Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie a najrozšírenejšie plodiny na svete. Ich nenáročnosť na pestovanie a všestrannosť v kuchyni z nich robia cennú súčasť jedálnička. Táto skromná hľuza, ktorú často považujeme za samozrejmosť, skrýva zaujímavú históriu a široké možnosti využitia. Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a stali sa základom stravy väčšiny Európanov. Ich história siaha 4 až 5 tisíc rokov dozadu, keď sa stali súčasťou jedálnička obyvateľov Peru. V roku 1565 sa prvé zemiaky dostali do Európy ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. V 17. storočí sa zemiaky rozšírili v Írsku, odkiaľ ich anglickí a írski kolonisti priniesli do Severnej Ameriky. Súčasťou jedálnička bežných obyvateľov sa zemiaky stali až v 19. storočí. V kontinentálnej Európe sa najskôr používali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách. Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740.
Výživová hodnota zemiakov
Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Zemiaky obsahujú aj množstvo vitamínov a minerálnych látok, z ktorých najvýznamnejší je draslík. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky. Zemiaky obsahujú aj veľa vitamínu C. Ak uvaríte 100 g zemiakov v šupke, dodáte telu 33 % jeho dennej dávky. Farebné zemiaky obsahujú aj tzv. antokyany, ktoré sú veľmi dôležitými antioxidantmi.
Rozdelenie zemiakov podľa doby zberu
Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa toho, kedy sa zbierajú. Nové zemiaky sa, na rozdiel od ostatných druhov, takmer vždy dovážajú z teplejších krajín, kde sa zbierajú od začiatku januára do prvej polovice mája. Skoré zemiaky sa u nás zbierajú od 16. mája do 30. júna. Konzumné zemiaky sa zbierajú po 30. júni. Každý typ má svoje vlastnosti a využitie v kuchyni. Nové zemiaky sa vyznačujú tenkou šupkou, ktorá sa nešúpe. Skoré zemiaky majú tenkú, ľahko oddeliteľnú šupku a často sú k dispozícii priamo z miestnych polí.
Výber odrody zemiakov
Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov. Každá odroda zemiakov sa líši chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Niektoré odrody sú vhodnejšie na varenie, iné na pečenie alebo prípravu kaše. Predtým, než začnete pestovať zemiaky, je dôležité rozhodnúť sa, aký druh zemiakov vlastne chcete. Na Slovensku a v Česku môžete nájsť až 181 rôznych odrôd. Každá odroda má svoje špecifiká - líšia sa časom dozrievania, chuťou, spôsobom varenia či vhodnosťou na skladovanie.
Hlavné skupiny odrôd:
- Skoré (rané) odrody - dozrievajú približne do 100 dní od výsadby. Medzi osvedčené rané odrody patria napríklad Adéla, Belana či Esmee.
- Poloskoré (polorané) odrody - na zber sú pripravené zhruba za 120 dní. K obľúbeným odrodám patria Agria, Benina alebo Laura.
- Neskoré (pozdné) odrody - dozrievajú od 140 do 150 dní. Z týchto odrôd sú známe napríklad Antónia, Jelly, Marena, Salinero či Tosca.
Podľa odborníkov je základom úspechu práve správny výber kvalitnej odrody, ktorá vám prinesie bohatú a chutnú úrodu.
Prečítajte si tiež: Všetko o pestovaní a uskladnení zemiakov
Charakteristika niektorých odrôd:
- Skoré odrody: Dozrievajú za 100 až 110 dní. Patria sem Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara a Sunita. Marabel je najlepšia na kašu a Elfe je univerzálny zemiak, ktorý je vhodný na varenie, pečenie a prípravu kaše. Jeden z najvšestrannejších zemiakov, čo sa týka použitia, je Elfe, jemný krémový svetložltý zemiak. Hodí sa na varenie, pečenie, prípravu pyré.
