Slobodný prístup k informáciám je základným pilierom transparentnosti verejného života a efektívnej kontroly využívania verejných zdrojov. Slovenská republika, ako právny a demokratický štát, zakotvuje právo na informácie v Ústave a v zákone č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len "infozákon"). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na prístup k informáciám v slovenskom právnom systéme, vrátane historického kontextu, aktuálnych zmien a výziev.
Historický vývoj a význam infozákona
VIA IURIS stála pri vzniku infozákona od začiatku. Boli sme členmi pracovnej skupiny pri ministerstve spravodlivosti pripravujúcej znenie zákona i jeho následné novely. K aplikácii zákona v praxi sme vydali odborný komentár. Dodnes pomáhame ľuďom v kauzách, keď sa úrady, v rozpore zo zákonom, snažia zatajiť informácie.
Pred prijatím novely infozákona bol tento zákon vzorom pre transparentnosť a otvorené vládnutie pre celý svet. Bol rozsiahly a umožňoval obyvateľom jednoduchý a rýchly prístup k informáciám. Mal priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote.
Novela infozákona a jej kontroverzné zmeny
V roku 2023 bola schválená novela infozákona, ktorá priniesla niekoľko kontroverzných zmien, predovšetkým možnosť spoplatnenia poskytovania informácií. Národná rada SR schválila 7. novembra novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa nej poskytovanie informácií cez infozákon bude môcť byť spoplatnené.
Spoplatnenie informácií
Jednou zo zmien, ktoré priniesla, bola možnosť spoplatnenia poskytovania informácií cez infozákon. Predkladatelia odôvodnili možnosť požadovať poplatok nákladmi spojenými s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií. Opozícia to kritizovala. Právnu úpravu vetoval i prezident. Parlament však jeho veto prelomil a novelu vlani v decembri opätovne prijal.
Prečítajte si tiež: Jednoduchá hubová polievka
Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. V prípade, že povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, musí to spolu s výškou úhrady oznámiť žiadateľovi v lehote do piatich pracovných dní. Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená. Žiadateľ bude môcť proti vyčísleniu úhrady podať námietku.
Predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti
Novelizovaná legislatíva prinesie tiež predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií z ôsmich na 12 pracovných dní. Predkladatelia to odôvodnili tým, že sa tak pre povinné osoby vytvorí priestor na právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí povrchnému vybavovaniu žiadostí.
Kritika novely a ústavnoprávne aspekty
Úpravu napadla na súde skupina opozičných poslancov aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Novela je účinná od 1. marca. Stoja za ňou poslanci NR SR za koaličnú SNS. Verejný ochranca práv to považuje za zásah do ústavného princípu právnej istoty. Novela realizáciu politických práv podmieňuje zaplatením úhrady, čo je neprípustné.
Ústavný súd SR rozhodol, že časť novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá umožňuje spoplatnenie poskytovania informácií, je v rozpore s ústavou. Ústavný súd (ÚS) SR potvrdil opodstatnenosť rozhodnutia prezidenta SR Petra Pellegriniho z 26. novembra minulého roka vetovať novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Podľa prezidentových slov môže tento nejasný a nezadefinovaný inštitút v praxi spôsobiť spor o tom, kedy a ako sa bude aplikovať. Vytvára sa tak podľa neho priestor na svojvoľné vyhodnocovanie žiadostí povinnými osobami a uplatňovanie dvojakého metra pri vybavovaní žiadostí občanov a realizácii práva na informácie. Prijatou novelou sa podľa prezidenta zavádza právna neistota medzi orgánmi verejnej moci pri výkone im priznanej právomoci - bez potrebných mantinelov, kedy a ako spomínaný inštitút používať. To by mohlo vyvolať množstvo nových súdnych sporov.
Prečítajte si tiež: Láhodná hubová polievka
Príklady z praxe: obmedzovanie prístupu k informáciám
V roku 2014 odmietlo ministerstvo hospodárstva sprístupniť novinárovi informácie o poskytnutí investičnej pomoci pre Duslo Šaľa, ktoré patrí do portfólia firiem Andreja Babiša.
V roku 2010 dal nový primátor mesta Trenčín spracovať právny audit mesta za 9 600 €, ale jeho výsledky odmietol občanom zverejniť. Spor sa ťahal šesť rokov. Súdy rozhodli v prospech občanov žiadajúcich zverejnenie auditu. Krajský súd v Trenčíne prvýkrát využil ustanovenie, na základe ktorého nielenže zrušil rozhodnutie mesta o nesprístupnení informácie, ale priamo uložil mestu, aby požadované informácie sprístupnil žiadateľovi. Aj Najvyšší súd rozhodol v prospech aktivistov. Vedenie mesta však ani jeden z rozsudkov nerešpektovalo a dostalo vec až do situácie, že pre nesprístupnenie správy z právneho auditu hrozila mestu Trenčín súdom nariadená exekúcia. Až vtedy audit zverejnilo.
