Potravinové alergie sú čoraz viac rozšírené a predstavujú nežiaducu odpoveď imunitného systému na prijaté potraviny. Ich výskyt sa každým rokom zvyšuje a označuje sa ako druhá vlna epidémie alergie. Napriek tomuto trendu sa odhaduje, že ňou v Európe a USA trpí len 3 - 6 % populácie. Alergia na potraviny býva často zamieňaná s potravinovou intoleranciou, ktorá ale nie je spôsobená imunitnou odpoveďou organizmu, a nespôsobuje bezprostredné ohrozenie na živote.
Čo je alergia na potraviny?
Alergia na potraviny je imunologická reakcia, pri ktorej imunitný systém nesprávne identifikuje neškodnú látku z potravy ako hrozbu. Telo následne reaguje nadmerne a produkuje protilátky, ktoré sa snažia "bojovať" proti tejto látke, čo vedie k vzniku príznakov. Základným mechanizmom alergie na potraviny je interakcia medzi antigénom (potravinovým proteínom) a protilátkami typu IgE (imunoglobulín E), ktoré vyvolávajú alergickú reakciu.
V reakcii na tento "nepriateľský" proteín produkuje organizmus špecifické protilátky IgE. Tieto protilátky sa viažu na mastné bunky a bazofily v tele. Keď človek znova zje danú potravinu, tieto protilátky spôsobia uvoľnenie histamínu a ďalších chemických látok, čo vedie k alergickým príznakom. Histamín, ktorý je jednou z hlavných látok pri alergickej reakcii, môže spôsobiť zápal, opuch a ďalšie príznaky.
Potravinová intolerancia vs. Alergia
Potravinová intolerancia je nežiaduca reakcia organizmu zväčša zapríčinená nedostatkom enzýmov potrebných na spracovanie určitých potravín alebo zložiek potravy. Prejavuje sa najmä tráviacimi ťažkosťami, no pri požití malého množstva jedla môže zostať bez príznakov. Potravinové alergie bývajú nebezpečnejšie. Dieťa sa zvyčajne bude musieť úplne vyhnúť konzumujúcim potravinám. Potravinová intolerancia často nie je taká vážna.
Rizikové faktory
Riziko vzniku potravinovej alergie je vyššie u detí alergikov. V prípade, že trpia obaja rodičia potravinovou alergiou, je až 80 % pravdepodobnosť rozvoja PA u dieťaťa. Pokiaľ PA trpí iba jeden z rodičov, šanca na rozvoj potravinovej alergie u dieťaťa klesá na 40 - 50 %. U detí, ktoré v rodinnej anamnéze potravinovú alergiu nemajú, je takéto riziko v rozmedzí 20 - 30 %. Bežné alergie majú vysokú dedičnú tendenciu. Nie je však možné predpokladať, či dieťa zdedí potravinové alergie, alebo súrodenci budú mať podobný stav.
Prečítajte si tiež: Diagnostika alergie na krevety
Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja alergie na potraviny, patrí genetická predispozícia, histórie alergických ochorení v rodine, chronické ochorenia ako astma alebo ekzém a vystavenie určitým environmentálnym faktorom v detstve. Rovnako sa predpokladá, že zmeny v životnom štýle, ako je zmena stravovania a zníženie vystavenia mikroorganizmom v ranom veku, môžu ovplyvniť vznik potravinových alergií.
Imunitný systém a alergia
Pri PA naše telo reaguje na nevyhovujúce potraviny tak, že zburcuje imunitný systém na obranu pred nimi. Pomocou IgE protilátok dochádza k vylučovaniu histamínu a iných obranných látok, čo sa prejavuje alergickými reakciami, ako je nádcha, slzenie očí, tráviace ťažkosti, svrbenie a iné. Známe sú tiež ako alergie včasného typu a prejavujú sa bezprostredne po konzumácii problémových potravín. Poznáme však aj non IgE alergie (oneskoreného typu), kedy je alergén rozpoznaný ako potenciálna hrozba až v priebehu tráviaceho procesu.
