu, paštrnák. Najväčšie škody robia húsenice v semenných porastoch rasce. Na listových stopkách, hlavnej žilnatine i na výhonkoch možno vidieť malé vyžrané miesta, pletivo je zhnednuté a popukané. To je dôkaz požeru. Neskôr sú okolíky obtočené pradivom, húsenice pod ním ukryté žerú mladé stopky, púčiky, kvety a nedozreté semená. Škodca prezimováva v rôznych starých budovách, pod kôrou stromov. Vylieta v marci až apríli. Škodca má v roku jednu generáciu. Preventívna ochrana je zameraná na likvidáciu pozberových zvyškov a hlbokú orbu.
Prečítajte si tiež: Kuracie mäso a zelenina
Slizniaky a slimáky
Slizniakom a slimákom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký a slizniačik poľný.
Choroby mrkvy
Okrem škodcov ohrozujú mrkvu aj rôzne choroby, ktoré môžu znižovať jej úrodu a kvalitu. Medzi najčastejšie choroby mrkvy patria:
Alternáriová škvrnitosť listov mrkvy (Alternaria dauci)
Alternáriová škvrnitosť listov mrkvy je huba, ktorá napáda hlavne nadzemné časti mrkvy, petržlenu a feniklu. Prvé príznaky sa objavujú na najstarších listoch ako drobné žlté škvrny veľkosti 1 až 2 mm. Postupne listy hnednú až sčernejú a vyzerajú ako spálené a odumierajú. Podobné škvrny sa objavujú aj na stonkách rastlín, na kvetoch a na okolíkoch. Alternária môže napadnúť aj podzemné časti rastlín, kde sa tvoria vpadnuté škvrny modrosivej alebo čiernej farby. Huba prežíva v pôde, na pozberových zvyškoch a na semenách. Rozširuje sa najmä za daždivého počasia a pri vyšších teplotách. Dodržiavanie osevného postupu, priestorovej izolácie, semenné porasty pestujeme na vzdušných miestach, kde listy rýchle presychajú. Uskutočníme morenie osiva 1% roztokom prípravku Chitopron 5 %. V semenných porastoch môžeme použiť meďnaté prípravky (napr. Kocide 2000), v koncentrácii 0,2 %, spolu s prípravkom BorOil v koncentrácii 0,2 % alebo prípravkom CuproTonicv koncentrácii 0,5 %.
Cerkosporióza mrkvy (Cercospora carotea)
Cerkosporióza mrkvy napáda kultúrnu i divo rastúcu mrkvu. Na okrajoch mladých listov, listových stopkách a stonkách sa objavujú malé okrúhle chlorotické škvrny o priemere 1 až 2 mm. Škvrny môžu byť žltohnedé, hnedé až čierne. Škvrny sa zväčšujú a postupne môže dôjsť až k odumretiu listov. Huba prezimováva v pôde na odumretých zvyškoch napadnutých rastlín a na osive. Počas vegetácie sa huba rozširuje vetrom na nové porasty. Huba nemá veľké nároky na teplo, infekciu podporujú časté zrážky. Dodržiavanie osevného postupu, likvidácia pozberových zvyškov hlbokou orbou. Uskutočníme morenie osiva 1 % roztokom prípravku Chitopron 5 %. V semenných porastoch môžeme použiť meďnaté prípravky (napr.
Múčnatka mrkvová (Erysiphe heraclei)
Ochorenie spôsobuje huba Erysiphe heraclei. V porastoch mrkvy a petržlenu sa objavuje v druhej polovici leta najmä za suchého počasia. So silnejším výskytom múčnatky sa stretávame v prehustených a tienených porastoch. Šírenie ochorenia podporujú aj silné ranné rosy. Pri silnejšom napadnutí porastov dochádza k zníženiu úrody. Výskyt choroby je všeobecne viazaný na staršie listy a na druhú polovicu vegetácie. Najškodlivejšia je v auguste a v septembri. Pri vhodných podmienkach dochádza aj k napadnutiu stopiek listov. Ak sú podmienky vhodné pre rozširovanie infekcie, dochádza k spájaniu škvŕn, čo vedie ku kučeraveniu a usychaniu listov, ktoré vyzerajú ako spálené. Múčnatka prezimuje na rastlinných zvyškoch (plodnicami - kleistotéciami) a v porastoch koreňovej zeleniny sa vyskytuje v druhej polovici vegetácie, najmä koncom leta a skoro na jeseň. Vyšší výskyt choroby je viazaný na teplé a suché počasie s rannými rosami a na prehnojené, prehustené, zaburinené alebo zatienené porasty. Biely múčnatý povlak na listoch je dostatočným odlišovacím znakom od ostatných chorôb. Chemická ochrana je nutná iba v lokalitách s každoročným a veľmi vysokým výskytom choroby.
