V súčasnosti, keď čoraz viac ľudí bojuje s rôznymi druhmi zápalov, či už chronických alebo akútnych, je dôležité zamerať sa na prevenciu a prírodné metódy liečby. Zápal, najmä chronický, sa stáva akousi prirodzenou súčasťou nášho života, no je pre telo škodlivý a môže viesť k rôznym dlhodobým zdravotným problémom. Práve preto je výdatná a zdravá strava, bohatá na minerály a vitamíny, najlepším bojovníkom proti zápalu.
Čo je to zápal a prečo je dôležité ho kontrolovať?
Zápal je reakcia tela na poškodenie (infekcia, chemické, fyzikálne vplyvy) a prejavuje sa začervenaním, teplom a poruchou funkcie postihnutej časti. Na jednej strane pomáha telu brániť sa pred infekciami a zraneniami. Keď je práca dokončená, imunitný systém sa „upokojí“. Ak sa zápal nezastavuje a pretrváva dlhodobo, hovoríme o chronickom zápale. Ten je pre telo škodlivý, vyčerpáva ho a je asociovaný so srdcovými ochoreniami, cukrovkou, rakovinou, artritídou či črevnými zápalovými ochoreniami. Tieto ochorenia samotné totiž spôsobujú zápal, ktorý sa vplyvom prozápalových potravín môže zhoršiť.
Protizápalová diéta: Základný kameň zdravia
Úlohou protizápalovej diéty je pomôcť bojovať so zápalom, a nemala by byť iba doplnkom k strave atopika. Podobnosť protizápalových potravín so všeobecnými výživovými odporúčaniami nie je vôbec náhodná. Okrem potlačenia zápalu dokáže protizápalová strava pozitívne ovplyvniť nielen vaše fyzické, ale aj psychické zdravie.
Potraviny s protizápalovými účinkami
Na svete existujú rôzne druhy potravín, ktoré nám pomáhajú bojovať proti zápalom, a nazývajú sa aj prírodné antibiotiká. Medzi ne patria:
- Ovocie: Ovocie patrí medzi zdravé a protizápalové potraviny. Je bohaté na vlákninu, antioxidanty a svoje miesto si určite nájde aj v protizápalovej diéte. Odporúčame predovšetkým bobuľové ovocie, ktoré (s výnimkou jahôd) nebýva väčšinou alergénom, navyše neobsahuje veľa cukru. Patria sem najmä hrozno, čučoriedky, maliny, ríbezle a černice. Do jedálnička sa tiež oplatí zaradiť broskyne či marhule a pre pestrosť všetky dobre znášané druhy ovocia.
- Zelenina: Ovocie a zelenina (zelenina najmä zelenej farby) sú výbornými pomocníkmi v boji proti akýmkoľvek zápalom. Najlepšie je dopestovať si vlastnú domácu zeleninu na záhrade, alebo kupovať v Bio predajniach, pretože postrekovaná zelenina je škodlivá pre náš organizmus. Najviac účinné sú citrusové plody, najmä pomaranče a citróny. Najvzácnejšia je listová zelenina, pretože je bohatá na minerálne a stopové prvky.
- Cesnak: Je potravina číslo jedna, ktorá je sama o sebe antioxidant a je protizápalová. Cesnak sa vďaka výborným protizápalovým účinkom kedysi používal aj proti TBC a tiež zápalom pľúc. Používa sa na tieto účely dodnes. Je výrazne nápomocný v boji proti mykóze a ženským ochoreniam. Ak sa chcete vyhnúť zápalom, bojujte s pomocou cesnaku.
- Kurkuma: Jedným z najlepších bojovníkov proti zápalom je kurkuma. Je to zvláštne a výrazné korenie pochádzajúce z Orientu. Je známe svojou výraznou žltou farbou. Má výrazné antioxidačné a protizápalové vlastnosti. Môže sa pridávať ako surovina do jedál, čajov a má antibakteriálne účinky. V jednej štúdii ľudia s metabolickým syndrómom konzumovali 1 gram kurkumínu denne v kombinácii s piperínom z čierneho korenia. Môže byť ťažké získať dostatok kurkumínu zo samotnej kurkumy, aby sa prejavil výrazný účinok.
- Zázvor: Zázvorový koreň, alebo zázvor v prášku, je vynikajúcim spojencom v boji proti zápalom, najmä čo sa týka bolestí hrdla a účinne lieči aj choroby dýchacích ciest. Je možné z neho pripraviť čaj. Je tiež účinný proti nevoľnostiam a zvracaniu. Tento štipľavý zázrak prírody je dokonalou pochúťkou v stravovaní.
