V článku sa zameriame na skratku a význam pojmu "rýchla zdravotná pomoc" (RZP) v kontexte slovenského zdravotníctva, s dôrazom na jej úlohu v systéme urgentnej a pohotovostnej starostlivosti. Priblížime si, ako RZP funguje v praxi, jej prepojenie s ďalšími zložkami integrovaného záchranného systému (IZS) a dôležitosť správneho využívania tejto služby.
Zložky integrovaného záchranného systému a ich spolupráca
Pri mimoriadnych udalostiach, ktoré si vyžadujú koordinovaný zásah, spolupracujú rôzne zložky IZS. Medzi ne patria Hasičský a záchranný zbor (HaZZ), Záchranná zdravotná služba (ZZS), Policajný zbor SR a v niektorých prípadoch aj Ozbrojené sily SR. Niekedy je nevyhnutná aj spolupráca s Úradom verejného zdravotníctva či Civilnou ochranou. ZZS, ktorej súčasťou je aj RZP, zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Medicína katastrof a triedenie zranených
V prípade udalostí s väčším počtom ranených sa uplatňujú zásady medicíny katastrof. Na mieste udalosti prvá prichádzajúca posádka zriaďuje manažment zdravotníckeho zásahu. Jeden z členov posádky sa stáva veliteľom zdravotníckeho zásahu, ktorý zodpovedá za poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti a riadi ďalších zdravotníckych pracovníkov.
Dôležitou súčasťou je triedenie zranených systémom START (Simply Triage and Rapid Treatment). Zranení sú označovaní kartami alebo páskami, ktoré podľa farby určujú závažnosť zdravotného stavu:
- Červení: Ťažko ranení, vyžadujú okamžitú medicínsku intervenciu a odsun.
- Žltí: Ohrození zlyhaním životných funkcií, vyžadujú odsun hneď, ako je to možné.
- Zelení: Znesú odklad, ale ich zdravotný stav si vyžaduje ošetrenie v zdravotníckom zariadení.
Veliteľ hniezda zranených určí miesto, kde budú sústredení všetci ranení.
Prečítajte si tiež: Blesková Večera
Význam komunikácie a koordinácie
Úspešnosť zásahu závisí od bezproblémovej komunikácie medzi jednotlivými zložkami IZS. Od veliteľov sa vyžaduje vysoká organizačná, riadiaca a komunikačná schopnosť. Udalosti s hromadným postihnutím osôb (UHPO) sa vyznačujú nízkou periodicitou vzniku, vysokým nárokom na sily a prostriedky a vysokou mierou stresovej záťaže. Zvládanie takýchto udalostí všetky zložky IZS pravidelne cvičia v simulovaných podmienkach.
Ambulantná pohotovostná služba (APS) ako doplnok k RZP
Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline prevádzkuje ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby (APS) pre dospelých a deti. Pôvodný názov Lekárska služba prvej pomoci sa zmenil na APS. APS poskytuje zdravotnú starostlivosť pre pacientov v pracovných dňoch od 16.00 do 22.00 h, cez víkendy a sviatky od 7.00 do 22.00 h. Pacienti vyhľadajú APS v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu, kedy nemusí byť život v priamom ohrození, ako napríklad slabá alergická reakcia, horúčka či ošetrenie malých rán.
APS nezabezpečuje neodkladnú starostlivosť v život ohrozujúcich a urgentných situáciách. V takýchto prípadoch, ako je strata vedomia, krvácanie, vážny úraz, bolesť v hrudníku a pod., je potrebné navštíviť urgentný príjem alebo volať RZP.
Rozdiel medzi APS a RZP
Je dôležité rozlišovať medzi APS a RZP. APS je ambulantná služba, ktorá poskytuje starostlivosť v menej závažných prípadoch, zatiaľ čo RZP je určená pre život ohrozujúce stavy. Po 22. hodine môžu pacienti s vážnymi problémami navštíviť urgentný príjem.
Dôležité telefónne čísla:
- Tiesňová linka: 112
- Rýchla lekárska pomoc/Rýchla zdravotná pomoc: 155
Zodpovedné využívanie urgentnej starostlivosti
Pacienti by mali zvážiť nevyhnutnosť návštevy urgentného príjmu po 22. hodine s cieľom zabrániť preťaženiu zdravotníkov úkonmi, ktoré neohrozujú život a je možné ich vykonať v čase riadnej prevádzky zdravotníckeho zariadenia.
Prečítajte si tiež: Hrachová polievka: Recepty pre každodenné varenie
Prečítajte si tiež: Salkova Torta bez pečenia