Prečítajte si tiež: Polievka z hlávkovej kapusty
Pleseň sivá (Botryotinia fuckeliana syn. Botrytis cinerea)
Pleseň sivá okrem mrkvovitých napáda väčšinu kultúrnych rastlín. Huba vytvára jemné biele povlaky, neskôr sivé. Hniloba väčšinou začína na vrchole, alebo na špičke hlavného koreňa. Optimálne podmienky pre rozvoj choroby sú za vlhkého počasia a teplote 15 až 20 °C. Optimálna agrotechnika, hlavne vyvážené dávky živín a podobne, ako pri všetkých mrkvovitých, zabezpečiť kvalitný zber a optimálne podmienky na skladovanie. Preventívnym opatrením je pred sejbou zapracovať do pôdy bakteriálny produkt NovaFerm® MULTI v koncentrácii 3 %.
Biela hniloba mrkvy (Sclerotinia sclerotiorum)
Biela hniloba mrkvy patrí k najvýznamnejším skladovým chorobám mrkvy, petržlenu, zeleru, paštrnáku. Napáda prakticky všetky koreňové zeleniny. Na napadnutých koreňoch pozorujeme biely práškovitý povlak. V jeho strede sa tvoria tmavosivé až čierne hrudky dlhé 2 až 5 mm. Pletivá pod povlakom sú vodnaté a hnijú, pričom zapácha.
Čierna hniloba mrkvy (Stemphylium radicinum)
Čierna hniloba mrkvy patrí taktiež k najdôležitejším skladovým chorobám koreňovej zeleniny. Napáda mrkvu, petržlen, zeler, paštrnák. Na mladých klíčiacich rastlinkách dochádza k černeniu korienkov, hypokotylu, nakoniec k padaniu rastlín. Na starších listoch sa vyskytujú malé, hnedé nekrotické škvrny, ktoré neskôr černejú. Škvrny sa rozširujú aj na ďalšie časti listov a napadnutá vňať postupne odumiera. Hniloba prechádza aj na koreňový kŕčok, ktorý hnedne a hnije a hlavne preniká hlboko do koreňa. Na vyvinutom koreni mrkvy sa po napadnutí najprv objavia tmavé, neskôr čierne nepravidelné, mierne vpadnuté škvrny, ktoré sa postupne prehlbujú. Pletivá vodnatejú, černejú a sú pokryté čiernozeleným povlakom. Infekcia sa prenáša osivom, infikovanými skladovanými koreňmi, kontaminovanými skladovými priestormi a rastlinnými zvyškami v pôde, na ktorých huba prežije až sedem rokov. Huba sa dobre šíri za daždivého počasia, vysokej vzdušnej vlhkosti a vyššej teplote. Skladovanie pri teplote 0 °C spomaľuje šírenie nákazy. Dodržiavanie osevného postupu, používanie zdravého osiva a správne skladovanie nenapadnutých koreňov. Osivo môžeme moriť 1% roztokom prípravku Chitopron 5 %. V semenných porastoch môžeme použiť kontaktné meďnaté prípravky (napr. Kocide 2000), v koncentrácii 0,2 %,spolu s prípravkom BorOilv koncentrácii 0,2 % alebo prípravkom CuproTonicv koncentrácii 0,5 %.
Mokrá hniloba mrkvy (Erwinia carotovora)
Mokrá hniloba mrkvy patrí medzi bakteriózy. V porastoch mrkvy sa vyskytuje zriedkavo, veľký význam má ako skladová hniloba. Na napadnutých miestach patogén spôsobuje rýchlo sa rozširujúcu mokrú hnilobu. Postupne sa celý koreň mení na kašovitú hmotu. Výskyt ochorenia podporuje trvalé zamokrenie a napadnutie škodcami. Pri zbere by sa nemali poškodzovať korene, v prípade zberu za vlhkého počasia je potrebné ich pred uskladnením osušiť.
Vírusová kučeravosť mrkvy (Carot virus Y)
Vírusová kučeravosť mrkvy sa prejavuje na mladých rastlinách, ktorým sa stáčajú listy a redukuje sa ich dĺžka. Neskôr rastliny zakrpatejú. Proti vírusovej kučeravosti bojujeme likvidáciou hostiteľských burín, ochranou proti voškám a dodržiavaním osevného postupu.
