Boh od počiatku obdarúva ľudstvo, pričom najcennejším darom je On sám. Okrem tohto základného daru nám Boh dáva dary v plnosti, prostredníctvom siedmich darov Ducha Svätého. Tieto dary nie sú dočasné, ale trvalé a zdokonaľujú čnosti tých, ktorí ich prijímajú, a privádzajú ich bližšie k Bohu a k druhým ľuďom.
Kto je Duch Svätý?
Duch Svätý je treťou osobou Svätej Trojice, rovnocennou Otcovi a Synovi. Nie je to len neosobná sila, ale má vlastnosti osoby: miluje, premýšľa, rozpráva, má vôľu aj emócie. Označuje sa hebrejským slovom "ruach", čo znamená dych, vietor alebo duch. Pôsobí ako vietor, ktorý nemôžeme vidieť, ale vnímame jeho vplyv. V Biblii sa Duch Svätý spomína už pri stvorení sveta, kde sa vznáša nad vodami. V Starom zákone bol zosielaný na vybraných ľudí, ktorých Boh poveril špeciálnymi úlohami.
Sviatok Ducha Svätého
Sviatok zoslania Ducha Svätého, známy ako Turíce alebo Letnice, sa oslavuje 50 dní po Veľkej noci. Pripomína zostúpenie Ducha Svätého na apoštolov.
Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje sedem darov Ducha Svätého ako trvalé dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého. Dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú, a spôsobujú, že veriaci sú ochotní pohotovo poslúchať Božie vnuknutia.
Ovocie Ducha Svätého: Prejavy duchovnej zrelosti
Ovocie Ducha Svätého je prejavom duchovnej zrelosti a znakom toho, že skutočne žijeme pod vplyvom Ducha Svätého. Sú to dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy (KKC 1832). Svätý Pavol menuje deväť druhov ovocia Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť (Gal 5, 22-23). Tradícia pozná až dvanásť ovocí, pričom k spomínaným deviatim pripočítava ešte vľúdnosť, skromnosť a čistotu.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Deväť (dvanásť) ovocí Ducha Svätého
- Láska: Nezištná a sebaobetujúca láska k Bohu a blížnym. Láska je rozhodnutie chcieť dobro druhého.
- Radosť: Vnútorný postoj radosti a spokojnosti, ktorý nie je závislý od vonkajších okolností.
- Pokoj: Stav vnútornej harmónie a pokoja s Bohom.
- Zhovievavosť: Schopnosť vytrvať v ťažkostiach a ochota podriadiť sa Božiemu načasovaniu a plánu.
- Láskavosť: Ochota byť láskavý, zhovievavý a milosrdný voči druhým.
- Dobrota: Čnosť, ktorá sa prejavuje v službe a pomoci druhým.
- Vernosť: Spoľahlivosť, dôveryhodnosť a oddanosť vo vzťahoch. Boh je verný a vždy dodržiava svoje sľuby. S pomocou Ducha Svätého môžeme byť aj my verní Bohu a ľuďom okolo nás.
- Miernosť: Schopnosť odpustiť a zmieriť sa s druhými.
- Zdržanlivosť: Schopnosť kontrolovať svoje emócie, túžby a reakcie.
- Vľúdnosť: Prejavovanie jemnosti a ohľaduplnosti voči druhým.
- Skromnosť: Udržiavanie primeraného pohľadu na seba a vyhýbanie sa pýche.
- Čistota: Udržiavanie čistoty mysle, srdca a tela.
Je dôležité si uvedomiť, že ovocie Ducha Svätého sa dosahuje Božou milosťou a prácou Ducha Svätého v nás, nie vlastnou silou.
Láska ako najdôležitejšie ovocie Ducha Svätého
Láska je nielen najdôležitejším ovocím Ducha Svätého, ale aj najmenej pochopeným. Ježiš nám hovorí, že najväčším prikázaním je milovať Boha a druhým najväčším milovať blížneho (Mt 22, 36-39). Láska nie je len pocit, ale predovšetkým rozhodnutie chcieť dobro druhého. S pomocou Ducha Svätého môžeme milovať čistou, obetavou láskou, dokonca aj svojich nepriateľov.
