Pestovanie ryže na Slovensku má prekvapivo bohatú, hoci nie vždy úspešnú, históriu. Od prvých zmienok v stredoveku, cez nadšenie v povojnových rokoch, až po súčasné zaujímavosti, ryža zanechala stopu v slovenskom poľnohospodárstve. Hoci slovenské podmienky nie sú ideálne, snaha o pestovanie tejto plodiny sa opakovane objavovala.
Historické Korene Pestovania Ryže na Slovensku
Historické pramene naznačujú, že ryža sa na území Slovenska pestovala už v 16. storočí, v okolí Ipľa a Poltáru. V 17. storočí, počas tureckej nadvlády, sa ryža dostala na naše územie spolu s Turkami. Ryžové polia sa nachádzali na dunajských ostrovoch pod prítokom rieky Hron. Po ukončení tureckej nadvlády však pestovanie ryže zaniklo.
Povojnový Pokus o Sebestačnosť
S pestovaním ryže sa opäť začalo po druhej svetovej vojne, v roku 1948. Išlo o súčasť snahy o zabezpečenie potravinovej sebestačnosti krajiny. Nevídaný projekt sa začínal po Februári 1948 s veľkou slávou. V rámci zabezpečenia potravinovej sebestačnosti, ktorá bola prioritou vtedajšej komunistickej vlády, boli toho plné noviny. "Slovensko je najsevernejším európskym štátom, v ktorom sa v tomto roku prvý raz skúša vypestovať ryža," písali. Nebolo to celkom tak, pretože prvý pokus tu bol ešte za Márie Terézie. Oba dopadli rovnako. Propaganda však robila svoje. "Ryžu, ktorú sme vždy dovážali z ďalekého zámoria, ktorú sme za vojny takmer nevideli a ktorá najmä po týchto ,chudobnejších' rokoch je pre nás naozaj vzácnosťou, budeme odteraz pestovať sami! Tohto roku jej bude len niekoľko vagónov - na ochutnanie, o niekoľko rokov jej budú desiatky a možno i stovky vagónov.
Prvé ryžoviská vznikli v Kolárove, kde mali prvú žatvu v roku 1948. Ďalšie lokality zahŕňali Ivanku pri Nitre, Želiezovce, Dedinu Mládeže, Zlatnú na Ostrove, Stredu nad Bodrogom a Kráľovský Chlmec. Na Povereníctve pôdohospodárstva natrafili na ochotných ľudí, ktorí im na rozbeh vybavili finančnú injekciu - najprv tridsaťtisíc, neskoršie ďalších stotisíc československých korún. Dvanásteho mája 1948 Kolárovčania zasiali ryžu na dvanástich hektároch a s obavami sledovali, čo sa bude s ňou diať. V roku 1956 sme ju pestovali na 15 ha. Čs. poľnohospodárstvo z roka na rok viac používa vedecké poznatky mičurinsko-lysenkovskej agrobiológie. Žatevné práce na ryžových poliach zahajoval povereník pôdohospodárstva Michal Falťan a povereník pôšt Alexander Horák.
Úspechy a Výzvy
V Dedine Mládeže dosiahli v roku 1950 úrodu 56 metrických centov z hektára. "Opojení týmito úspechmi spojili sme sa s JRD Kolárovo a založili sme ryžovisko o výmere 80 hektárov, teda v tej dobe najväčšie ryžovisko na Slovensku. Vtedy sme však urobili najväčšiu chybu v histórii nášho ryžiarstva, lebo sa nám ryžovisko zaburinilo, takže v roku 1951 sme mali priemerný výnos 37 metrických centov z hektára, a v roku 1952 sme dosiahli výnos už len 18 metrických centov z hektára. V 50. rokoch rozšírili družstvá pestovanie na asi 6 000 ha ryžových polí s priemernými výnosmi 40-45 q/ha, pričom miestami dokonca dosiahli rekordnú úrodu až 79,5 q/ha (napr. Ak Číňania v tých rokoch dosiahli 30 metrákov, skákali od radosti. Mali sme mali dokonca parcelu, asi 60-árovu, kde sme v prepočte na hektár vypestovali 126 metrákov.“ V prvom roku vymlátili vyše dvadsať ton ryže, ktorá ako nedostatkový tovar poputovala do nemocníc a sociálnych ústavov. Po vzore Kolárovčanov - presídlencov - túto náročnú plodinu začali neskoršie pestovať aj v susednej Dedine Mládeže na Štátnom majetku Lándor pri Komárne a na malej výmere povedľa Tisy na východnom Slovensku. Rok 1948 bol nebývalo chladný, takže žatvu mohli začať až v októbri. Žatva - tvrdá to bola robota.
