Slovenské poľnohospodárstvo sa dlhodobo stretáva s výzvami, ktoré ovplyvňujú pestovanie rôznych druhov ovocia a zeleniny. Hoci sa o podpore špeciálnej rastlinnej výroby hovorí už roky, realita ukazuje, že pestovateľov poľnej zeleniny na Slovensku ubúda. Tento článok sa zameriava na prekážky, ktorým čelia slovenskí pestovatelia, a na plodiny, ktoré sa v našich podmienkach pestujú len ťažko alebo vôbec.
Úbytok pestovateľov poľnej zeleniny
Realita ostatných rokov je však na Slovensku taká, že pestovateľov poľnej zeleniny postupne ubúda. Do redakcie sa nám dostala informácia o tom, že s pestovaním zeleniny končia v tomto roku ďalšie tri subjekty. Pestovanie a predaj zeleniny boli dlhé roky tradičným koloritom obcí na južnom Slovensku.
Problémy s rentabilitou
Jedným z hlavných dôvodov úbytku pestovateľov je ekonomická situácia. Pán Zoltán Takáč, ktorý sa dlhé roky venoval pestovaniu paprík a šalátových uhoriek, uvádza ako hlavnú príčinu ukončenia produkcie situáciu na trhu. Výkupná cena papriky prvej triedy na úrovni 60 až 70 centov za kilo nezohľadňuje prácu a čas, ktoré pestovanie vyžaduje. Podobný príbeh má aj Zoltán Palágyi, ktorý pestoval papriku na ploche 0,7 hektára. Veľkoobchodné ceny zeleniny absolútne nezohľadňovali náklady, ktoré je na produkciu potrebné vynaložiť. „Predávať elitnú papriku za 70 centov, keď na pultoch je cena bežne viac ako 2 eurá, pôsobí na pestovateľa veľmi demotivačne."
Nedostatok pracovnej sily
Ďalším problémom je nedostatok sezónnych pracovníkov. Pán Palágyi uvádza: „Dnes nikto nechce pracovať na poli, keď niekoho zoženiete, musíte pri ňom celý deň stáť a dávať pozor, či to robí správne. Zároveň však za neho platíte plné odvody. O znížení odvodového zaťaženia sezónnych prác pritom počúvame roky. Na konci sezóny zistíte, že ste dali zarobiť všetkým naokolo a vy si na založenie novej úrody musíte zas požičať. To nehovorím o tom, že musíte z niečoho žiť a ideálne aj investovať do ďalšieho rozvoja."
Klimatické zmeny a riziká
Pán Daniel Figura, ktorý založil malú rodinnú farmu v Piešťanoch, ukončil hospodárenie kvôli situácii s pôdou a rizikám spojeným s klimatickými zmenami. Po aprílových mrazoch, jarných záplavách v Európe a letnom tornáde na juhu Moravy sa triezvejšie pozreli na rizikovosť tohto podnikania a zhodnotili, že investovať do poľnohospodárstva v čase klimatickej zmeny je hra vabank, do ktorej nepôjdu.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Plodiny náročné na pestovanie v slovenských podmienkach
Teplomilné druhy
Niektoré druhy ovocia a zeleniny vyžadujú pre svoj rast a vývoj vyššie teploty, ktoré nie sú na Slovensku bežné. Medzi takéto plodiny patria napríklad:
- Exotické ovocie: Mango, avokádo, banány a citrusové plody (pomaranče, citróny, mandarínky) vyžadujú tropické alebo subtropické podmienky, ktoré na Slovensku nie sú dostupné.
- Niektoré druhy zeleniny: Baklažán, melóny a tekvice potrebujú dlhé a teplé leto, aby dosiahli plnú zrelosť. Pestovanie týchto plodín je možné len v najteplejších oblastiach Slovenska a často vyžaduje pestovanie v skleníkoch alebo fóliovníkoch.
