Dôvody, prečo sa rozhodnúť nejesť mäso, sú rozsiahle a presahujú rámec bežných argumentov, ako sú etické dôvody, averzia k chuti alebo snaha vyhnúť sa utrpeniu zvierat. Vegetariánstvo sa stáva nielen otázkou morálky, ale aj dôležitým aspektom ekológie, ktorá je v súčasnom svete čoraz viac zdôrazňovaná.
Mäso a Jeho Miesto v Evolúcii a Súčasnosti
Mäso samo o sebe nemusí byť nevyhnutne zlé. Práve vďaka jeho konzumácii sa ľudstvo vyvinulo do najinteligentnejšieho druhu na Zemi. Problémom je jeho nadmerná spotreba a často nezdravé spôsoby prípravy.
Ekologická Stopa Produkcie Mäsa
Ročne je pre potreby ľudskej spotreby spracovaných približne 10 miliárd zvierat po celom svete. Toto číslo prevyšuje celkovú svetovú populáciu. Produkcia mäsa má rozsiahle vedľajšie účinky na životné prostredie. Na výrobu jedného kilogramu mäsa sa spotrebuje od 5 000 litrov vody (kuracie) až po 15 000 litrov vody (hovädzie). V rozvinutých krajinách sa až 40 % poľnohospodárskych plodín využíva na kŕmenie hospodárskych zvierat, pričom na každú kalóriu výsledného produktu sa do zvieraťa "investuje" približne 23 kalórií. Samotné spracovanie mäsa si vyžaduje chemické procesy, ktoré produkujú viac skleníkových plynov ako všetky motorové vozidlá a lietadlá dohromady. Preto sa zdá logické, že snahy o zníženie emisií a negatívneho dopadu na životné prostredie by mali zahŕňať aj zníženie produkcie mäsa.
Laboratórne Kultivované Mäso ako Alternatíva
V súčasnosti sa pozornosť upriamuje na spoločnosti, ako je napríklad Memphis Meats zo San Francisca, ktoré kultivujú mäso v laboratóriách z malého množstva buniek odobratých zo skutočných zvierat. Na produkciu jednej kalórie mäsa spotrebujú len približne 3 kalórie. Výsledný produkt neobsahuje hnojivá, hormóny, antibiotiká, patogény ani kontaminačné materiály, čo sa o bežnom mäse nedá vždy povedať. Laboratórne kultivované mäso sľubuje rovnakú chuť a výrazne znížený dopad na zdravie a životné prostredie. Spoločnosť vyvinula hovädzie, bravčové a hydinové alternatívy, z ktorých dokáže vytvoriť klobásy, mäso do hamburgerov, hot dogov a mäsové guľôčky do špagiet. V spolupráci so šéfkuchárom sa im podarilo pripraviť jedlá, ktoré sú chuťovo nerozoznateľné od bežného mäsa. Produkty Memphis Meats by mali byť dostupné v obchodoch v priebehu piatich rokov. Hoci budú spočiatku drahšie ako bežné mäso, CEO a spoluzakladateľ Uma Valeti predpokladá, že podobná produkcia dokáže v budúcnosti nahradiť dnešné rozsiahle spracovanie mäsa. Zjednodušenie zdĺhavého procesu žatvy, chovu a spracovania by bolo výhodné z hľadiska ekológie, financií a času. Zároveň by sa mohol klásť väčší dôraz na dôstojné podmienky chovu menšieho počtu zvierat.
Kontroverzie a Osobný Prístup k Spotrebe Mäsa
Napriek potenciálu laboratórne kultivovaného mäsa, bežný človek nemá priamy prehľad o procese výroby a nevie posúdiť jeho skutočný vplyv na zdravie. Mäso je citlivá téma, ktorá často prerastá do výživovej politiky. Jedna skupina ľudí ho považuje za nezdravé a neetické, zatiaľ čo druhá vyzdvihuje jeho chuť, výživovú hodnotu a gastronomické využitie. Mnohí ľudia majú presvedčenia, ktoré prerastajú až do politiky.