Prečítajte si tiež: Bohatá úroda zemiakov bez námahy
Napriek počiatočnému nadšeniu sa však objavili aj problémy. Nastali ťažkosti s výdatnosťou riečky, s počasím, so škodcami, ale na príkaz ,zhora' sa to muselo realizovať. Ryžu sadili skoro na jar, bolo ešte chladno. Rastlinky síce vzišli, no hneď ich objavili prví nepriatelia. Boli to divé husi a kačice, ktoré nad ryžoviskami krúžili v obrovských kŕdľoch a útle rastlinky vytrhávali aj s koreňmi. Pri Váhu bolo vody na zavlažovanie nadostač, veď na hektár ryže treba za rok dodať neuveriteľných desaťtisíc kubických metrov životodarnej tekutiny. Horšie však bolo s teplom, lebo ryža na svoj vývoj aj to potrebuje. Trhanie buriny z ryžoviska nebolo veľmi príjemné. Hoci vypustili vodu zo zavlažovacieho kanála, predsa jej tam zostalo vyše kolien. Natekala im do zablatených gumákov. Aj s pijavicami. Sotva desaťročná Alžbetka chodila pomáhať. „Na tie pijavice po nohách veru nezabudnem. Staršie ženy nám hovorili, nebojte sa, aspoň nebudete mať zlú krv,“ spomína na pestovanie ryže dnes 74-ročná Alžbeta Zlatovská z Ipeľského Predmostia.
Ukončenie Projektu
Ryžový projekt zastavili a viac sa o ňom nehovorilo. Posplietať jeho príbeh možno len od žijúcich svedkov, a najmä v odtajnených archívoch. „Od začiatku to bolo odsúdené na neúspech. U nás pre pestovanie ryže neboli primerané podmienky ani zodpovedajúce podnebie. Ekonómovia prišli na to, že dorábanie tejto potraviny je v našich podmienkach energeticky veľmi náročné, navyše vyžaduje mnoho ručnej práce. Ide teda o nerentabilnú činnosť, na ktorú musí štát značne doplácať. Pestovaniu tejto plodiny na Slovensku potichu odtrúbili na konci päťdesiatych rokov minulého storočia. Trvalo asi päť rokov, kým prišli na to, že vo všetkom nemusíme kopírovať súdruhov zo Sovietskeho zväzu. Pestovanie ryže bolo u nás nerentabilné a veľmi stratové, dovozová ryža bola podstatne lacnejšia,“ dodáva vedúci múzea. Štátne majetky, kde pestovali ryžu, v roku 1955 oznámili Trustu štátnych majetkov v Nitre, že „následkom studeného počasia v máji ryža nevyklíčila a plochy boli zaorané.
Problémom boli klimatické podmienky - chladnejšie jarné mesiace a krátke leto. Navyše, pestovanie ryže si vyžaduje intenzívnu prácu, ktorá bola vo vtedy už mechanizovanom poľnohospodárstve náročná. Do začiatku 60. rokov 20. storočia sa od pestovania ryže upustilo. Aj keď tento pokus skončil ináč, ako si to jeho odhodlaní aktéri predstavovali, pred slovenskými ryžiarmi hodno sňať klobúk. Veď napriek početným ťažkostiam úspešne zvládli náročnú technológiu pestovania tejto rastliny a dokázali, že naši ľudia sú v záujme dobrej veci ochotní a schopní zmobilizovať srdce, rozum aj ruky.