- Škorica: Škoricové korenie má silnú vôňu a je vynikajúcim antioxidantom. Oplýva výnimočnými protizápalovými vlastnosťami. Taktiež pomáha znižovať cukor v krvi.
- Med: Med je výnimočný prostriedok na liečbu zápalov hrdla, dýchacích orgánov a pri nádche. Výhodou medu je, že ho viete jednoducho pridať do čaju aj do koláčov.
- Ryby: Ryby sú dobrým dôkazom toho, že nie všetky tuky sú nezdravé. Ide totiž o bohatý zdroj esenciálnych mastných kyselín radu ω-3, ktoré majú výborný protizápalový účinok a posilňujú imunitu.
- Kyslé mliečne výrobky a fermentované potraviny: V rámci protizápalovej diéty často siahame po doplnkoch stravy s probiotickými baktériami. Málokedy si ale uvedomujeme, že ich výborným prirodzeným zdrojom sú kyslé mliečne výrobky a fermentované potraviny, teda kefír, jogurt, bryndza či kyslá kapusta.
- Orechy: Medzi tie nutrične najvýznamnejšie patria najmä vlašské a lieskové orechy a mandle.
Potraviny, ktorým sa treba vyhýbať
- Živočíšne tuky: Nadmernej konzumácii živočíšnych tukov by sme sa mali vyhýbať. Tie najväčšie zdroje nasýtených tukov sú bravčové a hovädzie mäso, hydina, maslo, masť, údeniny, vnútornosti a mliečne výrobky s vysokým podielom tuku. U malých detí však po nízkotučných mliečnych výrobkoch nesiahame.
- Sladkosti: Prakticky sa jedná o všetky potraviny, pre ktoré je typická sladká chuť. Neobsahujú dostatok vlákniny (ktorá spomaľuje vstrebávanie glukózy do krvi a bráni jej prudkému vzostupu) a prispievajú tak k zvýšenému riziku metabolických ochorení. Tie sú sprevádzané systémovým zápalom.
- Biele pečivo: V strave by sme preto mali uprednostňovať celozrnné výrobky, pretože biele pečivo prispieva k zvýšenému riziku metabolických ochorení.
- Transmastné kyseliny: Sú to zložky tukov so silným pre-zápalovým účinkom, teda spôsobujú v tele zápal.
Význam ovocia a zeleniny pre zdravie
Ovocie a zelenina má vo výžive človeka nezastupiteľné miesto vďaka vysokému obsahu vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a ďalších dôležitých látok, priaznivo ovplyvňujúcich fyziologické procesy v našom organizme. Príjem ovocia a zeleniny je spojený so zníženým rizikom vzniku chronických ochorení, ako sú metabolické chronické ochorenia, kardiovaskulárne ochorenia a diabetes mellitus 2. typu.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Voda
Voda má nenahraditeľnú úlohu, je nevyhnutnou súčasťou telesných tekutín a pri jej nedostatku sa objavujú rôzne funkčné poruchy.
Vitamíny
Vitamíny sú organické zložky potravy, ktoré sú nevyhnutné pre zdravie, život, rast. Delíme ich na vitamíny rozpustné v tukoch (vitamíny D, E, K, A) a vitamíny rozpustné vo vode.
Bielkoviny
Bielkoviny, iným slovom proteíny, tvoria základ všetkých tkanív v organizme. Podľa zdroja ich delíme na bielkoviny rastlinného pôvodu (strukoviny, obilniny, zemiaky) a bielkoviny živočíšneho pôvodu.
Sacharidy
Sacharidy, čiže cukry, sú základným zdrojom energie, ktorá slúži organizmu na výkon svalovej práce a fungovanie životných funkcií organizmu.
Tuky
Tuky, iným slovom lipidy, hrajú vo výžive poprednú úlohu, nakoľko sú rezervnými látkami a vrstva tuku chráni niektoré orgány. V tukoch sú viazané mastné kyseliny, ktoré sa delia na nasýtené a nenasýtené.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Minerálne látky
Minerálne látky sú živinami, ktoré si organizmus nevie vytvoriť sám a preto sa musia prijímať stravou. Sú nevyhnutnou súčasťou telesných tekutín a nedajú sa ničím nahradiť.
Liečivé účinky niektorých druhov zeleniny
Liečivé účinky niektorých druhov zeleniny sú dlhodobo známe a vedecky potvrdené:
- Cesnak: Povzbudzuje imunitné bunky k rýchlejšiemu deleniu a väčšej aktivite. Má protibakteriálne účinky a po stáročia sa využíva ako liek proti nádche, pri zapálenom hrdle, kašli a dýchacích ťažkostiach a napomáha vykašliavaniu.