Plodiny náročné na pôdu a vlahu
Iné druhy ovocia a zeleniny sú náročné na kvalitu pôdy a dostatok vlahy. Na Slovensku sa stretávame s rôznymi typmi pôd, ktoré nemusia byť vhodné pre všetky plodiny. Medzi takéto plodiny patria napríklad:
- Brusnice a čučoriedky: Tieto kyslomilné rastliny vyžadujú špeciálny substrát s nízkym pH. Pestovanie je možné len v oblastiach s kyslou pôdou alebo v nádobách s upraveným substrátom.
- Niektoré druhy orechov: Mandle a pistácie vyžadujú suché a teplé podnebie s dobre priepustnou pôdou. Pestovanie týchto orechov je na Slovensku obmedzené kvôli chladnejším zimám a vlhkejším letám.
Možnosti pestovania ovocia a zeleniny v tieni
Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia. Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie.
Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať. Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu. Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne.
V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom. A čo ovocie? Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody. S plným až čiastočným tieňom v záhrade si dobre poradia černice a maliny.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu. Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát. Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán. Do polotieňa si môžeme vysadiť skoré odrody jabloní.
Alternatívne spôsoby pestovania
Akvapónia
Lepšie ako bio je akvapónia. Spája pestovanie rýb s pestovaním zeleniny a bylín. Kolobeh prírody funguje naplno a zelenina je čerstvejšia, bez chemických aditív, pesticídov a hnojív. Ide o technologický systém, ktorý spája chov rýb s pestovaním zeleniny. Tu nastáva kolobeh prírody. Ryby poskytnú rastlinám potrebné hnojivo a rastliny za to vyčistia rybám vodu. Nepoužívajú sa žiadne umelé hnojivá, nezáleží, či je von teplo alebo zima a hoci sa jedná o pestovanie vo vode, šetríš aj vodu. Výhod má takéto hospodárenie viac. Dôležité je predovšetkým to, že znižuješ svoju uhlíkovú stopu a výrazne šetríš vodu. Pestovaním vo vode alebo akvapóniou ušetríš až o 95 % viac vody ako pri konvenčnom spôsobe pestovania. Vďaka tomu, že sa plodiny pestujú vo vnútri, nepotrebujú farmári používať na ochranu svojich produktov pesticídy ani špeciálne hnojivá, ktoré pri klasickom pestovaní rastlín v pôde, chránia rastlinku pred vonkajšími alebo vnútornými škodcami. Či sú záplavy, snehová smršť, požiare alebo extrémne suchá, pestuješ ďalej. Tento spôsob kultivácie rastlín je imúnny voči všetkých externým vplyvom, ty totiž „sadíš“, staráš sa a aj žneš úrodu v miestnosti.
Moderné skleníky
Inovatívne pestovanie jahôd v skleníkoch. Tie pestujeme v unikátom skleníku na juhu Slovenska, ktorý je jediný svojho druhu v strednej Európe. Je vykurovaný obnoviteľnými zdrojmi a jahody v ňom rastú ekologickým spôsobom. Vďaka spomínanému vykurovaniu obnoviteľnými zdrojmi je teplota v skleníku aj počas chladného obdobia zabezpečená na príjemných 16 stupňov. Skleníkové jahody sú navyše v uzavretom priestore, kde sa na ochranu pred škodcami používa biologická ochrana. Ide o prirodzený systém ochrany. O tú sa starajú chrobáky, pavúky a larvy, ktoré ničia škodcov. Dobré chrobáčiky chránia rastlinku pred tými zlými. Nemalé finančné prostriedky ste investovali do inovatívnych technológií na ich pestovanie. Tak ako sa mení svet, tak sa mení aj poľnohospodárstvo. Plodiny, ktoré si dokážeme vypestovať na Slovensku, by sme nemali dovážať. Pestovaním plodín na Slovensku znižujeme uhlíkovú stopu a dávame prácu miestnym ľuďom. Moderné technológie nám to dovoľujú. Na menšej ploche dokážeme vypestovať viac. Pre porovnanie: na poli vieme na metri štvorcovom dopestovať jeden kilogram jahôd. V modernom skleníku je to desaťkrát viac, navyše so zníženou spotrebou vody.
