Tekvica, neoddeliteľná súčasť jesene a symbol Halloweenu, je obľúbená pre svoju nenáročnosť a rozmanitosť. Či už preferujete bielu, oranžovú, veľkú, malú, maslovú alebo tradičnú hokkaido, pestovanie tekvice môže byť zábavné a odmeňujúce. Radi si pochutnávate na krémovej tekvicovej polievke, netradičnom tekvicovom koláči alebo tekvicových semiačkach? V tomto článku sa dozviete, ako sadiť a pestovať tekvicu, aby ste si mohli vychutnať bohatú úrodu.
Pôvod a druhy tekvíc
Vedeli ste, že tekvica pochádza z Ameriky? Dnes sa pestuje na každom kontinente okrem Antarktídy a existuje viac ako 45 druhov tekvíc. Medzi najznámejšie patria:
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Pestovatelia ju poznajú aj ako letnú tekvicu. Do tejto skupiny patria vyhľadávané zelené a žlté cukety, patizóny, špagetová, olejová tekvica a menšie okrasné tekvičky. Zbierajú sa počas celého leta a najideálnejší moment zberu je, keď ešte nie sú úplne dozreté (výnimkou je olejová tekvica). Najchutnejšie sú mladé plody s mäkkými semenami.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Mnohí ju poznáte pod názvom maslová tekvica. Jej charakteristickým znakom je typický hruškovitý tvar. Je nenáročná na pestovanie a mladé plody sa môžu konzumovať aj za surova. Má lahodnú maslovo-orechovú chuť a vôňu.
- Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Do tejto skupiny patrí populárna hokkaido tekvica. Spoznáte ju vďaka hrubým popínavým alebo plazivým stonkám. Plody sa zbierajú až v úplnej zrelosti. Okrem hokkaido tekvice do tejto skupiny patrí obrovitý Goliáš, Hokkori alebo tekvica Blue Kuri so sivomodrou šupkou.
- Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia): Je to jediný zo základných druhov tekvíc, ktoré v našich končinách nekonzumujeme. Zvyčajne sa využíva v záhradkárstve ako podnož na štepenie uhoriek a melónov.
Zimné tekvice, pokiaľ sa zber uskutoční v správnom čase a dodržia potrebné opatrenia, vydržia uskladnené oveľa dlhšie ako letné. Letné tekvice v chladničke vydržia približne týždeň.
Pravidlá pre pestovanie tekvice
Pestovanie tekvice nie je náročné. Je jedno, či sa rozhodnete pre pestovanie hokkaido tekvice, špagetovej alebo známej maslovej tekvice. Akákoľvek tekvica je na pestovanie nenáročná plodina. Stačí dodržať pár jednoduchých pravidiel a ako odmena vás bude čakať bohatá tekvicová úroda.
Stanovište a pôda
Pre výsadbu tekvice je nevyhnutné nájsť dostatočne priestranné stanovište. Ideálna je piesočnatá pôda s vysokým obsahom organickej hmoty ako je humus a pH, ktoré sa pohybuje od 6 do 6,8. Kompost tvorí neoddeliteľnú súčasť pre pestovanie tekvice. Pokiaľ máte k dispozícii len ťažkú ílovitú pôdu, nič nie je stratené.
Prečítajte si tiež: Predaj zemiakov Poprad
Výsadba
Sadenie tekvice do exteriéru sa odporúča až keď pominie riziko mrazov, teda až po 15. máji. Teplota pri klíčení by mala byť od 20 do 25 °C. Nízka teplota spôsobuje plesnivenie semien. Zvyčajne sa sadia semienka do riadku. Semienka vysievajte do hniezd (vyhĺbených jamôk) hlbokých 3 až 5 cm. Do každej jamky môžete umiestniť 2 až 3 semená. Dôležité sú rozostupy medzi jednotlivými jamkami. Vzdialenosť by mala byť 0,5 x 2 metre alebo 1 x 2 metre. Vždy myslite na nároky konkrétnej odrody.