Rozdiel medzi darmi a ovocím Ducha Svätého
Ovocie Ducha Svätého je zamerané na náš osobný život viery, zatiaľ čo dary Ducha Svätého sú špeciálne schopnosti, ktoré dostávame na službu iným ľuďom v cirkvi.
Ako sa napĺňať Duchom Svätým?
Napĺňanie Duchom Svätým je voľba dovoliť Bohu viesť náš život vo všetkých oblastiach. Môžeme ho o to prosiť v modlitbe. Dôležité je tiež pamätať, že byť naplnený Duchom Svätým neznamená, že prestaneme zápasiť s hriechom.
Vernosť ako ovocie Ducha Svätého
Boh je verný a vždy dodržiava svoje sľuby. S pomocou Ducha Svätého môžeme byť aj my verní Bohu a ľuďom okolo nás. Vernosť sa prejavuje v dodržiavaní sľubov a záväzkov.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Vľúdnosť: Skutočná sila a prejav Božej lásky
Ako hovorí krátka bájka o vetre a slnku, s vľúdnosťou sa dá dosiahnuť viac ako hnevom a silou. Vľúdnosť je vlastne tá skutočná sila, ktorou čnostný človek odovzdáva, „vyžaruje“ Božiu lásku, aj vtedy, keď to nie je ľahké. Keďže v každodennom živote často zažívame ovocie zlého ducha, môže byť, že zabúdame na moc Ducha Svätého, na jeho pôsobenie v nás, jeho dary a jeho ovocie. Ovocie Ducha Svätého je život v Duchu Svätom postavený na spolupráci s ním. Utvára náš charakter. Ovocie Ducha Svätého je opisom toho, aký má kresťan byť. Na tvári kresťana sa má zračiť jeho vnútorný postoj. Opakom je nevrlosť, odmeranosť, strohosť, ale ani neúprimné lichotenie nezodpovedá čnosti vľúdnosti. Čnostný človek sa drží pravdy. Čnosť vľúdnosti nie je slabosť, zbabelosť vyjadriť svoje stanovisko, keď je to potrebné.
Pozrime sa na dobrú mamu v rodine. Je vľúdna, súcitná a predsa aj napomenie, pripomenie, upozorní. Dôležité je, že to robí z lásky a vľúdne, nie drsne a necitlivo. V srdci mamy sa spája pravda s vľúdnosťou. Matky dokážu aj v tých najťažších momentoch dosvedčovať svoju nehu a lásku.
Známa no krásna a výrečná príhoda spomína: Mama učí svoje dieťa prežehnať sa. Berie ruku dieťaťa a kladie mu ju na čelo: „V mene Otca… i Syna… i Ducha Svätého.“ No tu dieťa ostane akoby zamyslené. „No tak, drobec, opakuj pekne spolu so mnou: V mene Otca, i Syna i Ducha Svätého…“ No dieťa ju preruší otázkou: „A kde je mama?“ Táto detská intuícia je veľavravná. Láska matky je pre zdravý vývin dieťaťa kľúčová a nedostatok vľúdnej materinskej lásky môže spôsobiť obrovské škody. Psychológovia dnes hovoria dokonca o istom „syndróme chladnej matky“, ktorá nikdy nie je plne prítomná pre svoje deti. Takáto matkina emocionálna nedostupnosť vyvoláva u dieťaťa pocity odlúčenosti, úzkosti a osamelosti. A tak z týchto detí vyrastajú ľudia s nedostatkom sebadôvery, i dôvery voči iným, neschopní udržiavať trváce zdravé vzťahy. Určite dôvodom je aj to, že mnoho rodičov bolo v období vlastného detstva emocionálne ranených, a ak sa tieto rany v priebehu dospievania nevyliečili, často si ich prenášajú do dospelosti a do svojich rodín.
