Slovensko má vďaka svojim klimatickým a pôdnym podmienkam dobré predpoklady pre pestovanie kvalitného ovocia. Výkyvy teplôt medzi dňom a nocou, letom a zimou, nútia ovocné stromy bojovať o prežitie, čo vedie k vyššej odolnosti a výraznejšiemu pomeru medzi sladkosťou a kyslosťou plodov. Takéto ovocie je potom na trhu viac žiadané. Vhodné oblasti pre pestovanie ovocia na Slovensku sú najmä nížiny, no pri správnom výbere odrôd je možné pestovať ovocie až do nadmorskej výšky 600 m. Nevhodné sú horské a podhorské oblasti, severné svahy a mrazové kotliny.
História ovocinárstva na Slovensku
Ovocie zohrávalo v histórii ľudstva významnú úlohu, považovalo sa nielen za pochúťku, ale aj za medicínu. Archeologické nálezy svedčia o pestovaní jabloní, hrušiek, sliviek a broskýň na našom území už 4 až 5 tisíc rokov pred naším letopočtom. V dobe laténskej sa našli hrušky v Šárovciach a kôstky broskýň v Palárikove. Na rozvoj ovocinárstva a pestovanie viniča hroznorodého na juhozápadnom Slovensku mali vplyv vpády rímskych légií v 1. až 4. storočí.
V stredoveku sa v záhradách a sadoch cielene pestovali jablká, hrušky, slivky, čerešne, broskyne, moruše, orechy a gaštany. Kláštory a nemeckí kolonisti prinášali nové druhy a odrody ovocných stromov, neskôr aj Turci počas svojej expanzie.
Počas feudalizmu mali poddaní povinnosť oberať a sušiť ovocie z panských záhrad. Zbieralo sa aj plané a divorastúce ovocie (plané jablká a hrušky, čerešne, višne, maliny, jahody, drienky, lieskovce), ktoré sa presádzalo do sadov a záhrad, ošetrovalo a štepilo, čím sa rozširoval sortiment domácich odrôd.
S ovocím a ovocnými produktmi sa pomerne skoro začalo obchodovať. Obchodovalo sa najmä so slivkami a produktmi z nich. Počas kapitalizmu sa vyvinuli nové formy obchodovania s ovocím, a to cez podomových obchodníkov, priekupníkov, do veľkoobchodov a konzervární.
Prečítajte si tiež: Tipy pre pestovanie ovocia
Význam ovocia v strave a liečiteľstve
Ovocie bolo dôležitou súčasťou výživy človeka. Menej kvalitné a opadané ovocie sa dávalo skrmovať dobytku a ošípaným. Ovocie sa konzumovalo v surovom stave, do zásoby sa konzervovalo sušením, varením alebo destilovaním. Sušené ovocie sa pridávalo do koláčov, plniek, používalo sa na prípravu polievok či osviežujúcich nápojov. Varením sa upravovalo na lekvár, kompóty alebo ovocné šťavy. Destilovaním sa z ovocia stávala pálenka. Sušené a drvené ovocie sa používalo ako náhrada cukru či ako posýpka na koláče a cestoviny.
Ovocie sa konzumovalo počas pôstu, pri niektorých prácach. Bolo súčasťou obradových jedál i slávnostných hostín. V ľudovom liečení sa používalo v rôznych formách ako liečebný prostriedok.
Ovocinárstvo v rôznych regiónoch Slovenska
Ovocinárstvo má dlhodobú tradíciu v okolí Trenčína a Prievidze. V urbári z roku 1608 sa spomínajú ovocné záhrady v obci Trenčianska Turná. Ovocinárstvo na Hornej Nitre má rovnako bohatú tradíciu, prvé zmienky o pestovaní ovocia sú zo 17. storočia.
Staré odrody jabĺk na Slovensku
V minulosti sa na Slovensku pestovalo asi 300 odrôd jabloní. Dnes sú mnohé z nich už ústupe, prípadne úplne vymizli pre uprednostňovanie nových odrôd. Niektoré odrody pestované v minulosti na našom území boli dovezené z iných krajín.
Medzi staré odrody jabĺk, ktoré sa pestovali na Slovensku, patria napríklad:
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
- Ananásová Reneta: Stará stolová odroda, pravdepodobne z Holandska. Má stredne veľké, žltozelené až zlatožlté jablká s výraznou arómou po ananáse.
- Citronové zimné: Stará odroda zrejme zo západnej Európy. Má zelenú až svetložltú šupku a kyslastou chuťou pripomína citróny.
- Coxova reneta: Pochádza z Anglicka. Má malé až stredne veľké guľaté plody s kyslosladkou chuťou a výraznou arómou.
- Jadernička moravská: Stará odroda, ktorá sa tešila obľube najmä na Morave. Plody sú menšieho vzrastu so žltou šupkou a dužina je mierne korenistá so sladkokyslou chuťou.
- Jonathan: Americká odroda. Má plody menšej až strednej veľkosti so sýtou červenožltou šupkou a typickou sladkokyslou chuťou.
