Ježiš nám hovorí, že strom poznať po ovocí. Aké ovocie nesieme, je indikátorom nášho stavu v Bohu. Naším ovocím má byť ovocie Ducha Svätého. Nielen na určitý čas, na pár hodín, či na pár dní, naše ovocie má zostávať. Nie, že sa ukáže nakrátko, potom odpadne a niet ho viac, alebo len občas zarodíme nejaké plánky… Naše ovocie má byť krásne, chutné a tým prinášať slávu Bohu.
Úvod
Svätý Pavol v Liste Galaťanom píše: „Žime duchovne“ (porov. Gal 5, 16). Mravný život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého. Ovocím Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy.
Dary Ducha Svätého
V Katechizme Katolíckej Cirkvi sa píše, že je sedem darov Ducha Svätého: dar múdrosti, dar rozumu, dar rady, dar sily, dar poznania, dar nábožnosti a dar bázne voči Bohu. V celej svojej plnosti patria Ježišovi Kristovi, Dávidovmu Synovi. Dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú.
V 1. liste Korinťanom, v 12 čítame: Preto sú dary milosti rôzne, ale Duch je ten istý; a rôzne sú aj služby, ale Pán je ten istý; a rôzne sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok. Jednému sa totiž dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, inému však podľa toho istého Ducha slovo poznania, inému zas viera v tom istom Duchu a inému dary uzdravovania v jednom a tom istom Duchu; inému schopnosť konať divy, druhému prorokovať, inému dar rozlišovať duchov, inému zas rôzne druhy jazykov a inému schopnosť vykladať ich. No toto všetko spôsobuje jeden a ten istý Duch, ktorý každému udeľuje dar, ako chce.
Slovo múdrosti
Slovo múdrosti je dar, nie je výsledkom štúdia, ani rozumu, je to múdrosť z hora. Keď otvoríš svoje ústa a hovoríš múdro. Múdrosť nie je inteligencia, vedomosti.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Slovo poznania
Slovo poznania je spojené s hlbším pochopením Sv. Písma. Svätý Duch nám v konkrétnej situácii pomáha správne pochopiť jeho vôľu a jeho pravdy - v súlade s Božím slovom - Bibliou. Duch Svätý, ktorý je autorom Sv. Písma, je aj tým, kto Písmo oživuje, osvetľuje, odkrýva skryté alebo prehliadané súvislosti.
Dar viery
Dar viery - viera, resp. dôvera v Boha.
Dar uzdravovania
Ak má niekto taký dar, môže sa modliť a klásť ruky na chorých a oni ozdravejú. Tento dar uzdravovania nie je závislý od viery chorého, ale závisí od viery charizmatika. Mnohokrát nositeľ tohto daru dostane konkrétny impulz a pokyn od Ducha za koho a za čo sa má modliť.
Schopnosť konať divy
Sú to nezvyčajné prejavy Božej moci. Napríklad divy, ktoré vykonával Mojžiš pred Faraónom.
Dar proroctva
Duch Svätý zostúpi a dá ti slová, ktoré nahlas prednesieš …pred Cirkvou, v modlitebnej skupinke, pred zhromaždenými. Veľakrát sa to stáva počas modlitby v jazykoch. Nevieš, čo budeš hovoriť, Boh Ti vkladá myšlienky, ty len otvoríš ústa a hovoríš a zároveň sa počúvaš, čo Boh hovorí skrze teba. Inšpiráciu prežívame ako príval myšlienok, svetla a moci. Tieto myšlienky pochádzajú zhora. Nemusí ísť o predpovedanie budúcnosti. Odkrývame skryté veci ľudí a hovoríme slovo Božie do ich konkrétneho života. Kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie. Posolstvo proroctva sa musí vždy rozsudzovať podľa Písma, či je v súlade s ním.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Dar rozlišovania duchov
Ochranná charizma. Táto charizma, či dar má chrániť Cirkev pred nebezpečenstvom nasledovania falošných zvodných duchov a falošnej nesprávnej náuky. Takisto sa používa tento dar na posúdenie a rozoznanie, či je niekto posadnutý zlým duchom, alebo ide o neuropsychické ochorenie. Duchovné veci sa musia rozsudzovať duchovne. Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovorí tajomstvá. Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.
