Surové tyčinky, surové koláčiky, na obed len čerstvé šaláty. Robíme tým naozaj niečo dobré pre naše zdravie? Táto otázka rozdeľuje odborníkov aj laickú verejnosť. Niektorí vidia v konzumácii surového mäsa návrat k prirodzenej strave našich predkov a prisahajú na jeho benefity, iní varujú pred zdravotnými rizikami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto kontroverznú tému, preskúmať riziká a benefity konzumácie surového mäsa a ponúknuť praktické rady pre tých, ktorí sa rozhodnú ho zaradiť do svojho jedálnička.
Trávenie a enzýmy
Celé naše trávenie sa začína v ústach. Chcete poznať jedno z tajomstiev dobrého trávenia? Dôkladným žutím sa každé sústo premieša so slinami, ktoré obsahujú tráviace enzýmy - amylázu a lipázu. Po prehltnutí jedlo pokračuje ďalej do žalúdka, kde sa do trávenia zapoja ďalšie enzýmy, ako aj napríklad jeden z najznámejší, pepsín, ktorý nám pomáha rozkladať bielkoviny. Ak ale jedlo dostatočne nepožujeme, bude pre nás ťažšie stráviteľné a môže nám spôsobiť nepríjemné nafukovanie a plynatosť. Vieme, že je ťažšie surovú stravu dôkladne požuť. A okrem toho, niektoré potraviny obsahujú v surovom stave vo väčšej miere určité druhy sacharidov, ktoré nedokážeme stráviť, pretože nám k tomu chýbajú potrebné enzýmy. Väčšina prírodných enzýmov sa naozaj počas varenia zničí.
Surová vs. varená zelenina a ovocie
Surová zelenina je bohatá najmä na vo vode rozpustné vitamíny skupiny B a C. Nenechajte sa však nachytať, že varením sa znižuje obsah vlákniny v jedle. Nie je to pravda. Tepelnou úpravou sa dokážu narušiť niektoré bunkové steny vlákniny, čo je však pre nás priaznivé, pretože vďaka tomu dokážeme z varenej zeleniny získať viac živín ako zo surovej. Platí pravidlo, že čím kratšia doba ohrevu, tým viac živín ostane zachovaných. Práve naopak, je zaujímavé, že tepelnou úpravou dokážeme zo zeleniny získať viac antioxidantov. V jednej štúdii vedci skúmali, ako sa mení obsah antioxidantov v paradajkách, keď ich dusíme. Zistili, že tepelnou úpravou sa znižuje ich obsah vitamínu C o takmer 30 % avšak zároveň sa zvyšuje ich obsah antioxidantu - lykopénu a to dokonca až o 200 % počas polhodinového dusenia. Takže ich celkový obsah antioxidantov sa stratou vitamínu C neznižuje, ale naopak, zvyšuje sa dokonca o viac ako 60%!
Vyberajte si denne aspoň 3 porcie rôznofarebnej zeleniny, 2 porcie ovocia a aspoň polovicu z nich zjedzte surovú. Pri zelenine a ovocí navyše platí, že každá farba je zdrojom inej skupiny antoxidantov. Čiže napríklad na betakarotén sú bohaté oranžovo sfarbené druhy ako napríklad mrkva, hurmikaki či tekvica hokkaido, na luteín modrá až fialová zelenina a ovocie ako napríklad čučoriedky či baklažán.
Čerstvé, mrazené alebo konzervované?
Zelenina a ovocie sú dôležitou súčasťou zdravej životosprávy a zdrojom vitamínov, minerálov alebo vlákniny. Žiaľ, nie každé ovocie a zelenina sú dostupné na pultoch obchodov počas celého roka. Čerstvé a mrazené produkty sa často líšia najmä v cene a mnohí z nás majú tendenciu preferovať čerstvé výrobky pred mrazenými. Rovnako nemusí platiť predstava, že zelenina, ktorá dozrieva počas transportu do obchodov, nestihne dozrieť, preto je automaticky menej nutričná. Rastliny vstrebávajú vysokú časť minerálov aj počas prvých štádií rastu. Prekvapivým faktom je, že podľa viacerých štúdií ovocie alebo zelenina dozreté po zbere nemusí byť horšou voľbou.