Súčasnosť a Zaujímavosti
Zaujímavosťou však je, že ryža sa na územie Slovenska dostala omnoho skôr. Už v 16. a 17. storočí, počas tureckých vpádov, sa ryža objavila ako nová plodina v uhorských krajinách. Turci priniesli so sebou nové poľnohospodárske techniky, vrátane zavlažovania. V niektorých oblastiach južného Slovenska, ktoré sa ocitli pod tureckou nadvládou, sa ryža v malom množstve pestovala. Nebola však nikdy významnou súčasťou miestneho hospodárstva. Išlo skôr o ojedinelé pokusy. Po ústupe Turkov ryža z týchto oblastí takmer úplne zmizla. Slovenské podmienky neumožňovali jej rozšírenie. V roku 2012 sa podnikateľ z Číny snažil o pestovanie ryže na severovýchodnom Slovensku.
Ryža je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete a tvorí základ stravy pre viac ako 50 % svetovej populácie. Pestovanie ryže má veľmi dlhú tradíciu najmä na ázijskom kontinente, možno vás však prekvapí, že dopestovať sa dá aj na našom území. V svete sa pestujú tisíce rôznych druhov ryže, ktoré sa od seba odlišujú nielen sfarbením a tvarovaním zŕn, ale aj nárokmi na pestovanie či následnou prípravou v kuchyni. U nás je najznámejšia biela ryža, ktorá ale svojmu sfarbeniu a vlastnostiam vďačí predovšetkým dodatočnému spracovaniu. Ak je reč o pestovaní ryže, mnohým ako prvé napadnú rozľahlé ryžové polia zaliate vodou. Ryžu je však možné pestovať aj v úplne iných podmienkach a v súčasnosti sa pestuje prakticky na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Zaujímavosťou je, že pestovaniu ryže sa darí aj v horských oblastiach, typickým príkladom sú východné Himaláje, kde má pestovanie ryže relatívne dlhú tradíciu.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať sladké zemiaky
Nie je náhodou, že najlepšie sa pestovaniu ryže darí práve na vodou zaplavených poliach. Bez dostatku vody to však nejde. Úspešné a najmä dlhodobo výnosné pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody. Podľa oficiálnych údajov FAOSTAT z roku 2019 sa najviac ryže dopestuje v Číne, a to až 211 miliónov ton. Napriek tomu, Čína nie je v pestovaní ryže sebestačná a potrebuje ju dovážať z iných krajín, predovšetkým z Indie, ktorej v rebríčku svetových producentov patrí druhé miesto a tiež z Indonézie umiestnenej na tretej pozícii. V minulosti bolo na našom území zaznamenaných niekoľko pokusov o pestovanie ryže, a to predovšetkým v okolí rieky Ipeľ a v južných oblastiach, najmä na Žitnom ostrove. Podľa historických záznamov bola ryža na Slovensku pestovaná v 17. storočí v období tureckých nájazdov, neskôr mali snahy v pestovaní tejto plodiny pokračovať, no bez väčších úspechov. Na Slovensku vnímame ryžu predovšetkým ako prílohu k jedlám, vo svete má však táto plodina omnoho širšie využitie. V Ázii sa bežne používa aj ako priemyselná surovina a rovnako tak si svoje uplatnenie nachádza aj pri výrobe alkoholických nápojov a kozmetiky. Fakt, že ryža je treťou najviac pestovanou plodinou na celom svete asi neprekvapí, čo však určite prekvapí je fakt, že ročná spotreba ryže celosvetovo stále stúpa a za minulý rok dosiahla hodnotu 509 miliónov ton. Medziročný nárast spotreby ryže tak dosiahol až 2,2 % a za uplynulých 10 rokov vzrástla celosvetová ročná spotreba ryže až o 16,4 %.
Moderné Pestovanie Ryže: Príklad Aromatic Tarom
Vedeli ste, že na svete existuje viac ako 40 000 druhov ryže? Vo všeobecnosti však existujú iba dva druhy: guľatozrnná a dlhozrnná. Ryža, ktorú ponúkame v našom eshope je dlhozrnná a konkrétne perzský druh Aromatic Tarom (podobná našej Basmati). Pochádza z rodinnej farmy z oblasti Kaspického mora. Má výraznú, čistú ryžovú arómu a veľmi dobre chutí aj samotná bez mäsa, či zeleniny. Je úplne čistá, bez pridaných chemikálií a preto má aj svoje nároky na uskladnenie. Je potrebné ju skladovať na suchom a chladnom mieste, pretože teplo jej nesvedčí.