Ak to prenesieme do duchovnej roviny, musíme povedať, že odmietanie materinskej lásky Panny Márie tiež spôsobuje vážny deficit, ktorého následky ponesieme. Panna Mária nie je len na okrasu, ako nejaká ozdoba, bez ktorej sa vieme zaobísť bez akejkoľvek škody. Kde chýba úcta a láska k Panne Márii, tam upadá aj láska k Ježišovi, k sviatostiam, k Cirkvi… Panna Mária sa stala našou mamou pod krížom a my sme ju dostali za matku pri svätom krste, stali sme sa Božími deťmi a deťmi Panny Márie. Preto by sme mohli povedať, že kresťanom sa stávame s vrodenou úctou k Panne Márii, pretože sme pri krste dostali Máriu za matku - a pre dieťa je prirodzené milovať svoju mamu. Panna Mária musí v našom živote zaujať miesto, ktoré má dobrá mama v rodine, čiže miesto milujúceho srdca. Prítomnosť matky vytvára jednotu duchovnej rodiny a my už nebudeme môcť povedať ako Kain: „Či som ja strážca svojho brata?“ (Gn 4,9). Každá duša potrebuje matku. Bola stvorená pre lásku a matkou nášho duchovného života je Panna Mária. Nie sme duchovné siroty! Je tu matka, ktorá nás miluje bezvýhradne a vždy. Je tu matka, ktorá načúva tlkotu srdca svojho dieťaťa. Veď čo robí dieťa ako prvé, keď sa ráno zobudí? Hľadá matkinu tvár. Ako sme to vyjadrili v Zasvätení diecézy Rožňavskej Panne Márii: „Sme si istí, že každý z nás je vzácny tvojim očiam a že ti nie je cudzie nič z toho, čo prebýva v našich srdciach. Dávame na sebe spočinúť tvojmu blaživému pohľadu a prijímame potešujúce pohladenie tvojho úsmevu. Panna Mária ako naša Matka pozná, čo je v našich srdciach: naše radosti, ale aj naše utrpenia, boje, víťazstvá i prehry. Panna Mária je vždy vo všetkom s nami. A my, ako jej deti - poznáme jej bolesti, jej trápenie? Panna Mária vstupuje do každej našej bolesti a nesie ju s nami. A čo jej tŕním doráňané srdce? Panna Mária povedala sr. Lucii vo Fatime (v r. 1925): „Pozri, dcéra, moje srdce je ovinuté tŕním, ktorým ho nevďační ľudia prebodávajú rúhaním sa a nevďakom. Snaž sa ma potešiť aspoň ty.“
Sv. Gabriel od Bolestnej Matky Božej, mladý pasionista, patrón študentov a mládeže, bol veľkým ctiteľom Panny Márie a veril v jej lásku, o čom krásne napísal: „Ak by sme spojili lásku, ktorú prechovávajú všetky matky k svojim deťom a všetky nevesty k svojim ženíchom a všetci svätí a anjeli k svojim zverencom, stále by sa to nepriblížilo k láske, ktorú má Panna Mária ku každej jednej duši.“ Toto jej láskavé srdce je spolu s Ježišovým Srdcom najviac urážané a snáď by sa dalo dokonca povedať, že Mária je najviac nenávidený človek na tomto svete. Diabol vie kto je Mária. A preto bojuje proti Matke a s ňou proti všetkým matkám a materstvu ako takému. On veľmi dobre vie, že kresťanstvo bez Matky nie je nasledovaním Krista a Cirkev bez Márie nie je domovom. Nedovoľme, aby diabol poznal a uznal kto je Mária viac, ako my katolíci! Nedovoľme, aby ju nenávidel viac, ako ju my milujeme. Majme súcit so srdcom našej Mamy! A dajme jej to miesto v našich rodinách, farnostiach, diecéze, v Cirkvi… ktoré jej patrí! Zbaviť náboženskú výchovu detí a mládeže mariánskeho prvku znamená, že síce budú mať istý náboženský svetonázor, ale nie živý vzťah s Bohom. Preto sv. Ján Pavol II. tak často vyzýval rodičov, aby sa spolu