Koreňomor fialový (Helicobasidium purpureum sin. Rhizoctonia violacea)
Koreňomor fialový napáda mrkvu a ďalšie kultúrne rastliny, ako zeler, šalát, zemiaky, slnečnicu a ďalšie. Vňať napadnutá hubou začína žltnúť, neskôr vädne. Na koreňoch sa objavujú vpadnuté škvrny, ktoré sú pokryté tmavofialovým povlakom. Huba sa postupne šíri, dochádza k mäknutiu, hnednutiu a zahnívaniu pletív. Korene zahnívajú a hniloba prechádza z jedného koreňa na druhý. Rozvoj choroby podporuje zvýšená vlhkosť pôdy, nadmerné hnojenie, zlá agrotechnika.
Septorióza petržlenu (Septoria petroselini)
Septorióza petržlenu je huba, ktorá napáda klíčiace rastliny, následne dochádza k ich odumieraniu. Napáda aj semenárske porasty, čo znižuje biologickú hodnotu osiva. Symptómy napadnutia pozorujeme na listoch, ale aj na stonkách a semenách petržlenu. Napadnutie sa prejavuje zožltnutím listov. Na okrajoch listov sa vytvárajú škvrny, ktoré sa neskôr zväčšujú. Huba prezimováva na napadnutých zvyškoch rastlín v pôde. Ošetrenie robíme kontaktnými meďnatými prípravkami.
Septorióza zeleru (Septoria apii - graveolentis Dovogin)
Septorióza zeleru sa prejavuje tvorbou malých chlorotických škvŕn o veľkosti do 3 mm na obidvoch stranách listov. Pletivo v strede škvŕn odumiera a zafarbuje sa do sivohneda. Pri silnom napadnutí dochádza k hnednutiu a odumieraniu celých listov, čo má za následok slabý vývoj buliev. Patrí medzi najvýznamnejšie choroby zeleru. Chemickú ochranu robíme kontaktnými meďnatými prípravkami.
Fómová škvrnitosť zeleru (Phoma apiicola Kleb)
Fómová škvrnitosť zeleru vytvára na povrchu koreňov malé hnedé škvrny, nad ktorými je pokožka hladká a nepoškodená. Po čase sa pletivá sfarbujú do hneda až červeno-hneda.
Ekologická ochrana mrkvy
Hľadanie ekologických riešení je kľúčové pre udržateľné pestovanie mrkvy. Existuje niekoľko spôsobov, ako chrániť mrkvu pred škodcami a chorobami bez použitia chemických prípravkov:
- Striedanie plodín: Pravidelné striedanie plodín znižuje riziko napadnutia škodcami a chorobami, ktoré prežívajú v pôde.
- Výber odolných odrôd: Pestovanie odrôd mrkvy, ktoré sú odolné voči bežným chorobám a škodcom, môže znížiť potrebu ochranných opatrení.
- Podpora prirodzených nepriateľov: Vytváranie prostredia, ktoré podporuje prirodzených nepriateľov škodcov, ako sú lienky, parazitické osy a dravé roztoče, môže pomôcť regulovať populáciu škodcov.
- Používanie netkaných textílií: Zakrytie mrkvy netkanou textíliou môže zabrániť mrkvovej muške a iným škodcom v prístupe k rastlinám.
- Pravidelná kontrola a odstraňovanie napadnutých rastlín: Pravidelná kontrola rastlín a odstraňovanie napadnutých listov alebo koreňov môže zabrániť šíreniu chorôb.
- Používanie prírodných postrekov: Postreky na báze cesnaku, cibule alebo bylinných extraktov môžu odpudzovať škodcov a chrániť rastliny. Odporúča sa využiť NovaFerm Orion (koncentrácia 2 %), spolu s BorOil (koncentrácia 0,2 %).
- Starostlivosť o pôdu: Dobrá starostlivosť o pôdu, vrátane pravidelného kyprenia a hnojenia kompostom, zabezpečuje zdravý rast rastlín a zvyšuje ich odolnosť voči chorobám a škodcom.
Preventívne opatrenia
Okrem priamej ochrany je dôležité zamerať sa aj na preventívne opatrenia, ktoré znižujú riziko napadnutia mrkvy škodcami a chorobami:
- Výsev v správnom čase: Skorý alebo neskorý výsev môže pomôcť vyhnúť sa obdobiu najväčšieho výskytu škodcov.
- Pestovanie v zmiešaných kultúrach: Pestovanie mrkvy v blízkosti cibule, póru, cesnaku či pažítky môže odradiť niektorých škodcov.
- Zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu: Pestovanie mrkvy v priestoroch s dobrou cirkuláciou vzduchu znižuje riziko plesňových ochorení.
- Vyhýbanie sa nadmernému zavlažovaniu: Nadmerné zavlažovanie môže podporovať rozvoj plesňových ochorení.
- Likvidácia pozberových zvyškov: Odstraňovanie pozberových zvyškov znižuje riziko prežívania škodcov a chorôb v pôde.