- Cibuľa: Obsahuje významnú látku allicín. Zmenšuje riziko artériosklerózy a trombózy a posilňuje imunitný systém. Éterické oleje brzdia zápalové procesy a uvoľňujú hlien. Obsahuje veľa zinku potrebného na stavbu kostí, vitamíny B, C, A i E.
- Cvikla: Zmierňuje infekciu dýchacích ciest, reguluje krvný obeh, predchádza zápche, lieči ekzémy a posilňuje vlasy. Varená obsahuje rozpustné vlákniny, ktoré znižujú hladinu cholesterolu. Obsahuje vitamíny skupiny B, vzácne minerálne a lipotropné látky. Obsahuje jód, kobalt.
- Kapusta: Obsahuje vitamín C a jej balastné látky regulujú zažívanie a povzbudzujú lenivé črevá. Kvasená kapusta pomáha pri pocite plnosti a proti páleniu záhy. Šťava z čerstvej kapusty lieči žalúdočné vredy, dvanástorník a choroby hrubého čreva. Šťava z kapustných listov zmierňuje zápaly, pôsobí dezinfikujúco a odvádza škodlivé látky cez kožu.
- Mrkva: Znižuje cholesterol, predchádza zápche, pomáha pri kožných chorobách a oslabení organizmu. Chráni zrak. Je vynikajúcou regeneračnou potravinou, ak sa človek cíti vyčerpaný alebo sa zotavuje. Mrkva je bohatá na vitamíny A, B a C, betakarotén, železo, vápnik, draslík a sodík.
- Petržlen: Je bohatý na vitamín C, provitamín A, železo, vápnik, draslík, fosfor, horčík, síru a kremík. Vysoký obsah železa zabraňuje chudokrvnosti.
- Špargľa: Jej výhonky sú bohaté na vitamín C a majú mimoriadne vysoký obsah vitamínu E, ktorý zlepšuje zrakovú ostrosť a potláča prejavy starnutia pokožky, problémy so srdcom a účinne chráni bunky pred útokmi voľných radikálov. Je bohatá na vitamíny skupiny B, provitamín A a obsahuje veľké množstvo kyseliny listovej. Okrem toho obsahuje veľa draslíka a zinku. Špargľa posilňuje imunitný systém a chráni pred zápalmi. Aktivuje tvorbu hormónov šťastia a pomáha pri poruchách spánku.
Fytonutrienty: Skryté poklady ovocia a zeleniny
V súčasnosti existuje veľa dôkazov, že za zdraviu prospešné účinky ovocia a zeleniny sú vo veľkej miere zodpovedné fytonutrienty, najmä polyfenolové zlúčeniny (ku ktorým patria napr. flavonoidy, flavonoly, katechíny, antokyanidíny, isoflavonoidy, resveratrol a mnohé ďalšie). Fytonutrienty tvoria veľkú a rôznorodú skupinu chemických látok, ktoré sa nachádzajú v rastlinnej potrave okrem hlavných živín (bielkovín, tukov, sacharidov), vitamínov a minerálnych látok. Spravidla sú súčasťou prírodného obranného systému samotnej rastliny (chránia ju pred baktériami, plesňami, hmyzom a pod.), ale dodávajú rastlinám aj špecifickú farbu, chuť a vôňu - rastlina takto láka hmyz na svoje opelenie. Nachádzajú sa vo všetkých jedlých častiach ovocia a zeleniny, ale najväčšiu koncentráciu majú v šupke, preto je vhodné tieto produkty konzumovať neošúpané. Pre život človeka nie sú nevyhnutné, ale vyznačujú sa biologickou aktivitou a špecifickými účinkami, ktoré pomáhajú v prevencii chronických chorôb. Okrem antioxidačného pôsobenia sa niektorým z nich pripisujú aj protizápalové a protirakovinové účinky, posilnenie imunity, ovplyvnenie krvného tlaku a pod.
Vláknina: Neoceniteľný pomocník pre trávenie a zdravie
Vlákninu potravy tvoria jedlé časti rastlín, ktoré sú odolné voči tráveniu a absorpcii v tenkom čreve a úplne alebo čiastočne sa fermentujú až v hrubom čreve. Vláknina sa prirodzene vyskytuje vo všetkých potravinách rastlinného pôvodu. Ovocie a zelenina je zdrojom vo vode rozpustnej vlákniny, najmä pektínu. Nájdeme ju v citrusových plodoch, banánoch, jablkách, hruškách, ríbezliach, šípkach, drobnom bobuľovom ovocí a i. Podľa súčasných poznatkov potravinová vláknina, hlavne jej rozpustné zložky, pri prechode tráviacim traktom napučí, vzniknutá rôsolovitá hmota má vysokú schopnosť viazať vodu a zväčšiť tak svoj objem. Vzniká pocit nasýtenia a potrava tiež ľahšie prechádza tráviacim traktom, takže má vynikajúce uplatnenie v prevencii a liečbe obezity či zápchy.