Dve Kultivácie pre Výnimočnú Chuť
Prečo je táto ryža taká výnimočná a voňavá? Hlavným dôvodom je to, že pochádza z druhej kultivácie. Poďme sa teda pozrieť na to, ako sa pestuje ryža. Prvá kultivácia začína vo februári, kedy sa semienka ryže sadia do vody, prikryjú sa fóliou a nechajú sa vyrásť. V marci už ryža dosahuje výšku približne 20 cm a presádza sa na ryžové polia v trsoch, ktoré sú od seba vzdialené asi 20 cm. Ryža narastie do výšky 140 - 150 cm, využíva sa však iba vrchných 20-25 cm, podobne ako napríklad pšenica. Vzhľadom k tomu, že ryža vyžaduje veľa vody, pôda je premočená a nie je možný prístup autom na pole, ryža sa z polí odnáša ručne na veľkých fóliách, ktorú ťahajú muži a následne ju nakladajú na autá. Celý proces pestovania trvá asi 6 mesiacov. Druhá kultivácia začína hneď v júli, kedy sa zasadia semienka do vody. Tento druhý proces je rýchlejší, ako pri prvej kultivácii (cca 4 mesiace), pretože intenzívne svieti slnko, voda je teplá, dni sú dlhé, čo prispieva nielen k rýchlejšiemu rastu a dozrievaniu ryže, ale uvedené faktory ovplyvňujú aj chuť a vôňu ryže. Recept na prípravu výbornej šafranovej ryže nájdete čoskoro v našich receptoch na blogu. Treba však podotknúť, že táto ryža pri príprave vyžaduje viac vody, ako sme zvyknutí používať (približne 2 poháre vody na 1 pohár ryže).
Klimatické Zmeny a Ich Vplyv na Pestovanie Ryže
Kým v minulosti pršal jemný dážď, v súčasnosti majú zrážky skôr prehánkový charakter. To znamená, že príde prehánka v trvaní okolo 15 minút, potom je zase teplo, voda nevsiakne do pôdy a rýchlo odtečie alebo sa vyparí. Tohtoročný apríl bol na celom Slovensku teplotne vysoko nadnormálny a bol o šesť stupňov Celzia teplejší, ako bol dlhodobý priemer apríla v 20. storočí. Tento apríl bol ešte teplejší ako normálny máj. Prišlo po zime rovno leto? Áno, no nie je to otázka len tohto roku. Ako si to vysvetľujete? V minulosti sme mali skoro pravidelnú snehovú pokrývku od 300 metrov nad morom. Sneh napadol v decembri a roztopil sa v marci, vo vyšších polohách až na prelome marca a apríla. Na južnom Slovensku sa niekedy stalo, že sa sneh počas zimy roztopil, ale dosť často vydržal celú zimu. Keď sa na jar topil sneh, pôda sa zavlažila a postupne sa otepľovalo. Ale nad tisíc metrov je len 5,4 percenta územia Slovenska. V nižších polohách sa sneh hocikedy cez zimu roztopí a jarné topenie snehu prakticky zmizlo.
Ako Súvisí Topenie Snehu s Otepľovaním?
Keď sa na jar topil sneh, pôda bola vlhká a otepľovalo sa postupne, lebo teplo sa spotrebovalo na topenie snehu a následný výpar. Ak je na jar pôda suchá, lebo sa netopil sneh, vzduch sa veľmi rýchlo prehreje, aj preto, že v apríli je slnečné žiarenie také silné ako v auguste. je popredný slovenský klimatológ. V rokoch 1971 až 1996 pracoval na rôznych pozíciách v Slovenskom hydrometeorologickom ústave. V súčasnosti pôsobí ako profesor fyziky v Oddelení meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na UK v Bratislave. Aký bol apríl z hľadiska úhrnu zrážok? Zrážok bolo málo, na úrovni zhruba 50 percent dlhodobého priemeru. Najmenej zrážok bolo na severozápade Slovenska, na Orave a Kysuciach. Tam sa to nestáva často, ale nemá to také závažné dôsledky ako na juhu, kde je trvalo málo zrážok a deficit vlahy v pôde.