Atopická (IgE) alergia
Atopická (IgE) alergia je charakteristická okamžitou a často silnou reakciou imunitného systému a sprostredkúvajú ju takzvané špecifické IgE protilátky (preto názov IgE reakcia). Za jej rozvoj zodpovedá najmä genetická predispozícia, kedy riziko jej prepuknutia u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov je až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, tak je toto riziko „iba“ 40 až 50 % a u detí, ktoré nemajú v rodine alergika je pravdepodobnosť len 20 až 30 %. Alergici majú rôznu citlivosť na potravinové alergény. Niektorí reagujú už na mikrogramové stopové množstvo alergénov v potravinách a môže sa rozvinúť až anafylaktická reakcia. Atopická alergia na potraviny vzniká ak telo vyhodnotí nejakú potravinu ako “nepriateľskú” a vyburcuje imunitný systém, aby sa pred nepriateľom bránil (protilátky IgE).
Non-IgE Mediované Alergie
Niekedy alergie na potraviny nezahŕňajú IgE protilátky. Tento typ alergií sa nazýva non-IgE mediovaný typ a je spôsobený inými mechanizmami imunitného systému, ako sú T-bunky. Non-IgE mediované alergie môžu byť ťažšie diagnostikovateľné a príznaky môžu byť menej zjavné, napríklad tráviace problémy alebo kožné vyrážky, ktoré sa objavia neskôr.
Príznaky potravinovej alergie
Prejavy alergie na potraviny bývajú rôzne, počnúc ľahkými, až po závažné, život ohrozujúce, tzv. anafylaktické reakcie. Anafylaxia je reakcia organizmu, ktorá vzniká nečakane, a môže končiť smrťou postihnutého. Príznaky potravinovej alergie sa môžu pohybovať na stupnici od miernych po ťažké. Hoci počiatočná reakcia spôsobuje málo problémov, neznamená to, že všetky reakcie budú podobné. Príznaky sa môžu prejaviť aj na koži, gastrointestinálnom trakte, kardiovaskulárnom systéme a dýchacích cestách, a to jedným alebo viacerými spôsobmi.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre alergické vyrážky
Väčšina príznakov súvisiacich s jedlom sa vyskytuje v priebehu dvoch hodín po konzumácii. Často sa začínajú už o niekoľko minút. V niektorých veľmi vzácnych prípadoch môže byť reakcia oneskorená o 4 - 6 hodín, alebo dokonca aj viac.
Kožné prejavy
Jedným z najbežnejších príznakov alergie na potraviny sú kožné prejavy. Tieto prejavy môžu zahŕňať:
- Vyrážky: Červené, svrbivé škvrny, ktoré sa môžu objaviť na rôznych častiach tela.
- Ekzém: Suchá, svrbiaca pokožka, ktorá sa môže poškriabať a zapáliť.
- Angioedém: Opuch podkožného tkaniva, najčastejšie na perách, očných viečkach alebo v oblasti hrdla.
Gastrointestinálne prejavy
Ďalším bežným príznakom sú tráviace ťažkosti. Medzi najčastejšie patrí:
- Zvracanie: Náhla nevoľnosť a vyprázdnenie obsahu žalúdka.
- Hnačka: Uvoľnené a časté stolice.
- Bolesť brucha: Kŕče alebo nafúknuté brucho po konzumácii určitej potraviny.
Zlé trávenie, hnačka s prímesou hlienov alebo krvi, vracanie, kolika alebo zápcha môžu znamenať reakciu tráviaceho traktu na práve zjedený alergén.
Respiračné príznaky
Respiračné prejavy sú často indikátorom závažnejších alergických reakcií a môžu zahŕňať:
Prečítajte si tiež: Prevencia alergie na perníkové korenie
- Sípavý kašeľ: Zvýšená produkcia hlienu a zúženie dýchacích ciest.
- Ťažkosti s dýchaním: Opuch v dýchacích cestách, ktorý môže viesť k ťažkostiam s dýchaním.
- Opakujúci sa kašeľ
- Dýchavičnosť
- Pevné chrapľavé hrdlo
- Problémy s prehĺtaním
- Opuch jazyka, ovplyvňujúci reč a dýchanie
Problémy s dýchaním, či už pôjde o dušnosť alebo iba o nádchu, spolu s ďalšími príznakmi môže lekár potvrdiť alergiu na potraviny.
Kardiovaskulárne príznaky
- Šok alebo obehový kolaps
- Slabý pulz
- Bledá alebo na modro sfarbená koža
- Závrat alebo pocit mdloby
Ďalšie príznaky
Medzi ďalšie príznaky patria:
- Žihľavka
- Anaphylaxia, ktorá môže vystaviť telo do šoku
Anafylaktická reakcia
Anafylaxia je najzávažnejšou formou alergickej reakcie, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. V prípade, že dojde k tejto reakcii, je nutné ihneď podať epinefrín a zabezpečiť transport do nemocnice.