- Malinové hornokrajské: Pôvod odrody siaha pravdepodobne do Holandska. Má stredne veľké tmavočervené jablká s bielou dužinou. Ich chuť je sladká a pripomína maliny.
- Ontario: Názov prezrádza pôvod až z Kanady. Má veľké šťavnaté plody s nažltlou dužinou a kyslastou chuťou, vhodné aj pre diabetikov.
- Panenské české: Tradičná česká odroda. Pestovala sa minimálne od 19. storočia a obľúbená bola najmä pre svoje tmavočervené plody so sladkokyslou chuťou.
- Parménska zlatá zimná (King of the Pippins): Veľmi stará odroda, ktorá vznikla pravdepodobne začiatkom 16. storočia. Majú žltozelené plody s červeno-oranžovou pásikavou kresbou. Jablká obsahujú žltú dužinu s korenistou sladkokyslou chuťou.
- Strýmka: Neskorá zimná odroda s pôvodom v Nemecku. Má stredne veľké jablká v tvare súdku so zeleno-žltou šupkou, ktorá počas dozrievania červenie. Jablká majú kyslastú, no osviežujúcu chuť.
Pestovanie ovocia na Kysuciach
Stravovanie na Kysuciach v minulosti je úzko spájané s pestovaním a konzumovaním zemiakov. Okrem zemiakov sa na Kysuciach pestovali aj obilniny ako pšenica, raž, jačmeň a ovos. Popri nich sa ešte i v tom období na Kysuciach pestovali niektoré archaické obilniny ako tenkeľ, proso a tatarka (pohánka). Veľmi významné postavenie v tejto oblasti malo i pestovanie kapusty. Zo zeleniny boli na Kysuciach pomerne rozšírené i mrkva, petržlen, cesnak a cibuľa, pričom vo vyššie položených oblastiach prevažovali hlavne mrkva a cibuľa. Zo strukovín sa pestoval hlavne hrach a menej šošovica.
Čelní predstavitelia Novej Bystrice v roku 1770 popísali niektoré dôležité prvky miestneho hospodárstva: „Zeme máme vrchovate pod jarne siatie súce, ktoré orieme s dvojzáprahom. Lúky máme, ktoré kosíme len raz, seno sa však na nich dorobí dobre a užitočné. Máme blízko Kysucké Nové Mesto, kde všetko môžeme predať. Pašu máme pre všetok dobytok dostatočnú a užitočnú. Vody máme pre napájanie dobytka dostatok. Drevo máme na vykúrenie z našich hôr, na stavanie ale koľko nám dá panstvo. Ako kapustné záhrady, tak aj ovocné sady máme. Fabriku máme blízko, kde si zarábať môžeme. Máme vodu, po ktorej plte splavujeme a obchod s drevom prevádzame.
Ovocinárske spolky a školstvo
Do roku 1918 na Slovensku vzniklo 281 poľnohospodárskych spolkov s ovocinárskou výrobou a 9 družstevných páleníc pre spracovanie ovocia na destiláty. Veľký podiel na rozvoji ovocinárstva na Slovensku po prvej svetovej vojne mali aj štátne ovocinárske škôlky v Devínskej Novej Vsi a Prievidzi. V rámci osvetovej činnosti Slovenská ovocinárska spoločnosť usporiadala v dvadsiatych rokoch celý rad výstav ovocia, prednášok a školení. Sľubný rozvoj ovocinárstva prerušili silné mrazy v januári a februári 1929, kedy mráz miestami dosiahol až -42 oC. V tridsiatych rokoch sa na obnove sortimentovej skladby v ovocinárstve a pri skvalitnení produkcie ovocia významne podieľala Štátna ovocinárska škôlka v Prievidzi.
Ovocinárstvo za Slovenského štátu a po druhej svetovej vojne
Ovocinárstvo za Slovenského štátu malo prevažne samozásobiteľský charakter. Prebytky ovocia z najprodukčnejších ovocinárskych oblastí sa spracovávali v konzervárňach, muštárňach, sušiarňach a páleniciach. Rozvoj ovocinárstva v rokoch 1945 - 1960 si vyžiadal aj rozvíjanie vedy, výskumu a školstva. V roku 1949 zo Štátnej ovocinárskej škôlky v Prievidzi vznikla Výskumná a šľachtiteľská stanica ovocinárska. Od roku 1965 sa začali zakladať moderné intenzívne sady. V marci 1968 vznikol družstevný podnik pre výrobu, odbyt a spracovanie ovocia v Prievidzi.
Drobné a bobuľové ovocie
Medzi obľúbené druhy drobného /bobuľového/ ovocia patria jahody, maliny, ríbezle, egreše, černice, čučoriedky, muchovníky, rakytníky, figy, viniče a aj mnohé ďalšie. Okrem toho, že chutia výborne, sú aj ideálnym spôsobom, ako si dopriať čerstvé ovocie priamo z vlastnej záhradky. Ich pestovanie je pomerne jednoduché, no vyžaduje si určitú mieru pozornosti a vedomostí. Správna starostlivosť sa vám však odvďačí bohatou úrodou.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Voľba stanoviska a úprava pôdy: Na úspešné pestovanie drobného ovocia je veľmi dôležité zvoliť správne miesto. Ideálne je, ak rastliny dostávajú aspoň šesť hodín slnečného svitu denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a so zabezpečeným odtokom vody.