Zabudnuté strukoviny so skvelým potenciálom.
Okrem tradičných strukovín, ako sú hrach siaty (Pisum sativum L.), fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris L.) a šošovica jedlá (Lens culinaris Med.) sa na Slovensku pomerne veľká časť plodín, v minulosti pestovaná vo väčšom rozsahu, pomaly dostala do úzadia a začali sme ich zaraďovať k tzv. „zabudnutým“ plodinám. Dôkazom toho sú aj malé pestovateľské plochy týchto strukovín.
Cícer baraní
Cícer baraní, ako tretia najvýznamnejšia strukovina na svete, je z hľadiska nutričných a organoleptických vlastností kvalitnou strukovinou vhodnou pre ľudskú výživu pre 15 až 30 % podiel bielkovín, pričom ich aminokyselinové zloženie je podobné bielkovinovej kompozícii. Na Slovensku sa môže pestovať najmä v oblastiach, kde sa pestuje vinič hroznorodý. Na potravinárske účely sú vhodné najmä bledosemenné odrody. Zelená hmota je bohatá na obsah kyselín (šťaveľová, jablčná), preto nie je vhodná na kŕmenie. Využíva sa ako súčasť šalátov, prívarkov, nátierok a pod. Cícer baraní rastie v ľahších hlinitých, piesočnato-hlinitých i veľmi chudobných piesočnatých pôdach, ak majú dostatok vápnika. Sucho cíceru neškodí, vlhkosť predlžuje vegetačnú dobu a rastlina potom nedozrieva. Najlepšie so všetkých strukovín znáša sucho a vysoké teploty. Na napučiavanie a klíčenie potrebujú semená viac vody ako ostatné strukoviny. Cícer je teplomilná rastlina, ale súčasne sa vyznačuje aj vysokou chladuvzdornosťou. Semená začínajú klíčiť pri teplote 2 - 5 °C, vzídené rastliny znesú aj mrazy -8 °C. Rastliny cícera sú zvlášť náročné na teplo najmä v období kvitnutia a tvorby plodov. Cícer sa tiež vyznačuje vysokou odolnosťou voči škodcom a chorobám. Celé rastliny sú pokryté chĺpkami vylučujúcimi drobné kvapôčky lepkavej hmoty obsahujúcej kyselinu šťaveľovú a jablčnú. Toto umožňuje dokonalú ochranu voči zrniarkam, obaľovačom a voškám. Vlhké počasie, ťažké a zamokrené pôdy môžu byť príčinou hubovitých chorôb koreňovej sústavy a vyhynutia celých rastlín. Jedným z takýchto hubovitých ochorení je Ascochyta pleseň cíceru, spôsobená patogénom huby Ascochyta rabiei (Pass.) Labr.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Hrachor siaty
Hrachor siaty pestovali už starí Egypťania a Gréci, u nás sa pestuje málo. Pred päťdesiatimi až šesťdesiatimi rokmi sa pestoval intenzívnejšie ako dnes, ale len v najteplejších oblastiach Slovenska. Hrachor má mnoho druhov a veľa z nich sa sadí len kvôli peknej farbe kvetov. Hrachor je samoopelivá jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 1 metra. Mohutný koreňový systém prispieva k suchovzdornosti plodiny. Semená obsahujú 24,5 % bielkovín, 2,1 % tuku a 4,3 % popolovín. Semená bývajú rôzne sfarbené. Plodom hrachoru je struk hnedožltej farby. V plode sú umiestnené 2 - 4 semená. Hrachor má veľké nároky na teplo a vyznačuje sa odolnosťou voči suchu, podobne ako cícer. Preto sa pestuje vo veľmi suchých oblastiach namiesto hrachu. Veľké suchá vydrží v dôsledku rýchleho rozvoja mohutného koreňového systému. Znáša aj jarné mrazíky klíči pri teplote 2 - 3 °C. Poškodzuje ho mráz -6 °C a odumiera pri -8 °C. Na pôdu nemá veľké nároky, darí sa mu na pôdach vápenatých, stredne ťažkých a nezamokrených. Seje sa do hĺbky 40 - 60 mm a do medziriadkov 200 - 300 mm. Výhodou je jeho rovnomerné dozrievanie a nízka pukavosť strukov, na rozdiel od iných strukovín. Je dôležité vedieť, že hrachor siaty by ste mali konzumovať len uvarený, nie surový, pretože okrem zdravých bielkovín obsahuje aj neurotoxín.