Dar výkladu jazykov
Duch Svätý ti dá poznanie a ty vykladáš, resp. prekladáš zmysel toho, čo iný hovorí v jazykoch. Nepoznáš však ten jazyk, nikdy si sa ho neučil, ale Duch Svätý ti vkladá slová výkladu.
Ovocie Ducha Svätého
Tradícia Cirkvi ich vymenúva dvanásť: „láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, láskavosť, vľúdnosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota“ (KKC 1830 - 1832). Sv. Pavol ich vymenúva v Liste Galaťanom (porov. Gal 5, 22-23).
Láska
Na prvom mieste je láska. Láska je ovocím Ducha, ktorý v nás pôsobí, a nič lepšie nemôže charakterizovať kresťana ako práve tento dar. Láska je tá, ktorou prekonávame egoizmus: je darom, nezištnosťou.
Radosť
Prežívanie lásky a delenie sa ňou v nás rodí dar radosti. Je to výsledok lásky. Lebo ten, kto miluje, sa teší, že je v blízkosti toho, koho miluje. Radosť je tá, o ktorej hovorí aj Ján v Ježišovej «hodine», zvlášť hodine jeho utrpenia, keď on sám seba daruje celého ako obetu, brániac sa síce, ale teší sa z pokoja a radosti, ktoré chce, aby sa stali našimi: «Svoj pokoj vám dávam» (Jn 14,27). «Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná» (Jn 15,11). Nie je to ľahkovážna radosť na pobavenie. Evanjelista hovorí o radosti z daru, skoro ako parafrázu toho, čo Pavol povedal starým presbyterom Efezu zvolaným do Milétu: «Blaženejšie je dávať, ako prijímať» (Sk 20,35).
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Pokoj
Takto prežívaná láska a s ňou spojená radosť zanechávajú v duši Boží pokoj a tento dar znamená, že v našom živote absentuje - chýba nepokoj. A to je veľmi dobre. Lebo nepokoj v nás rodí strach, ale pravý pokoj je pomôckou k tomu, aby sme bojovali s našimi vášňami. K radosti sa pripája „pokoj“. Duch spôsobuje, že človek získava vnútorný pokoj, lebo ho vedie k prijatie otcovskej Božej vôle a dáva mu zvíťaziť nad všetkými nezriadenými náklonnosťami, ktoré by inak vyvolávali nekonečné vnútorné konflikty. Ďalej nasleduje pokoj, ktorý neznamená len nerušenosť, ale je synonymom radostnosti a vyrovnanosti, ktoré vznikajú z Kristovej blízkosti.
Trpezlivosť
Boj s vášňami sa prejavuje v čnosti trpezlivosti, ktorá je ovocím toho, že sa duše nechávajú viesť Duchom Svätým, aj keď v ich živote prevládajú a sú prítomné rôzne druhy skúšok. S týmto ovocím Ducha sa spája aj postoj nešomrať na danú situáciu. Sv. Pavol píše v Liste Korinťanom: Láska je trpezlivá.
Zhovievavosť
Po týchto troch základných rozmeroch ovocia Ducha, svätý Pavol uvádza niektoré osobitnejšie: „zhovievavosť“ ktorá vie čakať. Zhovievavosť neznamená len trpezlivosť, ale činorodosť, dobrotu, vernosť a zdieľanú vieru.
Láskavosť
Pavol ďalej vymenúva iné ovocie Ducha, ktoré má slúžiť k dobru blížneho. Je to láskavosť, ktorú môžeme definovať ako stálu pripravenosť robiť dobre nášmu blížnemu, bez rozdielu na to, čím je, ako vyzerá a ako sa správa a žije. Láska má byť dobrotivá, ktorá nás vedie konať konkrétne dobro blížnemu. „láskavosť“, ktorá je ochotná slúžiť.
Dobrota
„dobrota“ s odvahou.
Vernosť
Vľúdnosť predchádza vernosti, ktorá z nej robí formu, ako žiť spravodlivo a s láskou. „vernosť“, na ktorú sa dá spoľahnúť.
Miernosť
Vľúdnosť je zavŕšením láskavosti a dobroty. Je protikladom hnevu. Pavol píše Korinťanom: Láska sa nerozčuľuje, ale je mierna a taktná. Miernosť je neoblomná dobrota, činorodosť do krajnosti: «Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo» (Rim 12,21).
