Saturejka, s jej výraznou vôňou a chuťou, je obľúbená bylina s bohatou históriou a širokým využitím. Pestuje sa v mnohých častiach južnej Európy a bežne sa vyskytuje v záhradách. Táto rastlina z čeľade hluchavkovitých je cenená nielen pre svoje kulinárske kvality, ale aj pre liečivé vlastnosti a dekoratívny vzhľad.
Charakteristika Saturejky
Saturejka je jednoročná alebo trváca bylina so zdrevnateným koreňom a kríčkovito rozkonárenou, drsne ochlpenou stonkou. Listy sú úzko kopijovité, drobné a na oboch stranách žlaznatobodkované. Kvety sú pyskaté, biele alebo ružové s fialovým nádychom. Plodom sú tvrdky a rastlina je medonosná, čím priťahuje včely a motýle.
Druhy Saturejky
Existuje približne 30 druhov saturejky, ktoré sa vyskytujú najmä v subtropických pásmach sveta. Medzi najznámejšie patria:
- Saturejka záhradná (Satureja hortensis): Jednoročná rastlina dorastajúca do výšky približne 30 cm. Je nenáročná na pestovanie a má výraznú vôňu.
- Saturejka horská (Satureja montana): Trvalá drevina, ktorá môže dorásť až do 60 cm výšky. Má tmavozelené špicaté listy a silnejšiu chuť ako saturejka záhradná.
- Saturejka horská plazivá (Satureja spicigera): Kobercový druh saturejky horskej, ktorý vytvára pekné previsy.
Pestovanie Saturejky
Pestovanie saturejky je pomerne jednoduché a vhodné aj pre začiatočníkov.
Podmienky pestovania
- Pôda: Kyprá, živná a dobre priepustná pôda. Saturejka neznáša premokrenie.
- Stanovisko: Teplé a slnečné miesto. Saturejka miluje slnko a potrebuje dostatok priameho slnečného žiarenia.
- Výsev: Saturejku záhradnú vysievame priamo na pole od apríla do júla. Semená sa vysievajú riedko do radov a zľahka sa zahrnú substrátom, pretože potrebujú na klíčenie svetlo. Vzdialenosť medzi riadkami sa odporúča 30 cm.
- Rozmnožovanie: Saturejku horskú môžeme rozmnožovať aj delením trsov alebo odrezkami koncom jari. Odrezky zasaďte do črepníka s mokrým pieskom.
- Zálievka: Po výsadbe dôkladne zalejeme. Neskôr polievame len vtedy, keď je vrchná vrstva zeminy suchá.
- Starostlivosť: Vyhovuje jej častejšie zrezávanie, čím podporíme jej vetvenie a vytvarujeme peknú rastlinku.
Pestovanie v kvetináči
Saturejku môžeme pestovať aj v kvetináči. Vyberieme si kvetináč s dobrou drenážou a naplníme ho zmesou kompostu a piesku. Rastlinku umiestnime na slnečné miesto a pravidelne ju polievame.
Prečítajte si tiež: Čím nahradiť saturejku?
Zber a sušenie
Najlepší čas na zber saturejky je počas kvitnutia, zvyčajne v júli a auguste. Ostrým nožom odstrihneme vrcholné časti rastliny, približne 10-15 cm nad zemou. Zbierame saturejku za suchého a slnečného počasia.
Nazbierané zväzky saturejky môžeme zavesiť v tmavom priestore s dobrým prístupom vzduchu, pri teplote do 35 °C a usušiť. Rozložíme vňať do tenkej vrstvy, aby sa jednotlivé stonky rýchlejšie vysušili a nezačali plesnivieť. Po usušení môžeme využiť a uskladniť celé vetvičky, alebo samostatne iba lístky a kvety. Sušenú saturejku uskladníme v tmavých, vzduchotesných sklenených nádobách. Uchovávame ju na chladnom a suchom mieste, mimo dosahu priameho slnečného žiarenia.
Využitie Saturejky
Saturejka má široké využitie v kuchyni, medicíne a kozmetike.