Vplyv na verejnú kontrolu a transparentnosť
Slobodný a široký prístup verejnosti k informáciám považujeme za základ pre efektívnu kontrolu využívania verejných zdrojov a transparentnosť verejného života. To, ako je infozákon nastavený, má vplyv na to, k akým informáciám sa dostanú všetci občania, ktorí sa zaujímajú o hospodárenie ich obce či štátu.
Ďalšie právne predpisy upravujúce prístup k informáciám
Okrem infozákona upravujú prístup k informáciám aj ďalšie právne predpisy, ako napríklad:
- Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
- Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
- Zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Zákon č. 129/1996 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Problémy v samospráve: príklady z kontrolnej činnosti
HK bol povinný pri kontrolou zistených nedostatkoch vypracovať správu. HK nepredložil OZ návrh plánu kontrolnej činnosti na II. polrok 2014. Predbežná finančná kontrola nebola vykonávaná pred uzatvorením zmlúv a objednávok. Obec odpustila nájomcovi nájomné vo výške 1 200,00 eur nad rámec dohodnutých zmluvných podmienok. Obec uzavrela 25.03.2013 na základe rozhodnutia OZ zmluvu o nájme nebytových priestorov bez vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže na uzavretie nájomnej zmluvy. Kontrolovaný subjekt nevyužil svoje právo vyplývajúce zo zmluvy na skončenie nájomného vzťahu včas. Kontrolovaný subjekt uzavrel nájomnú zmluvu bez súhlasu OZ. Zásady hospodárenia neobsahovali povinné náležitosti. Jeden člen komisie nepotvrdil predmetné skutočnosti verejnému obstarávateľovi vôbec. Dvaja členovia komisie potvrdili čestným vyhlásením už pred oboznámením sa so zoznamom uchádzačov verejnému obstarávateľovi, že nenastali skutočnosti podľa zákona o verejnom obstarávaní. VZN o dani z nehnuteľností, ktoré bolo zverejnené nebolo totožné s tým, ktoré bolo schválené na zasadaní OZ. Kontrolovaný subjekt sprístupnil v zmluve aj rodné čísla kupujúcich. Úhrada dvoch preddavkových v sume 1 300,00 eur bez vopred dohodnutého písomného zmluvného vzťahu. Nesprávne zatriedenie výdavkov na výrobu odevov pre spevácky súbor a výdavkov na dopravu na dve podujatia. Nesprávne vyčíslenie výsledku rozpočtového hospodárenia v sume 85 343,58 eur. Obec nevypracovala k 30.06.2014 monitorovaciu správu. Obec vykonala dve úpravy rozpočtu v sume 112 296,00 eur bez ich schválenia OZ. Výdavky rozpočtu boli alokované do 12 programov, ktoré neobsahovali zámery a ciele. rekonštrukciu VOS zrealizoval v skutočnosti subdodávateľ a nie zhotoviteľ podľa zmluvy o dielo. Zadanie celého diela ako subdodávky sa podľa zmluvy o dielo považovalo za podstatné porušenie zmluvy zhotoviteľom. Obec v tomto prípade nevyužila oprávnenie okamžite od zmluvy odstúpiť a tiež nevyužila právo uplatniť si zmluvnú pokutu vo výške 5,00 % zo zmluvnej ceny za dielo, čím nekonala v súlade zo zákonom o majetku obcí. Obec nemala vypracovaný plán údržby a opráv VOS, čím nebol určený harmonogram údržby VOS, čo by mohlo zvýšiť riziko jeho znehodnotenia. Záznamy o výsledku následných finančných kontrol neobsahovali správny dátum vyhotovenia. Obec neprerokovala návrh záverečného účtu najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka. Návrh plánu kontrolnej činnosti nebol zverejnený spôsobom v obci obvyklým najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve. Obec vykonala v ôsmich prípadoch predbežnú finančnú kontrolu po zrealizovaní finančnej operácie. Obec ako spravodajská jednotka neposkytla vo finančných výkazoch FIN 1-04 v časti príjmy za schválený rozpočet k 30.06.2010, k 30.09.2010 a k 31.12.2010 pravdivé údaje požadované na štatistické zisťovanie. Obec v daňových príjmoch roka 2010 neuplatnila v zostavenom rozpočte správnu rozpočtovú klasifikáciu v položke 111.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť poľskú hubovú polievku
Príklad: diaľnica D1 Turany - Hubová
Národná diaľničná spoločnosť v pondelok vyhlásila verejné obstarávanie na chýbajúci úsek diaľnice D1 Turany - Hubová. Predpokladaná cena diela je 1,473 miliardy eur. Na pondelkovej tlačovej konferencii to povedal minister dopravy Jozef Ráž. Dúfam a verím, že toto verejné obstarávanie prebehne hladko, a teda v zákonných lehotách, a nebude predmetom mnohých odvolávaní a blokovaní, ako to často na Slovensku vidíme,“ povedal Jozef Ráž.