- Stredne skoré zemiaky: Majú vegetačné obdobie 110 - 120 dní. Patria sem odrody Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princess, Red Lady, Soraya. Agria je najpopulárnejšou zemiakovou odrodou za posledných 10 rokov. Má vysokú úrodnosť a je vhodná na pečenie, varenie, smaženie, výrobu čipsov, placiek aj zemiakovej kaše.
- Stredne až neskoro dozrievajúce odrody: Dozrievajú viac ako 120 dní. Patria sem Antonia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca.
Sadba zemiakov
Pestovanie nebude úspešné, pokiaľ si nezaobstaráte kvalitnú certifikovanú sadbu. Ponuka na trhu je široká, vyberať môžete z viac než stošesťdesiat druhov. Zemiaky kúpené v obchode síce chutia dobre, ale domáce, ktoré si sami vypestujete, chutia úplne inak. Sú jednoducho chutnejšie, voňavejšie a navyše máte istotu, že nie sú plné chemikálií. Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo. Používajte výhradne certifikovanú, zdravú sadbu bez známok plesní a poškodení. Ideálne sú hľuzy veľkosti 30 - 60 g, s 2 - 3 klíčkami.
Príprava na výsadbu
Predklíčenie sadby
Pred samotnou výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Sadbu nechajte naklíčiť pri svetle a teplote 12 - 15 °C približne 2 - 3 týždne pred výsadbou. Predklíčenie trvá dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti. Ak máte málo zemiakov na klíčenie, môžete ich rozrezať na menšie časti, pričom každá časť musí mať aspoň jedno očko. Na urýchlenie rastu sa odporúča použiť naklíčenú sadbu - teda predklíčené hľuzy, ktoré majú už drobné klíčky.
Príprava pôdy
Zemiaky nebudú prospievať v pôde príliš ťažkej, ílovitej, chladnej a utuženej. Trpeli by tu plesňami, hľuzy by boli nevzhľadné a mohli by byť popraskané. V jari sa tiež tieto pôdy s malým obsahom vzduchu zle a neskoro prehrievajú. Lepšiu a vyššiu úrodu pozbierate v pôdach ľahších a piesočnatých.
Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody. Pred výsadbou ju preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok. Pôdu skyprite na jeseň do hĺbky aspoň 25 - 30 cm. V prípade ťažkých pôd sa odporúča zaradiť aj hlbokú orbu. Na jar pred výsadbou pôdu prekyprite a obohaťte o kompost, dobre rozložený maštaľný hnoj alebo zelené hnojenie (napr.
Výsadba zemiakov
Termín výsadby
Zemiaky vysádzame od konca marca až po druhú polovicu mája, záleží na lokalite, aktuálnom počasí a teplotách (spoznáte to tak, že pôda bude mať v hĺbke jedného centimetra teplotu okolo 6-8 °C). Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. Termín výsadby zemiakov závisí od klimatických podmienok a odrody. V miernych oblastiach môžete začať sadiť zemiaky už na začiatku apríla, v chladnejších oblastiach sa oplatí počkať až na začiatok mája.
Prečítajte si tiež: Tipy na skladovanie zemiakov
- Južné Slovensko (Podunajská nížina, Záhorie): V týchto oblastiach s najskorším nástupom jari sa môže so sadením začať už od 20. marca do 10. apríla.
- Stredné Slovensko (okolie Zvolena, Banská Bystrica): Tu sa podmienky ustália o niečo neskôr.
- Severné Slovensko (Orava, Kysuce, Liptov): V týchto regiónoch s vyššou nadmorskou výškou a chladnejším počasím sa odporúča začať s výsadbou až od 20. apríla do 10. mája.
Ich výsadba sa najčastejšie začína od polovice marca do začiatku apríla, no presný termín závisí najmä od aktuálneho počasia a teploty pôdy.