Ovocie vs. zelenina: Rozdiely a benefity
Ovocie má vyšší obsah polyfenolov než zelenina. V ovocí prevládajú proantokyanidíny - v baze čiernej, jablkách, slivkách, červenom hrozne, brusniciach. Antokyaníny sa vyskytujú len v niektorých druhoch ovocia, napr. v čučoriedkach. Ovocie obsahuje v priemere 80 - 90 % vody, veľmi málo bielkovín aj tukov, ale pomerne veľa sacharidov (10 - 20 %), najviac glukózu a fruktózu, vlákninu a ďalšie fytonutrienty. V ovocí sa nachádzajú voľné aj viazané organické kyseliny (jablčná, citrónová, vinná a i.), prchavé aromatické látky, triesloviny, silice, farbivá. Mnohé z nich sú biologicky účinné.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Zelenina obsahuje oveľa menej jednoduchých cukrov, má preto nižšiu energetickú hodnotu aj glykemický index, čo jej dáva významné postavenie v redukčných diétach, ale aj pri snahe udržať si normálnu hmotnosť. Má významnú úlohu aj v prevencii chronických chorôb a pri upevňovaní celkového zdravia. Obsahuje až 75 - 95 % vody a v porovnaní s ovocím menej bielkovín, tukov aj sacharidov, ktoré sú zanedbateľným zdrojom energie, skôr ovplyvňujú chuť zeleniny. Množstvo vitamínov a fytonutrientov v zelenine závisí od druhu, zrelosti, spôsobu skladovania a od klimatických podmienok. Najhodnotnejšia je zelenina z domácich zdrojov, lebo sa dostáva na trh bezprostredne po zbere so zachovanými výživnými a ochrannými látkami.
Ochrana pred nádormi
Dôkazy o ochrannom účinku zvýšenej konzumácie ovocia a zeleniny v prevencii nádorov sa týkajú najmä rakoviny žalúdka, dvanástnika, pľúc, ústnej dutiny a hltana, maternice, pankreasu a hrubého čreva. Najväčšia pozornosť sa venuje fytonutrientom s obsahom síry, ktorá pridáva týmto potravinám charakteristický zápach a jemne horkú chuť. Ide o skupinu glukozinolátov, ktoré sa v ľudskom tele menia na bioaktívne látky, predovšetkým izotiokyanáty (najznámejší je sulforafan), ktorým sa pripisuje významná úloha v prevencii rakoviny najmä hrubého čreva a antibakteriálne účinky. Nájdeme ich v hlúbovitej zelenine, najviac v brokolici, ale aj v ružičkovom keli, kapuste a hlávkovom keli. Táto zelenina by sa mala tepelne upravovať len krátko a šetrne, aby nedošlo k stratám týchto zdraviu prospešných látok, ideálna je krátka úprava na pare. Ďalšiu skupinu sírnych látok tvoria sulfidy, ktoré sa nachádzajú najmä v cesnaku, cibuli, póre, pažítke a šalotke a sú zodpovedné za ich typický zápach a ostrú chuť. Keď sa tieto potraviny nasekajú alebo rozmelnia, uvoľňujú sa z nich produkty so silným antioxidačným účinkom.
Vplyv na kardiovaskulárne zdravie
Podľa vedcov z Číny a Harvardu, ktorí analyzovali výsledky 16 štúdií, v rámci ktorých sa sledovalo takmer 850-tisíc osôb, existujú dôkazy o tom, že vyššia spotreba ovocia a zeleniny súvisí s nižšou celkovou, ale najmä kardiovaskulárnou úmrtnosťou. Zistili, že s každou pridanou porciou ovocia denne sa riziko úmrtia znižuje o 6 % a s každou pridanou porciou zeleniny o 5 %. Deje sa to takmer určite vďaka antioxidantom obsiahnutým v ovocí a zelenine, ako je vitamín C, karotenoidy a flavonoidy, ktoré bránia oxidácii cholesterolu v cievach a znižujú riziko tvorby aterosklerotických plátov.
