Ovocie teplého pásma: Pestovanie hurmikaki a ďalších exotických druhov

Rate this post

Zoznam ovocia pestovaného v teplom pásme je rozsiahly a zahŕňa množstvo druhov, ktoré sa úspešne adaptovali aj v našich podmienkach. Jedným z takýchto príkladov je hurmikaki, ktorého pestovanie sa u nás čoraz viac rozširuje. Tento článok sa zameriava na pestovanie hurmikaki a iných zaujímavých druhov ovocia, ktoré obohatia vašu záhradu a prinesú vám exotickú úrodu.

Hurmikaki - jesenno-zimná marhuľa

Pestovanie hurmikaki, ktorého sladučké plody zberáme úplne na konci sezóny, sa začína rozmáhať aj u nás. Hurmikaki alebo i kaki je hovorový výraz pre plody rastliny s názvom ebenovník rajčiakový (Diospyros kaki). Niekedy sa môžeme stretnúť aj s názvami churma či persimmon. Všeobecne ale rod ebenovník zahŕňa viac ako dvesto druhov, u nás nie je pôvodný žiaden. Pre tvar a farbu plodov sa im zvykne hovoriť aj jesenno-zimná marhuľa.

Ebenovníky rajčiakové vhodné na produkciu plodov sa pestujú v miernom pásme najdlhšie v Číne, kde je známych viac ako 2 000 odrôd. Významnou lokalitou je i Japonsko, kde rastie viac ako 500-ročný materský strom jednej z najstarších odrôd ʻSaijoʼ. V Európe sa ebenovníky japonské pestujú hlavne v Stredomorí, ale na pestovanie u nás sa príliš nehodia. Do našich podmienok sú vhodnejšie veľkoplodé selekcie amerických druhov a nové odrody pochádzajúce z Ukrajiny.

Všeobecne ide o opadavé kry či stromy dorastajúce do výšky až 3 - 6 m. Ebenovník rajčiakový pestujeme vonku v záhrade iba v najteplejších oblastiach, kde dobre rastie aj vinič. Pôdne podmienky a stanovište sú podobné ako pre marhule. V ostatných regiónoch je možné pestovať ich vo fóliovníku, skleníku alebo ako kvetináčovú kultúru. Odolné americké ebenovníky a krížence je však možné pestovať i v polohách okolo 500 - 600 m n.m.

Starostlivosť o hurmikaki

Pri všetkých kultúrnych odrodách platí takzvaná zásada dvoch detských rokov. To znamená, že prvé dva roky po výsadbe ich chránime proti mrazom. Koreňový nábeh prihrnieme vhodným materiálom, ako je lístie, mulčovacia kôra alebo štiepka. S hnojením začneme až rok po výsadbe, aby sa zbytočne nespálili nové korienky. Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov, napríklad Cererit, Krystalon, vhodné je i NPK v pomere 10 : 4 : 6. Pri pestovaní ebenovníkov bez chémie používame hnojivá, napríklad na báze guána, rohovinu, granulovaný kravský alebo konský hnoj, ale vždy s mierou.

Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie

Limitom je najmä ich odolnosť proti mrazom. Krížením mrazuvzdorných druhov s malými plodmi a druhov menej odolných proti mrazu, ale s väčšími plodmi vznikajú nové zaujímavé odrody, ktoré umožnia rozšírenejšie pestovanie i u nás.

Druhy ebenovníkov

  • Ebenovník kaukazský alebo aj obyčajný (Diospyros lotus): Pochádza z podhoria Kaukazu, ale nájdeme ho aj v rôznych častiach Ázie. Vytvára malé plody od veľkosti čerešne až do priemeru 4 cm, ktoré sú po opelení plné semien. Jeho mrazová odolnosť je na hranici -24 °C, preto sa väčšinou používa ako podpník do teplejších oblastí.
  • Ebenovník virgínsky (Diospyros virginiana): Pochádza z USA a vytvára väčšie plody ako ebenovník kaukazský (veľkosť cca 5 cm). Mrazuvzdornosť sa líši podľa odrody, ale môže byť až do -35 °C. Z tohto dôvodu sa využíva ako podpník do chladnejších oblastí. Peľ z kvetov sa používa na šľachtenie hybridných odrôd.
  • Ebenovník japonský (Diospyros kaki): Je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch ebenovníkov menej odolný proti mrazu. Ako už názov napovedá, pochádza z východnej Ázie. Jeho odolnosť je podľa odrody maximálne na hranici -18 °C, na chránenom stanovišti a so zimnou prikrývkou však vydrží aj nižšiu teplotu.