Prečítajte si tiež: Studené jedlo: Riziká a účinky
Obsah živín v produktoch závisí okrem pôdy aj na ďalších faktoroch, napríklad počasí, ročnom období, spôsobe pestovania alebo trvaní a spôsobe skladovania. Z toho vyplýva, že na získanie vitamínov a iných živín nepotrebuje byť ovocie zákonite čo najdlhšie v zemi. Zelenina alebo ovocie získavajú živiny z pôdy, preto ich zberom akoby “zbavíte” zdroja nutrientov. Po zbere však používajú získané nutrienty pre udržanie buniek tkaniva nažive, a preto ich štiepia. Niektoré zo živín sú citlivejšie než iné, príkladom je vitamín C. Štúdia z roku 2007 uvádza, že napríklad taký špenát prichádza pri izbovej teplote (20 °C) o celý obsah vitamínu C za 7 dní. V porovnaní so špenátom zvláda mrkva izbovú teplotu lepšie, pretože za rovnaký čas príde iba o 27 %. Špenát je v prípade čerstvého variantu určite lepšie vložiť do chladničky, tak počas 7 dní prídete iba o 75 % obsahu vitamínu C.
Môže byť rovnako výživný ako čerstvý - proces mrazenia nezničí všetky nutrienty v ovocí alebo zelenine. Obsah živín môže klesnúť pri čerstvých aj mrazených produktoch, pričom v istých prípadoch mrazením zabezpečíte menej zásadnú redukciu. V prípade, že je mrazený produkt uskladnený po dlhú dobu, môže dôjsť k štiepeniu niektorých nutrientov. Väčšina mrazených produktov sa spracováva hneď po zbere, a preto stihnú dozrieť a obsahujú vitamíny, minerály alebo antioxidanty. Najlepšie urobíte, ak sa vždy presvedčíte kontrolou zložiek, ale nájsť zeleninu alebo ovocie bez aditív nie je až taký problém.
Blanšírovanie je proces a kuchárska technika, pri ktorej sa ovocie alebo zelenina vloží na krátky čas do vriacej vody alebo pary. Po blanšírovaní by malo nasledovať schladenie, aby sme zastavili proces varenia. Jeho účelom je zastaviť prirodzenú činnosť enzýmov surového ovocia alebo zeleniny, ktorá môže spôsobiť úbytok farby, chuti a textúry. Horúca voda chráni pred štiepením v tuku rozpustné vitamíny - A, D, E a K. Tepelné spracovanie má však negatívny vplyv na vo vode rozpustné vitamíny, napríklad vitamín B1, kyselinu listovú a vitamín C. Strata živín spôsobená blanšírovaním sa líši podľa typu zeleniny a dĺžky trvania blanšírovania. Priemerne môže predstavovať 50 %, ale rozsah redukcie môže byť od 10 až do 80 %.
Konzervované ovocie a zelenina sú rovnako praktické ako mrazené. Ak hľadáte zdravý produkt, skúste sa zamerať na 2 dôležité atribúty - soľ a cukor. Soľ alebo sodík sa pridáva pre účely konzervácie, avšak ideálnou voľbou sú produkty bez pridanej soli alebo s nízkym obsahom sodíka. Podobne je na tom cukor, pre zdravšiu alternatívu hľadajte ovocie naložené vo vode alebo vo vlastnej šťave. Konzervy majú navyše ďalšiu výhodu, na ktorú netreba zabúdať, a to je často dlhá trvanlivosť. Minerály, vláknina, sacharidy, bielkoviny a tuky - bez ohľadu na to, či ide o čerstvú, konzervovanú alebo mrazenú zeleninu a ovocie, ich hodnoty sú vo všeobecnosti rovnaké. Blanšírovaním sa stratí iba málo vo vode rozpustného vitamínu, z čoho vyplýva, že konzervovaná a mrazená forma sú skoro tak výživné ako čerstvá. Paradajky v konzerve majú najviac beta karoténu, podobne je to u mrazeného hrášku a čerstvých zelených fazuliek.
Najideálnejším zdrojom vitamínov, minerálov a ďalších živín je čerstvé ovocie a zelenina, ktoré skonzumujete krátko po zbere. Nemajte obavu z mrazených a konzervovaných produktov, isté vitamíny môžete získať aj z nich.
