Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a sú základom stravy pre milióny ľudí. Ich pestovanie je pomerne jednoduché, a preto sú obľúbenou plodinou aj v domácich záhradách. Zemiak bola dokonca prvá zelenina, ktorá bola dopestovaná aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici.
História a pôvod zemiakov
Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestovali v nadmorskej výške 2000 - 3000 m n.m. V týchto vysokohorských polohách mali pôvodní obyvatelia (Indiáni) problém dopestovať iné plodiny ako trávy alebo obilniny, ale zemiaky sa tu pestovať dali. Do Európy sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí. Spočiatku im ľudia nedôverovali a konzumovali listy, ktoré sú však jedovaté. Až neskôr sa zistilo, že hľuzy sú výživné a dokážu uživiť veľa ľudí. Bežnejšie sa v Európe začali konzumovať až v 17. - 18. storočí.
Charakteristika zemiakov
Zemiak patrí do čeľade ľuľkovité, rovnako ako paradajka, paprika a baklažán. Je známe, že ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Pri zemiakoch je to výraznejšie a boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú.
Zemiaky sú bohaté na polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Obsahujú asi 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Tiež majú v sebe pomerne veľa vody. Obsahujú prospešné minerálne látky: horčík, zinok, mangán, železo. A plus pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B.
Zemiaky sa delia na veľmi skoré, poloskoré, skoré a neskoré. Veľmi skoré zemiaky vieme dopestovať už za 90 dní, čo sú tri mesiace od výsadby. Na rozdiel od tých neskorých, kde sa uvádza 140 - 150 dní od výsadby.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
Za posledných 30 rokov pribudlo veľmi veľa odrôd, ktoré sú dovážané aj šľachtené v blízkych oblastiach. Šľachtitelia sa okrem iného zameriavajú na odolnosť voči chorobám, pretože zemiaky ľahko podliehajú predovšetkým plesni zemiakovej. Posledné roky sú trendom hlavne farebné zemiaky. Dnes vieme pestovať fialové zemiaky, s dužinou ružovo-červenou, šupka fialová, dužina fialová. Odrôd je niekoľko a ich pozitívom je, že obsahujú viac antioxidantov či karotenoidov.
Varné typy zemiakov
Čo sa týka varných typov, zvyčajne sú označované ako A, B, C. Typ D sa málokedy vyskytuje v obchodoch, lebo sa používa skôr na výrobu liehu. V obchodoch sa stretneme najčastejšie s A a B - A je tzv. šalátový typ. Po uvarení zostávajú zemiaky tvrdé, preto ich využívame hlavne do šalátov, na hranolky alebo možno ako príloha. Skupina B sú hlavne prílohové zemiaky. C sú typické tým, že sú po uvarení veľmi múčne a rozpadávajú sa.
- Varný typ A: šalátové zemiaky, pevné, lojovité, nerozvárajú sa
- Varný typ B: prílohové zemiaky, polopevné, mierne múčnaté
- Varný typ C: zemiaky na pyré a cesto, múčnaté, ľahko sa rozvárajú
- Varný typ D: používa sa ako krmivo pre hospodárske zvieratá
Pestovanie zemiakov
Zemiaky dopestujeme na celom území Slovenska. V súčasnosti im môžu trochu nevyhovovať vysoké teploty, najmä v južných oblastiach. Naše typické zemiakarské oblasti sú skôr na severe - Orava a tak ďalej.
Príprava pôdy
Prvým krokom pred samotným sadením je príprava pôdy do ktorej sa budú zemiaky sadiť. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Zemiaky patria k plodinám, ktoré sú pomerne hladné. Na jeseň je dobré hnojiť odležaným hnojom, nie čerstvým, ale dnes je už ťažšie dostupný. Môžeme použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujeme do pôdy.
Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.
Klíčenie zemiakov
Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť si musíte vybrať buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpiť sadbové zemiaky. Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo. Čo ak mám zemiakov na klíčenie málo? Môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
Asi o 2 až 3 týždne urýchlime zber v porovnaní s výsadbou nepredklíčených zemiakov. Buď sa nám podarí kúpiť predpestovanú sadbu s cieľom dosiahnuť 1 - 2 cm klíčky, ktoré sú pomerne hrubé a vitálne. Alebo pokiaľ máme sadbové zemiaky v pivnici, tak zhruba 2 - 3 týždne pred plánovanou sadbou ich vytiahneme z pivnice a dáme na svetlo do tepla (asi okolo 10 °C).
Určite si musíme dať pozor pri manipulácii naklíčených zemiakov, aby sme klíčky nevylámali. Klíčky sú krehké, preto musíme zemiaky opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať.
Výsadba zemiakov
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno.
Prečítajte si tiež: Pečené zemiaky ako ježko
Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.
Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi. Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme.
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali.
Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby nám hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov. Vtedy hľuzy výrazne rastú.
