Ako pestovatelia rastlín máme rôzne možnosti, ako sa venovať svojmu koníčku. Niektorí máme záhradku, iní len priestor na oknách či balkónoch. Podobne ako môžeme pestovať rôzne druhy okrasných rastlín v kvetináčoch na oknách, aj úžitkové rastliny môžu byť rôznorodé. Špeciálnu kategóriu tvoria rastliny, ktoré nám poskytujú aromatickú vňať. Saturejka záhradná (Satureja hortensis) je jednoročná bylina s prenikavou vôňou a korenistou chuťou, ktorá sa často používa v kuchyni. Ak však hľadáte alternatívy, existuje niekoľko bylín, ktoré ju môžu nahradiť v rôznych jedlách a záhradných aplikáciách.
Alternatívy saturejky v kuchyni
Saturejka je v kuchyni vítaným pomocníkom, či si ju už dopestujete doma, alebo zakúpite v obchode. Jej vôňa je výrazná a chuť korenistá až ostro pikantná, preto sa s ňou pri varení a pečení oplatí skôr šetriť. V tých správnych pokrmoch však dokáže fantasticky zvýrazniť všetky chute. Do jedál sa ju však oplatí používať nielen kvôli jej chuti a aróme, ale práve aj pre jej priaznivý vplyv na trávenie a zažívací trakt.
Ak potrebujete nahradiť saturejku, môžete zvážiť nasledujúce alternatívy:
- Tymián (Dúška tymianová): Pochádza z podobných suchých stredomorských biotopov ako saturejka. Má tiež podobne aromatickú vňať, ktorá odoláva silnému slnku. Pozostáva z drobných vetvičiek a úzkych, malých, ale intenzívne voňavých listov. Podobné sú aj jeho priaznivé účinky na trávenie, dýchací systém a obehovú sústavu. Drobný vzrast, húževnatosť a dlhovekosť robia tymian hodnotným druhom pre balkónové a okenné záhradky. Ak má zabezpečené vhodné podmienky, dokáže poskytovať aromatickú vňať niekoľko rokov. Na konci jari a počas leta vytvára pôvabné drobné bielo-ružovkasté súkvetia.
- Rozmarín: Výborný do marinád, bylinkového masla a najmä k pečenému mäsu. Na vzrast mohutnejšia rastlina obľubuje teplejšie miesto, ľahšiu pôdu a sucho.
- Majorán: Obidve bylinky sú si podobné nielen arómou, ale aj podmienkami na pestovanie. Majú radi slnečné miesto v závetrí a suchšiu pôdu s prídavkom piesku.
- Oregano (Pamajorán): Okrem nich aj pažítku (Allium schoenoprasum), mätu (Mentha piperita), bazalku (Ocimum basilicum), vňaťový petržlen (Petroselinum crispum), majorán (Majorana hortensis), kôpor (Anethum graveolens), koriander (Coriandrum sativum), medovku (Melissa officinalis) či žeruchu (Lepidium sativum).
- Bobkový list: Konkrétne len do vývaru, a tam by som dala potom bobkovy list a rascu.
- Pažítka pravá (Allium schoenoprasum): Je veľmi obľúbená bylinka, známa svojou nenáročnosťou. Je jednou z najbežnejších byliniek, ktorá sa často predáva ako vypestovaná rastlina v obchodoch. Ak chceme predĺžiť obdobie ich zberu, môžeme pažítku počas vegetačného pokoja v zimnom období umiestniť do tepla bytu. Pomerne rýchlo však prichádza o svoju vitalitu, preto sa jej viac darí na oknách alebo balkónoch. Ak jej zabezpečíme zdravý substrát a primeranú zálievku, poskytne nám počas celej sezóny nové listy. Pažítka dokáže prezimovať aj v exteriéri, netreba sa o ňu báť.