Skromnosť
Skromnosť, zdržanlivosť a čistota sú veľmi úzko spojené s čnosťou miernosti. Skromný je ten, kto hodností svoj život bez preceňovania a podceňovania sa, pričom sa to odráža aj na jeho vonkajšom vzhľade, ako sa správa k ostatným ľuďom a v spoločnosti. Skromný je ten, kto má vo svojom vnútri poriadok a vyniká prostotou.
Zdržanlivosť a čistota
Na poslednom mieste je to čistota a zdržanlivosť. A s tým je spojená bdelosť, čo môže alebo nemôže ublížiť duši alebo človeku a jeho ceste k Bohu a k blížnemu. Otvorenie sa pre Ducha Svätého vyžaduje aj sebaovládanie. Je to asketická voľba, ktorá nie je zameraná na seba samu, ale na slobodu od egoizmu, aby sme boli úplne učenliví a ochotní voči Duchu Svätému: «Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami) (Gal 5,24).
Duch Svätý
Slovo „duch“ znie niekomu mysticky, inému naháňa strach. Pre mnohých je však Duch Svätý najdôležitejším spoločníkom na ich ceste životom. Duch Svätý je súčasťou Svätej Trojice: je Bohom podobne ako Otec a Ježiš. Nie je to len akási mystická sila ako v Hviezdnych vojnách alebo nejaká vesmírna energia. Duch Svätý prejavuje vlastnosti osoby: miluje, premýšľa, rozpráva, má vôľu aj emócie. Zároveň prejavuje aj božské vlastnosti: je večný, všemocný, všadeprítomný a pod. Považujeme ho za rovnocennú súčasť trojjediného Boha.
V pôvodných biblických textoch sa Duch Svätý označuje slovom ruach, čo je v preklade „duch‟, „dych“ alebo „vietor‟. Vietor nemôžeš vidieť ani sa ho dotknúť. Nemáš nad ním žiadnu kontrolu. Vnímaš ho len na základe jeho vplyvu na okolie: hýbu sa stromy alebo oblaky.
Duch Svätý sa spomína na mnohých miestach v Biblii. Hneď v 2. vete knihy Genesis čítame, že „Boží duch‟ sa vznáša nad vodami zatiaľ pustej a prázdnej zeme - je súčasťou stvorenia sveta. Celkovo sa však v Starej zmluve spomína zriedkavejšie. V tom čase Duch Svätý ešte pravdepodobne neprebýval v každom veriacom. Boh ho zosielal na vybraných ľudí, ktorých poveril nejakou výnimočnou úlohou: napr. na Jozefa, Mojžiša a jeho pomocníkov, na Samsona, Dávida a pod.
Sviatok Ducha Svätého
Sviatok zoslania Ducha Svätého, známy ako Turíce alebo Letnice, sa oslavuje päťdesiat dní (7 týždňov) po Veľkej noci. Tento sviatok pripadá vždy na nedeľu a oslavuje zostúpenie Ducha Svätého na apoštolov.
Pôsobenie Ducha Svätého
Duch Svätý svojím tichým hlasom ukazuje človeku, že je hriešny a potrebuje Boha. Vďaka nemu sa človek rozhoduje nasledovať Ježiša. Duch mu dáva nový život, aby mohol vstúpiť do Božieho kráľovstva. Vlieva mu do srdca Božiu lásku a dáva mu vnútornú istotu, že patrí Bohu.
Ak si kresťan, Duch Svätý je tvojím učiteľom. Nikdy nie je neskoro obrátiť sa k Bohu. Prvým krokom je pokánie. To znamená, že oľutuješ svoje hriechy a to, že si v živote šiel svojou vlastnou cestou. Druhým krokom je rozhodnutie nasledovať Ježiša a dať sa pokrstiť, tak ako to urobili prví veriaci. Boh sľúbil, že odpustí tvoje hriechy, dá ti nový život s Ježišom a Duch Svätý si z tvojho srdca urobí chrám.
Niekto pri prijatí Ducha zažije silný emocionálny zážitok, iný nemusí. Nie je to o emóciách, ale o viere, že Boh svoj sľub dodrží. Ak si kresťan, Duch v tebe už prebýva: „A vari neviete, že… vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?“
Telesný a duchovný kresťan
Biblia zároveň hovorí o dvoch skupinách veriacich - telesných a duchovných. Duchovný kresťan dôveruje Bohu, verne nasleduje Ježiša a zmýšľa ako on. Nie je bez hriechu a čelí každodenným problémom a pokušeniam podobne ako ktokoľvek iný. No na svojej ceste životom sa necháva viesť Duchom a dôveruje mu v každej situácii. Jeho primárnou túžbou je páčiť sa Ježišovi, a nie ľuďom okolo seba.