Odrody hurmikaki

  • Nikitská bordová: Obe odrody sú veľmi vhodné pre začiatočníkov. Do plodnosti nastupujú skoro. Prvé plody s priemerom do 3 cm začínajú dozrievať v septembri a posledné možno zberať koncom decembra. Ich dužina je sladká a môže obsahovať semienka. Ide o veľmi skorú odrodu.
  • Rossijanka: Plody s priemerom 3 cm a viac majú sladkú dužinu a dozrievajú už na začiatku septembra.
  • John Rick: Jedna z odrôd ebenovníka virgínskeho s najväčšími plodmi, s hmotnosťou 150 - 180 g. V plnej zrelosti sú oranžovoružové, šťavnaté, okrúhleho až pretiahnutého tvaru. Je jednou z najlepších odrôd na pestovanie v strednej Európe. Vznikla už v roku 1959 krížením Diospyros virginiana a Diospyros kaki v botanickej záhrade Nikitska na Kryme a patrí do prvej generácie odolných krížencov.
  • Prima: Strom so zaoblenou korunou s priemerom do 3 m dorastá do výšky približne 4 m. Plodiť začína vo veku 3 - 4 roky. Plody sú okrúhle a ploché s hmotnosťou do 120 g. Šupka je žltooranžová s voskovým povlakom. Dužina je sladká, s príjemnou vôňou, chuť je výborná. Je jednou z najlepších odrôd na pestovanie na Slovensku i v Čechách. Patrí k odolným krížencom (Diospyros virginiana × Diospyros kaki) druhej generácie z botanickej záhrady Nikitska na Kryme.
  • гора Говерла (Gora Goverla): Plody s hmotnosťou do 140 g sú okrúhle, s jasnou červenooranžovou farbou a výrazným voskovým povlakom. Dužina je pevná a kyselkavá, ale po dozretí zmäkne a kyslosť zmizne. Dozrieva v polovici októbra. Patrí k odolným krížencom druhej generácie z krymskej botanickej záhrady.
  • Міядер (Miyader): Strom v dospelosti dorastá do výšky 3,5 metra a môže priniesť výnos až do 90 kg. Guľaté plody s hmotnosťou cca 100 g dozrievajú začiatkom októbra.
  • Желтая (Zheltya): Vynikajúca odroda je krížencom ázijských a virgínskych ebenovníkov tretej generácie, pričom spája mrazuvzdornosť a kvalitu plodov rodičovských druhov. Pokiaľ chceme ebenovník vysádzať v chladnejších oblastiach a záleží nám na veľkosti a chuti plodov, táto odroda je veľmi dobrou voľbou. Plne zrelý plod má modrú až modrofialovú farbu a červenú dužinu. Je jednou z najlepších nových veľkoplodých odrôd.
  • Сосновская (Sosnovskaya): Strom dorastá do výšky 4 m a vytvára zaoblenú korunu s priemerom do 3 m. Plodiť začína vo veku 3 až 4 roky. Plody dozrievajúce začiatkom októbra sú okrúhle, ploché, veľké, s hmotnosťou do 240 g. Šupka je jasne oranžovočervená s voskovým povlakom, dužina pevná, oranžová. Chuť v plnej zrelosti je sladká, s jemnou kyselinkou a príjemnou vôňou. Ide o jednodomú odrodu, ktorá tvorí samičie, samčie a obojpohlavné kvety. Je cenná aj ako univerzálny opeľovač.
  • Роман-Кош (Roman-Kosh): Strom je zakrpatený s kompaktnou korunou do 3 m, takže sa hodí aj do menších záhrad. Priemerná hmotnosť plodov dozrievajúcich v druhej polovici októbra dosahuje až 90 gramov. Plody sú okrúhle až mierne pretiahnuté, žltooranžové alebo oranžové a zhruba 20 % z nich je bez semien.