Prečítajte si tiež: Benefity a riziká konzumácie rýb
Výhody a nevýhody ovocia
Ovocie svojim obsahom podporuje imunitný systém, obranyschopnosť, vitalitu, trávenie, mozgovú činnosť a mnohé iné telesné procesy. Ovocie sú jedlé plody alebo semená semenných rastlín, kríkov a stromov. Aby sa z ovocia vyťažilo maximum pre naše zdravie, je vhodné konzumovať najmä čerstvé sezónne plodiny. Ovocie obsahuje vitamíny, minerály, vlákninu, enzýmy, fruktózu, vodu a antioxidanty. Antioxidanty sú látky, ktoré bojujú proti voľným kyslíkovým radikálom, oxidačnému stresu a chránia naše bunky proti poškodeniu a starnutiu. Delíme ich na vitamíny, minerály a enzýmy. Vitamíny a minerály sú dôležité zlúčeniny nevyhnutné pre fyziologické fungovanie a procesy v organizme. Ľudské telo ich potrebuje na svoju existenciu, no nedokáže si ich samé vytvoriť a musí ich tak získavať zo stravy. Sú prevenciou proti mnohým akútnym i chronickým ochoreniam. Vláknina je dôležitá pre správnu činnosť čriev, zdravú rovnováhu črevnej mikroflóry, prevenciu zápchy i reguláciu cholesterolu v krvi. Je taktiež prírodnou prevenciou proti rakovine hrubého čreva. Enzýmy slúžia na katalýzu chemických reakcii v našom organizme.
Medzi zdravotné benefity ovocia patrí podpora imunitného systému a obranyschopnosti, antioxidačný účinok, podpora tráviacich procesov a vyprázdňovania, podpora rovnováhy črevného mikrobiómu, zvýšenie energie (ovocný cukor), hydratácia organizmu (vysoký obsah vody), regulácia krvného tlaku a cholesterolu, mierny diuretický (močopudný) účinok, podpora regulácie hmotnosti a metabolizmu, podpora zdravia vnútorných systémov, podpora prevencie mnohých akútnych i chronických ochorení.
Nevýhody ovocia môžu vzniknúť pri konzumácií jeho nadmerných množstiev, čo následne môže spôsobiť hnačky, nadúvanie alebo plynatosť. Rizikom je i hyper-vitaminóza v dôsledku príliš vysokej hladiny nahromadených vitamínov v organizme. Prípadnou kontraindikáciou určitého druhu ovocia je potravinová alergia, neznášanlivosť či precitlivenosť. Alergická reakcia sa však môže zmierniť pri tepelnej úprave ovocia či odstránení šupky.
Vzhľadom na odlišný obsah výživných látok a chuť, je ideálne druhy ovocia striedať.
- Jablká: Sú dostupné v rôznych odrodách. Sú bohaté na najmä vitamíny B a C. Majú vysoký obsah draslíka, vápnika i horčíka. Jablká disponujú antioxidačným účinkom, podporujú imunitný systém, kardiovaskulárnu sústavu, trávenie a mnohé iné sústavy.
- Bobuľovité ovocie: Patrí medzi potraviny označované ako „superpotraviny“. Patria sem čučoriedky, maliny či brusnice. Sú bohaté na antioxidanty, vitamíny A, E i K. Podporujú imunitný systém, prirodzenú detoxikáciu tela od škodlivých látok, vylučovací trakt, trávenie či zrak.
- Banány: Sú silným zdrojom draslíka, ktorý je dôležitý pre správnu funkciu svalstva i nervstva. Banán obsahuje veľké množstvo ovocného cukru, čo je v kombinácii s minerálom draslíka dôvodom, prečo ich často konzumujú i profesionálni športovci ako zdroj rýchlej a zdravnej energie.
- Kiwi: Kiwi je bohatým zdrojom vitamínu C, E, kyseliny listovej i vlákniny. Ponúka tak mnohé zdravotné výhody. Jeden gram tohto ovocia obsahuje takmer jeden miligram vitamínu C. Podporuje najmä imunitný systém, obranyschopnosť organizmu, zdravie vylučovacej a respiračnej sústavy.