Predpestovanie sadeníc
Sadiť môžete aj pripravené sadenice, ktoré si vypestujete sami doma. Budete potrebovať 5 až 8 cm biologicky rozložiteľný kvetináč. Tekvice totiž nemajú v obľube presádzanie, preto alternatíva biologicky rozložiteľného kvetináča, ktorý položíte priamo do pripraveného „hniezda“, je pre ne najideálnejšia. So sadením začnite zhruba na začiatku apríla. Do kvetináča zasaďte 2 semiačka do 2 až 3 cm hĺbky. Pri dostatočnej vlahe, priamom svetle a teple by rýchlo mala narásť robustná sadenica. Semienka tekvice môžete vysievať do pareniska alebo skleníka už v apríli. Sadenice sa dajú zo semena vypestovať aj na slnečnom mieste v interiéri. Vhodná teplota na klíčenie je 20 - 25 °C, pri nižších teplotách by semienka splesniveli. Vysievanie priamo do hriadky je preto možné až po prechodnom jarnom období s možnosťou nižších teplôt v druhej polovici mája. Semená sa vysievajú do pripravených malých jamiek v riadku s odstupom približne 5 cm. Do jednej jamky vkladajte 2 - 3 semená.
Starostlivosť počas rastu
Veľa vody, slnka a výživnej organickej hmoty. Doprajte im 2,5 cm zálievky za týždeň. Pravidelne hnojte. Tekvica je náročná na živiny. Na začiatku sezóny použite hnojivo s vysokým obsahom dusíka. Pletie buriny je nevyhnutné. Tekvica aj cuketa či patizón sú jednoročné rastliny, ktoré si vyžadujú prekyprenú, vzdušnú pôdu s dostatkom živín a vlhkosti. Pôdu je vhodné obohatiť o kompost. Zavlažujte len ku koreňom, listy nekropte, boli by potom náchylnejšie na plesňové ochorenia. Najviac závlahy budú vyžadovať v prvej polovici vegetačného obdobia. Pri okopávaní myslite na to, že sa väčšina koreňov nachádza v malej hĺbke.
Zber a skladovanie
Plody tekvice sa zbierajú koncom augusta až začiatkom septembra. Zvyčajne v období jesene ešte pred prvými mrazmi (aj tými prízemnými). Ako spoznáte, že tekvica akéhokoľvek druhu je už pripravená na zber? Sledujte nasledovné parametre:
- Lístie začne odumierať.
- Šupka je tvrdá a matná.
- Na stonke sa tvoria prasklinky a stopka je zaschnutá.
Pri zbere dbajte na to, aby ste tekvici ponechali stopku dlhú minimálne 5 cm. Ak sa so zberom uponáhľate, tekvici hrozí napadnutie baktériami skrz neuschnutú stopku. Hneď po zbere je potrebné nechať tekvicu ešte vyzrieť na slniečku minimálne dva týždne. Skladujte ju v suchej a chladnej miestnosti s maximálnou teplotou 18 °C. Najdlhšie môžete skladovať hokkaido tekvicu, na suchom mieste, pri teplote okolo 10 až 15 °C. Skladovať a sušiť môžete aj tekvicové semiačka, ktoré môžete použiť pri ďalšom sadení. Ak sa rozhodnete použiť pri sadení vlastné semená, musíte kvety chrániť pred opelením ešte pre ich rozkvitnutím. Dozretú tekvicu spoznáte podľa vysychajúcej stopky. Dužina je v stave zrelosti pekne vyfarbená. Plody na skladovanie zberajte až po vyschnutí vňate. Ak chcete tekvicu skladovať, nechajte ju ešte dva týždne dozrievať rozloženú vonku na slnečnom mieste alebo v interiéri. Potom uskladnite na chladnom mieste, teplota nesmie presiahnuť 20 °C. Pozor na veľkú vlhkosť, ktorú pri skladovaní vyžadujú napríklad mrkva alebo zemiaky. Tá pre tekvice nie je vhodná, mohli by začať hniť. Väčšie kusy neukladajte na seba, nechajte ich rozložené vedľa seba. Tekvica by vám mala vydržať niekoľko týždňov až mesiacov.