Anafylaxia sa môže objaviť v priebehu niekoľkých minút po konzumácii spúšťača alergie. Ide o reakciu celého organizmu ohrozujúcu život, ktorá môže zhoršiť dýchanie, zapríčiniť dramatický pokles krvného tlaku a ovplyvniť frekvenciu srdca.
Orálny alergický syndróm
U dospelých jedincov sa najčastejšie prejavuje takzvaný orálny alergický syndróm. Objavuje sa u dospelých s už prítomnou inhalačnou alergiou. Prejavuje sa svrbením, opuchom pier, dutín sliznice, dutiny ústnej a pálením podnebia po požití rôznych druhov ovocia a zeleniny. Je dôsledkom tzv. skríženej alergie, kedy peľové a potravinové alergény majú podobnú štruktúru. Napríklad alergik na brezu môže reagovať na jablko, broskyňu, marhuľu, hrušku, lieskový oriešok, sóju, zeler a mrkvu. Výhodou je, že tieto potravinové alergény sú väčšinou termolabilné. Čo znamená, že pacient ich po riadnej tepelnej úprave toleruje (výnimkou je zeler, ktorého alergén je termostabilný).
Orálny alergický syndróm - väčšinou je spôsobený čerstvou zeleninou, ovocím, orechmi, ale aj korením - prejavuje sa svrbením pier, ústnej dutiny, hrdla, prípadne aj opuchom a začervenaním okolo pier. Niekedy sa príznaky obmedzujú len na škriabanie v krku, pričom pacient je často sledovaný na krčnej ambulancii ako chronický zápal nosohltanu.
FPIES
K inému typu oneskorenej reakcie na potravinovú alergiu dochádza pri konzumácii potravinových proteínov (FPIES). Ide o závažnú gastrointestinálnu reakciu, ktorá sa zvykne vyskytovať dve až šesť hodín po konzumácii mlieka, sóje, niektorých zŕn a ďalších pevných potravín. Obyčajne sa objavuje u malých detí, ktoré sú prvýkrát vystavené týmto potravinám alebo sú odstavené od materského mlieka. FPIES často zahŕňa opakované vracanie a môže viesť až k dehydratácii. V niektorých prípadoch sa u detí objaví krvavá hnačka. Vzhľadom na to, že príznaky pripomínajú príznaky vírusovej choroby alebo bakteriálnej infekcie, môže byť diagnostika FPIES oneskorená.
Diagnostika alergie na potraviny
Prvým krokom je dôkladná anamnéza, a teda poskytnutie údajov o stravovaní spolu s údajmi o následných ťažkostiach. Dôležité je, po akom čase od kontaktu s potravinou sa ťažkosti objavili, či sa jednalo o surovú alebo tepelne spracovanú potravinu, či došlo k požitiu alebo len ku kontaktu s potravinou. Dôležité sú ale aj ďalšie faktory, ako fyzická záťaž v danom období, stres, užívané lieky, vírusové ochorenia, výskyt alergie v rodine a podobne. Ďalším krokom je pri pochybnostiach návšteva špecializovaného pracoviska.
Diagnostika alergie na potraviny je veľmi náročná a vyžaduje vysokú odbornosť, nie je to rýchly proces. Diagnostika sa opiera o podrobnú anamnézu - podrobný rozbor prejavov v súvislosti s konzumáciou potravín, výskyt alergií v rodine.
Medzi základné metódy patrí:
Kožné testy
Tu sa môžete stretnúť s kožnými testami, kde sa na vnútornú stranu predlaktia pomocou sterilnej ihly vpraví do kože alergén (látka, ktorá môže potenciálne spôsobovať alergickú reakciu). Po približne 15 minútach sa na základe veľkosti pupenca vyhodnotí reakcia. K testovaniu sa môžu použiť surové potraviny, tepelne spracované alebo extrakty potravín.