Čerstvé ovocie má vysoký obsah vody i výživných látok, no pomerne krátku trvanlivosť. Odporúčaná je konzumácia najmä čerstvého ovocia. Obľúbenou formou konzumácie čerstvého ovocia sú v súčasnosti ovocno-zeleninové šťavy (smoothie). Ak však chceme ovocie uchovať v čerstvom stave dlhší čas, musíme ho vhodne uskladniť. Skladovanie primárne závisí od druhu, odrody i stavu zrelosti ovocia. Čerstvé ovocie sa skladuje v studených, tmavších, vetrateľných miestnostiach s mierne vyššou vlhkosťou vzduchu. Okrem samotného uskladnenia je možné ovocie určitým spôsobom zakonzervovať. Ovocie môžeme sušiť, zmrazovať, zavárať a pripravovať z nich kompóty a džemy. Zmrazovanie je z hľadiska zachovania výživovej hodnoty ovocia tým najvhodnejším spôsobom konzervovania. Zachováva sa tak pôvodná chuť, farba i vitamíny.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o kukurici bez GMO
Výhody a nevýhody zeleniny
Konzumácia zeleniny siaha až do praveku. Čerstvá zelenina patrí medzi potraviny s nízkym energetickým obsahom, vysokým obsahom vody, bohatým obsahom vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a širokým spektrom fytonutrientov, ktoré majú významné účinky v prevencii mnohých chronických chorôb.
Surová zelenina si často zachováva viac vitamínov a minerálov ako varená zelenina. Množstvo surovej zeleniny má vysoký obsah vody, čo pomáha deťom zostať hydratované. Surová zelenina obsahuje prírodné enzýmy, ktoré napomáhajú tráveniu. Jedným z hlavných dôvodov, prečo zaradiť surovú zeleninu do stravy detí, je zachovanie cenných živín. Varením sa totiž niektoré vitamíny, najmä vitamín C a vitamíny skupiny B, môžu zničiť. Surová zelenina tak poskytuje deťom maximum z vitamínov, minerálov a enzýmov, ktoré sú dôležité pre ich rast a vývoj. Vláknina, ktorá sa nachádza v surovej zelenine, je dôležitá pre zdravé trávenie. Pomáha predchádzať zápche, podporuje pravidelnosť vyprázdňovania a prispieva k zdraviu črevnej mikroflóry. Surová zelenina, ako napríklad uhorky, paradajky a šalát, má vysoký obsah vody. To je obzvlášť dôležité pre deti, ktoré často nepijú dostatok tekutín. Konzumácia surovej zeleniny tak prispieva k hydratácii organizmu a správnej funkcii orgánov. Pravidelná konzumácia surovej zeleniny je spojená so zníženým rizikom vzniku chronických ochorení, ako sú obezita, cukrovka 2. typu a kardiovaskulárne ochorenia. Antioxidanty, ktoré sa nachádzajú v surovej zelenine, chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi a posilňujú imunitný systém.
Surová zelenina môže byť pre niektorých ľudí ťažšie stráviteľná. Obavy z parazitov, baktérií a pesticídov sú skutočné, najmä kvôli zvýšenému používaniu chemikálií v modernom poľnohospodárstve. Niektoré druhy surovej zeleniny, ako napríklad kel, brokolica a karfiol, môžu u detí spôsobovať nadúvanie a plynatosť. Je to spôsobené obsahom ťažko stráviteľných sacharidov. Preto je dôležité zavádzať tieto druhy zeleniny do stravy postupne a v malých množstvách. Ak máte citlivý tráviaci systém, môžete po konzumácii surovej zeleniny pociťovať nadúvanie alebo plynatosť. Surová zelenina môže byť kontaminovaná baktériami, vírusmi alebo parazitmi, ktoré môžu spôsobiť ochorenia. Preto je dôležité dôkladne umývať všetku zeleninu pred konzumáciou, a to aj tú, ktorá je označená ako „predumytá“. Parazity ako toxoplazma a giardia sa môžu šíriť cez kontaminovanú pôdu, čo vedie k infekciám. Pesticídy, ktoré sa používajú pri pestovaní zeleniny, môžu predstavovať riziko pre zdravie detí. Preto je vhodné uprednostňovať bio produkty, ktoré neobsahujú pesticídy. Ak nie je bio zelenina dostupná, je dôležité dôkladne umyť konvenčnú zeleninu a ošúpať ju. 70 % Európanov sa obáva prítomnosti pesticídov v ovocí a zelenine a keby mali možnosť, nakupovali by radšej z overeného zdroja.
| Potravina | Úprava | Obsah živín |
|---|---|---|
| Zelenina/Ovoce | Čerstvá | Najvyšší obsah vitamínov, minerálov a enzýmov |
| Zelenina/Ovoce | Mrazená | Zachováva väčšinu živín, vhodná na dlhodobé skladovanie |
| Zelenina/Ovoce | Konzervovaná | Môže obsahovať pridaný cukor a soľ, nižší obsah vitamínov |
Ako znížiť riziko pesticídov? Nakupujte potraviny z overeného zdroja - nemusí to byť nutne BIO. Dôkladne umývajte a šúpte zeleninu.