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov krok za krokom
Pestovanie tekvice v kvetináči
Pestovanie tekvice v kvetináči je pomerne jednoduchou záležitosťou. Ak chcete, aby tekvica naozaj prosperovala, musíte ju zasadiť do výživnej zeminy. Pôda by taktiež mala byť dostatočne priepustná. Kvetináč so zasadenou tekvicou je potrebné umiestniť na miesto, kde slnko svieti približne 6 hodín denne. Pestovanie tekvice v kvetináči je možné len v exteriéri, pretože okrem slnka rastlina potrebuje aj opeľovače, napr. včely. Pri zbere tekvice pestovanej v kvetináči platí to isté ako pre tekvice pestované v záhrade.
Choroby a škodcovia
Medzi najčastejšie ochorenia patria múčnatka, sneť, peronospóra, biela škvrnitosť a antraknóza. Vzhľadom na riziko nasledovných hubových ochorení je lepšie pestovať tekvicu, čo najďalej od paradajok, uhoriek alebo zemiakov.
- Bzdocha: Bzdochy sú hmyz, ktorý si veľmi rád pochutná na tekvici. Ako zistíte, že bzdochy napadli vašu tekvicu? Odpoveď je žltnutie a vädnutie listov. Vysávajú šťavu z listov, čím narušujú tok živín a vody k rastline.
- Nesýtka tekvicová: Larvy nesýtky si rady pochutnajú na spodnej časti stonky, čo následne vedie k neželanému žltnutiu a vädnutiu listov. Ak sa larvy naplno pustia do tekvice, musíte okamžite reagovať a vytrhať všetky napadnuté rastliny. Ako sa nesýtky zbaviť? Najskôr sa musíte zbaviť dospelých jedincov, ktorí koncom júna kladú vajíčka. Pripravte im pascu. Nastavte žlté „záchytné“ misky naplnené vodou, v ktorých sa utopia.
- Múčnatka tekvice: Ak sa na oboch stranách listov vytvára biely práškový povlak, ide o múčnatku. Najhorší scenár - múčnatka úplne zastaví rast plodín. Biely povlak zabráni listom nasávať príjem potrebného slnečného svetla. Najčastejším dôvodom vzniku múčnatky je nepravidelné zalievanie. Napadnuté listy okamžite odstráňte. Ekologické riešenie, ako predísť najhoršiemu scénaru a prísť tak o vašu úrodu, je nastriekať listy roztokom z jednej tretiny mlieka a dvoch tretín vody. Mliečny elixír nastriekajte na listy hneď zrána počas suchého slnečného dňa. Proces opakujte každých 10 až 14 dní počas celého vegetačného obdobia. Druhou možnosťou je ošetrenie fungicídom.
- Peronospóra: Toto ochorenie sa prejavuje ako lézia na hornom povrchu listov. Na začiatku choroby sú léziami žlté škvrny. S progresiou ochorenia sa lézie stávajú nekrotickými.
- Antraknóza, biela škvrnitosť, sneť: Ochorenie začína malými, svetlohnedými škvrnami ohraničenými tmavším okrajom. Časom sa choroba postupne rozširuje až sa nakoniec na listoch vytvoria malé otvory. Príznakmi bielej škvrnitosti (Plectosporium) sú žltohnedé vretenovité lézie na povrchu listov. Na plochod sa prejavuje drobnými bielymi škvrnami.
Zvyčajne v boji proti spomínaným ochoreniam pomôžu účinné širokospektrálne fungicídy.
Prevencia
Udržujte miesto, kde pestujete tekvicu, bez buriny.