Kulinárske využitie
Saturejka je veľmi aromatické korenie s chuťou čierneho korenia a výraznejším pálivým podtónom. Používa sa v čerstvej i sušenej podobe na dochutenie rôznych jedál.
- Mäso: Saturejka sa používa na dochutenie ťažších jedál, predovšetkým údenín, diviny, králika, hydiny, tučnejšieho baranieho i bravčového mäsa. Pridáva sa do marinád, pri pečení, dusení alebo grilovaní.
- Strukoviny: Saturejka sa dobre hodí k strukovinám, ako sú fazuľa, hrach a šošovica. Zlepšuje ich stráviteľnosť a znižuje nadúvanie.
- Zelenina: Saturejka sa používa pri nakladaní a konzervovaní zeleniny, do omáčok aj šalátov. Je vhodná do fazuľkových pokrmov, na krúpy i huby. Čerstvá vňať je príjemná v šalátoch, tvarohových pomazánkach, zelených a paradajkových omáčkach, majonézach, zapekaných zeleninových jedlách. Môžeme ju pridať aj do karfiolu, brokolice, na tofu syr i ďalšie syry.
- Polievky: Saturejkové čerstvé alebo sušené listy dávame do strukovinových, slepačích a iných mäsitých a zemiakových polievok.
- Omáčky: Saturejka sa často používa pri príprave omáčok, najmä tých, ktoré sa hodia k mäsu.
- Koreninové zmesi: Saturejka je neodmysliteľnou súčasťou mnohých koreninových zmesí, ako je provensálske korenie alebo korenie čubrica.
- Olej a ocot: Zo saturejky si môžeme vyrobiť aj saturejkový olej a ocot macerovaním byliniek v panenskom olivovom oleji alebo slnečnicovom oleji. Saturejkou sa aromatizuje olej, ocot, víno i čaj.
Saturejka sa dobre kombinuje s bazalkou, cesnakom, levanduľou, majoránkou, oregánom, bobkovými listami, mätou, petržlenovou vňaťou, rozmarínom a tymiánom.
Prečítajte si tiež: Sprievodca nákupom BIO mäsa
Liečivé účinky
Saturejka má aj liečivé účinky. Obsahuje silicu, flavonoidy, horčiny a triesloviny.
- Trávenie: Saturejka je tradične používaná na zlepšenie trávenia. Posilňuje žalúdok, uvoľňuje kŕče v črevnom trakte, pôsobí proti plynatosti a podporuje chuť k jedlu. Liečivý čaj pomôže pri problémoch s nadúvaním, sťaženým trávením i nechutenstvom.
- Antiseptické účinky: Saturejka pôsobí antisepticky.
- Črevné parazity: Saturejka ničí črevné parazity.
- Hnačkové ochorenia: Ako liečivá rastlina sa užíva v čaji proti hnačkovým ochoreniam.
- Antioxidant: Saturejka je bohatá na antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi.
Príprava čaju: Dve čajové lyžičky sušenej saturejky zalejeme v hrnčeku vriacou vodou. Po 10 minútach precedíme.
Ozdobná rastlina
Saturejku môžeme pestovať aj ako okrasnú rastlinu k chodníkom alebo ku skalke. Je výborná na podporu trávenia. Saturejka je aj ozdobou záhrady vďaka záplave drobných kvetov lákajúcich v hojnom počte včely a motýle.
Ďalšie využitie
Sušené listy saturejky sa môžu používať na výrobu voňavých potpourri.
História a Zaujímavosti
Saturejka pochádza zo Stredomoria a z južnej Európy. Už v staroveku sa používala kvôli svojim liečebným účinkom. Rimania verili, že saturejka dodáva mužnosť, zlepšuje pamäť a vyjasňuje myseľ. Z toho dôvodu si z nej muži vili vence, ktoré nosili na hlave. Vyhľadávaná bola aj pre svoje účinky v podobe afrodiziaka. Zároveň bola využívaná i v kuchyni. Pridávala sa ako korenie do omáčok a vyrábal sa z nej ocot.
Prečítajte si tiež: Moridlá na zemiaky
Najviac sa pestuje vo Francúzsku, Bulharsku, Nemecku, USA a Iráne.