Demencia je klinický syndróm, ktorý sa prejavuje progresívnym poklesom kognitívnych funkcií, čo vedie k narušeniu schopnosti samostatného fungovania. Kognitívny deficit zahŕňa poruchu pamäte a minimálne jednu ďalšiu kognitívnu oblasť, ako sú reč, praxia, gnózia alebo exekutívne funkcie. Incidencia demencie je približne 187 prípadov na 100 000 obyvateľov, pričom prevalencia sa zvyšuje s vekom. V 60-ročnej populácii je to 1 %, no každých 5 rokov sa toto číslo zdvojnásobuje, až na 32 % u ľudí vo veku 85 rokov. Celosvetovo trpí demenciou približne 18 miliónov ľudí, pričom sa odhaduje, že v roku 2025 toto číslo dosiahne 34 miliónov.
Príčiny demencie
Demencia môže mať rôzne príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií:
- Degeneratívne príčiny:
- Alzheimerova choroba (50 %)
- Demencia s Lewyho telieskami
- Parkinsonova choroba
- Frontotemporálna demencia
- Huntingtonova choroba
- Vaskulárne demencie (20 %):
- Multi-infarktová demencia (kortikálna)
- Subkortikálna ischemická vaskulárna demencia
- Toxické príčiny (15 %):
- Alkohol
- Lieky
- Alumínium
- Metabolicko-toxické príčiny:
- Deficiencia vitamínu B12
- Hypothyroidizmus (znížená funkcia štítnej žľazy)
- Infekčné a zápalové príčiny (5 %):
- AIDS
- Neurosyfilis
- Jacob-Creutzfeldtova choroba
- Meningoencefalitída
- Skleróza multiplex (SM)
- Iné príčiny (5 %):
- Hydrocefalus (nadmerné hromadenie mozgovomiechového moku v mozgu)
- Intrakraniálne tumory (nádory v lebke)
- Chronický subdurálny hematóm (SDH)
- Trauma (poranenie)
- Anoxia (nedostatok kyslíka)
- Demencia pugilistica (následok opakovaných úderov do hlavy)
Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba (ACH) je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré sa prejavuje progresívnou stratou kognitívnych funkcií a zmenami v správaní.
Klinický obraz: Poruchy pamäti, dezorientácia, zmätenosť a demencia. Môžu sa vyskytnúť aj tzv. kôrové príznaky, ako afázia (porucha reči), apraxia (porucha vykonávania naučených pohybov) a epileptické záchvaty.
Genetika a patofyziológia: Genetické defekty na chromozómoch 21 (APP gén) a 19. Ab-peptid (amyloid beta peptid) sa agreguje a vytvára senilné plaky, čo vedie k zápalu a smrti neurónov, a následne k syndrómu demencie. Oxidatívne poškodenie vedie k odumieraniu synapsií. V mozgu dochádza k tvorbe neuritických plakov, kortikálnej atrofii (zmenšovaniu mozgovej kôry) a strate neurónov a synapsií. Atrofia mozgu sa prejavuje zúžením gýrov (mozgových závitov) a rozšírením sulkov (mozgových rýh).
Prečítajte si tiež: Blesková Večera
Klinická diagnostika: Diagnóza ACH sa stanovuje na základe klinického obrazu, diagnostických kritérií, dôkladnej anamnézy a opakovaného sledovania pacienta.
Diagnostický proces zahŕňa:
- Rozpoznanie syndrómu demencie.
- Vylúčenie iných príčin demencie.
- Stanovenie diagnózy možnej alebo pravdepodobnej ACH.
Medzi príznaky, ktoré môžu vzbudiť podozrenie na demenciu, patria problémy s učením a zapamätávaním si nových informácií, opakovanie sa, ťažkosti pri vykonávaní komplexných úloh, zhoršené dedukčné schopnosti, problémy s priestorovou orientáciou, poruchy reči a zmeny v správaní.