Prečítajte si tiež: Ako správne zavárať džem: Trik s prevrátením
Hľadanie Rovnováhy a Individuálny Prístup
Dôležité je pristupovať k problematike konzumácie mäsa logicky a kriticky. Dá sa žiť zdravo s mäsom aj bez neho. Rozhodujúce je, čo je efektívnejšie a reálne aplikovateľnejšie pre daný životný štýl. Treba byť sebakritický a uvedomiť si, že konzumácia mäsa v kombinácii s nezdravými potravinami, ako je chlieb, pečivo, pivo, cestoviny alebo hranolky, nie je zdravá. Nemá zmysel počúvať jednosmerné názory plné ega a snahy o dokázanie vlastnej autority. Aj keď som osobne fanúšik individualizovaného PALEO, musím uznať, že žiť zdravo a vitálne sa dá aj čisto na vegetariánskej strave. Samozrejme, vyžaduje si to detailnú individualizáciu, špeciálne výživové doplnky a silné presvedčenie. Ak má človek prijať komplet zdravé kalórie, môže to byť aj drahšie pre celé životné prostredie. Nákladovosť stravy je viac otázkou optimalizácie funkcie ako jej maximalizácie. Vegetariánsky a možno aj vegánsky obed raz za čas nezaškodí. Každý musí byť zodpovedný za svoje rozhodnutia. Nemá zmysel vypisovať štúdie a dokazovať si jedinú pravdu. Namiesto toho je dôležité uvedomiť si, že kvalita kalórií je dôležitejšia ako kvantita a brať jedlo ako investíciu a dôležitú informáciu pre telo. Potom nemusíte riešiť, na čo prišli vedci a ktorá jediná potravina je zázračná, alebo naopak potravina ohrozujúca zdravie.
Zlepšenie Životného Štýlu a Hodnoty
Ľudia sa často zľaknú zlepšovania životosprávy, pretože ich hneď napadne slovo "obmedzovanie", "nedostatok" alebo "obeta". Jednoducho nestojí za to obetovať pôžitky a radšej si povieme, že telo má ísť do hrobu zhumpľované. Môžeme jesť mäso a byť zdraví, rovnako ako sa môžeme rozhodnúť, že jesť mäso nechceme, a je to v poriadku. Úspech bude závisieť od našich hodnôt. Je dôležité zamyslieť sa nad tým, koho podporíme kúpou mäsa (korporácia vs. farmár, Slovensko vs. zahraničie), neprejedať sa, vnímať adekvátne množstvo a reálnu sýtosť. Je dôležité informovať a inšpirovať svoje okolie a snažiť sa motivovať pre kvalitu, nové návyky a recepty pre lepšiu životosprávu.
Kvalita vs. Kvantita a Lokálna Produkcia
Je potrebné uznať, že sa na Slovensku zbytočne prepchávame nekvalitným mäsom. Dopyt tu je a aj preto stále nájdete poľské kurčatá a rôzne spracované komerčné mäsové výrobky v supermarketoch. Na druhej strane si nemyslím, že riešenie je v generálnom odmietaní mäsa. Ak sa totiž investigatívni novinári a vedci zamysleli nad reálnym fungovaním ekosystému, tak sa prekvapujúco prišlo na to, že vegetariánska strava je rovnako náročná pre životné prostredie ako mäsová, ba často aj viac. Ak totiž nejete mäso, či syry tak potrebujete zjesť oveľa viac zeleniny, strukovín, klíčkov, semien, rias, tofu a podobných záležitostí pre kompletnú výživu. Z tohto pohľadu je pre mňa lokálne a poctivo chované mäso efektívnejšia voľba. Navyše mi super chutí a už aj v menšom množstve získam super výživu, stačí mi k tomu zelenina, dobrý tuk. Dôležitá je správna úprava mäsa. Aj keď si totiž kúpite najlepší argentínsky steak a spečiete ho do čierna na ohni, vypražíte v rastlinnom oleji, tak ste to dobabrali. Možností je veľa od dusenia cez varenie, až po zdravé grilovanie. Hlavne, nezabudnite si dať k mäsu najviac zeleninu a naozaj len minimum pečiva, či ďalších zdrojov problematických sacharidov.