Na stavbu je vydané osvedčenie o strategickej investícii. Minister verí, že zákon pomôže tomuto verejného obstarávaniu, následne aj majetkovo-právnemu vysporiadaniu a povoľovacím procesom. Podľa informácií zverejnených vo vestníku verejného obstarávania by mala výstavba trvať sedem rokov.
Podľa generálneho riaditeľa NDS Filipa Macháčka sa vyhlásením verejného obstarávania dokončenie diaľnice do Košíc pohlo o významný krok dopredu. Národná diaľničná spoločnosť nastavila procesy tak, aby sme sa dokázali vysporiadať hádam so všetkým, čo pripraví proces verejného obstarávania, a že sa nám podarí tento úsek dostať do života,“ uviedol Filip Macháček.
Úsek Turany - Hubová považuje šéf diaľničiarov za mimoriadne významný pri prepojení východu a západu Slovenska. Keď sa podarí tento úsek dokončiť a bude diaľnica medzi Bratislavou a Košicami spojená, tak si odľahčíme aj Donovaly, Čertovicu, takisto južnú trasu,“ dodal Filip Macháček.
Pri výstavbe chýbajúceho, približne 14-kilometrového úseku sa ráta s dvomi tunelmi s celkovou dĺžkou takmer 8,5 kilometrov. Predpokladaná hodnota zákazky je 1,473 miliardy eur bez dane z pridanej hodnoty. Analytici vyhodnotili projekt D1 Turany - Hubová. Vláda tvrdí, že diaľnicu do Košíc dokončí skôr.
Úloha mimovládnych organizácií
Mimovládne organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní transparentnosti a prístupu k informáciám. VIA IURIS sa dlhodobo snaží aj o presadenie čo najširšieho prístupu verejnosti k súdnemu konaniu pri ochrane životného prostredia. Z tohto hľadiska bolo mimoriadne dôležité schválenie správneho súdneho poriadku, ktorý upravuje procesné otázky v konaní pred súdom, ak je žalobou napadnuté nezákonné rozhodnutie úradu. Verejnosť v ňom má jednoznačne garantovaný prístup k súdu vo veciach ochrany životného prostredia. Každý z nás môže prispieť k tomu, aby sme na Slovensku mali kvalitné zákony. Aj vďaka našim aktivitám bol v roku 2015 prijatý Zákon o tvorbe právnych predpisov, ktorý jednoznačne garantuje verejnosti možnosť zapájať sa do tvorby zákonov a iných právnych predpisov. Zakotvenie dostatočných práv verejnosti na účasť na tvorbe právnych predpisov do zákonnej úpravy bolo podstatou hromadných pripomienok, ktoré k návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov podala VIA IURIS a ďalší predstavitelia verejnosti. Dosiahli sme, že do textu zákona bola vložená povinnosť verejného pripomienkového konania ku každému návrhu zákona predkladaného vládou.
Zmeny v stavebnom zákone
Nový prelomový stavebný zákon bude platiť až o rok, treba ho ešte vylepšiť. Vláda však pripravuje iné výrazné zmeny, ktoré majú urýchľovať výstavbu. Nový stavebný zákon, ktorý pripravila bývalá vládna koalícia, sa o rok odkladá. Prelomové zmeny, ktoré majú urýchliť vydávanie stavebných povolení, majú platiť až budúci rok v apríli. Do budúceho roka chce ministerstvo dopravy zákon dopracovať. Pre veľkú reformu stále chýba napríklad informačný systém či vykonávacie vyhlášky. Ďalší opoziční politici sa zdržali, proti boli viacerí poslanci SaS.
Vládna koalícia chystá iné zásadné zmeny, ktoré majú urýchliť výstavbu. Progresívne Slovensko kombináciu pripravovanej legislatívy nazýva vládnym stavebným valcom. Kritizuje napríklad pripravovanú novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podľa poslankyne PS Tamary Stohlovej môže táto zmena obmedziť prístup občanov k informáciám, ale aj k rozhodovaniu o tom, aká výstavba či investícia sa bude robiť v ich okolí.