Ako bezpečne zaradiť surovú zeleninu do stravy detí:
- Začnite s malým množstvom surovej zeleniny a postupne zvyšujte dávku. Sledujte, ako dieťa reaguje a či nemá tráviace ťažkosti.
- Vyberajte čerstvú, sezónnu a kvalitnú zeleninu. Uprednostňujte bio produkty, ak sú dostupné.
- Dôkladne umývajte všetku zeleninu pred konzumáciou.
- Krájajte zeleninu na malé kúsky, aby sa deťom ľahšie žuvala a prehĺtala.
- Kombinujte surovú zeleninu s inými potravinami, ako sú dipy, hummus alebo jogurt. To zlepší chuť a uľahčí deťom konzumáciu.
- Urobte z konzumácie surovej zeleniny zábavu. Pripravte zeleninové špízy, tvorte obrázky zo zeleniny alebo si zahrajte hru na ochutnávanie.
Vybrané druhy surovej zeleniny a ich benefity:
- Mrkva: Obsahuje veľa vitamínov, minerálov a vlákniny prospešných pre naše zdravie. Jedna stredne veľká mrkva obsahuje len 25 kalórií. Vďaka vysokému obsahu vlákniny zasýti a pomôže s trávením. Medzi zdravotné benefity mrkvy patrí zlepšenie zraku, predchádzanie šedému zákalu a degenerácii makuly, ochrana očí pred škodlivým UV žiarením, posilňuje imunitný systém vďaka vitamínu C a znižuje riziko určitých typov rakoviny. Mrkva je skvelým pomocníkom pre trávenie, či už ju ješ surovú, varenú, alebo piješ čerstvú mrkvovú šťavu.
- Praktické tipy na zaradenie mrkvy do stravy: Pridaj nastrúhanú mrkvu do šalátov a sendvičov, priprav si chutné mrkvové smoothie a nasuš si mrkvové chipsy ako zdravú alternatívu.
- Brokolica a karfiol: Tak karfiolu, ako aj brokolici sa pripisujú výrazné antibiotické účinky. Dokážu si poradiť s mnohými zápalovými ochoreniami, nie raz tak pomáhajú pri neodhalených príčin bolesti žalúdka. Taktiež by sa mali užívať v čase chrípkového obdobia, keď prirodzene posilňujú našu imunitu. Dôležité je však vedieť ich aj správne spracovať. Mali by sme ich dusiť nad parou a nevariť úplne do mäkka. V opačnom prípade strácajú totiž značnú časť vitamínov. Pre nás dospelých by bola zaujímavá aj surová obdoba karfiolu, ktorý takto chutí ako kaleráb. Brokolica obsahuje vitamíny C a A, fosfor, horčík a betakarotén. Karfiol je zase cenným zdrojom vitamínov K, A, C a niektorých zo skupiny B. Pomáha taktiež pri osteoporóze a zlepšuje trávenie. Obe tieto zeleniny však nie sú veľmi vhodné pri problémoch so žlčníkom, pretože nafukujú. Brokolica je účinná ako prevencia voči rakovine najmä kvôli obsahu sulforafanu.
Riziká spojené s konzumáciou surového mäsa
Surové mäso môže obsahovať nebezpečné baktérie, ako Salmonella, E. coli, Listeria a iné mikróby, ktoré môžu spôsobiť otravu jedlom. Príznaky otravy jedlom zahŕňajú nevoľnosť, vracanie, hnačku, bolesti brucha a horúčku. V niektorých prípadoch môže otrava jedlom viesť k vážnym zdravotným komplikáciám alebo dokonca k smrti. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) odporúča dôkladne uvariť mäso, aby sa zabili všetky baktérie a mikróby, ktoré môžu spôsobiť ochorenia.