Rez a konzumácia

Veľmi obľúbený medzidruhový kríženec má hmotnosť plodu 80 - 120 g. Pravidelný rez nie je nutný. Navyše je ebenovník „dosť tvrdý oriešok“ a rastie si po svojom, čiže vyslovene tvarovať ako napríklad jabloň sa nedá. V ďalších rokoch môžeme rezom regulovať výšku a šírku dreviny, čím udržiavame požadovanú veľkosť. Strom sám zhadzuje odplodené konáriky.

Nezrelé plody majú trpkú chuť, preto ich nechávame „dôjsť“, čiže jemne zmäknúť. Vtedy zmizne trpkosť a budú veľmi sladké a lahodné. Plody konzumujeme najmä čerstvé. Olúpeme ich ako jablko alebo rozrežeme a vyjeme lyžičkou ako kivi.

Rozmnožovanie

Keď si chceme rastlinu zaštepiť sami (odrodu získame napríklad od suseda), v nížinách alebo chránených polohách zvolíme ako podpník ebenovník kaukazský (Diospyros lotus). Tento podpník ovplyvní aj pomerne skorý nástup do pravidelnej plodnosti. V chladnejších oblastiach zvolíme ako podpník ebenovník virgínsky (Diospyros virginiana). Vrúbľujeme v ruke v temperovanom skleníku alebo fóliovníku od januára do marca do podpníka s hrúbkou minimálne 5 mm. Vrúble je nutné odobrať aspoň mesiac pred štepením. Ďalšou možnosťou je vrúbľovanie vo voľnej pôde na záhone koncom marca až začiatkom apríla.

Ďalšie ovocie teplého pásma vhodné na pestovanie

Okrem hurmikaki existuje množstvo ďalších druhov ovocia, ktoré sa dajú úspešne pestovať v našich podmienkach, najmä v teplejších oblastiach alebo v chránených priestoroch.

Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti

Avokádo (Hruškovec americký)

Avokádo alebo oficiálne Hruškovec americký je pôvodom z oblasti Strednej Ameriky, čo znamená, že zbožňuje subtropickú a tropickú klímu. Aj keď na mnohých ľudí stále pôsobí exoticky, konzumácia a pestovanie tohto zeleného zázraku sa datuje až do čias praveku. Stromy, na ktorých toto ovocie rastie, niekedy dosahujú výšku až 20 metrov! Ako ho teda začať pestovať v našich klimatických podmienkach? Na to, aby avokádový stromček zarodil plody, musí najskôr dôjsť k opeleniu - inak z neho bude len veľmi pekná okrasná drevina. Opelenie prebehne jedine vtedy, ak budete mať dva druhy avokáda: samčiu a samičiu odrodu, alebo avokádo typu A a typu B. Avokádový strom dopestovaný z kôstky potrebuje na prvé zarodenie plodov asi 10 rokov.