s deťmi modlili ruženec. Lebo tak deti spoznajú Máriu, ktorá sa pre nich stane niekým blízkym, naučia sa k nej utiekať. Zveriť sa celkom pod ochranu Panny Márie, hľadať každé ráno jej tvár, nie je nič sentimentálne, to robil aj Pán Ježiš. Jeho i sv. Jozefa sprevádzala vľúdnosť Panny Márie každý deň. Mária, vo svojej skromnosti a pokore pôsobila ako jedna z mnohých, ktorí kráčali ulicami Nazareta, alebo po prašných obchodných cestách do Egypta - ale v jej tvári sa vždy zrkadlila láskavá vľúdnosť, ktorá všetkých utešovala. Tí, ktorí žili v jej blízkosti, ktorí ju stretávali, vo svojich životných ťažkostiach hovorili: Poďme k Márii! A to, čo vtedy robila pre Ježiša, Jozefa a všetkých, ktorí sa na ňu obracali, dnes robí pre každého z nás. Mamy majú vždy súcit so svojimi deťmi, aj tými, ktoré sa vzdialili od Boha. Ich zbraňami sú slzy a modlitba. Matky ako prvé žijú posolstvo z Fatimy: modlia sa za tých, ktorí sa nemodlia, veria v mene tých, ktorí neveria, klaňajú sa za tých ktorí sa neklaňajú, dúfajú za tých, ktorí v Boha nedúfajú, milujú za tých, ktorí Boha nemilujú, ale naopak odmietajú. Pre matku nie je nikdy nič stratené, vždy má nádej že sa stratené dieťa vráti. Mama je ako magnet, ktorý svojou láskou priťahuje k dobru.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Sv. Alfonz Mária de Liguori vo svojej knihe „Slávna si, Mária“ píše takto: „Noemova archa bola krásnym predobrazom Panny Márie, pretože tak ako všetky zvieratá na zemi našli v nej útočisko, tak aj všetci hriešnici, ktorí sú podobní zvieratám vo svojich nerestiach a telesných hriechoch, nachádzajú útočisko pod Máriiným plášťom. Jediný rozdiel je v tom, že zvieratá vošli do archy a zostali zvieratami - vlk zostal vlkom, tiger tigrom; ale pod Máriiným plášťom sa vlk stáva baránkom a tiger sa mení na holubicu. Svätá Gertrúda raz videla Pannu Máriu s roztvoreným plášťom a pri nej množstvo rôznych zvierat: levy, tigre, medvede a leopardy. Videla, že ich blahoslavená Panna nielenže od seba neodháňa, ale že ich dokonca s veľkou láskou prijíma a hladí svojou dobrotivou rukou. A postupne sa divoké šelmy stávali ako tiché baránky. Svätica pri pohľade na túto zmenu porozumela, že zvieratá predstavujú úbohých hriešnikov, ktorých Panna Mária prijíma s dobrotou a láskou a zachraňuje, keď sa zveria do jej ochrany. Vstúpme do tejto archy, utiekajme sa pod plášť Panny Márie, ona nás neodženie od seba preč, ale celkom iste nás príjme a zachráni.“ A ak sme my niečo pokazili, nezvládli ako matky, otcovia - zverme to dnes tu Panne Márii. Lebo ako hovorí sv. Maximilián Kolbe: „…ona aj spätne napraví všetko, čo sme pokazili v nás samých, v našom okolí a v druhých. Ona nás povedie: prítomnosť i minulosť. Pod svoju ochranu vezme úspechy našich prác a celú našu budúcnosť.“
Evanjelium nám Máriu predstavuje ako ženu mála slov. Ale svojím nežným materinským citom bola vždy naplno prítomná v živote sv. Jozefa a Pána Ježiša. A dnes je blízko aj nám. Učme sa od Márie tejto úprimnej vľúdnosti. Buďme k sebe navzájom láskaví, zmýšľajme o sebe navzájom s väčšou láskou, hovorme k druhým a o druhých vľúdne. Tam, kde je to potrebné, pomôžme si navzájom vľúdnym napomenutím. Naše mamy často pomáhajú celkom bez slov.