Spôsob výsadby
Zemiaky vysádzame do riadkov hlbokých približne 10-15 cm a vzdialených od seba cca 70 cm. Hľuzy ukladáme do vzdialenosti 30-50 cm od seba, s klíčkami smerujúcimi hore. Čím bližšie budú hľuzy pri sebe, tým menšie zemiaky dopestujete. Po uložení hľuzy zasypeme pôdou a miesto výsadby nakopcujeme. Vytvoríme tak malé kopčeky s ľahšou ílovitou pôdou. Dávajte pozor, aby ste nepolámali klíčky.
- Výkop riadkov: Riadky by mali byť hlboké približne 10 až 12 cm, čo poskytuje hľuzám dostatok priestoru na rast.
- Rozostup medzi riadkami: Pre dobrú dostupnosť a prevzdušnenie je ideálny rozostup medzi riadkami 60 až 75 cm.
- Rozostup medzi hľuzami v riadku: Jednotlivé sadbové zemiaky ukladajte v rozostupoch 25 až 35 cm, podľa veľkosti hľúz a dostupného priestoru. Správne rozostupy zabezpečia dostatok priestoru pre vývoj koreňového systému, dobré prevzdušnenie a ľahší prístup pri okopávaní a zbere.
Správne položenie hľúz: Každú hľuzu uložte klíčkami nahor, ideálne do vlhkej, ale nie premokrenej pôdy. Zasypanie a ďalšia starostlivosť: Zemiaky zasypte jemnou vrstvou pôdy. Ako rastliny porastú, pravidelne ich prihŕňajte, teda nahrňte k nim zeminu zo strán. Hĺbka výsadby ovplyvňuje dobu dozrievania zemiakov. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva. Zemiak by však nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Mnohí záhradkári odporúčajú pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3-4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20-30 cm.
Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.
Starostlivosť o zemiaky počas vegetácie
Prihŕňanie zemiakov
Prihŕňanie zemiakov je proces, kedy hľuzy zasypete kopcom hliny. Zemiaky nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale nad ňu. Hľuzy zemiakov nemajú radi slnko, pretože jeho vplyvom zozelenejú a strácajú svoju hodnotu. Keď mladé rastlinky dosiahnu výšku približne 10 až 15 centimetrov, je čas na prvé prihŕňanie. Tento jednoduchý, no dôležitý krok pomáha spevniť stonky a zároveň ochrániť nové hľuzy pred svetlom. Prihŕňajte zemiaky aspoň 2-krát počas vegetácie - prvýkrát, keď majú rastlinky 15 - 20 cm, druhýkrát pred kvitnutím.
Prečítajte si tiež: Tipy na pestovanie zemiakov Cacov
Závlaha
Zemiaky potrebujú dostatok vody, najmä počas kvitnutia. Ak prídu suché dni, nezabudnite na zálievku. Ideálne je aplikovať približne 20 až 30 litrov vody na každý meter štvorcový, a to raz za 7 až 10 dní. Zemiaky majú radi pravidelnú vlahu, najmä počas obdobia intenzívneho rastu. Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať.
Ochrana pred mrazmi
Na jar môžu ešte prekvapiť nečakané nočné mrazy - obzvlášť v apríli. Aby ste mladé rastliny ochránili, odporúčame ich v chladnejších nociach zakryť netkanou textíliou.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Zemiaky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov. Pravidelne kontrolujte výskyt pásavky zemiakovej a reagujte už pri prvých výskytoch. Proti plesni zemiakovej (Phytophthora infestans) aplikujte preventívne postreky najmä počas vlhkého počasia. Okopávajte po každom daždi alebo keď pôda vytvorí škrupinu, čím zlepšujete prevzdušnenie a podporujete rast.
- Pásavka zemiaková (Mandelinka): Asi najznámejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. V malých záhradách sa zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Ak pravidelne každú sezónu pestujete zemiaky, s najvyššou pravdepodobnosťou v nich prezimovala pásavka zemiaková (mandelinka).
- Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Drôtovce môžu do zemiakov zaviesť rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
- Vošky: Mnohým robia vrásky vošky na zemiakoch, ktoré prenášajú vírusy. Z chemických prípravkov odporúčame organofosfáty, granulované insekticídy alebo karbamáty ako napr. Pirimor 50 WG s vynikajúcimi ekotoxikologickými parametrami a vysokou selektivitou iba na vošky. Môžete siahnuť po postrekovom insekticídnom prípravku Karate Zeon 5 CS, prípadne biologickom prípravku s obsahom nimbového a karanja oleja Karanimba Mikro.
- Pleseň zemiaková (Fytoftóra): Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková. Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Volíme fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie. Zemiaky najčastejšie trpia plesňami ako fytoftóra. Napáda nadzemné časti zemiakov ale aj samotné hľuzy počas daždivého obdobia. Všetko závisí od množstva zrážok počas vegetačného obdobia. Intervaly medzi postrekmi by mali byť 10 - 14 dní, počas daždivého obdobia aj každý týždeň. Odporúčame použiť meďnaté postreky, dokonca aj preventívne.
- Ochrana proti burinám: Priaznivý termín pre reguláciu burín je od objavení sa burín až po fázu dvoch listov. Môžete použiť Buzzin - granulovaný selektívny herbicíd na ničenie dvojklíčnolistových burín v porastoch zemiakov. Ďalšou alternatívou je Keeper Liquid - selektívny postrekový herbicíd.
Vertikálne pestovanie zemiakov
Mnohí si však myslia, že na ich pestovanie treba veľký kus záhrady. Dnes už ale naozaj nepotrebujete rozľahlý pozemok, aby ste si vypestovali aspoň pár kilogramov vlastných zemiakov. Stačí vám balkón, terasa alebo malý priestor v záhrade. Riešením je totiž vertikálne pestovanie - efektívna a moderná metóda, ktorá šetrí miesto aj námahu. Možno ste už o tomto spôsobe počuli, no báli ste sa ho vyskúšať. Pritom nie je dôvod váhať, vertikálne pestovanie zvládne aj úplný začiatočník. Ide o jednoduchú, lacnú a praktickú metódu, pri ktorej máte zemiaky vždy poruke.
Princíp vertikálneho pestovania je jednoduchý. Potrebovať budete robustnú nádobu - vhodné sú plastové vrecia (napríklad tie veľké z IKEA), plastové sudy či staré barely. Objem by mal byť aspoň 60 až 70 litrov, aby mali zemiaky dostatok miesta na rast koreňového systému. Do nádoby dajte na dno najprv hnojivo (skvele funguje konský hnoj), naň nasypte kvalitný pestovateľský substrát a vložte do neho naklíčené zemiaky (3 až 5 kusov). Zemiaky vždy ukladajte klíčkami smerom nahor a udržujte medzi nimi aspoň malý odstup, aby si rastliny neodoberali živiny. Keď zemiaky začnú rásť a prvé zelené výhonky presiahnu úroveň substrátu, dosypte okolo nich opatrne ďalšiu vrstvu zeminy. Tento proces vrstvenia postupne opakujte až po okraj nádoby. Rastlina bude týmto spôsobom nútená budovať dlhší a silnejší koreňový systém, vďaka ktorému sa vám vytvorí viac vrstiev, v ktorých rastú hľuzy.
Odborníci tvrdia, že teoreticky môžete z jednej sadbovej hľuzy získať až šesť kilogramov zemiakov. Realita však býva trochu skromnejšia - skúsenosti pestovateľov ukazujú, že z jednej rastliny sú typicky okolo 2 kilogramy menších zemiakov. Dôvodom je konkurencia o živiny a svetlo. Napriek tomu ide stále o dobrý výsledok, najmä ak pestujete na malej ploche.