Používajú sa kožné testy, ktoré je možné vykonávať prakticky v každej alergologickej ambulancii. Sú relatívne jednoduché a tiež lacné. Existujú testy náplasťové alebo bodové (prick testy). Bodové (prick testy) sa realizujú aplikáciou potravinového alergénu v jeho natívnej podobe na kožu. Prepichnutím lancetou s krátkym hrotom sa alergén dostane do vrchnej vrstvy pokožky a po 15-20 minútach sa odčíta výsledok. V prípade pozitívneho výsledku sa v mieste vpichu objaví napuchnutie, svrbenie a začervenanie. U detí do jedného roku sa testujú základné potraviny: mlieko v rôznych podobách, surové vajce, pšeničná múka, sója, arašidy, lieskový orech a strukoviny. Tieto testy je možné vykonávať bez vekového obmedzenia. V praxi sa vykonávajú cca od troch mesiacov života a neodporúčajú sa pacientom s ťažkým ekzémom alebo nestabilným alergickým ochorením.
Náplasťové testy - v tomto prípade sa aplikuje náplasť s obsahom natívnej potraviny na chrbát a výsledky sa odčítajú po 48 hodinách. Používajú sa pri podozrení na non-IgE mechanizmus.
Krvné testy
Testy na IgE protilátky môžu pomôcť určiť, či imunitný systém reaguje na konkrétne potraviny. Tieto testy môžu poskytnúť rýchle výsledky a sú bežne používané na diagnostiku potravinových alergií. Z laboratórnych vyšetrení sa používa vyšetrenie krvi a to: vyšetrenie celkového imunoglobulínu E, špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny.
Ďalšou diagnostickou metódou je vyšetrenie špecifických IgE z krvi. V prípade detí je to testovanie na mlieko a jeho bielkoviny (laktalbumín, laktoglobulín a kazeín), vajce (najmä bielok) a jeho komponenty - ovomukoid a ovalbumín. Stanovenie hladiny týchto protilátok je spolu s kožnými prick testami zásadné v diagnostike včasných hypersenzitívnych reakcií.
Dôležité je takisto odhováranie rodičov od rôznych šarlatánskych techník (napr.
Eliminačná diéta
Pri eliminačnej diéte sa vylúči podozrivá potravina z jedálnička a sleduje sa, či sa príznaky zlepšia. Po uplynutí určitého času sa potravina znovu zavádza, aby sa zistil jej vplyv.
Pre potvrdenie potravinovej alergie je dôležitý eliminačný a následne expozičný test. Eliminácia potraviny na lekárom určený čas s ústupom ťažkostí. Následné opätovné vystavenie danej potravine je expozičný test.
Provokačný test
Provokačný test je najpresnejší spôsob diagnostiky, pri ktorom sa pacientovi podáva pod dohľadom lekára malé množstvo podozrivej potraviny, aby sa zistilo, či sa vyvolá alergická reakcia. Pre čo najobjektívnejšie výsledky sa používa dvojito zaslepený expozičný test (lekár ani pacient nevedia, či má pacient potravinu s alergénom alebo placebo). Test sa realizuje nalačno, kedy je pacientovi podávaná podozrivá potravina v postupne sa zvyšujúcich dávkach, až do prípadnej reakcie. Cieľom je určiť tolerované množstvo danej potraviny.
Potravinový denník
Ale najlepšia diagnostická metóda je, ak si pacient vedie potravinový denník, kde udáva všetky potraviny, ktoré zjedol a ťažkosti, ktoré má.
Liečba alergie na potraviny
Základným pilierom liečby PA je vyhýbanie sa spúšťačom reakcie. V súčasnosti neexistuje liek na potravinovú alergiu. Diagnostika a riadenie sú zamerané na identifikáciu spúšťačov a cielenú elimináciu konkrétnych zložiek v strave. Pacienti sú vyzvaní, aby si prečítali potravinové štítky a zabránili tak kontaminácii, konzultovali s odborníkom na výživu, aby sa vyhli požitiu látky pre nich nebezpečnej.
Liečba alergie na potraviny sa zameriava na minimalizovanie rizika kontaktu s alergénmi a na liečbu akútnych reakcií.
Predchádzanie alergénom
Najúčinnejšou formou liečby je prevencia, t.j. vyhýbanie sa konzumácii potravín, ktoré spôsobujú alergie. Dôležité je čítať etikety na potravinách a informovať sa o možných kontamináciách, ktoré môžu byť prítomné aj v malých množstvách. Jedinou cestou, ako sa vyhnúť alergickej reakcii, je vyhnúť sa potravinám, ktoré spôsobujú jej prejavy.
Farmakologická liečba
Pri menších alergických reakciách sa používajú antihistaminiká na zmiernenie príznakov. Pri závažnejších reakciách je nevyhnutné použitie adrenalínu (epinefrínu), ktorý okamžite zvyšuje krvný tlak a uvoľňuje dýchacie cesty. Pri miernej alergickej reakcii môžu pomôcť zmierniť príznaky voľnopredajné alebo predpísané antihistaminiká - môžu sa užiť po kontakte s alergénom (pomáhajú zmierniť prejavy alergie na potraviny). Ak sa u vás vyskytnú akékoľvek príznaky ako je zúženie dýchacích ciest (máte sťažené dýchanie), rýchly pulz, závraty, točenie hlavy, nevoľnosť, opuch a iné, mali by ste okamžite navštíviť pohotovosť.
Imunoterapia
Zaujímavou možnosťou je alergénová imunoterapia. Imunoterapia je liečba, pri ktorej sa pacientovi podáva malé množstvo alergénu s cieľom znížiť citlivosť imunitného systému na tento alergén. Liečba sa realizuje imunoterapiou pod dohľadom lekára, kedy sa dlhodobo podáva daný alergén v určených dávkach a intervaloch (surový, tepelne upravený, prípadne v práškovej podobe). Najčastejšie testovanou potravinou je arašid. Výsledky imunoterapie sú sľubné.
Diéta
Jednou z ciest, ako alergikom čiastočne pomôcť, je diéta. Odborníci na potraviny sa snažia ponúkať tipy, ako sa vyhnúť potravinám, ktoré vyvolávajú alergické reakcie nášho organizmu. Špeciálne kuchárske knihy a podporné skupiny, či už osobne, alebo online, môžu pacientom so špecifickými alergiami tiež poskytnúť užitočné informácie.
Pri potravinovej alergii odporúčame eliminačnú diétu s vynechaním alergénu. Našťastie je u mnohých detí táto diéta len dočasná a z alergií, najmä tých potravinových, často vyrastú.
Čo robiť, ak má dieťa alergiu na vajce a potrebuje očkovanie
Pri alergii na vajce sa môžu niektorí rodičia obávať očkovania vakcínami, v ktorých je prítomná vaječná bielkovina - jedná sa o MMR vakcíny, chrípkové vakcíny, vakcíny proti kliešťovej encefalitíde, žltej zimnici a besnote. Vo všetkých prípadoch je alergická reakcia nepravdepodobná vzhľadom na presné stanovenie maximálneho povoleného obsahu ovoalbumínu vo vakcínach.
Prevencia
V minulosti sa za prevenciu potravinových alergií považovalo vyhýbanie sa alergénom u matky a neskoršie zavedenie potenciálnych alergénov do stravy dieťaťa. V posledných rokoch sa ako správnejší ukazuje opačný prístup, kedy sa preventívne nevynechávajú žiadne potraviny u matky, ani dieťaťa (zavádzanie vaječného bielka po 1. roku, ani rýb po 2. roku nemá význam).
Sú však aj opačne zamerané štúdie sústredené na dlho dojčené deti nad 9 mesiacov. Takéto dojčenie bolo v niektorých štúdiách paradoxne spájané s nárastom alergií. U časti geneticky predisponovaných detí môže mať dlhé dojčenie dokonca aj negatívny efekt.
Tuhá strava by sa mala zavádzať súčasne s dojčením. Na druhej strane sú odporúčajú postupy, ktoré môžu eliminovať prepuknutie alergických ochorení.
Dojčenie
Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky. Upozorniť rodičov, že rastlinné mlieka nie sú plnohodnotnou náhradou stravy nedojčených detí s ABKM.
U detí s prvostupňovým príbuzným, ktorý je alergik sa odporúča v prípade nemožnosti dojčenia používanie tzv.
Zavádzanie pevnej stravy
Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny. Novú potravinu je vždy nutné podávať po dobu troch dní, ktoré slúžia na odhalenie prípadnej reakcie. Až potom môžete k potravine primiešať ďalšiu, už predtým otestovanú, alebo podať novú.
Najčastejšie potravinové alergie
Kým jedna potravina môže vyvolať nežiaducu reakciu, osem druhov potravín predstavuje asi 90 percent všetkých reakcií. Patria k nim arašidy, mlieko, vajcia, stromové orechy, ryby, mušle, pšenica, sója. Niektoré semená, vrátane semienok sezamu a horčice (hlavné prísady spice horčice), sú tiež bežnými spúšťačmi potravinovej alergie.
Medzi najčastejšie potravinové alergie u detí patrí alergia na mlieko, vajcia, sóju a múku.