Lupina
Lupina je dnes na Slovensku málo známa plodina, ktorá však má na pestovanie a využívanie dobré predpoklady. Rod lupina tvorí v Európe 12 druhov, z hľadiska poľnohospodárstva majú význam lupina biela (Lupinus albus L.), lupina žltá (L.luteus L.) a lupina úzkolistá (L. angustifolius L.). Lupina patrí medzi strukoviny pestované hlavne pre vysoký obsah N látok (35 - 40 %) v semenách, čo je častou príčinou jej porovnávania so sójou. Semená klasických lupín obsahujú toxické alkaloidy (0,7 - 3,5 %). Dlhoročným šľachtením sa podarilo postupne vyselektovať odrody, ktoré majú znížený obsah alkaloidov na 0,02 - 0,12 %. Potravinári i konzumenti oceňujú nízky obsah alergénnych látok a je tak vhodnou alternatívou sóje. Neškrobové polysacharidy lupiny sú dobrým zdrojom potravinovej vlákniny, a preto múka z lupiny bielej sa používa ako aditívum pri výrobe chleba. Je vhodná pre celiatikov, neobsahuje lepok, dokonca ani laktózu, ani žiaden cholesterol. Lupina je nenáročná plodina. V počiatočnej fáze žiada kyslé pôdy, neskôr prechod k neutrálnej, hnojenie dusíkom a draslíkom, neznáša vápnik. Mierne kyslé ľahké piesčité pôdy obohacuje dusíkom. Lupina biela je náročná na teplo, ale zo všetkých druhov má najdlhšiu vegetačnú dobu. Je náchylnejšia na napadnutie fuzariózami. Na mráz je najcitlivejšia lupina žltá, hynie pri -3 °C, seje sa skoro koncom marca. Semeno klíči pri teplote 3 - 5 °C. V posledných rokoch narastá záujem krmivárov o semená lupiny ako alternatívneho zdroja proteínov v kŕmnych dávkach prežúvavcov i monogastrických zvierat. V mnohých európskych krajinách sa jej pestovanie rýchle rozširuje (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko). Génová banka SR vo svojej kolekcii uchováva 331 genetických zdrojov cícera, z toho 17 je slovenského pôvodu. Hrachor siaty tvorí kolekciu 82 genetických zdrojov a 62 genetických zdrojov rastlín tvorí kolekcia lupiny bielej. Mnohí takýto pestovatelia kontaktujú aj Génovú banku SR a hľadajú možnosti, ako sa dostať k pôvodným slovenským odrodám týchto plodín.
Riešenia a perspektívy
Napriek uvedeným výzvam existujú možnosti na zlepšenie situácie v slovenskom poľnohospodárstve:
- Podpora lokálnych pestovateľov: Zvýšenie dopytu po lokálnych produktoch a podpora priameho predaja od farmárov môžu zlepšiť ekonomickú situáciu pestovateľov.
- Investície do moderných technológií: Skleníky s obnoviteľnými zdrojmi energie, akvapónia a iné moderné technológie môžu umožniť pestovanie náročnejších plodín a znížiť závislosť od klimatických podmienok.
- Šľachtenie nových odrôd: Vývoj odrôd, ktoré sú odolnejšie voči klimatickým zmenám a menej náročné na pestovanie, môže rozšíriť možnosti pestovania na Slovensku.
- Vzdelávanie a informovanosť: Zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o výhodách lokálnych a sezónnych potravín môže podporiť dopyt a zlepšiť postavenie slovenských pestovateľov.