- Čínska pažítka (Allium tuberosum): Známa aj ako „cesnaková“, je nenáročný, ale stále málo známy druh. Je blízkou príbuznou klasickej pažítky, no na rozdiel od nej má ploché listy, ktoré chuťou a vôňou pripomínajú medvedí cesnak. Táto pažítka dorastá až do výšky 40 - 50 cm v závislosti od podmienok. Kvety v súkvetiach sú biele a objavujú sa na konci sezóny. Rastlina veľmi ochotne vytvára početné semená, no môžeme si ju rozmnožiť aj delením trsov.
- Bazalka (Ocimum basilicum): Je obľúbenou rastlinou, ktorej sa pestuje viacero typov - drobnolisté, veľkolisté, červené i zelené. Prináša nám svoju osobitú vôňu, ktorú máme v jedlách tak radi. Drobnolistá bazalka pôsobí svojím kompaktným vzrastom utešene, no pri zbere lístkov môže byť menej praktická. Obvykle rezignovanie použijeme aj krehké kúsky „vetvičiek“, ktoré sú však v jedle nenápadné a neprekážajú. Oproti tomu veľkolistá bazalka typu „šalátový list“ ( Lettuce Leaf) má tak veľké listy, že jeden môže nahradiť až desať listov klasickej bazalky. Za pozornosť stoja aj bordovolisté bazalky. Existuje viac typov a líšia sa veľkosťou listov, podielom tmavého pigmentu a sladkou arómou, ktorá môže pripomínať klinčeky. Bazalku pestujeme zvyčajne ako jednoročnú. Môžeme ju vysievať vo viacerých vlnách počas sezóny. Keď začne vytvárať súkvetia, je lepšie ich v zárodku odstrániť, aby sa nevyvíjali ďalej na úkor listov. Okrem vyššie spomenutých existujú aj druhy označované ako „trvalkové“. Rastú viac rokov, ale neznesú naše zimy s mrazmi, preto ich musíme prezimovať v teple. Bazalka patrí zároveň k rastlinám, ktoré majú priaznivé účinky na naše zdravie.
- Vňaťový petržlen (Petroselium crispum): Je známa, ale trochu nedocenená bylinka, ktorú môžeme umiestniť na balkóny a okná. Delíme ho na hladký a kučeravý petržlen. Zatiaľ čo niektorí záhradkári preferujú kučeravý druh pre jeho nápadný ozdobný vzhľad, iní zase hladký petržlen, ktorý nie je tak tuhý a poskytuje výraznejšiu arómu. V prvom roku rastie len vňať, ktorá často zostáva počas zimy v dobrom stave. Koreň tejto bylinky prezimuje pri bežných podmienkach a na druhý rok má snahu znovu vyrašiť, vykvitnúť, vytvoriť semená a zájsť.
- Kapucínka: Je jednoročná rastlina, no nie vždy docenená ako jedlá bylinka. Pestujú sa dva podobné druhy: kapucínka väčšia (Tropaeolum majus) a kapucínka menšia (Tropaeolum minus). Je známa ostrou, žeruchovo chutiacou vňaťou, ktorá zahŕňa nielen listy, ale aj jedlé žiarivo farebné kvety. Tieto kvety sú výrazným osviežením šalátov a ozdobou rôznych jedál. Podľa odrody môže rásť kompaktne, alebo ako popínavá, resp. plazivá rastlina. Existujú aj rôzne panašované kultivary, ktoré sú rovnako vhodné na kulinárske aj liečebné účely.
Použitie alternatívnych bylín v jedlách
- Do mäsitých pokrmov: Tymián, rozmarín, majorán, oregano.
- Do strukovín: Tymián, majorán, oregano.
- Do šalátov: Pažítka, petržlen, kapucínka, bazalka.
- Do polievok: Pažítka, petržlen.
- Do omáčok: Bazalka, petržlen.
