Článok sa zameriava na pestovanie papriky Anthea, pričom zohľadňuje meniace sa klimatické podmienky a ich vplyv na poľnohospodárstvo na Slovensku. Okrem toho sa zaoberá celkovým významom pestovania zeleniny, konkrétne hlúbovej zeleniny, a jej nárokmi na prostredie a prípravu pôdy.
Význam pestovanej zeleniny
Hlúboviny patria do čeľade Brassicaceae (kapustovitých) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny, ktoré v prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. Býva ich asi 300 000 v 1 kg.
Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku. Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.
Kapusta hlávková biela a červená
Kapusta hlávková (Brassica oleracea capitata alba, rubra) je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku a dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.
V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov. Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie. Pestovaný sortiment sa každoročne spresňuje v Listine povolených odrôd (kultivarov).
Prečítajte si tiež: Vplyv Orionu na cukrovarníctvo
Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae). Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Zároveň sa zapracuje do pôdy určené množstvo fosforečných a draselných hnojív, prípadne dusíkaté vápno. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba. Prvá, plytkejšia so súčasným zapracovaním maštaľného hnoja. Druhá, hlboká, ktorú ponechávame v hrubej brázde až do jarnej prípravy pôdy. Ak je predplodinou ďatelinovina, zaoráva sa po druhej, resp. tretej kosbe, keď vytvorila dostatok hmoty na zelené hnojenie. Ak vyžaduje pôda vápnenie, vápnime k predplodine.
Pri jarnej úprave urovnáme pozemok smykovaním. Podľa potreby prekypríme a pobránime. Na kyprenie a bránenie je vhodné použiť kombinátor. Veľmi starostlivo musíme pripraviť pôdu pre priamu sejbu kapusty hlávkovej. Na pozemku nesmú byť stopy po kolesách traktora a hrudy. Pre neskoro siate kultivary kapusty sa kyprenie viackrát opakuje, aby sa zničili klíčiace buriny. Proti burinám možno použiť preemergentné herbicídy. Určené množstvo dusíkatých hnojív zapracujeme do pôdy, dve tretiny pri jarnej príprave a jednu tretinu ponecháme na prihnojovanie v dvoch dávkach počas vegetácie.
Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Zemina sa dezinfikuje parou alebo chemicky. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Niektoré balíčkovače umožňujú aj priamo sejbu do balíčkov, čím odpadne prácne rozsádzanie. Vo veľkovýrobe je vhodné predpestovanie sadiva len pri skorých alebo rýchlených kultivaroch kapusty. Na letný a jesenný zber sejeme priamo na pozemok sejačkami na presnú sejbu. Sejeme od polovice januára do konca apríla, od rýchlených kultivarov pre nevykurované rýchliarne až po kultivary na technologické spracovanie a na skladovateľnú kapustu z priamej sejby. Množstvo osiva, potrebné na predpestovanie sadiva kapusty na 1 ha závisí od techniky predpestovania, vzdialenosti pri vysádzaní a od klíčivosti semien. Pohybuje sa okolo 0,3-0,4 kg. Pri priamej sejbe 1 kg/ha. Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký. Optimálna teplota pri klíčení je 15-18 °C, minimálna nočná 8-10 °C. Asi o 14 dní, vo fáze klíčnych lístkov, rozsádzame až po klíčne lístky na vzdialenosti rastlín 50-60 mm. Rozsádzať môžeme na záhony v skleníku, parenisku, do balíčkov. Po desiatich dňoch priesady prihnojíme Cereritom v dávke 30 g do 4-5 1 vody na 1 m2. Po prihnojení opláchneme priesady čistou vodou. Po ošetrovaní dbáme na riadne vetranie, znižujeme teplotu, udržiavame primeranú vlhkosť a preventívne ošetrujeme proti hubovým chorobám, najmä plesni kapustovej (Peronospora brassicae). Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.
Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.
Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.
Prečítajte si tiež: Hoki pre zdravie a chuť
Prvý raz sa zavlažuje v teplejšom dni. Až od polovice mája len večer alebo skoro ráno (podľa možností). Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu. Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým jarným mrazíkom aj mierne prihrnutie. Pri silnejšom zaburinení použijeme herbicídy, a to v súlade s metodikou na ochranu rastlín a s ohľadom na druhový výskyt burín. Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne. Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.
Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere. Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie. Zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín. Väčšiu starostlivosť musíme venovať kapuste letnej a na technologické spracovanie. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri. Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha.
Zber, trhovú úpravu i spôsob dodávok určujeme podľa STN a väčšinou po dohode s výkupnou organizáciou. Ak má poľnohospodársky podnik, alebo družstvo vlastnú spracovateľskú linku na kyslú alebo marinovanú kapustu, plánuje a organizuje termíny i množstvo zobranej úrody v závislosti od nej. Tu sa vypláca aj komplexný mechanizovaný zber kapusty.
Kel hlávkový
Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda) je rovnako ako kapusta dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Má však podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Obalové listy sú sfarbené od žltozelenej cez rozličné odtiene zelenej až po modrozelenú farbu, čo býva aj charakteristickým znakom kultivaru. Skučeravené a pevnejšie obalové listy s jemným voskovým povlakom zvyšujú odolnosť kelu hlávkového, najmä proti nízkym teplotám. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste hlávkovej. V zeleninárskej praxi sú známe prípady kríženia týchto dvoch rastlín.
Kel hlávkový je hodnotná zelenina, vhodná predovšetkým na priamy konzum, je však menej rozšírená než kapusta. Je dôležitou trhovou hlúbovou zeleninou. Pre ľudský organizmus je cenný obsahom vitamínov a minerálnych látok. Kultivary kelu hlávkového rozdeľujeme na skoré, neskoré a ozimné.
Prečítajte si tiež: Pôvod obľúbených hranoliek
Kel hlávkový má podobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta. Pri ozimnom keli na jarný zber rátame v roku sejby s predplodinou. Predplodina sa musí skoro zberať, aby sme mohli dobre pripraviť pozemok (vrátane zapracovania priemyselných hnojív) jeden až dva týždne pred priamou sejbou ozimného kelu.
Predpestovanie priesad kelu hlávkového, vrátane prípravy a ošetrovania je rovnaké ako pri kapuste hlávkovej. Pri pestovaní ozimného kelu sejeme koncom augusta do riadkov vzdialených od seba 0,3 m asi 2 kg semena na 1 ha. Pred začatím zimy mierne prihrnieme, môžeme prejednotiť. Definitívne jednotenie však ponecháme na jar. Na začiatku vegetácie po dokončení sponu 0,3 X 0,4 m prihnojíme liadkom v dávke 30 kg čistej živiny na 1 ha.
Zbery kelu hlávkového sa organizujú a termínujú podobne ako pri kapuste hlávkovej. Úrody kelu hlávkového (skorých až neskorých kultivarov) sa pohybujú od 15 do 50 t/ha.
Kel ružičkový
Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera) je dvojročnou, cudzoopelivou a hmyzomilnou rastlinou. Od ostatnej hlúbovej zeleniny sa odlišuje charakteristickou stavbou. Hlúb je vysoký 0,3-1,0 m, listy väčšinou pretiahnuté, obrátene vajcovité, celistvookrajové sú na hlúbe špirálovité rozmiestnené. V pazuchách listových stopiek sa vyvíjajú púčiky - ružičky, veľké 20-70 mm, ktoré sú konzumnou časťou. Pre úrody je rozhodujúci počet ružičiek na stonke, ich veľkosť a pevnosť zavinutia. Kladne sa hodnotí aj bublinatosť obalových listov ružičiek, ktorá je dôležitá aj pre mrazuvzdornosť.
Kel ružičkový sa svojím významom zaraďuje k najobľúbenejším zeleninám. Pre vysokú nutričnú hodnotu sa pestuje na priamy konzum i pre spracovateľský priemysel.
Kel ružičkový sa zaraďuje do prvej trate. Na kvalitných, humusom i živinami dobre zásobených pôdach ho výnimočne zaraďujeme do druhej trate po plodovej zelenine, zemiakoch alebo cukrovej repe. Ako predplodiny sa odporúčajú ďatelinoviny, obilniny a strukovinoobilné miešanky. Nevhodné sú ako pri ostatných hlúbovinách, všetky kapustovité. Vzhľadom na to, že osivo kelu ružičkového sejeme priamo na stanovište, musíme kvalitne pripraviť pôdu. V priebehu vegetácie sa obyčajne prihnojuje. Nároky na prostredie a prípravu pôdy sú podobné ako pri neskorej kapuste.
Osivo kelu ružičkového pred sejbou moríme proti hubovým chorobám, prípadne aj škodcom, chemickými prípravkami. Sejeme v prvej polovici apríla do riadkov vzdialených od seba 0,6 m sejačkou na presnú sejbu (Nibex a pod.) asi 1 kg osiva (podľa jeho kvality) na 1 ha. Sejeme do primerane vlhkej pôdy do hĺbky 10-20 mm. Pri použití preemergentných herbicídov sejeme hlbšie (20-25 mm). Po sejbe sa pozemok privalcuje. Keď kel ružičkový dosiahne štádium dvoch pravých lístkov, jednotíme na vzdialenosť 0,5 m v riadku. Vzhľadom na vysokú cenu F1 osiva odporúča sa predpestovať priesadu a vysádzať. Touto technológiou sa zníži spotreba osiva na 0,3-0,4 kg.ha1. Ostatné ošetrovanie počas vegetácie vrátane zavlažovania je podobné ako pri neskorej kapuste.
Termín zberu sa určuje podľa množstva ružičiek zodpovedajúcich L akostnej triede STN. Pre začiatok zberu by ich malo byť najmenej dve tretiny. V tom období začínajú žltnúť krycie listy ružičiek. Zberať musíme skôr než sa väčší počet spodných ružičiek začína rozvíjať. Zberá sa jednorazovo v októbri až novembri. Rastliny odrežeme pod najspodnejšou ružičkou, odstránime bočné listy a vrcholové ružice. Ružičky sa z hlúbika lúpu (ručne alebo strojové), očistia podľa požiadaviek STN, dodávajú výkupnej organizácii, alebo mraziarňam. Slovenská technická norma pripúšťa aj dodávky ružičiek na hlúbe. Úroda ružičiek je 6-12 t.ha-1.
Kel kučeravý
Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata) je dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých rozlične zelených listov. Vyskytujú sa aj rastliny pestrých farieb a kel kučeravý tak získava aj okrasný charakter. Kel kučeravý dosahuje výšku 0,3-0,9 m a patrí medzi zeleninu, ktorá znáša aj dosť silné mrazy bez poškodenia.
Hlavný význam má pre drobných pestovateľov, ktorí ju môžu zberať na priamy konzum počas celej zimy. Používa sa na zdobenie jedál, ale aj na priamy konzum, podobne ako kel hlávkový v zimnom období.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku sú rovnaké ako pri keli ružičkovom; sejba a ošetrovanie počas vegetácie tiež, len s tým rozdielom, že sejeme koncom mája až začiatkom júna do riadkov od seba vzdialených 0,4 m.
Globálne otepľovanie a zmeny v pestovaní plodín
Globálne otepľovanie mení pomery pestovania plodín na Slovensku. Pás teplomilných plodín začína postupovať na sever. Kukurica prenikla z juhu až na Oravu. Ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi by tejto pestovateľskej mape nik neveril. Premieta sa to aj do úrod obilnín. Najvyššie hektárové výnosy pšenice už viac rokov nedosahuje Žitný ostrov, ale stredné Považie a Ponitrie. Nemožné z pohľadu Turčanov, Liptákov, Oravcov či Spišiakov sa stalo reálnym. Presne pred ôsmimi rokmi, keď Slovensko atakovali 40-stupňové horúčavy, Zoltán Bedrna, ekológ a pôdoznalec, predpovedal na stránkach Pravdy (v článku Otepľovanie prepisuje plodinovú mapu), že v okolí Popradu či na Orave bude bežné pestovanie kukurice, ktorá je náročná nielen na teplo, ale aj na vlahu. „Na severe Slovenska vlaha zostane a teplo tam príde,“ povedal Bedrna. Jeho prognóza sa prorocky naplnila. Klimatológovia predpovedajú, že do konca roka 2100 sa zvýšia priemerné teploty na Slovensku možno až o plus 5 stupňov Celzia. Zmení sa územie medzi Dunajom a Tatrami na krajinu so stredozemským podnebím, kde sú rozsiahle oblasti holej neobrábanej pôdy, ako to vidno v Taliansku či v Španielsku? "Nie, krajina môže byť stále sebestačná v produkcii potravín, len musí lepšie hospodáriť s vodou.“ Túto skutočnosť zdôrazňuje Tibor Roháčik, riaditeľ pre výskum a šľachtenie vo VŠÚ Selekt Bučany. "To, čo prežívame, je však ešte len začiatok toho, čo môže prísť neskôr,“ myslí si Roháčik a dodáva, že "kľúčové je, aby sme sa na blížiace sa zmeny pripravili pestovateľsky a šľachtiteľsky. Predovšetkým však musíme v krajine udržať vodu, inak skončíme zle.
Marhuľa - typické teplomilné ovocie je už v okresoch Martin, Žilina, Svidník. Rakytník rešetliakový - plodina z juhozápadnej Sibíri sa už pestuje na juhu SR v PD Tvrdošovciach na veľkej plantáži. Najväčšie zastúpenie plodín na ornej pôde majú stále obilniny - reprezentované pšenicou a jačmeňom, menej ražou a ovsom. Z rovnakého dôvodu expanduje na Slovensku aj pestovanie repky, a to aj do južných oblastí, ktoré jej príliš "nesedia“. Z repky sa nelisuje len rastlinný jedlý olej, ale aj mero - povinný prídavok do nafty. Zato sa na Slovensku očividne strácajú viacročné krmoviny, teda lucerna a ďatelinotrávy, pretože prudko upadol chov hovädzieho dobytka. Tibor Roháčik k tomu dodáva ďalší zaujímavý postreh: "Za prienikom kukurice na Oravu, do Liptova a na Spiš nie je iba oteplenie, ale aj, a či najmä, superskoré hybridy kukurice dozrievajúce aj na severe. V tomto konštatovaní sa skrýva vysvetlenie, prečo sú na Slovensku mnohé lúky nepokosené a pasienky nespasené. Za tento jav globálne oteplenie zodpovednosť určite nenesie.
Paprika Anthea a rodinné zeleninárstvo
Ján Šípoš z Pribety v okrese Komárno je pojmom medzi pestovateľmi papriky. Kedysi ho poznali len na južnom Slovensku, jeho odroda papriky Anthea sa dnes pestuje aj v skleníkoch a fóliovníkoch v Liptove. Ani tie však podľa Šípoša v najbližšom období neprinesú vznik slávnych paprikových dedín, akými boli v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia južanské obce Marcelová, Pribeta, Imeľ a Nesvady, kde ľudia pestovali vo fóliovníkoch aj viac ako 10-tisíc koreňov papriky. "Rodinnému zeleninárstvu na juhu nežičí nie citeľne teplejšia klíma, ale fakt, že podmienky v obchode so zeleninou diktujú nadnárodné obchodné spoločnosti. Rozdrobení pestovatelia sa do nich nevedia dostať a plniť ich objednávky.
Vinohradníctvo a ovocinárstvo
Optimistickejší obraz poskytuje slovenské vinohradníctvo. Tomu otepľovanie, najmä pokiaľ ide o pestovanie modrých muštových odrôd, zjavne prospelo. "Ešte pred dvadsiatimi rokmi neskoro dozrievajúce odrody ako Alibernet a líder svetových červených vín Cabernet Sauvignon nedávali lahodné červené vína. No poukazuje aj na iný prejav zvýšených teplôt. Pred pár dňami mu pestovatelia priniesli ukázať poškodené strapce hrozna v domnienke, že ide o hubovú chorobu, a pritom išlo o úpal. "Musíme úrodu formovať citlivejšie,“ povedal Tibor Ruman. Na margo pestovania viniča v okolí Žiliny či na sever od Hronského Beňadiku konštatoval, že ide o synergický efekt šľachtenia a oteplenia, ktoré posúva vinič do polôh nad 350 metrov nad morom. Táto kóta donedávna ohraničujúca hranicu rozšírenia viniča na Slovensku padla. Pravda, ide zatiaľ stále o pestovateľov záhradkárov. Zato pestovanie teplomilných druhov ovocia sa rýchlo šíri od stredných aj do najvyšších polôh Slovenska. Marhule a miestami broskyne na chránených južných svahoch či pri teplých stenách domov dávajú úrodu už aj na Orave, v Liptove a Spiši. Na južnom Slovensku sa rozširuje pestovanie subtropických fíg. "Z komerčného hľadiska má väčšie šance na pestovanie mandľovník,“ hovorí šéf Únie ovocinárov Marián Varga. "Samozrejmou výbavou moderných sadov sú oporné konštrukcie sietí proti ľadovcu, ktorý čoraz častejšie ničí úrodu pestovateľom v celej Európe i na Slovensku. Intenzívne sady sú nemysliteľné bez závlah a teplometov ochraňujúcich proti jarným mrazíkom. Tieto investície do sadov si pred štvrťstoročím málokto vedel predstaviť. Celoročná ponuka čerstvých vitamínov však aj zásluhou nadnárodných obchodných reťazcov bude rásť. V tejto chvíli sú na pultoch hypermarketov jahody. Slovenské plantáže ich prestali rodiť pred mesiacom, teraz sa dovážajú práve dozreté jahody z Fínska.