Zemiaky (Solanum tuberosum L.) sú jednou z najdôležitejších plodín na svete, a štvrtou najdôležitejšou po pšenici, ryži a kukurici. Vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Rastlina známa ako ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) patrí do čeľade ľuľkovitých a pestuje sa po celom svete v stovkách odrôd. Zemiaky (Solanum tuberosum L.) patria medzi základné potraviny a sú obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Ich pestovanie je nenáročné a pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých krokov môžete dosiahnuť bohatú a kvalitnú úrodu. Pre dosiahnutie bohatej úrody je dôležité poznať správny termín výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zálievky a výživu rastlín. Tento článok ponúka prehľad odborných odporúčaní pre efektívne pestovanie zemiakov, vrátane ekologických alternatív hnojenia ako je frass (hmyzie hnojivo).
Rozdelenie zemiakov podľa doby dozrievania
Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby.
- Raný zemiak - Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť. Rané odrody zemiakov vieme dopestovať už za 90 dní, čo sú tri mesiace od výsadby.
- Poloneskorý zemiak - Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
- Neskorý zemiak - Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime. Na rozdiel od tých neskorých, kde sa uvádza 140 - 150 dní od výsadby.
- Farebné zemiaky - Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok. Dnes vieme pestovať fialové zemiaky, s dužinou ružovo-červenou, šupka fialová, dužina fialová. Odrôd je niekoľko a ich pozitívom je, že obsahujú viac antioxidantov či karotenoidov.
Výber správnej odrody
Pred nákupom sadbových zemiakov si musíme vybrať tú pravú odrodu pre seba. Existujú rôzne farby, štyri varné typy, skoré a neskoré odrody. Dôležité je vegetačné obdobie - za ako dlho ich dopestujeme.
- Superskoré odrody: môžete zbierať už koncom mája, a výhodou je aj to, že ich viete sadiť dvakrát za sezónu - po pozbieraní skorších rastlín ako napr. hrach, na zvyknutý voľný priestor môžete sadiť zemiaky až do konca júna. Tie už môžete nechať na zimné uskladnenie, týmto spôsobom budete mať čerstvé konzumné zemiaky celú sezónu.
- Stredne skoré až stredne neskoré odrody: Keď si želáte dobre skladovateľné zemiaky. Tieto odrody zbierate až na jeseň, uskladňujú sa v pivnici.
Varné typy zemiakov
Ako sa zorientovať pri kúpe zemiakov v obchode? Často tam vidíme označenia A, B, C, D a ďalšie rôzne odrody typu fialové alebo baby zemiaky. Čo sa týka varných typov, zvyčajne sú označované ako A, B, C. Typ D sa málokedy vyskytuje v obchodoch, lebo sa používa skôr na výrobu liehu.
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Po uvarení zostávajú zemiaky tvrdé, preto ich využívame hlavne do šalátov, na hranolky alebo možno ako príloha.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Skupina B sú hlavne prílohové zemiaky. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Typické tým, že sú po uvarení veľmi múčne a rozpadávajú sa. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. Keby ich chceme pretlačiť cez sitko, rozpadnú sa pomaly až na kašu. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Baby zemiaky sú zberané nezrelé. V tomto prípade nezrelé neznamená nejedlé, ale že majú veľmi jemnú šupku a sú určené na spracovanie a varenie v šupke. Nemusíme ich lúpať, bolo by to aj veľmi prácne.
Prečítajte si tiež: Ako správne zavárať džem: Trik s prevrátením
Výsadba zemiakov
Pri výsadbe zemiakov si je potrebné uvedomiť, že ide o teplomilné rastliny čo ovplyvňuje aj obdobie kedy sadíme zemiaky. Hoci zemiaky znesú mierny chlad, ideálny čas výsadby je od marca do mája, podľa konkrétnej odrody. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré), pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky väčšinou až v auguste. Koncom marca a v apríli vysádzame zemiaky na juhu Slovenska. Väčšinou sa však uvádza polovica apríla. Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch.