Bezpečnostné zásady pri konzumácii bravčového mäsa
Ak sa rozhodnete bravčové mäso nevyraďovať z jedálnička úplne, mali by ste dbať na niekoľko dôležitých bezpečnostných a hygienických zásad:
- Dôkladná tepelná úprava: Využívajte potravinársky teplomer so sondou a overte, že mäso vo všetkých častiach dosiahne minimálnu odporúčanú teplotu. Pri bežných kúskoch sa odporúča najmenej 62 °C, pri mletom mäse okolo 71 °C. Ešte bezpečnejšou alternatívou je dlhšia tepelná úprava, napríklad pomalé varenie vo vriacej vode (100 °C). Predovšetkým pri hrubších kusoch bravčového je dôležité, aby sa teplo dostalo naozaj rovnomerne do celého objemu.
- Oddeľte surové mäso od ostatných potravín: Snažte sa minimalizovať kontakt surového bravčového s inými surovinami, najmä s tými, ktoré sa konzumujú bez tepelnej úpravy (napríklad surová zelenina, ovocie). Aj malý dotyk môže preniesť neželané baktérie alebo vírusy.
- Umývanie rúk a nástrojov: Pri príprave jedál z mäsa sa zvyknú používať rôzne kuchynské náčinia - nože, dosky na krájanie, misky. Vždy ich po kontakte s mäsom dôkladne vydezinfikujte alebo aspoň umyte horúcou vodou s čistiacim prostriedkom. Ruky si umývajte čo najčastejšie a vždy predtým, než sa začnete venovať inej činnosti v kuchyni.
- Uprednostnite „zdravšie“ zdroje mäsa: Ak máte možnosť, vyberte si mäso z overených chovov, kde sa nepoužívajú nadmerné dávky antibiotík či hormónov. Najlepšou voľbou môže byť bio bravčové mäso s prísnymi certifikátmi kvality. Takisto je vždy dobré poobzerať sa po menších lokálnych farmároch, u ktorých máte aspoň čiastočnú istotu, ako so zvieratami zaobchádzajú.
- Nenechajte sa oklamať nálepkami: Nápisy typu „prírodné“ alebo „z horských oblastí“ nemusia znamenať automatickú záruku bez antibiotík. Vyžadujte preto jasné a priame deklarácie typu „bez hormónov“, „bez antibiotík“ alebo certifikáty označujúce bio či ekologické chovy.
Paleolitická diéta a surová strava
Kontroverzná paleolitická diéta si získala popularitu po celom svete. Jej základom je presvedčenie, že najzdravšia strava pre človeka je tá, ktorá sa najviac podobá strave lovcov a zberačov z obdobia paleolitu. Ľudstvo sa vyvíjalo viac ako dva milióny rokov, no poľnohospodárstvo objavilo len pred 10 000 rokmi. Zástancovia paleolitickej stravy rozdeľujú potraviny na "paleolitické" (povolené) a "neolitické" (zakázané). Medzi povolené potraviny patrí mäso, vajcia, živočíšne tuky, ovocie, zelenina, bobule a orechy, teda potraviny, ktoré boli dostupné v dobe kamennej. Zakázané sú potraviny, ktoré priniesol rozvoj poľnohospodárstva a moderný spôsob života, ako chlieb, pečivo, zemiaky, strukoviny, cukor, sladkosti, mlieko a mliečne výrobky.
Niektorí zástancovia paleolitickej diéty idú ešte ďalej a odporúčajú konzumovať všetky povolené potraviny v surovom stave. Tento prístup sa opiera o myšlienku, že tepelná úprava ničí dôležité živiny a enzýmy v potravinách.
Surové mäso: Módny trend alebo návrat k prirodzenosti?
V poslednej dobe sa na sociálnych sieťach objavuje nový trend - konzumácia surového, tepelne neupraveného mäsa. Niektorí ľudia tvrdia, že im to prináša zdravotné benefity, ako napríklad lepšie trávenie, viac energie a úbytok hmotnosti. Príkladom je muž z Las Vegas, Steward Rusty McEntire, ktorý sa od 22 rokov živí výlučne surovým mäsom, pretože trpel na kyslý reflux a obával sa, že varením strava stráca dôležité živiny. Tvrdí, že konzumuje 3- až 4-tisíc kalórií denne, čo predstavuje približne dve kilá surového mäsa.