Vertikálne pestovanie tekvice
Pestovanie tekvice na opore prináša riešenie. Aj vertikálne pestovanie alebo pestovanie vo výške nad zemou predstavuje spôsob ako chrániť rastlinu pred plesňovými a hubovými chorobami. Zvyčajne listy a plody, ktoré ležia na vlhkej zemi majú sklon plesnivieť, hniť a chorľavieť. Pre vertikálne pestovanie vo výške je nutné vytvoriť tzv. praky. Je to efektívna opora pre tekvice v podobe sieťky alebo látkového lôžka, ktorú treba upevniť na pevnú konštrukciu pri tekviciach. Všetka ťarcha rastliny je tak prenesená na konštrukcia a rastlina je od ťažkej váhy úplne odbremenená.
Prečítajte si tiež: Úspešná úroda uhoriek
Zdravotné benefity tekvice
Tekvica obsahuje vysoký podiel vitamínov a minerálnych látok. Je bohatá a výživná na vitamín A, ktorý je účinným zdrojom pre posilnenie imunity. Obsahuje aj vitamíny C, B, E a kyselinu listovú. Vhodná je pri diétach, pretože má nízky obsah kalórií. Taktiež je bohatá na antioxidanty, ako alfa-karotén, beta-karotén a beta-kryptoxantín. Tieto antioxidanty chránia pokožku, znižujú riziko rakoviny a očných chorôb. Z minerálnych látok v tekvici nájdete draslík, vápnik, horčík, železo, zinok, fosfor a meď.
Pestovanie tekvice na jadierka
Pestovanie tekvice na jadierka si nachádza čoraz viac priaznivcov, pretože prináša možnosť získať domácu zásobu semienok plných minerálov, vitamínov a zdravých tukov.
Výber odrody
Nie každá tekvica je vhodná na pestovanie pre semienka. Ak chcete bohatú úrodu chutných jadier, treba sa zamerať na špeciálne odrody.
- Odrody bez šupky: Najobľúbenejšou skupinou sú odrody s tzv. „nahými jadierkami“, ktoré nemajú tvrdú šupku. Ich pestovanie je jednoduché, semienka sa dajú jesť hneď po usušení alebo jemnom pražení. Medzi známe patria napríklad Gleisdorfer Ölkürbis či Beppo.
- Tradičné odrody s tvrdou šupkou semien: Bežné odrody tekvíc poskytujú jadierka s tvrdou šupkou, ktoré treba pred konzumáciou lúpať. Tieto odrody sú vhodné skôr na olej alebo ďalšie spracovanie. Ich výhodou je odolnosť voči chorobám a bohatá úroda.
Pestovanie krok za krokom
Tekvica má rada slnečné a chránené stanovište. Pôda by mala byť humózna, bohatá na živiny a dobre priepustná. Pred výsevom ju obohaťte o kompost alebo vyzretý hnoj. Semená sa vysievajú priamo do pôdy od polovice mája, keď už nehrozia mrazy. Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami je aspoň 1,5 metra, pretože tekvica potrebuje veľa priestoru. Rastliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich dní a v čase nasadzovania plodov. Zalieva sa ku koreňom, aby listy nezostali mokré a nešírili sa plesne. Veľmi prospešné je aj mulčovanie, ktoré udržuje vlhkosť a bráni prerastaniu buriny. Tekvicu môžete prihnojovať organickými hnojivami bohatými na draslík a fosfor.
Zber a sušenie jadierok
Plody sa zbierajú na jeseň, keď stonky a listy začnú vädnúť a šupka plodu stvrdne. Pri spracovaní tekvice jadierka vyberte, dôkladne opláchnite a nechajte sušiť na vzdušnom a tienistom mieste. Sušené semienka skladujte v uzatvorených nádobách, aby si zachovali čerstvosť.