Starostlivosť o zemiaky po zasadení
Niekedy nás vie počasie poriadne prekvapiť. Zasa tu platí pravidlo, že je nutné sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli prekvapených. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov. Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, gratulujeme, zvládli ste najťažšiu časť.
Starať sa o zemiaky špeciálne netreba. Je však potrebné polievať ich, aspoň dvakrát ich okopať a taktiež počas obdobia rastu vyplieť burinu.
Zemiaky budeme okopávať a kopcovať. Čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček.
Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy.
Výrazne hnojiť už nemusíme. Uvádza sa ešte síran amónny, môžeme ho použiť v lokalite, kde je chudobná pôda. Ďalej sa staráme o odstraňovanie buriny. V pôde, ktorá ostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. V dnešnej dobe sa prikláňam k tomu vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás. Áno, čiže burinu nechávať na mieste.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Asi najznámejším škodcom zemiakov je pásavka, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. V malých záhradách sa zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom. Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix.
Hnedé sfarbenie na listoch alebo plodoch signalizuje druh hniloby spôsobené hubou Phytophthora infestans. V prípade suchej hniloby, ide taktiež o chorobu zapríčinenou hubami.
Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste. Rastliny prehliadame dôkladne, pretože sa vajíčka vyskytujú zo spodnej strany listov. Listy musíme nadvihovať a vajíčka rozpučiť.
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Zber zemiakov
Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.
Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy.
Odrody zemiakov
Zemiaky majú mnoho rozličných odrôd. Odrody sa delia na veľmi skoré, poloskoré, skoré a neskoré.
Veľmi skoré odrody:
- ADORA: Holandská odroda. Superrýchly nárast hľúz do konzumnej veľkosti. Pekné oválne hľuzy so žltou šupkou a svetložltou dužinou. Určená pre najskoršie zbery. Zber už po 60-dňoch.
- RED SCARLETT: Veľmi skorá odroda s červenou šupkou, vysoká úroda pri skorom zbere, pravidelný tvar hľúz, veľké hľuzy, dobrá konzumná kvalita.
- RIVIERA: Super skorá odroda varného typu AB, ktorú môžete zbierať už za 45 až 70 dní. Hľuzy sú veľké, oválne, so žltou šupkou a bledožltou dužinou.
Skoré odrody:
- CARRERA: Veľmi skorá odroda, veľkostne a tvarovo vyrovnané hľuzy, jasná zlatožltá šupka, vysokoúrodná odroda, vhodná pre skorý zber a na pranie.
- ESMEE: Skorá odroda s červenou šupkou a žltou dužinou, ktorá vyniká vysokou úrodnosťou a odolnosťou voči chrastavitosti. Jej krásne fialové kvety dodávajú poli výnimočný vzhľad.
- MALVINA: Skorá konzumná odroda sadbových zemiakov s veľmi dobrou chuťou. Hľuzy sú oválne, šupka hladká a svetlá, očká plytké, dužina žltá.
- WEGA: je skorá, konzumná odroda, prevažne pevný varný typ B, s vynikajúcimi konzumnými vlastnosťami a vysokou úrodou WEGA má veľmi vzhľadný tvar hľuzy, je krátko oválna až oválna s hladkou jemnou šupkou, sýtožltú farbu dužiny, je vhodná pre pranie a balenie.
- ELFE: Skorá konzumná odroda s výbornou chuťou, s pevnejšou konzistenciou, veľmi vhodná aj na lúpanie a balenie (zemiak netmavne). Varný typ B. Elfe je veľmi výnosná a pre svoje vlastnosti aj dobre predajná.
- SUNITA: Vysoko úrodná, tmavožltá dužina, veľmi dobrá chuť, pekné guľatooválne hľuzy vyrovnané tvarom a veľkosťou. Dobrá skladovateľnosť, vhodná pre rôzne pestovateľské podmienky.
Poloskoré odrody:
- GEORGINA: je stredne skorá odroda s vysokou odolnosťou voči plesni zemiakovej a dobrou odolnosťou voči chrastavitosti, hrdzavitosti a černaniu dužiny.
- MOZART: Odroda s veľkými oválnymi hľuzami so svetložltou dužinou a červenou šupkou. Vhodná na konzumné účely. Veľmi dobre znáša sucho a teplo. Dobre sa skladuje.
- TALENTINE: Šalátovka - hľuzy sa nerozvárajú, vysokoúrodná odroda, atraktívna hladká a jasná šupka. Dlhooválne vyrovnané hľuzy so žltou dužinou, vysoký počet hľúz pod trsom, dlhá dormancia a dobrá skladovateľnosť.
- VICTORIA: Stredne skorá odroda s oválnymi až dlhooválnymi hľuzami so žltou šupkou, plytkými očkami a svetložltou dužinou. Victoria j veľmi vhodná na spracovanie na hranolky a konzumné účely. Varný typ B, po uvarení netmavne.