Prečítajte si tiež: Zemiaky Marabel: Zber bohatú úrodu
Klesá Vlhkosť Pôdy na Slovensku?
Áno, je to dlhodobý trend. Nielenže stúpa teplota, takže sa voda z pôdy rýchlejšie vyparuje, ale mení sa aj charakter zrážok. Zatiaľ čo v minulosti padali zrážky často pomaly a dlho, takže sa vsiakli do pôdy, v ostatných desaťročiach stúpa podiel prehánok a lejakov. Voda z nich rýchlo odtečie a toľko už nevsiakne do pôdy. Keďže sa u nás oteplilo o dva stupne Celzia a je suchšie, na južnom Slovensku nastupujú suchomilné druhy z južnej Európy a naše tradičné stromy a kríky ustupujú do vyšších polôh. Za aké obdobie sa oteplilo o dva stupne? Od roku 1980. Ide o teplotný rozdiel medzi Komárnom a Žilinou. To, že sa oteplilo, vidíme napríklad na plodinách, ktoré sa pestujú. V 60. rokoch, keď som bol mladší, nemohli ľudia na Orave alebo v Detve, odkiaľ pochádzam, ani pomýšľať na to, že by pestovali kukuricu alebo iné teplomilné plodiny. Dnes sa tam už v pohode pestuje kukurica alebo rajčiny. Čiže podmienky na pestovanie teplomilných plodín sa zlepšili.
Čo Sa Naopak Zhoršilo?
Dostupnosť vody. Aj v minulosti sa počítalo s problémami s dostupnosťou vody, preto sa na našom území pred rokom 1989 pripravili závlahové systémy na 330-tisíc hektárov pôdy. V súčasnosti je funkčných asi 100-tisíc, ale ani tie sa plne nevyužívajú, lebo voda je drahá. Dá sa predpovedať, aký bude máj? Zatiaľ nie. O tak veľa? Áno, skoro o päť stupňov. Ľuďom sa to nezdá, lebo na také vysoké teploty si už zvykli. Hlavne minimálne nočné teploty boli v prvej polovici mája vysoké a poklesli len k 10 až 15 stupňom, hoci v minulosti klesala nočná teplota v máji aj k nule. Moji starí rodičia hovorili „studený máj, v stodole raj“. Veľmi dobre vedeli, že ak je v máji teplo, bude slabá úroda.
Ako Sa Oteplí na Území Slovenska do Konca Tohoto Storočia?
Je niekoľko scenárov možného vývoja a závisia od emisií skleníkových plynov. Reálny odhad je, že sa u nás oteplí asi o ďalšie tri stupne Celzia. Každý rok sa nebude otepľovať, lebo teplota prirodzene kolíše, ale trend nárastu bude zrejmý. Pesimisti hovoria o 4 stupňoch, optimisti o dvoch, možno trochu menej. Optimistický scenár počíta s tým, že ľudstvo sa spamätá a do atmosféry budeme emitovať menej skleníkových plynov. Ďalšia vec je, že Arktída sa rýchlejšie otepľuje ako tropické oblasti. Čo také zmeny prúdenia spôsobia u nás? Zmení sa režim zrážok, čo sa už deje. Ako som spomínal, kým v minulosti bolo často a dlho zamračené a pršal jemný dážď, čo je pre vegetáciu dobré, v súčasnosti majú zrážky skôr prehánkový charakter. To znamená, že príde prehánka v trvaní okolo 15 minút, potom je zase teplo, voda nevsiakne do pôdy a rýchlo odtečie alebo sa vyparí. Kvôli tomu stúpnu požiadavky na závlahu. Ak ju nedodáme, rastliny ju budú čerpať z hlbších vrstiev, takže bude klesať podzemná voda. Už v súčasnosti zaznamenávame pokles podzemnej vody.
Mali by Sme Sa Tešiť z Toho, Že Už v Apríli Je Teplo, Alebo Ide o Krátkozraké Videnie?