Zvyšovanie Spotreby Mäsa a Hľadanie Alternatív
Priemerný človek zje za život takmer 7500 zvierat. Nejesť mäso je ekologickejšie, etickejšie a morálnejšie. Veľa ľudí sa však bojí celého procesu - bez šunky na raňajky či kuraťa v nedeľu si nevie predstaviť svoj život. Zároveň internetom či medzi ľuďmi kolujú rôzne fámy o tom, že bielkovinové náhrady mäsa či samotná vegetariánska strava je drahšia, ako mäsitá. Spotreba mäsa sa v našom jedálničku stále zvyšuje. Naši starí rodičia jedli mäso len raz do týždňa, bolo to väčšinou v nedeľu alebo ho jedli počas nejakej výnimočnej príležitosti či sviatkov.
Osobná Skúsenosť s Prechodom na Bezmäsitú Stravu
Osobná skúsenosť s prechodom na bezmäsitú stravu môže byť veľmi pozitívna. Počas dvojmesačnej stáže v Portugalsku, som sa rozhodla obmedziť v strave mäso. Postupne som si začala vyhľadávať rôzne informácie o tom, ako mäso škodí ľudskému zdraviu. Vedel si napríklad, že Svetová zdravotnícka organizácia označila spracované výrobky z mäsa ako saláma, šunka, klobásy alebo párky do karcinogénnej skupiny číslo jedna? Počas stáže som sa cítila ľahšie a mala som na všetko viac energie. V Lisabone som dokonca objavila vegánsku reštauráciu, do ktorej som postupne začala chodiť na obedy. Následne som sa pokúšala tieto obedy napodobniť a začala som si variť aj na intráku, kde som bývala. Prikladala som stále väčšiu váhu tomu čo jem, ako jem a kedy jem. Začala som do stravy pridávať viac zeleniny, ovocia a už v Portugalsku som si kúpila vitamín B12, ktorý by vegetariáni ale aj vegáni mali zaradiť do jedálnička vo forme doplnku stravy. Po tejto dvojmesačnej stáži som sa cítila naozaj omnoho lepšie, ľahšie a dokonca sa mi zlepšia aj pleť.
Prečítajte si tiež: Benefity cestovín z červenej šošovice
Mýty o Vegetariánskej Strave
Často sa o vegetariánskej strave hovorí ako o strave, ktorá je príliš drahá. To však nie je pravda. Neviem kde tento mýtus vznikol, keďže je vo všeobecnosti známe skôr to, že mäso je drahšie než ovocie, zelenina či nákup strukovín. Áno, často obedové menu vo vegánskej alebo vegetariánskej reštaurácii je drahšie ako v tej bežnej, ale ani ja sa nechodím každý deň stravovať do reštaurácie. Niekedy si dám na obed, či večeru len tofu so zeleninou a to teda drahé určite nie je. Ďalší častý mýtus, s ktorým som sa stretla je, že byť vegetariánom je náročné a nepraktické. Áno, možno kedysi to tak bolo ale teraz existuje naozaj veľa vegetariánskych a vegánskych alternatív, či náhrad. Rovnako tak príprava vegetariánskych jedál nie je časovo ani inak náročná. Napríklad také moje obľúbené tofu s kari si viem uvariť za 20 minút. Od ľudí tiež často počúvam, že my vegetariáni jeme len zeleninu, ryžu, či zemiaky - nie, to tiež nie je pravda, naša strava je bohatá, chutná a často veľmi rozmanitá. Medzi moje obľúbené náhrady mäsa patrí tofu, tempeh a robi plátky. Všetky tieto rastlinné náhrady mäsa vieš veľmi rýchlo nájsť aj v supermarkete. Na raňajky väčšinou jem kaše s ovocím, málokedy sa mi stane, že si dám niečo iné.