Vezmime si príklad tretieho nástupcu dona Bosca Filipa Rinaldiho. Ako chlapca ho mama naučila každý večer sa modliť pred sochou Panny Márie: „Buď pozdravená, Panna Mária, dávam ti svoje srdce, nikdy mi ho nevráť.“ Vo veku asi 17 rokov mal krízu. Radšej chodil do krčmy so svojimi priateľmi. Na sviatok sv. Jozefa pokľakla pred jeho sochou a všetko mu zverila. Keď chlapec v deň procesie opäť sedel s priateľmi pri poháriku a len na poslednú chvíľu išiel do kostola, zrazu pocítil také nástojčivé nutkanie vrátiť sa domov a obliecť si plášť bratstva, že tejto sile nemohol odolať. Ako nádherne to Boh zariadil v prirodzenom, biologickom živote a ako rovnako krásne to Boh ustanovil pre duchovný život, totiž že potrebujeme srdce matky. A v tomto srdci nachádzame všetko, lebo ona je plná milosti, plná čností, plná lásky, milosrdenstva a vľúdnosti. Kde je matka, tam je domov!
Väzenský kaplán páter Anton Overmars z Holandska dosvedčuje: „Áno, som pevne presvedčený, že Máriinou veľkou úlohou je priviesť aj tých najbiednejších a najkrutejších späť k Bohu. V každom prípade som často zažil, ako bola Panna Mária rozhodujúcim kľúčom k zúfalému srdcu zatvrdnuté- mu hriechom a dokonca mu pomohla pristúpiť k svätej spovedi. Nikdy nezabudnem na svoju prvú spoveď vo väzení v roku 2001. Bol som kňazom len tri dni, keď za mnou prišiel asi dvadsaťročný väzeň a spýtal sa ma: ,Takže teraz ste skutočný kňaz?‘ - ,Presne tak.‘ - ,Potom by som sa chcel u vás vy- spovedať.‘ Vtedy som si vypočul prvú spoveď, o ktorej som si potom pomyslel: ,Ako väzenský kaplán si už snáď nikdy viac nebudem musieť vypočuť čosi tak strašné.‘ Bol som neskúsený a nepripravený na to, že niekto môže robiť veci, pri ktorých sa mi ježia vlasy na hlave! Bolo to veľmi zaťažujúce. Ale viditeľné oslobodenie, ktoré tento muž vďaka svätej spovedi zažil, bolo úžasné. Naozaj našiel zmierenie s Bohom a nový, jasný pohľad.“
Ako často aj my ešte nachádzame dôvod na hnev, na pomstu alebo násilie, správame sa nevľúdne, neprívetivo. Ale to sú podľa sv. Pavla skutky tela: svár, zvady, rozbroje, roztržky… Nesprávajme sa ako duchovné siroty. Duch Svätý nás pozýva, aby sme rástli v odpustení, porozumení, miernosti a vľúdnosti. Naším vzorom je Panna Mária, nielen dievčat, mám a starých mám, ale aj nás mužov, otcov i kňazov. Veď aj veľký apoštol národov sv. Pavol nie iba písal o potrebe vľúdnosti, nielen pobádal kresťanov: „nech sú mierni a prejavujú všemožnú vľúdnosť všetkým ľuďom“ (Tít 3, 2). Ale sám o sebe mohol povedať: „Hoci sme ako Kristovi apoštoli mohli zavážiť, boli sme medzi vami malí, ako keď mat- ka kŕmi a láska svoje deti“ (1 Sol 2,7).