Ľudia nevidia veci v súvislostiach a obzvlášť mladšia generácia má dojem, že potraviny sú zo supermarketu a voda je z vodovodu. Lenže voda musí odniekiaľ pritiecť a potraviny sa musia niekde vypestovať. V súčasnosti dovážame viac ako polovicu potravín zo zahraničia. Sú dva dôvody. Po prvé, dotácie, ktoré sú najnižšie v celom okolí. Napriek tomu, že v Rakúsku, Nemecku alebo Holandsku majú vysoké náklady, hlavne kvôli vysokým mzdám, oplatí sa im pestovať plodiny, lebo štát ich štedro dotuje. Vyššie dotácie sú aj v Maďarsku alebo Poľsku. Preto majú Poliaci až 80 percent vlastných potravín. Po druhé, máme horšie prírodné podmienky: máme málo vody a horšie zloženie pôdy. Politici sa rozhodli, že zo Slovenska spravia priemyselnú krajinu a potraviny budeme nakupovať zo zahraničia.
Problémy S Dostupnosťou Vody
Myslel som si, že vody je na Slovensku pomerne dosť. Problém je, že počas roka nie je rovnomerne rozložená. To znamená, že máme obdobia, keď je vody prebytok a odteká nám riekami preč, a obdobia, keď jej máme nedostatok. Ako? Kvalitným systémom hospodárenia s vodou, ktorú by sme zadržiavali v nádržiach a priehradách. Iným, prirodzeným spôsobom je rozširovanie mokradí a lesov, lebo aj tie zadržiavajú vlahu. V čase kolektivizácie a rozvoja poľnohospodárstva v 50. až 70. rokoch sa mokrade vysušovali a rozširovala sa poľnohospodárska pôda. No odvtedy sa podmienky zmenili a už nepotrebujeme toľko poľnohospodárskej pôdy, keďže sme sa rozhodli, že viac potravín budeme dovážať ako vyrábať. Takmer polovica poľnohospodárskej pôdy leží viac-menej ladom. Ekológ Tomáš Derka z UK sa v minulosti pre Denník N posťažoval, že vodné toky nezmyselne regulujeme a betónujeme. Súhlasíte s tým? Viaceré obce spravili to, že napriamili potoky a vybetónovali korytá. To nie je odborný prístup. Možno ochráni danú obec, ale vytopí ďalšiu, ktorá sa nachádza pod ňou. Podľa mňa môžu zostať korytá riek prirodzené, ak sa zabezpečí ohradenie proti vybrežovaniu a vymedzí sa inundačný (inundácia, opakované zaplavovanie územia - pozn. red.) priestor, aby vznikla plocha, kde sa voda môže vyliať. Veľmi dobrým riešením sú aj takzvané suché poldre.
Faktory Ovplyvňujúce Klimatickú Zmenu
Hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú klímu na Zemi, sú slnečné žiarenie, sopečné erupcie a ľudská činnosť. Je za globálnym otepľovaním jednoznačne ľudská činnosť? Bez akýchkoľvek pochýb. Hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú klímu na Zemi, sú slnečné žiarenie, sopečné erupcie a ľudská činnosť. Do roku 1750 mala ľudská činnosť iba minimálny globálny vplyv. Emisie skleníkových plynov, odvodňovanie, ničenie lesov, urbanizácia a iné aktivity boli z globálneho hľadiska zanedbateľné. Čo sa týka slnečného žiarenia, to tiež kolíše, ale maximálne pol wattu na meter štvorcový v 30-ročnom priemere. Do roku 2000 sa však prírastok energie vplyvom zosilnenia skleníkového efektu atmosféry dostal na úroveň dvoch wattov na meter štvorcový a stále sa zvyšuje. Musí za ním byť ľudská aktivita, inak sa to nedá vysvetliť. Vplyv človeka na klimatický systém Zeme vieme aj fyzikálne odmerať: je najmenej 10-krát väčší ako zmeny slnečného žiarenia v kombinácii s inými vplyvmi. Máte na mysli leteckú dopravu? V porovnaní s cestnou je emisia skleníkových plynov z nej menšia. Skleníkový efekt sa z 50 percent zosilňuje z dôvodu emisií fosílneho CO2 do ovzdušia, ktorý vzniká pri spaľovaní fosílnych palív. Reč je o uhlí, rope, zemnom plyne