Jednou z najväčších výhod vertikálneho pestovania je ľahký prístup k rastlinám. Jednoducho ich môžete kontrolovať, odstraňovať škodcov a pohodlne zberať. Navyše je pestovanie oveľa čistejšie - nepotrebujete sa ohýbať do klasického záhonu a pri zbere nemusíte pracne vyhrabávať zemiaky zo zeme.
Aby bola úroda ešte lepšia, existuje skvelý trik, ktorý zemiakom výrazne prospieva - použitie kávovej usadeniny. Zemiaky milujú mierne kyslé pôdy (ideálne pH je od 5,5 do 6,5). Práve kávový lógr má kyslejšie pH a zároveň obsahuje množstvo prospešných živín, ako sú dusík, fosfor a draslík, ale aj stopové prvky ako horčík, vápnik či meď. Kávovú usadeninu môžete do pôdy ľahko zapracovať, alebo si z nej vyrobiť tekuté hnojivo: Zmiešajte ju s vodou v pomere 1:5, nechajte zmes odstáť približne 1 až 2 týždne a potom ňou zalievajte rastliny. Táto jednoduchá metóda pomôže vašim zemiakom výrazne zosilnieť a rozvinúť sa.
Vertikálne pestovanie je vhodné aj pre začiatočníkov. Pri správnom postupe môžete dosiahnuť veľmi slušnú úrodu. Nezabudnite na pravidelnú zálievku - zemiaky milujú vlhkosť, ale nie zamokrenie. Sledujte škodcov a choroby, aby ste mohli rýchlo reagovať.
Zber zemiakov
Termín zberu
Zber skorých zemiakov prichádza spravidla na rad koncom mája až v prvej polovici júna. Presný termín závisí najmä od konkrétnej odrody, klimatických podmienok a starostlivosti počas rastu. V čase zberu by mala byť vňať už zoschnutá alebo aspoň výrazne zožltnutá - to je signál, že zemiaky sú pripravené na vytiahnutie zo zeme. Zemiaky sa zbierajú po odkvete, pretože dovtedy zber hľúz nemá význam - sú maličké. Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní. Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu. Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú.
Ako zbierať zemiaky
Zemiaky zbierame zboku. Pod rastlinou zakopnite zboku, nadvihnite hľuzu a vyberte ju. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Zelené a nahnité hľuzy neskladujeme.
Skladovanie zemiakov
Pred uskladnením je potrebné zemiaky nechať dobre preschnúť a pretriediť. Poškodené alebo choré hľuzy je potrebné vyradiť. Zemiaky skladujte v chlade, tme a suchu. Ideálna teplota pre skladovanie je 4-6 °C.
Typy zemiakov podľa varného typu
Zemiaky sa delia aj podľa varného typu:
- Varný typ A: šalátové zemiaky sú veľmi slabo múčnaté, pevné, lojovité. Majú jemnú až stredne jemnú štruktúru.
- Varný typ B: prílohové zemiaky sú menej pevné, viac múčnaté.
- Varný typ C: zemiaky na pyré a do cesta počas varenia skrehnú. Tieto zemiaky obsahujú najviac škrobu, preto sa dosť rozpradávajú a sú vynikajúcim spojivom v ceste. Sú ideálne pre zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo pagáče.
- Varný typ D: Tieto zemiaky sa využívajú ako krmivo pre zvieratá, pre ľudí nie sú moc chutné.
- Zmiešané zemiaky AB alebo BC: majú vlastnosti oboch typov.
Odrody zemiakov
Na trhu existuje množstvo odrôd zemiakov, ktoré sa líšia varným typom, dobou zrenia, odolnosťou voči chorobám a škodcom, chuťou a ďalšími vlastnosťami. Medzi populárne odrody patria:
- Veľmi skoré: Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa
- Skoré: Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita
- Stredne skoré: Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya
- Poloskoré až neskoré: Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca
Pri výbere odrody zvážte svoje preferencie a podmienky pestovania.