Jedni sa smiali, iní sa hrali a ostatní kliali. V tom okamihu sa mi zjavil ctihodný muž vo vznešenom rúchu. Snehobiely plášť zahaľoval celú jeho postavu. Oslovil ma menom a kázal mi postaviť sa na čelo chlapcov, pričom povedal: ‚Nie bitkou, ale vľúdnosťou a láskou si musíš získať týchto priateľov. Začni ich hneď poučovať o zlobe hriechu a kráse čnosti.‘ Zmätený a zahanbený som namietal, že som chudobný a nevedomý chlapec, neschopný rozprávať o nábožnosti takým chlapcom. Medzitým chlapci prerušili hádky, prestali kričať a kliať a zhromaždili sa okolo tajomnej osoby. Spýtal som sa ho: ‚Kde a ako mám nadobudnúť potrebné vedomosti?‘ - ‚Pošlem ti učiteľku. Pod jej vedením sa môžeš stať múdrym a bez nej každá múdrosť je hlúposťou!‘ Vtom som zbadal vznešenú pani s majestátnym výrazom, odetú do plášťa, ktorý sa skvel akoby bol hviezdou. Keď spozorovala moje rozpaky, pokynula mi, aby som prišiel k nej. Chytila ma láskavo za ruku a povedala mi: ‚Pozri sa!‘ Obzerám sa a vidím, že sa všetci chlapci stratili. Na ich mieste však stálo množstvo capov, psov, mačiek, medveďov a iných zvierat. ‚Hľaď! Toto je pole tvojho účinkovania.
Ani pre dona Bosca nebola vľúdnosť prirodzeným darom, ale ovocím Ducha Svätého. Ako študent raz prudko bránil svojho priateľa Luigiho Comolla (sluha Boží, zomrel ako 21-ročný, sám Don Bosco napísal jeho prvý životopis), ktorému bezočiví chlapci vylepili dve facky. Rozpráva o tom takto: „Zahmlilo sa mi pred očami a dal som sa uniesť zúrivosťou. Štyria spadli na zem, ostatní sa s krikom rozutekali.“ Neskôr ho dobrý Luigi pokarhal za prudký prejav sily: „Už dosť. Tvoja sila ma desí. Boh ti ju nedal, aby si rúbal svojich kamarátov.
Keď Pán Boh stvoril svet, tešil sa zo všetkých svojich stvorení. Každý živý tvor mal svoje určenie a všetky stvorenia žili radostne. Len baránok ležal smutne pred Božím trónom a nedokázal sa tešiť s ostatnými stvoreniami. Pán Boh si všimol baránkov smútok a opýtal sa ho: „Čo ti chýba, že si taký smutný a ubitý?“ „Ach, Bože môj,“ odpovedal baránok s povzdychom, „ako sa môžem tešiť a radovať, keď som slabý a bezmocný? Prečo si mi nedal zbrane ako ostatným zvieratám, aby som sa mohol brániť? Ostatné zvieratá majú špicaté parohy a ostré pazúry, mocné choboty a jedovaté zuby, rýchle nohy a široké krídla. Ony všetci sa dokážu zachrániť, veď vedia liezť a utekať, lietať a ponárať sa, hrýzť a pichať. Ale ja! Ja som bezbranný v tomto veľkom svete a som vydaný napospas mojim nepriateľom.“ Pán Boh si vypočul sťažnosti baránka a dal mu za pravdu. „Dávam ti na výber,“ povedal Pán Boh. „Čo by si chcel? Pazúry, nechty, ostré zuby? Chcel by si parožie alebo chobot, krídla alebo plutvy?“ - „Nie, Bože môj,“ odpovedal baránok, „veď také nebezpečné zbrane môžu druhých zraniť. Chcel by som ťa poprosiť o zbrane, ktorými dokážem zlo a nepriateľa naozaj poraziť.“ „Tvoja prosba,“ povedal Pán Boh „je správna. Preto ti ju rád splním.