  1. Tým, že avokádo sa radí medzi subtropické až tropické rastliny, vyhovujú mu veľmi podobné podmienky ako napríklad citrusom. Už si určite viete predstaviť, že pestovanie tohto hruškovitého ovocia v našom chladnejšom pásme teda nebude také jednoduché. Preto sa oplatí starať sa oň výhradne doma v kvetináči, pokiaľ z neho nebude dospelá, silná a odolná rastlina. Na to vám postačí vložiť očistenú avokádovú kôstku do kvetináča s hlinou, ktorú je potrebné udržiavať mierne vlhkú. Korene sa budú ťahať hlavne do hĺbky, preto sa odporúča vyšší, objemnejší kvetináč.
  2. Avokádo ako zrelý, silný stromček, zvládne v záhrade aj teploty od 0 do -10 °C. Akékoľvek nižšie teploty ho však už zničia. Keďže zimy u nás sú veľmi nevyspytateľné a silné mrazy vedia znenazdajky prekvapiť, odporúčame ho nechať v kvetináči a na leto ho premiestniť von. Záhrada, slnečná predzáhradka, balkón a terasa s ním budú hneď vyzerať zelenšie! Keďže nebude zaberať veľa priestoru, určite sa mu poteší aj malá záhrada, kde si ho budete môcť naaranžovať podľa možností.
  3. Tento spôsob je veľmi zaujímavý na pozorovanie. Odložte kôstku z avokáda - nemala by mať žiadne poškodenia ako zárezy alebo pukliny. Poriadne ju umyte, vysušte a následne zapichnite 2-3 špajdle alebo špáradlá po jej obvode - tie poslúžia ako držiaky. Ponorte jej spodnú časť do vody v sklenenom pohári a nechajte ju takto na teplom, svetlom mieste. Niekedy začne klíčiť už po 2 týždňoch.
  4. Ako pestovať avokádo v zime, a čo všetko vyžaduje správna údržba? Pre zazimovanie ho stačí preniesť do interiéru a nechať ho v stálej teplote 10-15 °C. V tomto období sa neodporúča hnojenie a aj polievanie je tiež dobré obmedziť. Avokádo potrebuje primeraný a pravidelný prísun vlahy nielen z pôdy, ale aj zo vzduchu. Aj pôda a nedostatok živín v nej môžu byť veľakrát príčinou pomalého rastu avokáda. Mala by byť s neutrálnym pH 6,4 - 7,4 a dobrou priepustnosťou, čo dosiahnete zmiešaním hliny a piesku. Nie je to nič ťažké, pretože môžete priamo použiť substrát na pestovanie orchideí a primiešať do neho jemný piesok v pomere 2:1. Živiny sa dajú jednoducho doplniť použitím klasického hnojiva na zelené izbové rastliny, prípadne veľmi dobre vyzretým kompostom.

Figy

Figy sú ďalším obľúbeným ovocím teplého pásma, ktoré sa dá pestovať v našich podmienkach. Vyžadujú slnečné a chránené stanovište.

Granátové jablká

Granátové jablká sú krásne a zdravé ovocie, ktoré sa dá pestovať v kvetináčoch alebo v záhradách v teplejších oblastiach.

Pestovanie v tieni

Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia nemusí byť výzvou ani v tienistej záhrade. Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia. Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie. Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať. Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu. Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne. Hlboký tieň vyhovuje hubám.

V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom. A čo ovocie? Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody. S plným až čiastočným tieňom v záhrade si dobre poradia černice a maliny. V tomto type tieňa veľmi dobre prosperujú všetky plodiny odporúčané na pestovanie v hlbokom až čiastočnom tieni. Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu. Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát. Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán. Do polotieňa si môžeme vysadiť skoré odrody jabloní. Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov. Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku. Stredomorské bylinky so striebristými listami, ako je levanduľa, šalvia, ale aj zelený rozmarín. Vysievame rýchlorastúce plodiny, ako sú reďkovky či šaláty, v tieni vysokých stien fazuľu. Väčšina úžitkových plodín rastie a plodí v tieni oveľa menej, čo našťastie neplatí vo všetkých prípadoch.

Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti

Exotické ovocie

Tiež milujete exotické ovocie? Radi si pochutnáte na šťavnatom kaki, sladkom liči alebo sa nechávate fascinovať úchvatným vzhľadom dračieho ovocia? Počuli ste ale už niekedy názvy ako mangostána, salak alebo cupuacu? Potom ste na správnom mieste!