Tipy pre Prechod na Bezmäsitú Stravu
V prvom rade nebuď na seba priveľmi prísny, skús najprv obmedziť mäso v jedálničku, veď aj naši starí rodičia ho jedli maximálne dvakrát do týždňa. Ak sa ti podarí obmedziť toto mäso, začni postupne pridávať do stravy viac zeleniny a strukovín. Uvidíš, že po čase ti mäso prestane aj chýbať. Ak chceš skúsiť život bez mäsa, rovnako tak ti odporúčam sledovať na sociálnych sieťach profily ako Surová dcérka, či iniciatívu Jem pre Zem. Myslím si, že každý z nás by sa mal aspoň trochu snažiť obmedziť spotrebu mäsa vo svojom jedálničku. V roku 1961 priemerný človek spotreboval 23 kg mäsa za rok, v roku 2014 to bolo neuveriteľných 43 kg mäsa za rok a táto spotreba stále narastá. Rovnako to je aj na Slovensku. Vedel si o tom, že na výrobu 1 kg hovädzieho mäsa sa spotrebuje cez 15 000 litrov vody? Svetová meteorologická organizácia dlhodobo varuje, že v roku 2050 budú miliardy ľudí čeliť nedostatku vody. Živočíšna výroba naozaj plytvá zdrojmi ktoré budeme v skutočnosti fakt potrebovať. Každý z nás už hádam vie, že živočíšna výroba škodí životnému prostrediu, prispieva ku odlesňovaniu, porušuje práva zvierat, rovnako tak škodí aj ľudskému zdraviu. Myslím si, že každý z nás môže byť súčasťou zmeny a aspoň tú spotrebu mäsa v nejakej miere obmedziť. Ak ťa moje argumenty nepresvedčili o tom, prečo začať tak si skús pozrieť dokument Forks Over Knives, Dominion alebo Cowspiracy. Ak nevieš kde alebo ako začať, ako som už spomínala, iniciatíva Jem pre zem ponúka rôzne zaujímavé spôsoby ako začať s vegánskou alebo vegetariánskou stravou.
Rôzne Formy Vegetariánstva a Ich Benefity
Vegetariánstvo rozdeľuje ľudí na dva tábory. Na jednej strane stoja tí, ktorí ho považujú za najzdravší spôsob stravovania. Na druhom brehu naopak panuje názor, že tento stravovací smer ide ruku v ruke so zdravotnými problémami. Pri vegetariánskej strave sa totiž naozaj môže stať, že nám budú chýbať napríklad niektoré vitamíny a to zvýši riziko zdravotných problémov. Zároveň však dobre zostavená vegetariánska strava môže byť pre naše zdravie aj prospešná. Vegetariánstvo je stravovací smer, pri ktorom sú zo stravy vyradené niektoré skupiny živočíšnych potravín. Väčšina vegetariánov vyraďuje mäso, ale môžu sa k tomu pridať aj vajcia, ryby či mliečne výrobky.
Rôzne Formy Vegetariánstva:
- Semivegetariánstvo (flexitariánstvo): Ide o najmenej striktnú formu vegetariánstva.
- Pescateriánstvo: Po semivegetariánstve sa jedná o druhú najmenej obmedzujúcu formu vegetariánstva.
- Lakto - ovo vegetariánstvo: Ľudia, ktorí dodržujú tento stravovací smer vyraďujú mäso a ryby, ale majú v jedálničku ponechané vajcia a mliečne výrobky.
- Ovo - vegetariánstvo: V tomto prípade je jedálniček už výrazne obmedzenejší. Títo vegetariáni totiž zo živočíšnych potravín jedia iba vajcia.