Rozpoznanie syndrómu demencie: Dôležitá je anamnéza a klinický obraz. Vykonáva sa orientačné neurologické vyšetrenie. Syndróm demencie zahŕňa kognitívny deficit, ktorý zahŕňa poruchu pamäte a aspoň jeden ďalší príznak, ako sú afázia, apraxia, agnózia (porucha rozpoznávania), alebo porucha realizačnej aktivity (plánovanie, organizácia, pozornosť).
Vylúčenie iných príčin demencie: Vykonáva sa neurologické vyšetrenie a laboratórne vyšetrenia (krvný obraz, sedimentácia, glukóza, urea, kreatinín). Zobrazovacie metódy ako CT alebo magnetická rezonancia (MRI) môžu pomôcť vylúčiť iné príčiny.
Prečítajte si tiež: Hrachová polievka: Recepty pre každodenné varenie
Diferenciálna diagnóza: Je dôležité odlíšiť demenciu od iných stavov, ktoré môžu mať podobné príznaky, ako napríklad:
- Delírium: Porucha vedomia, výrazné kolísanie príznakov počas dňa, hyperaktivita a vegetatívne príznaky.
- Depresia: Hypoaktivita, spomalená, ale intaktná kognitívna výkonnosť.
- Alkohol a lieky: Niektoré lieky (anticholinergiká, anxiolytiká, sedatíva, slabé opioidy) môžu spôsobiť kognitívne problémy.
- Hypothyroidizmus a B12 deficiencia: Metabolické poruchy môžu ovplyvniť kognitívne funkcie.
- Hydrocefalus, subdurálny hematóm, tumory: Kognitívna dysfunkcia nemá multifokálny kortikálny charakter (afázia, apraxia, vizuopriestorová dysfunkcia). Môžu byť prítomné ložiskové príznaky.
- Vaskulárna demencia: Viacpočetné ischemické lézie, frontálny a prefrontálny syndróm, reč menej postihnutá, poruchy chôdze a močenia.
- Jacob-Creutzfeldtova choroba: Charakteristický EEG nález, rýchla progresia ochorenia (smrť v priebehu 1 až 2 rokov).
Liečba: Hoci existujú lieky, ktoré môžu zmierniť príznaky ACH, neexistuje liek, ktorý by ochorenie vyliečil. Inhibítory acetylcholínesterázy (AchE) (donepezil, rivastigmín, galantamín) môžu zlepšiť kognitívne funkcie. ACH spôsobuje zánik nervových buniek v mozgu, čo vedie k problémom s pamäťou a zmenám v správaní.
Príznaky Alzheimerovej choroby:
- Strata pamäti
- Ťažkosti so zvládaním úloh
- Problémy s pomenovaním bežných predmetov
- Strácanie sa
- Znížená schopnosť úsudku
- Problémy s abstraktným myslením
- Zmeny v nálade, správaní a osobnosti
- Strata záujmu
Štádiá Alzheimerovej choroby:
- Ľahká Alzheimerova choroba: Trvanie 2-4 roky. Opakované hovorenie tej istej veci, strata záujmu o činnosti, ťažkosti s pomenovaním bežných predmetov, strácanie vecí, zmeny osobnosti.
- Stredne ťažká Alzheimerova choroba: Trvanie 2-10 rokov. Ľahko sa stratí na miestach, ktoré dobre pozná, ťažkosti s jednoduchými činnosťami, zmeny nálady, úzkosť, depresia. Vyžaduje si dozor.
- Ťažká Alzheimerova choroba: Pacient je úplne závislý od starostlivosti iných.
Atrofia mozgu
Atrofia mozgu je zmenšovanie mozgového tkaniva, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi vrátane degeneratívnych ochorení, vaskulárnych príhod, infekcií, zápalov, toxických látok, metabolických porúch a traumy. Atrofia mozgu môže viesť k rôznym neurologickým a kognitívnym problémom, v závislosti od rozsahu a lokalizácie postihnutia.
Subdurálny hygróm (SDH)
Subdurálny hygróm (SDH) je nahromadenie tekutiny v subdurálnom priestore, čo je priestor medzi tvrdou plenou mozgovou (dura mater) a arachnoideou (pavučnicou). Najčastejšou príčinou SDH je úraz hlavy.