  1. Tieto pozoruhodné plody stromu Pandanus tectorius nájdeme jedine na Havajských ostrovoch.
  2. Domovinou tohto ovocia, ktoré je nápadne podobné kukuričnému klasu, je Stredná Amerika.
  3. Nádhernou fialovou farbou je charakteristická akebia - ovocie rastúce v Kórei a v Japonsku.
  4. Asi nebudete dlho premýšľať prečo druhý názov tohto plodu znie „hadie ovocie“.
  5. Možno bobuľky tejto rastliny nevyzerajú nijak zvláštne, no vlastnosti, ktorými sa vyznačuje, už minimálne obdivuhodné sú.
  6. Ako lepšie toto ovocie vychváliť, než slovami Marka Twaina, ktorý o cherimoyi prehlásil, že je vôbec najchutnejším, človeku známym ovocím?
  7. Nie, vážne sa nepozeráte na strom, ktorý by postihla nejaká choroba. Tieto čierne guľôčky sú v skutočnosti veľmi chutné ovocie, ktoré vyrastá priamo z kmeňa stromu.
  8. Zatiaľčo kešu oriešky pozná asi každý, o kešu jablku - plode, z ktorého oriešok vyrastá - už ale počul asi málokto.
  9. Plody cupuacu, ktoré nájdeme v celej Amazónií, sú charakteristické výraznou vôňou a príjemnou chuťou kakaa a ananásu. Pod tvrdou škrupinou sa okrem výbornej chuti skrýva aj zásobáreň plná vitamínov a živín, vďaka čomu býva cupuacu radené aj medzi tzv.
  10. Toto ovocie s prenikavou vôňou rastie v oblastiach Južnej Ázie, predovšetkým v Indonézií.
  11. Ovocie, ktoré chutí ako naozajstný čokoládový puding? To je čierna sapota!
  12. Napriek tomu, že pochádza zo západnej Afriky, zďaleka najobľúbenejšie je toto zaujímavo vyzerajúce ovocie na Jamajke.
  13. Juhovýchodná Ázia a Austrália sú domovom rastliny, ktorej plody sa nazývajú noni. Ovocie je známe svojou prenikavou a nepríjemnou vôňou, rovnako ako aj nie príliš sympatickou chuťou.
  14. Zelenošedé ovocie s tvrdou - skoro až drevenou - šupkou (odtiaľ názov woodapple - „drevené jablko“), pochádza z Indie, ale dnes rastie po celej juhovýchodnej Ázií.
  15. Toto ovocie s príznačným názvom pochádza zo severovýchodu Indie a Číny.

Záhrada v zime

Určite si pamätáte na zimné ruské rozprávky, ktoré boli charakteristické zasneženými stromami v celej krajine a vyzeralo to naozaj nádherne. V záhrade sa dá toho počas zimy veľa objaviť najmä vďaka tvarom. Farba nie je zaujímavá, lebo dominuje len sivá, zelená alebo strieborná, možno ešte s modrastým nádychom. Dominantnými drevinami sú ihličnany a vždyzelené dreviny. Počas roka sa výrazne nemenia.V jesennom období niektoré zmenia farbu vďaka nižším teplotám a pomeru svetla. So zimným pochmúrnym obdobím akoby splynuli s prírodou. Preto je dobré, ak vedľa nich vysadíte druhy, ktoré koncom jesene rozžiaria priestor červenými listami, oranžovými plodmi alebo výhonkami. Celkový dojem nedocielite len výsadbou ihličnatého živého plota, ktorý pôsobí monotónne. Nezabudnite vysadiť rôzne dreviny ako dominanty, s rozdielnymi výškami, habitusom, sfarbením a vzdušným tvarom. Každým rokom bude vaša záhrada pôsobiť veľkolepejšie. Všímajte si ju najmä v zimnom období, keď už nie sú k dispozícii trvalky a kvitnúce rastliny a kry, ktoré vždy dodajú záhrade romantický charakter. Preto, ak sa Vám záhrada v zime zdá prázdna, smutná, počas roka ju doplňte drevinami ktoré vyniknú v zime. A už máte jeden z ďalších dôvodov, prečo sa tešiť na zimu.

December v záhrade

Posledným kalendárnym mesiacom je mesiac December. Je zároveň prvým zimným mesiacom, kedy aj pre záhradkárov nastáva obdobie odpočinku. Pokiaľ ste Vy zároveň aj Vaša záhrada na obdobie zimy pripravení, nemusíte sa ničoho obávať. Zima ako taká je pre rastliny prospešná. Priaznivé dni využite na poslednú kontrolu drevín a trvaliek a celkovo záhrady. V zimnom období budete mať dostatok času na študovanie, prípadne na nové návrhy a plánovanie miest v záhrade, ktoré sa Vám nepáčia. Vytvoríte ich aspoň na papieri. Možno ste si to nemali ani kedy všimnúť, ale aj záhrada v decembri má svoje čaro, pokiaľ sa v nej nachádzajú dreviny a kry, ktoré ešte stále žiaria vďaka plodom. Zviazané okrasné trávy vytŕčajú zo záhonov a ich steblá sa počas vetra hojdajú a nakláňajú z jednej strany na druhú. Nezabudnite skontrolovať a prejsť celú záhradu.