Príprava sadbových zemiakov
Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu. Toto nie je odporúčaný postup. Nevieme, z akého poľa zemiak bol, alebo či neobsahuje vírusy. Často ich na zemiaku ani nevidíme, a aj keď nemusia byť pre nás nebezpečné, môžu poškodzovať napríklad vňať. Odporúčaný postup je kúpa certifikovanej sadby. Táto sadba by mala byť kontrolovaná na výskyt najhorších vírusov a chorôb. Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Pred výsadbou je vhodné nechať hľuzy predklíčiť na svetle 2-4 týždne, čím sa urýchli rast a zlepší kvalita výhonkov. Pred výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm. Asi o 2 až 3 týždne urýchlime zber v porovnaní s výsadbou nepredklíčených zemiakov. Buď sa nám podarí kúpiť predpestovanú sadbu s cieľom dosiahnuť 1 - 2 cm klíčky, ktoré sú pomerne hrubé a vitálne. Alebo pokiaľ máme sadbové zemiaky v pivnici, tak zhruba 2 - 3 týždne pred plánovanou sadbou ich vytiahneme z pivnice a dáme na svetlo do tepla (asi okolo 10 °C). Približne v prvej polovici marca by ste mali hľuzy ukladať tak, aby očkami smerovali nahor. V svetlej miestnosti s teplotou okolo 14°C ich skladujeme až do doby výsadby. Hľuzy vytvoria silne klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predklíčiť do tmy! Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy!
Určite si musíme dať pozor pri manipulácii naklíčených zemiakov, aby sme klíčky nevylámali. Klíčky sú krehké, preto musíme zemiaky opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať.
Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok. Menšie množstvo sadiva možno rozdeliť - rezať je vhodné pozdĺžne od tzv. korunky, aby každá časť obsahovala aspoň jedno očko. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
Prečítajte si tiež: Benefity cestovín z červenej šošovice
Príprava pôdy
Zemiaky preferujú hlboké, priepustné piesčito-hlinité pôdy bohaté na organickú hmotu. Ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú nadbytočnú vodu, môžu spôsobiť hnitie hľúz a deformácie rastlín. Vyberáme určité slnečné stanovisko. Nemal by to byť prudký svah, kde hrozí vodná erózia. Lepšia je rovina alebo veľmi mierny svah. Nemali by to byť veľmi hutné pôdy - tam sa ťažko tvoria hľuzy a sú skôr malé. Lepšie sú kypré pôdy, hlinito-piesočnaté, trochu piesočnaté, nie je vhodná ílovitá pôda. Nie sú vhodné ani kamene, kde sa nemôžu hľuzy dobre tvarovať a boli by deformované. Ideálne pre pestovanie zemiakov sú ľahšie, humózne pôdy, piesočnaté až hlinitopiesočnaté a kypré. Utužená, ťažká, zamokrená pôda znižuje výnosy. Najlepšie je ich pestovať na chránenej polohe. Ideálnym PH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5.5 až 6.0. Ph vyššie ako 6.0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti. Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy.
Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny. Pripraviť si však treba aj zemiaky. Prvým krokom pred samotným sadením je príprava pôdy do ktorej sa budú zemiaky sadiť. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Najlepšie je používať špeciálne hnojivo na zemiaky, ktoré má vyvážený obsah živín s dôrazom na draslík a fosfor. Môžete použiť organické hnojivá (napr. kompost, hnoj) alebo priemyselné hnojivá určené priamo na zemiaky. Ak sa používa maštaľný hnoj, mal by byť riadne vyzretý, inak hrozí nadbytok dusíka, ktorý môže spôsobiť deformácie hľúz. Zemiaky patria k plodinám, ktoré sú pomerne hladné. Zemiaky patria k plodinám prvej trate. Na jeseň je dobré hnojiť odležaným hnojom, nie čerstvým, ale dnes je už ťažšie dostupný. Môžeme použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujeme do pôdy.
Samozrejme pôdu sa dá aj upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú, chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.