Na Instagrame sa objavujú príspevky ľudí, ktorí konzumujú surové mäso a chvália si jeho chuť a výživové hodnoty. Jeden muž napísal: "Po tom, koľko som pojedol mletého hovädzieho mäsa a začal si vychutnávať lososa, je toto skvelá obmena.
Ako minimalizovať riziká pri konzumácii surového mäsa
Ak sa rozhodnete konzumovať surové mäso, je dôležité dodržiavať určité zásady, aby ste minimalizovali riziká otravy jedlom:
- Kupujte mäso z overených zdrojov: Vyberajte si mäso od farmárov, ktorí chovajú zvieratá v dobrých podmienkach a kŕmia ich prirodzenou stravou.
- Dbajte na čerstvosť mäsa: Surové mäso by sa malo konzumovať čo najskôr po zabití zvieraťa.
- Dodržiavajte hygienu: Pred manipuláciou so surovým mäsom si dôkladne umyte ruky mydlom a vodou. Používajte oddelené dosky na krájanie a náradie pre surové mäso a ostatné potraviny.
- Skladujte mäso správne: Surové mäso skladujte v chladničke pri teplote nižšej ako 4 °C.
Názory odborníkov na surovú stravu
Odborníci na výživu majú na surovú stravu rôzne názory. Niektorí sú voči nej skeptickí a varujú pred rizikami, iní v nej vidia potenciálne benefity, ak je správne zostavená a dodržiavaná.
PharmDr. Jozef Zima zo spoločnosti Nutraceutica neodporúča paleolitickú stravu ako dlhodobú formu stravovania: „Je to ďalší extrém. Vylučovať zo stravy škroby, ktoré zabezpečujú dlhodobo stabilnú hladinu inzulínu v krvi, môže byť nebezpečné. "Na druhej strane, existujú odborníci, ktorí tvrdia, že surová strava, ak je správne zostavená a doplnená výživovými doplnkami, môže byť lepšou alternatívou stravovania ako súčasná bežná strava. Zdôrazňujú však, že je dôležité mať dobré znalosti o výžive a zabezpečiť dostatočný príjem všetkých potrebných živín.
Čo jesť surové a čo tepelne upraviť?
Nie všetko surové je zdravšie a hodnotnejšie. Napríklad, surové paradajky obsahujú veľa vitamínu C, ale varené paradajky obsahujú až 3-krát viac lykopénu, ktorý má protirakovinové účinky. Podobne, karotenoidy a vápnik z brokolice, kelu a petržlenovej vňate sa lepšie vstrebávajú po tepelnej úprave.
Na druhej strane, niektoré vitamíny, ako napríklad vitamín C a niektoré vitamíny skupiny B, sa varením ničia.
Nový bizarný trend: Zhnité mäso
Na internete sa objavil nový bizarný trend! Ľudia jedia zhnité mäso a tvrdia, že to má povzbudzujúce účinky. Tí, čo to skúsili, opísali nezvyčajnú chuť ako „ohromujúcu a korenistú“ a sú presvedčení, že surové zhnité mäso pôsobí ako droga. Odborníci však dvíhajú varovný prst, informuje portál The Sun. Lekári varujú, že internetový trend môže spôsobiť vážne zdravotné problémy a je veľmi nebezpečný. Ľudia, ktorí vyskúšali surové, hnilé mäso, mali častokrát pocit, ako po užití halucinogénnych drog. Mäso, ktoré konzumujú, nechávajú hniť niekoľko týždňov, mesiacov a v extrémnych prípadoch aj niekoľko rokov! Sliz ani pleseň, ktorá sa na ňom po čase vytvorí, im vôbec neprekáža. Lekárka Sarah Jarvis však varuje, že konzumácia zhnitého mäsa so sebou nesie riziko vzniku brušných chorôb. Iný zas vysvetlil, že mäso doma skladuje v sklenených kompótových pohároch. „Nechám ho niekoľko týždňov odležať v chladničke a potom ho zjem. Okamžite sa vždy cítim strašne dobre a ľahúčko. Zhnité mäso je najlepším liekom na depresiu," povedal.
Existuje veľa rizík spojených s konzumáciou surového mäsa, ako je napríklad salmonella - to sa tepelnou úpravou a pri správnom varení zničí. Mäso je vysoko hodnotná potravina, ktorá je pre mnohých ľudí na svete dôležitým zdrojom výživy. Konzumácia mäsa má však aj negatívny dopad na životné prostredie.