- Vegánstvo: Jedálniček vegána neobsahuje žiadne živočíšne potraviny.
- RAW strava (vegánstvo): V tomto prípade sú z jedálnička vylúčené nielen všetky živočíšne produkty, ale aj všetky tepelne spracované potraviny nad 48 °C. RAW strava tak obsahuje najmä surové potraviny, ako je zelenina, ovocie, orechy, semená či naklíčené strukoviny a obilniny.
Mnohé organizácie sa zhodujú na tom, že správne zostavená vegetariánska strava dokáže pokryť všetky výživové potreby nášho organizmu a má navyše mnoho zdravotných benefitov. Tento názor podporuje napríklad WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) alebo americká Academy of Nutrition and Dietetics. Treba však pripomenúť, že sa to týka správne zloženého vegetariánskeho jedálnička. Zdravotné benefity, ako napríklad znížené riziko vysokého tlaku či cholesterolu, má vegetariánska strava s dostatočným obsahom zeleniny a ovocia, celozrnných výrobkov, strukovín, orechov a semien a ďalších čo najmenej priemyselne spracovaných potravín. Nie každá potravina, ktorá je vegetariánska, je totiž automaticky aj zdravá. Príkladom môže byť taký vyprážaný syr s hranolkami, ktorý si môže dopriať veľká časť vegetariánov. Čokolády, chipsy, sladené nápoje či poctivé zákusky majú tiež vegetariánske zloženie. Každá z foriem vegetariánstva má vzhľadom k svojmu zloženiu iné benefity a riziká. Dnes sa však budeme venovať tej najčastejšej forme - lakto - ovo vegetariánstvu.
Potenciálne Zdravotné Benefity Vegetariánskej Stravy
- Podpora Kardiovaskulárneho Zdravia: V rôznych štúdií sa môžeme opakovane dočítať, že vegetariánska strava pozitívne ovplyvňuje naše kardiovaskulárne zdravie a súvisí s nižším výskytom ochorení srdca a ciev. Z výskumu (tzv. EPIC Oxford Study), ktorý niekoľko rokov sledoval zdravotný stav 65 000 ľudí vyplynulo, že po 18 rokoch pozorovania mali vegetariáni o 23 % nižšie riziko vzniku ischemickej srdcovej choroby (nedokrvenosť srdcového svalu)v porovnaní s tými, ktorí jedli mäso. Vegetariánska strava sa totiž svojim zložením podieľa na kontrole viacerých základných ukazovateľov nášho srdcového zdravia. Pomáha napríklad s udržaním optimálnej hladiny cholesterolu, krvného tlaku či telesnej hmotnosti. Pomáha udržiavať optimálnu telesnú hmotnosť, ktorá je dôležitá pre udržanie zdravého a výkonného srdca. Vďaka prevahe rastlinných potravín obsahuje totiž dobre zložená vegetariánska strava dostatok vlákniny, ktorá pomáha kvalitne zasýtiť a tak ovplyvňovať množstvo prijatej potravy. Vláknina sa nachádza v celozrnných produktoch, strukovinách, zelenine, ovocí či orechoch a semenách. Vegetariáni majú zároveň lepšiu kontrolu nad hladinou krvého cukru (glykémie). Tu sa tiež prejavuje vplyv vlákniny, ktorá pomáha spomaliť vstrebávanie cukru do krvi. Okrem toho táto živina tiež pomáha znížiť hladinu cholesterolu.