Saturejka a jej účinky na zdravie
Saturejka má tiež priaznivé účinky na zdravie - na trávenie, dýchaciu sústavu, zlepšuje činnosť srdca a pôsobí protizápalovo. Na Balkáne je známa pod názvom „čubrica”, kde sa teší veľkej obľube ako rovnomenné korenie. Vňať saturejky záhradnej si pre svoje liečivé vlastnosti a priaznivý vplyv na zdravie človeka našla uplatnenie v tradičnej ľudovej medicíne. Droga obsahuje viaceré účinné látky, napríklad triesloviny i slizovité látky. Vo všeobecnosti možno saturejke pripísať blahodarný vplyv predovšetkým na tráviaci trakt človeka. Úľavu totiž prináša pri mnohých zažívacích ťažkostiach.
Pestovanie alternatívnych bylín
Tieto spomenuté druhy byliniek sa nám osvedčili na pestovanie v obmedzených podmienkach, akými sú malé pôdne objemy typické pre balkóny a okenné záhradky. Pri bežnej starostlivosti nám dokážu spoľahlivo poskytovať osoh takmer počas celého roka. Pre väčšinu z týchto byliniek, okrem tymianu a saturejky, je vhodné použiť klasické záhradné substráty. Odporúčame tiež hnojiť biohnojivami podľa návodu a zabezpečiť im vhodné podmienky - ideálne je plné slnko.
Prečítajte si tiež: Ako nahradiť tvaroh v receptoch?
V kuchyni je bylinkám nevyhnutné poskytnúť dostatok svetla. Ideálne je ak sa k nim dostanú aj slnečné lúče. Je to dôležité pre tvorbu charakteristickej arómy. Nevyhnutný je tiež pravidelný prísun čerstvého vzduchu. Zabezpečiť sa to dá pravidelným vetraním priestorov kde bylinky rastú. Čím viac čerstvého vzduchu a svetla tieto rastliny budú mať k dispozícii, tým rýchlejšie sa rozrastú, budú husto olistené a aromatické. Ideálne pre bylinky a koreniny sú slnečné kuchynské okenné parapety, rovnako to môžu byť aj okenné poličky prípadne rôzne stolíky a skrinky, vždy samozrejme v blízkosti okien. Nie každá bylinka obľubuje rovnakú intenzitu svetla, teda jeho dostatok alebo nadbytok. Petržlen, pažítka, žerucha, mäta, či medovka sa uspokoja s tým, ak svetla bude menej. Bylinky sú pri adekvátnej starostlivosti vysoko atraktívne rastliny. Kuchyňu rozvoňajú, vhodne doplnia a zútulnia.
Pestovanie saturejky
Ako sme spomenuli v úvode, saturejka patrí k bylinkám, ktoré je možné bez problémov pestovať hoc aj v kuchyni na okennom parapete. Je nenáročná na pestovanie, dobre sa jej darí v kvetináčoch. Ak sa rozhodnete pre pestovanie bylinky zo semienok, nesaďte ich hlboko do substrátu, iba ich prikryte tenkou vrstvou pôdy (použiť možno substrát na pestovanie byliniek). Klíčiť začínajú obvykle po dvoch týždňoch. Saturejka pre svoj dobrý rast potrebuje hlavne veľa svetla a tepla a postačí jej len mierna zálievka raz či dvakrát týždenne. Nezdrevnatené časti vňate možno zberať priebežne pred kvitnutím, počas kvitnutia i po odkvitnutí. Vňať nie je vhodné zrezávať príliš nízko, aby rastlina mohla znova vyrásť a my sme ju mohli počas roka opätovne zberať. Nazbieranú vňať sa odporúča v ideálnom prípade rýchlo vysušiť pri teplote 35 °C v tenkých vrstvách bez obracania, čím sa zabezpečí uchovanie chuti aj účinkov. Správne vysušená vňať by nemala stratiť pôvodnú farbu.
Prečítajte si tiež: Náhrada za pizza korenie
Prečítajte si tiež: Čím nahradiť biely jogurt?