Spôsob výsadby a rozostupy
Existuje viacero spôsobov ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy (napr. Hĺbka výsadby: Spôsob výsadby ovplyvňuje aj to, ako hlboko sa zemiaky sadia. Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka. Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy). Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi. Skoré zemiaky majú menšiu vňať a riadky môžu byť od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých 60 aj 70 cm. Pestujeme ich teda v riadkoch, aby sa nám neskôr dobre okopávali. Pokiaľ ich vysádzame, je vhodné natiahnuť si špagát - zatlčieme dva kolíky a natiahneme špagát. Buď si spravíme ryhu zhruba 15 - 20 cm, do ktorej zemiaky vysádzame. Nemusia ísť do veľmi veľkej hĺbky.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa
Po posledných mrazov môžeme sadiť naklíčené hľuzy. Motykou vykopeme jamčeky, vzdialené od seba cca 60-75 cm. Do jamiek hlbokých 10 cm naukladáme naklíčené hľuzy minimálne 30 cm od seba, klíčkami hore. Zakryme ich zeminou tak, aby vznikol kopček 10 až 15 cm. Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky.
Výsadba do kompostu alebo slamy
Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia. Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost). Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu). Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny.
Starostlivosť po výsadbe
Zalievanie by malo byť výdatné, raz až dvakrát týždenne, najmä v období sucha a vysokých teplôt, voda sa musí dostať do hĺbky koreňovej zóny. Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť. V dnešnej suchšej dobe sa obávam, že by nám zemiaky ťažko klíčili. Majú v sebe vodu, čiže pravdepodobne vyklíčia. Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby nám hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov. Vtedy hľuzy výrazne rastú. Okrem dostatočného hnojenia je veľmi dôležitý aj dostatok vody.
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu okolo základne rastlín. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Zemiaky budeme okopávať a kopcovať. Čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Hnojenie počas vegetácie
Zemiaky síce nie sú extrémne náročné na výživu, no nedostatok živín môže znížiť kvalitu a veľkosť úrody. Na hnojenie je možné použiť organické (kompost, prehnitý hnoj) aj minerálne hnojivá. Výbornou alternatívou je frass, hmyzí trus, ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a zároveň podporuje pôdnu mikroflóru. (Ladha et al., 2005). Frass, teda hmyzí trus, je moderné organické hnojivo vhodné aj na pestovanie zemiakov.
Pokiaľ sme dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Uvádza sa ešte síran amónny, môžeme ho použiť v lokalite, kde je chudobná pôda.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pásavky zemiakové sú bežným škodcom zemiakov a môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky. Najčastejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková. Pravidelne kontrolujte svoje rastliny a používajte biologické prostriedky alebo ručne odstráňte škodcov. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Z mojej skúsenosti hneď, ako zemiaky začali schádzať a nemali ani 10 cm, už sme ich chodili kontrolovať na výskyt vajíčok. Takto skoro vychádza mandelínka a vyhľadáva hlavne porast zemiakov. Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste. Rastliny prehliadame dôkladne, pretože sa vajíčka vyskytujú zo spodnej strany listov. Listy musíme nadvihovať a vajíčka rozpučiť. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať.
Drôtovce, ktoré poškodzujú hľuzy, sú ďalším bežným škodcom zemiakov. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Zber zemiakov
Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby. Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu. Zemiaky zbierame vždy až po odkvete. Až vtedy sú hľuzy ideálne veľké, postupne ich vyberáme na priamy konzum. Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.
Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Skladovanie zemiakov
Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu. Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C.
Netradičné spôsoby pestovania zemiakov
Teraz je trendom pestovanie zemiakov v sudoch. Jeho cieľom je väčší zber - očakávame, že zemiaky vytvoria úrodu až do celého metra. Začíname pestovať hlboko v sude, postupne dosýpame pôdu a vňať rastie. Viem si to predstaviť, pokiaľ máme veľmi ťažkú pôdu, mohlo by to fungovať pod jemnou trávnou mačinou alebo pokosenou trávou. Hľuzy sa tam majú kde roztlačiť. Niekto skúša pestovanie vo vreciach a postupne pridáva pôdu. Zachytila som však skôr sklamanie tých, ktorí to skúšali. Jeho nevýhodou je, že ak by sme náhodou zobrali čierne vrece alebo niečo podobné, dochádza tam k veľkému prehrievaniu. To zastavuje rast hľúz. Práve tomuto sa budeme venovať v ďalšom článku, kde vám priblížime ako pestovať zemiaky napríklad v starej pneumatike, v sude či vo vreci.
#