Stredne skoré odrody:
- ANNABELLE: Konzumné zemiaky vynikajúcej chuti, vhodné na šaláty - hľuzy sa nerozvárajú. Veľmi atraktívna šupka, vysoký počet hľúz pod trsom, vysoká úroda.
- CICERO: Úrodná odroda s oválnymi hľuzami so žltou šupkou a svetložltou dužinou. Výborná odolnosť proti plesni zemiakovej. Vynikajúco sa skladuje. Vhodná aj na pranie, vhodná pre bio pestovanie.
- Jelly: je neskorá odroda s výbornou vnútornou kvalitou hľúz. Pod trsom tvorí 8-12 oválnych hľúz so žltou dužinou a skvelou chuťou.
- LAURA: je stredne skorá konzumná odroda s červenou šupkou. Varný typ B. Hľuzy má oválne až dlhé s hladkou červenou šupkou s plytkými očkami. Zemiaky sú prevažne pevnej konzistencie, ľahko múčnaté so sýtožltou farbou dužiny a s príjemnou chuťou. Po uvarení netmavne.
- SORAYA: je stredne skorá konzumná odroda s predpokladom vysokých výnosov. Vďaka svojmu guľato-oválnemu až oválnemu tvaru s hladkou šupkou a plytkými očkami je to zaujímavá odroda, s výbornou vnútornou kvalitou. SORAYA má žltú farbu dužiny a vysokú stabilitu sfarbenia, preto sa odporúča ako veľmi kvalitný konzumný zemiak, ktorý je obzvlášť vhodný pre gastronomické použitie, výrobky dennej spotreby a pre spracovanie.
Neskoré odrody:
- AGRIA: Patrí medzi najžiadanejšie odrody. Odroda s oválnymi veľmi veľkými hľuzami, dužina je tmavo žltá, vysoko úrodná. Vhodná na priamu spotrebu, na výrobu hranolkov, chipsov, ale aj na bežný konzum. Agria si zachováva výbornú kvalitu konzumu až do jari, čím sa zaraďuje medzi najobľúbenejšie odrody na trhu. Dobre znáša teplo i sucho.
- DESIREE: Úrodná odroda so svetločervenými oválnymi až dlhooválnymi hľuzami a svetložltou dužinou. Dobre sa skladuje a znáša sucho.
Netradičné spôsoby pestovania zemiakov
Teraz je trendom pestovanie zemiakov v sudoch. Jeho cieľom je väčší zber - očakávame, že zemiaky vytvoria úrodu až do celého metra. Začíname pestovať hlboko v sude, postupne dosýpame pôdu a vňať rastie. Viem si to predstaviť, pokiaľ máme veľmi ťažkú pôdu, mohlo by to fungovať pod jemnou trávnou mačinou alebo pokosenou trávou. Hľuzy sa tam majú kde roztlačiť. Niekto skúša pestovanie vo vreciach a postupne pridáva pôdu. Jeho nevýhodou je, že ak by sme náhodou zobrali čierne vrece alebo niečo podobné, dochádza tam k veľkému prehrievaniu. To zastavuje rast hľúz.
Zemiaky v kuchyni
Zemiaky sa u nás konzumujú od nepamäti a stále aj predstavujú jednu z hlavných potravinových zložiek v našich jedlách. Hlavnou zložkou zemiakov je 80 % vody a zvyšný podiel tvoria sacharidy vo forme škrobu. Zastúpenie draslíka v zemiakoch je niekoľkonásobne vyššie než v akejkoľvek bežnej zelenine. Draslík je prospešný predovšetkým na udržiavanie zdravého krvného tlaku a zníženie cholesterolu. Zemiaky sa odporúča konzumovať tesne po uvarení, pretože škrob v čerstvo uvarených zemiakoch dodá telu potrebnú, ľaho stráviteľnú energiu. Konzumácia zemiakov vo veľkej miere prispieva k zdravému tráviaceho traktu a k vitalite. Prekvapivo, množstvo vlákniny obsiahnutej v zemiakoch je vyššie než v ovsených vločkách. Zemiaky sú plné antioxidantov. Medzi najpodstatnejšie patria napríklad flavonoidy alebo karoteinoidy. Zemiaky sú bohaté aj na vitamíny, ktoré by sme pri tejto zelenine netipovali.
Na to, aby sme zo zemiakov vyťažili čo najviac nutrientov, sa odporúča zemiaky zaliať mierne nad ich povrch. Naopak, za najmenej zdraviu prospešnú prípravu zemiakových jedál sa považuje práve, mnohými najobľúbenejší spôsob, vyprážanie. Varenie na pare patrí k najzdravším spôsobom prípravy zeleniny celkovo. Parením sa v zemiakoch zachová najväčšie množstvo vitamínov a udrží sa ich typická chuť.