- Zníženie Rizika Vzniku Cukrovky 2. typu: Cukrovka 2. typu (diabetes mellitus 2.typu) sa častokrát vyskytuje spoločne so zvýšeným krvným tlakom, obezitou či nezdravými hladinami lipidov v krvi. Človek, ktorý trpí všetkými týmito ochoreniami, má tzv. metabolický syndróm. A podobne, ako môže vegetariánska strava pomôcť znížiť riziko vysokého tlaku či upraviť hladinu cholesterolu, môže pravdepodobne znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu, prípadne pomôcť udržať na uzde už rozvinuté ochorenie. V spomínanej EPIC Oxford Study sa ukázalo, že riziko cukrovky 2. typu bolo u vegetariánov o 35 % nižšie ako u ľudí konzumujúcich bežnú stravu. Vegetariáni majú typicky zdravú telesnú hmotnosť, ktorá je zároveň spojená s nižším rizikom cukrovky 2. typu. Je to tým, že prispieva k lepšej citlivosti na inzulín, ktorý tak môže kvalitne plniť svoju úlohu a udržiavať zdravú hladinu cukru v krvi (glykémiu). Stabilnejšie hladiny glykémie majú vegetariáni aj vďaka vláknine (v zelenine, celozrnných obilninách a ďalších rastlinných potravinách).Tá totiž spomaľuje vstrebávanie cukru do krvi a udržuje nižšiu hladinu cukru v krvi po jedle.
- Zníženie Rizika Vzniku Nádorových Ochorení: Zdá sa, že vegetariánske stravovanie má tiež vplyv na zníženie rizika vzniku nádorových ochorení. Z EPIC Oxford Study vyplynulo, že vegetariáni mali o 10 % nižšie riziko akékoľvek nádorového ochorenia v porovnaní s ľuďmi, ktorí pravidelne konzumovali mäso. Zo všetkých typov nádorov vynikali tie, ktoré postihujú tráviaci trakt. U rakoviny žalúdka sa ukázalo dokonca o 62 % menšie riziko u vegetariánov a u nádoru hrubého čreva to bolo o 25 % nižšie v porovnaní s ľudmi konzumujúcimi mäso. Strava bohatá na vlákninu pravdepodobne chráni pred vznikom nádoru hrubého čreva. Vláknina na seba totiž dokáže naviazať škodlivé a karcinogénne látky prijaté potravou či vytvorené v rámci metabolizmu a zabrániť ich vstrebávaniu a pôsobeniu na stenu tráviaceho traktu. Preto je výhodná strava bohatá na celozrnné produkty, strukoviny či zeleninu a ovocie. Vegetariánska strava môže mať ochranný účinok na črevnú stenu, a to vďaka obsahu rozpustnej vlákniny zastúpenej najmä v ovocí a zelenine. Tá slúži ako prebiotikum a je tak potravou pre prospešné baktérie v hrubom čreve. Tie môžu vďaka nej produkovať látky (mastné kyseliny s krátkym reťazcom), ktoré vyživujú bunky črevnej sliznice. Ochranu pred oxidačným stresom poskytujú telu vitamíny a iné látky s antioxidačným účinkom, na ktoré je rastlinná strava bohatá. Antioxidanty totiž bojujú s voľnými radikálmi, ktoré sa môžu podieľať na vzniku nádorových ochorení. Samotné vylúčenie mäsa a mäsových výrobkov z jedálničku je tiež pravdepodobne ochranou pred nádorovými ochoreniami. Konzumácia červeného mäsa a najmä spracovaného mäsa je totiž považovaná za rizikový faktor vzniku niektorých nádorov. Práve tie priemyselne spracované mäsové výrobky ako klobásy, salámy či párky sú však najrizikovejšie. Z jednej štúdie vyplynulo, že konzumácia každých 50 g spracovaného mäsa denne je spojená so zvýšením rizika kolorektálneho karcinómu o 18 % a nádoru hrubého čreva o 23 %. Aj to je však možné vyvážiť ostatnými potravinami v jedálničku.