Telesný kresťan je síce veriaci, ale je zameraný na seba samého a svoje potreby. Telesný kresťan sa nenecháva viesť Duchom Svätým - buď z nevedomosti, alebo zámernej neposlušnosti. Svoj život žije z vlastných síl miesto toho, aby čerpal z moci Ducha.
Ako sa napĺňať Duchom Svätým?
Dovoliť Bohu, aby viedol tvoj život vo všetkých oblastiach, je voľba. Ak po tom túžiš, môžeš ho o to požiadať napríklad takto: „Bože, potrebujem ťa. Uznávam, že som si sám riadil život, a tým som proti tebe zhrešil. Ďakujem ti, že si mi vďaka Ježišovej smrti na kríži odpustil všetky hriechy. Ježišu, pozývam ťa, aby si opäť prevzal vedenie môjho života. Ty si prikázal, aby som sa nechal naplniť tvojím Duchom, a sľúbil si, že tak urobíš, ak ťa o to budem s vierou prosiť. Duchu Svätý, naplň ma, prosím, svojou mocou. Amen.“
Ak si sa modlil úprimne, Duch ťa práve skutočne naplnil - či to cítiš, alebo nie. Nezáleží to od tvojich pocitov (niekto je emotívnejší než iný), ale od spoľahlivosti Božích zasľúbení.
Život v Duchu Svätom a zápas s hriechom
Byť naplnený a vedený Duchom Svätým znamená robiť, čo ti hovorí Duch, a nasledovať Ježišov príklad. Nikdy nebudeme imúnni voči hriechu. Bezhriešnosť nás čaká až v nebi. Čím viac však budeme duchovne rásť a počúvať vedenie Ducha Svätého, tým lepšie sa naučíme bojovať s pokušením.
Ježiš sa prirovnal k vínnemu kmeňu a nás k výhonkom. Pokiaľ sú výhonky napojené na kmeň, prúdi cez ne moc Ducha Svätého a výhonky budú prinášať ovocie. Inými slovami: keď žiješ s Bohom a nechávaš, aby v tebe pôsobil, v tvojom živote sa prejaví ovocie Ducha: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.‟
Samozrejme aj bez Ducha Svätého vieme niekomu prejaviť lásku či nejaký čas prežívať radosť a pokoj.
Duchovné dary
Každý kresťan dostáva od Ducha aj špeciálne duchovné dary. Môžu byť rozšírením tvojho prirodzeného talentu, ale môžu to byť aj úplne nové schopnosti. Sú určené na to, aby si pomocou nich slúžil iným ľuďom v cirkvi. Cirkev alebo spoločenstvo kresťanov sa v Biblii niekedy prirovnáva k telu a my ľudia sme ako jeho údy či orgány. Každý úd je dôležitý a ak má telo fungovať dobre, jeho jednotlivé časti musia spolupracovať. Uši nemôžu hovoriť a ruky nemôžu vidieť - najviac dosiahnu spoločne. Existuje mnoho darov Ducha Svätého: dar učiť, hovoriť iným o Ježišovi, pomáhať, dávať, slúžiť, prorokovať a podobne. Duch Svätý rozdeľuje tieto dary, ako sa mu páči, pretože vie, ktorý je pre koho najlepší. Môžeš ho prosiť aj o nejaký konkrétny duchovný dar, ale je len na ňom, či ti ho dá.
Rozdiel medzi ovocím a darmi Ducha Svätého
Ovocie Ducha je zamerané na náš osobný život viery. Duch Svätý u niekoho koná radikálne a veľmi viditeľne - v ich živote dochádza k náhlym, veľkým zmenám. Iní nevnímajú, čo Duch urobil, až kým sa po dlhšom čase nepozrú späť na určité obdobia svojho života.
On sa do tvojho života nevnucuje, musíš mu dať priestor. Najdôležitejšie je preto modliť sa k Duchu Svätému, aby ťa napĺňal svojou prítomnosťou, mocou a ovocím. Pýtaj si jeho pomoc, múdrosť a pokoj. Nezabudni ho však potom počúvať. Nie je to vždy jednoduché, lebo jeho hlas je tichý a často nenápadný.