Matka Laura (1874 - 1949) pochádzala z Kolumbijských Ánd a stala sa učiteľ- kou a misionárkou indiánskych kmeňov v džungli, ktoré vyhľadávala na svojich strastiplných cestách cez horské priesmyky Kordiller. Je príkladom pravej materinskej lásky a veľkého súcitu, čo dosvedčuje aj nasledovná príhoda: Jedného dňa pribehol na misijnú stanicu istý Eusebio Dominico: Vlasy mu stoja dupkom ako hriva levovi pripravenému zaútočiť. Oči má úplne zastreté a z úst mu vystupuje biela pena. „Prečo chceš zabiť celú našu r…
Čo je to ovocie Ducha Svätého?
Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi „Ovocím Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy“ (KKC 1832). Svätý Pavol menuje devätoraké ovocie Ducha: „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (porov. Gal 5, 22 - 23). Hoci svätý Pavol menuje deväť druhov ovocia, tradícia ich pozná až dvanásť. K spomínaným deviatim pripočítava ešte ďalšie tri: „vľúdnosť, skromnosť a čistotu.“
Niektorí teológovia ho rozčleňujú do troch trojíc: prvú trojicu dávajú do vzťahu s Bohom, druhú do vzťahu k blížnym a tretiu do vzťahu človeka k sebe samému. Prejavom duchovnej zrelosti je až ovocie Ducha. Ovocie Ducha prinášame, keď sme napojení na Krista: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Skutočná svätosť nikdy nie je hraná a prejavuje sa nielen v časoch pohody, ale i v napätých situáciách.
Jednotlivé druhy ovocia Ducha Svätého
- Láska: Ovocie lásky sa prejavuje v nezištnej a sebaobetujúcej láske k Bohu a k blížnym. Hoci je láska najdôležitejším ovocím Ducha Svätého, je zároveň najmenej pochopená. Podľa svätého Tomáša Akvinského „milovať znamená chcieť dobro druhého“. Navzdory tomu, čo si svet myslí, láska nie je pocit. Je to rozhodnutie.
- Radosť: Ide o radostný a spokojný vnútorný postoj, ktorý nie je závislý od vonkajších okolností.
- Pokoj: Je to stav vnútornej harmónie a pokoja s Bohom.
- Zhovievavosť: Je to schopnosť vytrvať v ťažkostiach a byť ochotný podriadiť sa Božiemu načasovaniu a plánu.
- Láskavosť: Ovocie láskavosti sa prejavuje v ochote byť láskavým, zhovievavým a milosrdným voči druhým.
- Dobrota: Ide o čnosť, ktorá sa prejavuje v službe a pomoci druhým.
- Vernosť: Vernosť znamená spoľahlivosť, dôveryhodnosť a oddanosť vo vzťahoch.
- Miernosť: Ovocie miernosti sa ukazuje v schopnosti odpustiť a zmieriť sa s druhými.
- Zdržanlivosť: Ide o schopnosť kontrolovať svoje emócie, túžby a reakcie.
Ako získať ovocie Ducha Svätého?
Je potrebné dodať, že ovocie Ducha Svätého nie je niečo, čo sa dosahuje vlastnou silou, ale je výsledkom Božej milosti a práce Ducha Svätého v nás. Keď sme otvorení a ochotní spolupracovať s Duchom Svätým, tieto vlastnosti sa postupne prejavujú v našom živote - a ďalej rastú. Dôležité je uvedomiť si duchovné bohatstvo, ktoré pre prosiacich z nich plynie. Najväčším Božím darom, ktorý sme dostali a zároveň ho môžeme darovať iným je láska.
Spomínate si na našu diskusiu o tom, ako dať Duchu Svätému povolenie pôsobiť vo vašom živote? Ak si dovolíte stať sa poslušnými voči Duchu, môžete tento typ lásky uviesť do praxe. Aj keď sa to zdá nepredstaviteľné, máte v sebe všetko, čo potrebujete, aby ste mohli milovať svojich nepriateľov čistou a obetavou láskou.