a výrobe cementu. V súčasnosti sa ročne do atmosféry na celej Zemi dostane asi 37 miliárd ton CO2 z dôvodu využívania fosílnych palív. Iných skleníkových plynov je menej, no sú oveľa silnejšie. Troposférický ozón je 250-krát silnejší ako oxid uhličitý, oxid dusný 300-krát a metán 25-krát. Ako sa do ovzdušia dostávajú metán a oxid dusný? Metán vzniká najmä pri pestovaní ryže. Potom pri banskej činnosti, ťažbe zemného plynu, chove hovädzieho dobytka a pri nakladaní s odpadmi. Na dne oceánov je metán viazaný v stovkách miliárd ton hydrátov metánu. Keď sa teplota zvýši z nuly na štyri stupne Celzia, metán postupne unikne do atmosféry. Pod permafrostom sú tiež veľké zásoby metánu. Keď sa permafrost topí, metán tiež uniká. Aký vplyv na klimatickú zmenu má ničenie dažďových pralesov a zmeny v obhospodarovaní krajiny? Tým, že meníme krajinu, meníme aj jej albedo (schopnosť zemského povrchu alebo oblakov odrážať žiarenie - pozn. red.). Za normálnych okolností je odraz slnečného žiarenia od kontinentov v lete od 15 do 30 percent, od oceánu asi od 4 do 10 až 15 percent. Od snehovej pokrývky sa niekedy odrazí aj 90 percent. No ak znečistíme sneh, absorbuje viac slnečného žiarenia, takže sa otepľuje. Čo sa týka dažďových pralesov, ich pôda obsahuje veľké množstvo organického uhlíka. Ak sa tropický dažďový prales odstráni, uhlík odchádza do atmosféry ako CO2. V nedávnej minulosti, keď dažďových pralesov bolo ešte dosť, sa v niektorých rokoch zlikvidovalo aj 200-tisíc štvorcových kilometrov.
Opatrenia na Zvládnutie Klimatickej Zmeny
Aké opatrenia by ste navrhli, aby sme si poradili s klimatickou zmenou? Máme dve cesty, môžeme sa buď adaptovať, alebo sa pokúsime klimatickú zmenu spomaliť. Ak máte dosť peňazí, nie je také ťažké adaptovať sa. Proste krajinu zmeníte tak, že sa prispôsobí teplejšej klíme. Ale rozvojové krajiny to nemôžu zabezpečiť, lebo na to nemajú prostriedky. Na Zemi je 7,6 miliardy ľudí. Päť miliárd žije v krajinách rozvojových, zvyšok v rozvinutých. Ako sa môžu ľudia z rozvojových krajín adaptovať, keď majú ledva peniaze na to, aby prežili? Rastie hladina oceánov, zatápa im pobrežné oblasti a zasoľujú sa vodné zdroje. Predstava, že my si poradíme a ostatní nás nezaujímajú, a nech si robia, čo chcú, je naivná. Zoberú sa a prídu sem do Európy. Ako by sa dala spomaliť klimatická zmena? Nie je to jednoduché, lebo nemôžeme zastaviť dopravu ani výrobu energie. Ako nahradiť dopravu? Niekto povie, že riešením sú autá na elektrinu.
Využívanie Obnoviteľných Zdrojov
Mali by sme viac využívať obnoviteľné zdroje? Asi 9 či 10 percent energie vyrábame na Slovensku z obnoviteľných zdrojov. Lenže to, čo potrebujeme, sú stabilné zdroje energie, a to je buď jadrová energetika, alebo tepelné elektrárne. Inak nemáte šancu zabezpečiť energeticky obyvateľov a ekonomickú sféru. Sú šťastné krajiny ako Nórsko, kde vyrábajú 90 percent energie z vodných elektrární, ale to sa nedá aplikovať na celý svet. Čiže obnoviteľné zdroje áno, no k tomu potrebujete doplnkové zdroje, ktoré vyrovnávajú výpadky. Za najlepšiu cestu momentálne považujem investície do nových technológií a úspory. Treba zamedziť zbytočnému úniku energie, zbytočnej výrobe tovarov, treba podporovať recykláciu, tovar s dlhou životnosťou, zatepľovanie budov, úspornejšie spotrebiče a úsporenejšie autá. Zatepľovaním budov sme ušetrili 60 až 70 percent energie na vykurovanie. Teplú vodu nemusíme púšťať stále, ale len vtedy, keď ju potrebujeme.
#