- Nižšia Telesná Hmotnosť a BMI: Vegetariánska strava pravdepodobne súvisí aj s nižšou telesnou hmotnosťou a nižšou hodnotou BMI (Body Mass Index). Výsledky štúdie, ktorá sledovala takmer 40 000 žien, hovoria o tom, že výskyt nadváhy a obezity bol na úrovni 40 % u tých žien, ktoré konzumovali zmiešanú stravu a 25 % u žien na vegetariánskej strave (konkrétne lakto-ovo vegetariánstvo). Vláknina tiež pomáha znižovať absorpciu cukru a tuku z tráviaceho traktu do krvi. Vegetariánska strava obsahuje obmedzené množstvo živočíšneho tuku. Správne zostavený jedálniček vegetariána obsahuje veľké množstvo potravín, ktoré majú pomerne nízku energetickú hodnotu, ale zároveň môžu pomôcť kvalitne zasýtiť a predchádzať hladu. Ide o potraviny s tzv. Stále však platí, že chudnutie je úspešné jedine vtedy, keď je telo v kalorickom deficite.
- Pozitívny Vplyv na Životné Prostredie: Motiváciou k prechodu na vegetariánsku stravu nie sú vždy jej zdravotné benefity, ale práve jej výhody, ktoré súvisia s vplyvom na životné prostredie. Emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú zo živočíšnej produkcie, sú jej najčastejšie spomínaným negatívom.Zvyšovanie ich množstva v atmosfére totiž urýchľuje globálne otepľovanie. V Európskej únii však pochádzaaž 17 % celkových emisií zo živočíšnej produkcie. Pre porovnanie, ročne to predstavuje väčšie množstvo emisií, ako vyprodukujú všetky autá a dodávky v EÚ (údaje pochádzajú z roku 2018). Globálne tvorí živočíšna produkcia až 72 - 78 % všetkých emisií, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva. Živočíšna výroba zároveň využíva obrovské množstvo svetovej pôdy. Dokonca zaberá až 71 % celkovej poľnohospodárskej plochy. Taká veľká spotreba ide ruku v ruke s odlesňovaním. Lesy tak nahrádzajú polia s pestovanými plodinami, ktoré slúžia ako krmivo pre poľnohospodárske zvieratá. Napriek tomu, že za výrobou živošíčnych potravín stojí tak veľké množstvo emisií či využitej pôdy, živočíšne potraviny poskytujú populácii iba 18 % celkového energetického príjmu. Zvyšok energie dodáva rastlinná strava. Na rozdiel od živočíšnej produkcie je tá rastlinná šetrnejšia k životnému prostrediu. Napríklad produkcia rastlinných potravín určených pre ľudskú spotrebu (teda nie ako krmivo pre poľnohospodárske zvieratá) tvorí iba zhruba tretinu emisií v porovnaní so živočíšnou výrobou. Posun k stravovaniu s vyšším obsahom rastlinných potravín tak môže mať pozitívne environmentálne dopady. Vedci v jednej štúdii odhadli, že ak by sa výživa svetovej populácie zmenila a bola založená najmä na rastlinných potravinách, produkcia emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva by sa mohla znížiť až o cca 56 %. Navyše je pravdepodobne treba počítať s tým, že skôr či neskôr budeme musieť svoje stravovacie návyky zmeniť a zefektívniť. Svetová populácia totiž stále rastie a preto bude dôležité prísť na to, ako uživiť tak veľkú masu ľudí. Aj s týmto cieľom vznikla napríklad tzv. Planetary Health Diet, ktorá takýto spôsob stravovania navrhuje.
- Etické a Morálne Aspekty: Rovnako ako spomínaný vplyv na životné prostredie, aj tá etická a morálna stránka vegetariánstva môže byť pre mnohých silným argumentom, prečo prejsť na rastlinnú stravu. Mnohí vegetariáni odmietajú spôsob súčasného chovu zvierat a praktiky, ktoré stoja za produkciou živočíšnych potravín. Morálne a environmentálne argumenty sa častokrát objavujú spoločne a zdá sa, že práve oni sú tou najsilnejšou motiváciou k prechodu na vegetariánstvo. Ukazuje sa totiž, že vegetariáni s týmto presvedčením sú najviac odhodlaní vegetariánsku stravu dodržiavať dlhodobo.
#
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa