Cukrová repa je plodina s viac ako storočnou tradíciou pestovania na Slovensku. V súčasnosti ju pestuje približne 230 pestovateľov a je súčasťou špeciálnej rastlinnej výroby. Cukor, ktorý sa z nej vyrába, je považovaný za strategickú komoditu a Slovensko si vďaka nemu dlhodobo udržiava sebestačnosť nad 100 %. Avšak, pestovanie cukrovej repy na Slovensku čelí v posledných rokoch viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú úrodu a kvalitu repy, a tým aj produkciu cukru.
Náročná cukrovarnícka kampaň
Slovenskí producenti cukru hodnotia aktuálnu cukrovarnícku kampaň ako extrémne náročnú. Výrazné výkyvy počasia za posledný mesiac značne komplikujú zber, odvoz a spracovanie cukrovej repy. Hoci sa ešte v máji sezóna ukazovala celkom sľubne, leto preverilo nielen možnosti pestovateľov, ako a čím repu ošetrovať, ale aj kondíciu plodiny. Extrémne horúce dni a tropické noci spôsobili, že repa vädla a listy uschýnali. Pestovatelia sa síce snažili plodinu zavlažovať, ale nie všade závlahy pomohli. V septembri sa klíma zmenila, ochladilo sa, prišli zrážky a miestami masívne povodne.
Michal Abelovič, predseda Slovenského cukrovarníckeho spolku, opísal komplikovanú kampaň nasledovne: "Táto kampaň bude náročná vzhľadom na horšiu kvalitu repy, ktorá počas septembrových dažďov začala hniť. Pozorujeme pritom paradoxný jav, pretože častokrát buľvy vyzerajú zdravo, no vo vnútri je už naštartovaný hnilobný proces. Takáto repa veľmi zle vplýva na plynulosť výrobu cukru v cukrovaroch. Je možné, že práve z tohto dôvodu nebudeme vedieť spracovať celé množstvo repy, lebo sa to jednoducho nebude technicky dať." Vyorávanie repy z plochy viac ako 23 500 ha a produkcia cukru sa spomalili.
Faktory ovplyvňujúce pestovanie cukrovej repy
Klimatické zmeny
Sektor výroby cukru čelí dopadom klimatických zmien. Už aj na Slovensku sa rozširujú atypické ochorenia a škodcovia, ktorí majú pôvod najmä v južných krajinách Európy. Dokonca niektoré európske krajiny kvôli škodcom hovoria už aj o výpadkoch v produkcii repy. Riešením sú jej nové vyšľachtené odrody, ktoré môžu byť odolnejšie voči dôsledkom klimatických zmien.
Škodcovia a choroby
Okrem hniloby poškodili repu v tomto roku aj hraboše. V obhryzenej plodine sa rýchlejšie množia nežiaduce patogény. Podľa producentov cukru sa tak deje aj preto, lebo poľnohospodári museli kvôli tlaku Európskej komisie zredukovať množstvo prípravkov na ochranu rastlín. Teplá klíma prináša na Slovensko škodcov, ktorí tu v minulosti neboli. Momentálne najväčším škodcom sú malé okrídlené cikády, ktoré roznášajú fytoplazmu - stolbur zemiakový, ktorý sa podpisuje aj na cukornatosti.
Prečítajte si tiež: Vplyv Orionu na cukrovarníctvo
Kvalita repy a cukornatosť
Množstvo zrážok tiež ovplyvňuje cukornatosť repy. Po tom, čo listy repy počas horúceho a suchého augusta na mnohých miestach vysychali, sa po dažďoch repa opäť prebrala a vyhnala nové listy - na úkor cukornatosti. Výkupná cena zo strany cukrovarov je stanovená podľa cukornatosti.
Sebestačnosť a budúcnosť cukrovarníctva na Slovensku
Aj napriek náročnej sezóne chcú výrobcovia cukru zachovať sebestačnosť Slovenska. Je to mimoriadne dôležitá úloha, pretože vertikála cukrová repa-cukor je jednou z posledných funkčných vertikál, v ktorej Slovensko dosahuje dlhodobo viac ako 100% sebestačnosť. Aktuálne sa odhaduje, že produkcia slovenského cukru vyťaženého výlučne z domácej suroviny by mala byť na úrovni cca.
Pre zachovanie cukrovej vertikály je kľúčové zachovanie funkčnosti dvoch cukrovarov, ako aj dostatočného pestovania cukrovej repy na Slovensku. Ak by sa cukrová repa na Slovensku nepestovala, cukrovarníctvo zanikne. Na Slovensku sa spotrebuje asi 170 tisíc ton cukru ročne. Len susedné Poľsko v tomto roku vyrobí milión ton nad svoje potreby. Preto je dôležité zachovať cukrovú vertikálu, ktorá plne funguje, zamestnáva ľudí a prináša pridanú hodnotu.
Podpora pestovania cukrovej repy
Z pohľadu pestovateľov je okrem zachovania viazanej platby na cukrovú repu potrebné zachovať aj dobré odbytové ceny zo strany cukrovarov. Tie budúcoročné sú stále predmetom diskusie a dohôd. Zo strany poľnohospodárov zaznieva informácia, že návrh cukrovarov je výrazne nižší ako očakávania pestovateľov, aj tohtoročná výkupná cena. Veríme, že viazaná platba na cukrovú repu, ktorá platí v aktuálnom období, bude schválená aj pre ďalšie obdobie. Je dôležitá pre existenciu cukrovarníckeho priemyslu.
Cukrová repa ako technická plodina
Cukrová repa je plodina určená na priemyselné spracovanie. V minulosti sa na Slovensku pestovali aj iné technické plodiny, ako napríklad ľan a konopa, ktoré sa spracovávali na textílie a olej. V južných oblastiach Slovenska sa pestoval kvalitný sladový jačmeň, pestovanie ktorého podnietilo vznik sladovníctva. Od 17. storočia bolo pestovanie chmeľu zaradené aj do repertoáru technických plodín pestovaných na veľkostatkoch, najmä na západnom Slovensku. Koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia sa na Slovensku rozšírilo pestovanie zemiakov, vhodných na spracovanie na lieh a škrob.
Prečítajte si tiež: Hoki pre zdravie a chuť
Výroba cukru z cukrovej repy
Cukor sa v súčasnosti vyrába predovšetkým z cukrovej trstiny a cukrovej repy. Tieto plodiny sú jedinečné svojím veľmi vysokým obsahom sacharózy. Rozdielny pôvod nie je v konečnom produkte - bielom rafinovanom cukre, vôbec pozorovateľný, keďže sa v oboch prípadoch jedná o takmer čistú sacharózu. Oba typy majú rovnakú chuť, vôňu aj vlastnosti. V SR je vyše 100-ročná tradícia vo výrobe cukru z repy. Cukrová repa je dvojročná rastlina, zvyčajne sa každé tri roky strieda s pšenicou alebo jačmeňom. Na výrobu cukru sa používa po prvom roku, keď obsahuje asi 18 % cukru (sacharózy). Na jeseň sa zberá a počas cukrovarníckej kampane sa spracúva na kryštálový cukor s obsahom 99,8 % sacharózy. Zber repy je plne mechanizovaný. Jej spracovanie sa celé odohráva v cukrovare a od trstiny sa líši len v počiatku procesu - koreň repy je po umytí rozrezaný na malé slíže, ktoré ponorené v horúcej vode, vytvoria sladkú šťavu. Tá sa následne čistí, filtruje, koncentruje (kryštalizuje) a suší, podobne ako u trstinového cukru. Aby sa získala sacharóza v kryštalickej forme, musí sa ľahká šťava zahustiť v dvoch stupňoch: zahusťovanie ľahkej šťavy v odparke na ťažkú šťavu a varenie ťažkej šťavy v zrničoch na cukrovinu. Surový cukor sa získava jednostupňovou kryštalizáciou.
História cukrovarníctva na Slovensku
História výroby cukru v Seredi sa začala písať už v roku 1844 v objekte terajšieho závodu Kávoviny. Jeho zakladateľom bol gróf Esterházy. Od neho ho odkúpila viedenská obyvateľka vdova Seeberová. Výroba bola ukončená v roku 1856 pravdepodobne z finančných a konkurenčných dôvodov. Nespokojnosť veľkostatkárov s cenou za odovzdanú repu viedla k rozhodnutiu založiť si vlastný cukrovar v meste Sereď. „Poľnohospodársky cukrovar, akciová spoločnosť“ bol úradne založený na zakladajúcej schôdzi spoločnosti 23. januára 1907. Najskôr bol postavený len ako surováreň, čo znamenalo, že nemohol vyrábať cukor rafinovaný, ale len surový. Už v nasledujúcom roku sa uskutočnila prvá kampaň. Cukrovar sa stal členom Cukorného kartelu a to mu umožnilo umiestniť surový cukor na svetovom trhu výhodnejšie.
V roku 1910 asi tretinu akcií kúpil Dr. Lieben z Viedne, ďalšia časť sa dostala do rúk majiteľov firmy Eisler & Szold Horné Saliby. Zostatok kúpila Maďarská eskomptná banka z Budapešti, tá sa stala aj bankou financujúcou. V roku 1913 sa podarilo budapeštianskej banke získať podiel bankového domu Dr. Liebena a tak sa stať nadpolovičným vlastníkom akcií. Výlučným majiteľom cukrovaru je firma Eisler & Szold pod známym menom: Hospodársky cukrovar, účastinárska spoločnosť v Seredi, 1. novembra 1918. Vyhláškou Ministerstva potravinárskeho priemyslu zo dňa 9. januára 1946 čís. 26/1946 bol podnik znárodnený. Dňa 20. januára 1948 Vyhláškou Ministerstva potravinárskeho priemyslu čís. 202 bol zriadený národný podnik Hospodársky cukrovar v Seredi. V roku 1948, 3. júla bol Vyhláškou Ministerstva potravinárskeho priemyslu zriadený nový národný podnik Spojené cukrovary so sídlom v Seredi. Do tohto bol ako závod pričlenený i Hospodársky cukrovar v Seredi, cukrovar v Sládkovičove a vo Vlčkovciach.
Od 1.7.1960 do 31.12.1968 patril cukrovar pod Spojené cukrovary n.p. Trnava. Vlčkovce sa od 1.7.1960 odčlenili, Kávoviny fungovali v rámci cukrovaru od 1.1.1955 a oddelili sa 1.10.1961. Utvoril sa Cukrovarnícky priemysel OR Trnava. Od 1.1.1969 - 31.12.1973 vznikol Cukrovar Sereď, n.p. Sereď. Od 1.1.1974 - 31.12.1985 Cukrovar a Kávoviny, n.p. Sereď. 1.1.1986 - 30.6.1988 Sereďský cukrovar Sereď. Kávoviny boli odčlenené od cukrovaru a pričlenili sa k Pečivárňam Sereď. 1.7.1988 vzniká Štátny cukrovarský podnik Trnava. 30.9.1990 Cukrovar, k.p. Sereď. 1.10.1990 - 30.4.1992 Cukrovar Sereď, š.p. 1.5.1992 Seredský cukrovar, a.s., Sereď. 1998: Cukrovar Nova, a.s., Sereď. Vstup nového vlastníka Agrana, rakúska cukrovarnícka spoločnosť. Apríl 2001 - zlúčenie s Gemercukrom a.s., Rimavská Sobota a vznik spoločnosti Slovenské cukrovary a. s., Rimavská Sobota.
Počas prvej kampane v roku 1908 sa vyrábal surový cukor alebo inak nazývaný aj prírodný alebo hnedý cukor. V rokoch 1913/1914 sa začína s výrobou rafinovaného cukru, ktorý sa vyrába prostredníctvom viacnásobnej kryštalizácie a rozpúšťaním. Cukor vyrábaný v sereďskom cukrovare mal vždy veľmi dobrú akosť, preto sa exportovali až 2/3 celkovej produkcie. Na svetových trhoch získal veľmi dobré meno, najmä druh cukru označovaný ako „Extra fine Sereď“. Kockový cukor sa vyrábal a predával od roku 1931. K ďalšiemu rozšíreniu podnikania prišlo v roku 1940. Začali sa pokusy s výrobou potravinárskej kyseliny mliečnej z melasy. Tieto boli úspešné a tak sa v roku 1943 prikročilo k výstavbe nového objektu na jej výrobu a v roku 1944 sa rozbehla výroba naplno. Ročne sa vyrábalo cca 230 ton kyseliny mliečnej na báze 50 až 80%. Vyvážala sa hlavne do zahraničia a to najmä do Maďarska, Anglicka, Švajčiarska a Talianska. Koncom septembra 1974 bola výroba kyseliny mliečnej potravinárskej pre zastaranosť a opotrebovanosť strojného a výrobného zariadenia ukončená.
Prečítajte si tiež: Pôvod obľúbených hranoliek
V roku 1955 sa z iniciatívy Slovenskej akadémie vied začalo s pokusmi vyrobiť zo saturačných kalov, ako odpadu pri spracovaní cukrovej repy, tzv. V-K triedu. Po úspešných pokusoch bola postavená výrobňa a prevádzka sa spustila v roku 1960. V roku 1956 sa začal baliť rafinovaný cukor do 1 kg balení. V roku 1961 sa balí v Seredi hygienicky cukor po 7 g. Cukor múčka sa v roku 1964 balí do 50 g a 1 kg balení. 80. - 90. roky sa rozširuje sortiment o želírovací cukor. V roku 2000 ponúka na trh kolekcia Milénium 2000. V tom istom roku je udelený diplom za dizajn kolekcie obalov na Medzinárodnom poľnohospodárskom a potravinárskom veľtrhu v Nitre. Koncom roka 2001 bola na slovenskom trhu predstavená značka „Korunný cukor“. Produkty pod značkou „Korunný cukor“ sú známe svojou vysokou kvalitou. Portfólio výrobkov je rozsiahle. Zahŕňa klasické druhy cukrov pre konečného spotrebiteľa ako aj veľké tzv. priemyselné balenia. Ponuku cukorného sortimentu sme v roku 2007 rozšírili aj o špeciálne druhy cukrov. Prinášajú nové chute a varianty použitia. Spotrebitelia už aj v našich predajniach nájdu hnedý cukor, kandizovaný cukor, trstinový cukor, cukor s príchuťou vanilky, hroznový cukor, ovocný, diabetický cukor, cukor na posýpanie múčnych jedál. Ponúkame ich v praktických a dizajnovo atraktívnych baleniach.