Sadenie: Drobné ovocie dostupné v kontajneroch sa môže vysádzať po celý rok. Prostokorenné sadenice je ideálne vysádzať na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe je potrebné vykopať dostatočne hlboké jamy, aby sa do nich korene pohodlne zmestili. Sadenicu umiestnite tak, aby bola v rovnakej hĺbke, v akej rástla predtým. Odporúča sa použiť mykorhízne prípravky, ktoré zlepšujú prijímanie živín. Nakoniec jamu zasypte, pôdu jemne utlačte a výdatne polejte.
Pestovanie a zalievanie: Rastliny treba pravidelne zavlažovať, obzvlášť v období, keď začínajú tvoriť plody. Počas vegetácie nezabudnite aplikovať vhodné hnojivá určené pre konkrétny druh ovocia.
Priebežná starostlivosť: Na zabezpečenie zdravého rastu a bohatej úrody je dôležitá pravidelná kontrola rastlín. Sledujte, či sa neobjavili príznaky chorôb alebo napadnutia škodcami, a pri ich zistení hneď zakročte.
Rez ovocných krov: Väčšina druhov drobného ovocia potrebuje pravidelný rez. Na začiatku jari odstráňte staré a odumreté vetvičky, aby ste podporili tvorbu nových výhonkov.
Prevencia a ochrana: Dôležitou súčasťou pestovania je ochrana pred chorobami a škodcami. Pravidelne kontrolujte rastliny, aby ste včas odhalili možné problémy. Používanie organických hnojív a kvalitná výživa rastlín zvyšujú ich prirodzenú odolnosť.
Niektoré zaujímavé odrody drobného ovocia:
- Muchovník: Ker až strom, ktorý sa často využíva aj na živý plot, preto sa často nazýva aj "jedlý živý plot". Existujú veľkoplodé odrody muchovníka pochádzajúce z Kanady.
- Kanadská čučoriedka: Veľmi chutná a úrodná. Existujú rôzne odrody, skoré aj neskoré.
- Zemolez kamčatský (Kamčatská čučoriedka): Najsladšia odroda pochádza z poľského šľachtenia.
- Ríbezľa červená: Existujú veľkoplodé a veľmi úrodné odrody.
- Malina: Existujú remontantné (opakované rodiace) odrody červenej a žltej maliny, a tiež trpasličie odrody.
- Figovník: Existujú otužilé a mrazuvzdorné odrody, ktoré je možné dopestovať v našich podmienkach.
- Rakytník: Existujú samoopelivé odrody.
- Egreš: Existujú odrody s mäkkými tŕňovitými výhonkami.
- Vinič: Existujú bezsemenné rané stolové odrody.
- Moruša: Existujú zakrpatené odrody s čiernymi plodmi podobnými malinám.
- Kivi: Existuje rýchlorastúca a samoopelivá odroda.
- Černica: Existujú beztŕňové odrody so vzpriameným rastom.
Exotické ovocie na Slovensku
Pred 15 až 20 rokmi to bol luxusný tovar, ktorý sme si dopriali iba pri výnimočných udalostiach, ako sú napríklad Vianoce. Exotické ovocie si však dnes môže dovoliť už väčšina domácností. V šľachtických rodinách, neskôr aj u bohatých obchodníkov a remeselníkov sa exotické ovocie objavovalo už v 17. storočí. Na Slovensku boli pomaranče a mandarínky dostupné už koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Po roku 1989 sa uvoľnil zahraničný obchod a pribudli možnosti dovážať ovocie zo zámoria. Exotické ovocie si dnes môžeme kúpiť prakticky počas celého roka.
Orechy
Pojmom orech sa nazýva veľa rôznych plodov a semien. Avšak len niektoré sú aj botanické orechy (jednosemenný suchý nepukavý plod). Okrem botanických orechov (gaštan, lieskový orech, kolový orech, bukvice, palmové orechy a mnoho ďalších) sa pod pojmom orech môžeme stretnúť pri semenách kôstkovíc (mandľa, betelový orech, kešu orechy, kokosové orechy, pekanové orechy, vlašské orechy, pistácie a mnoho ďalších), semenách nahosemenných rastlín (napr. semená ginko, píniové oriešky, ale aj ďalšie) a semenách niektorých krytosemenných rastlín (napr. para orechy, makadamové orechy, arašidy, a samozrejme aj ďalšie). Orechy majú bohatú históriu ako významná potravina v mnohých národoch po celom svete.
Záver
Slovensko má bohatú ovocinársku tradíciu a priaznivé podmienky pre pestovanie širokého sortimentu ovocia, od tradičných jabĺk a sliviek až po drobné bobuľové ovocie a exotické plodiny. S dostatkom informácií a správnou starostlivosťou si aj vy môžete vypestovať chutné a zdravé ovocie vo vlastnej záhrade.