Patogenéza:
Po úraze hlavy môže dôjsť k natrhnutiu arachnoidey, čo umožní únik mozgovomiechového moku (likvoru) do subdurálneho priestoru. V niektorých prípadoch môže ísť o exudát traumatizovaných ciev. Predpokladá sa, že zápalová efúzia môže byť podkladom nahromadenia tekutiny.
Prečítajte si tiež: Salkova Torta bez pečenia
Diagnostika:
Diagnostika SDH sa zvyčajne vykonáva pomocou CT alebo MRI vyšetrenia hlavy. Na CT snímkach sa SDH javí ako kolekcia tekutiny s denzitou blízkou denzite likvoru. MRI je citlivejšia metóda na odlíšenie SDH od chronického subdurálneho hematómu (CSDH).
Klinický obraz:
Klinické príznaky SDH môžu byť rôzne, od asymptomatického priebehu až po bolesti hlavy, zmätenosť, poruchy vedomia a ložiskové neurologické príznaky.
Liečba:
Liečba SDH závisí od veľkosti kolekcie tekutiny a prítomnosti klinických príznakov. Asymptomatické SDH, ktoré nespôsobujú útlak mozgu, zvyčajne nevyžadujú liečbu a spontánne sa vyriešia. Symptomatické SDH sa môžu liečiť chirurgicky, napríklad zavedením vonkajšej drenáže.
Vplyv hypoxie na rôzne orgány a systémy
Hypoxia, teda nedostatok kyslíka v tkanivách, môže mať rozsiahly vplyv na rôzne orgány a systémy v tele, vrátane pohybového aparátu, pečene, sleziny, kĺbov a mozgu.
Pohybový aparát: Hypoxia môže viesť k svalovej slabosti, úbytku svalovej hmoty (atrofii), zhoršenej regenerácii svalov a spojivového tkaniva, únave a zníženej výkonnosti. Môže tiež stimulovať zápalové reakcie v kĺboch, šľachách a väzoch, čo vedie k bolestiam kĺbov, stuhnutosti a zhoršenej pohyblivosti. Hypoxia môže narušiť rovnováhu medzi tvorbou a resorpciou kostného tkaniva, čo môže viesť k oslabeniu kostí a zvýšenému riziku osteoporózy.
Pečeň: Hypoxia môže spôsobiť ischemické poškodenie pečene, oxidačný stres, stukovatenie pečene, zníženú detoxikačnú kapacitu, poruchy syntézy bielkovín a riziko rozvoja cirhózy.
Slezina: Hypoxia môže narušiť funkcie sleziny, ktoré zahŕňajú filtráciu krvi, odstránenie poškodených alebo starých červených krviniek, produkciu a ukladanie bielych krviniek a zásobovanie krvi.
Kĺby: Hypoxia môže prispievať k bolestiam kĺbov prostredníctvom zvýšeného zápalu, zhoršeného prekrvenia kĺbového tkaniva, oxidačného stresu a spomaleného hojenia.
Mozog: Hypoxia môže viesť k vazodilatácii, zvýšenému intrakraniálnemu tlaku, zmenám v neurotransmiteroch, oxidačnému stresu a nedostatočnému okysličeniu mozgu, čo môže spôsobiť bolesti hlavy.
Hypoxia a jej prepojenie s inými zdravotnými problémami
Hypoxia môže byť spojená s rôznymi zdravotnými problémami, ako sú bolesti hlavy, opuchy nôh a bolesti kĺbov.
Bolesti hlavy: Hypoxia môže spôsobiť bolesti hlavy prostredníctvom vazodilatácie, zvýšeného intrakraniálneho tlaku, zmien v neurotransmiteroch, oxidačného stresu a nedostatočného okysličenia mozgu.
Opuchy nôh: Hypoxia môže viesť k opuchom nôh prostredníctvom srdcového zlyhania, zadržiavania tekutín a zníženej pohyblivosti.
Bolesti kĺbov: Hypoxia môže prispievať k bolestiam kĺbov prostredníctvom zvýšeného zápalu, zhoršeného prekrvenia kĺbového tkaniva, oxidačného stresu a spomaleného hojenia.