Konzumácia tekvicových semienok
Tekvicové semienka sú bohatým zdrojom horčíka, zinku, železa a nenasýtených mastných kyselín. Pomáhajú pri posilňovaní imunity, zlepšujú kvalitu spánku, podporujú zdravie srdca a prospievajú tráveniu. Môžete ich konzumovať surové, pražené alebo ako súčasť receptov. Výborne sa hodia do šalátov, polievok, pečiva, smoothie alebo ako zdravá desiata namiesto čipsov. Pre najvyšší obsah živín je však najlepšie jesť ich nepražené a nesolené. Odporúčaná denná dávka je približne 30 gramov, čo zodpovedá malej hrsťke. Ak chcete jadierka uchovať dlhšie, skladujte ich v uzatvorených sklenených nádobách na tmavom a suchom mieste.
Okrasné tekvice
Dopestovať okrasné tekvice rôznych veľkostí, tvarov i farieb nie je nič náročné. Problém nastáva zväčša až pri ich zbere a uskladnení, pretože jesenné dekorácie začnú ľahko hniť či plesnivieť. Výhodou okrasných tekvíc je, že vďaka veľmi tvrdej šupke majú extra dlhú trvanlivosť. Práve to ich predurčuje na dekoračné použitie.
Sú okrasné tekvice jedlé?
U okrasných tekvíc sa tradične označujú iba tie, ktoré sú cenené pre svoj dekoratívny vzhľad. V podstate sú všetky odrody jedlých tekvíc zároveň okrasnými. Avšak, nie všetky okrasné tekvice sú jedlé. Vo všeobecnosti obsahujú plody rastlín z rodu Cucurbita látky kukurbitacíny. Ide o toxické horčiny, ktoré, hoci sa v malých množstvách prirodzene nachádzajú napríklad aj v uhorkách, plody zo skupiny okrasných tekvíc ich obsahujú príliš veľa. Pri konzumácii by vám teda mohli spôsobiť zdravotné problémy − vyvolať zvracanie. Kukurbitacíny sú také horké, že tekvicu by ste v takom množstve, ktoré by vám mohlo ublížiť, neboli schopní skonzumovať.
Pestovanie okrasných tekvíc
Ideálna je slnečná hriadka, pôda bohatá na živiny a dostatok vlahy. Oplatí sa, predpestovať si priesady a v druhej polovici mája ich vysadiť na pripravené hriadky - ideálne do hniezd. Ak sa do šupky už nedá spraviť otlačok nechtom a stopka plodu je tvrdá a suchá, okrasné tekvice sú pripravené na zber. Optimálna teplota na skladovanie tekvíc (jedlých aj okrasných) je nad 12 °C.
Zber a uskladnenie okrasných tekvíc
Základom na získanie kvalitnej a odolnej úrody je správny čas zberu. Plody musia na rastline poriadne dozrieť. Vôbec sa vám neoplatí oberať tekvice, ktoré sú ešte svieže a majú lesklú, dužinatú stopku. Tá má byť už suchá, popraskaná, matná. Zelené zafarbenie by malo vystriedať zažltnuté či béžové. Po zaklopaní na tekvičku sa má ozvať dutý zvuk. Úrodu treba zberať za suchého, slnečného počasia, ktoré by malo v ideálnom prípade pretrvať ešte aspoň týždeň.
Ostrými nožnicami alebo nožom zrežte stopku tak, aby aspoň niekoľko centimetrov z nej ostalo na tekvici. V princípe sa snažte ponechať stopku čo najdlhšiu, pretože okrem toho, že pôsobí hravo a zaujímavo, ochráni plod pred zahnívaním. Rana po odstránení stopky alebo jej zrezanie tupým nástrojom býva vstupnou bránou pre patogénne mikroorganizmy.
Po úspešnom a správnom zbere a po prvotnom usušení tekvičiek je čas postarať sa o to, aby plody naozaj kvalitne preschli. Osvedčilo sa ponechať ich niekoľko dní až dva týždne v miestnosti, kde je suchý teplý vzduch. Rozmiestnite ich do debničky vystlanej slamou, aby sa neotlačili a boli na vzdušnom podklade. Neskôr na dlhodobé skladovanie je najvhodnejšia teplota v rozmedzí 10 až 18 °C, priestory by mali byť naďalej vzdušné a podklad mäkký.