  • 4. 12. * vypustite vodu zo sudov a nádob, ktoré slúžili na zber dažďovej vody, samozrejme aj zo zavlažovacieho systému tzv.

Ovocné dreviny sú vysadené, a preto je dôležité ich pravidelne zavlažovať až do trvalého zamrznutia pôdy. Pokiaľ stále z väčších stromov neopadalo lístie a Vy už v sade chcete mať poriadok, straste ho a pohrabte. Aj v zeleninovej záhrade musí byť už o takomto čase poriadok. Zelenina je už dávnejšie v pivnici a zem odpočíva. V zimnej záhrade sú dominantné najmä zelené ihličnany, ktorých je široká paleta druhov a kultivarov. Na výber máte kužeľovité, stĺpovité, guľovité aj poliehavé tvary, ktoré z pod snehu nadobudnú opäť iný rozmer. Teraz máte možnosť zrealizovať vaše nápady a návrhy na papier. Každá z týchto drevín má svoje prednosti, ktoré oceníte práve v zimnom období. V neposlednom rade je dôležitý aj samotný habitus. Vysoké stromy počas námrazy majú svoje čaro. Keď sú pokryté snehom, máte pocit, že ste v rozprávke. V zime objavíte ich neopísateľné kúzlo. Rovnako budete vnímať inovať na súkvetiach okrasných tráv či iných trvalkách, ktoré ste nezrezali. Záhrada všeobecne v zime vyzerá inak. Strácajú sa výškové rozdiely, najmä ak je snehová prikrývka. Zaujímavú kompozíciu vytvárajú práve dreviny, ktoré bežne vnímame ako jednoduché. Preto ak plánujete výsadbu novej záhrady, vytvorte ju tak, aby bola zaujímavá na jeseň a v zime. Vytvoriť záhradu, ktorá je krásna na jar a leto, je jednoduché, lebo pomocou kvetov dokážete rozžiariť akýkoľvek kút, plochu ale skúste dodať tvar záhrade v zime. V decembri však nemusí nutne snežiť. Často sa stáva, že je začiatok zimy bez snehu, alebo je len krátkodobo. Ihličnany a vždyzelené rastliny nespia, ich životné funkcie sa spomalili na minimum, a preto ich vnímame v záhrade ako najdôležitejšie. Výrazná kombinácie bielej a tmavozelenej farby, prípadne jej odtiene dodávajú záhrade šarm. Ak k nej pripojíte červenú v podobe výhonov svíbu alebo zostávajúce plody skalníka, môžeme hovoriť o kráse prírody. K zimnej záhrade patria aj vtáky a nižšia zver, ktorá to bude mať v tomto období ťažšie, najmä čo sa týka hľadania si potravy. Pokiaľ je záhrada v blízkosti lesa a zver má k Vášmu sadu prístup, určite sa stane, že mladé stromčeky skončia ohryzené a poškodené. Dostanú sa k Vám aj cez poškodené oplotenie, ktoré ste na jeseň neskontrolovali. Nikdy neprikrmujte mäkkým pečivom, solenými orieškami, varenými cestovinami. Pokiaľ si nie ste istý, čím a ako prikrmovať, zakúpte si špeciálne zmesi vhodné pre vonkajšie vtáctvo. Prikrmujte len v zimnom období, kedy je vyššia snehová pokrývka, mrazy alebo dlhotrvajúca zima. Jednoduché kŕmidlo si môžete vytvoriť aj z PET fľaše. Približne v strede vytvoríte otvor, nasypete zmes semien a fľašu zavesíte na strom alebo iné vhodné miesto.