Ovocie a zelenina v prevencii obezity
Často sa pri snahe schudnúť stretávame s odporúčaním konzumovať veľa ovocia a zeleniny. Treba si však uvedomiť, že samotné pridávanie ovocia a zeleniny do stravy neznižuje jej energetickú hodnotu. Ovocie a najmä zelenina majú síce nízku energetickú hodnotu, ale aby sa znížila celková energetická hodnota stravy, musia nahradiť iné potraviny s vysokým obsahom energie.
Vedci z Harvardovej univerzity, ktorí 24 rokov sledovali viac ako 124-tisíc mužov a žien vo veku 27 - 65 rokov, okrem toho zistili, že vyšší príjem ovocia a zeleniny bohatej na flavonoidy (najmä flavonoly, flavóny a antokyány) môže prispieť k udržaniu normálnej hmotnosti v dospelom veku a flavonoidy takto môžu účinne pomáhať v prevencii obezity a jej možných dôsledkov. Ich výskum poskytol dôkazy o základných mechanizmoch, akými pôsobia flavonoidy na hmotnosť: znižujú príjem energie a ovplyvňujú aj metabolizmus glukózy. Tieto výsledky by mohli pomôcť spresniť výživové odporúčania na prevenciu obezity a jej potenciálnych následkov. Pri kontrole hmotnosti môže pomáhať výber ovocia a zeleniny s vysokým obsahom flavonoidov, napríklad jabĺk, hrušiek, drobného bobuľového ovocia a papriky.
Množstvo epidemiologických štúdií preukázalo, že aj malé zníženie hmotnosti môže zlepšiť zdravie: zníženie hmotnosti o 5 - 10 kg súvisí s poklesom krvného tlaku a zníženie indexu telesnej hmotnosti (BMI) o 1 - 3 kg/m2 môže znížiť kardiovaskulárne riziko o 2 - 13 %. Platí to však aj obrátene: pribrať 4 - 5 kg vo veku 40 až 60 rokov znamená zvýšenie rizika cukrovky o 40 - 70 % a rizika rakoviny o 24 - 59 %. Preto účinne predchádzať aj relatívne malému prírastku hmotnosti pomocou ovocia a zeleniny môže mať významný vplyv na zdravie celej populácie.
Čerešne, višne a jahody: Pomoc pri dne
Dlhoročnou praxou overený, hoci zatiaľ vedecky celkom neobjasnený je nesporne pozitívny účinok konzumácie čerešní, višní a jahôd na zdravotný stav pacientov trpiacich dnou. Zmierňujú bolesti, minimalizujú opuchy a kĺbom navracajú pohyblivosť. Predpokladá sa, že ich liečebný účinok spočíva v obsahu flavonoidov (najmä antokyanozidov), ktoré majú silný antioxidačný a protizápalový účinok. Niektoré zdroje odporúčajú ako postačujúcu dávku desať višní denne (čerstvých, mrazených alebo konzervovaných), iné odporúčajú skonzumovať každoročne v sezóne pol kilogramu tohto ovocia v surovom stave denne.
Ovocie a zelenina pre krásnu pleť
Vitamíny a ďalšie fytonutrienty obsiahnuté v zelenine majú blahodarný vplyv nielen na organizmus ako celok, ale aj na jednotlivé orgány. Koža je osobitne citlivá na vonkajšie vplyvy, preto dostatočný prísun vitamínov a antioxidantov pomáha spomaľovať jej starnutie a zmierňovať poškodenie z vplyvov prostredia. Podľa odborníkov ovocie a zelenina majú nielen vysokú výživovú hodnotu, ale možno im pripísať aj „skrášľovacie“ účinky. Konzumácia mrkvy, brokolice a špenátu údajne zvyšuje príťažlivosť a dodáva pokožke zdravú prežiarenosť. Ako zistili vedci zo Škótska, zvýšená spotreba ovocia a zeleniny ukázala u pokusných osôb v priebehu šiestich týždňov merateľné a zjavne priaznivé účinky na vzhľad pokožky. Podobné výsledky, t. j. zmeny farby pokožky sa dosiahli aj pri výskume ázijskej populácie po 4 týždňoch zvýšenej konzumácie ovocia a zeleniny bohatej na karotenoidy, čo sa pripisuje ukladaniu karotenoidov do tukového tkaniva v koži. Tento účinok by sa mohol potenciálne využiť ako motivačný nástroj pri poradenstve v oblasti stravovania, pretože snaha o zlepšenie vzhľadu môže motivovať ľudí k zlepšeniu stravovania a zvýšenej konzumácii ovocia a zeleniny.
Ovocné a zeleninové šťavy: Rýchly zdroj živín
Konzumácia ovocných a zeleninových štiav závisí od sezónnej dostupnosti ovocia a zeleniny a od dostatku času na jej čistenie a prípravu. Najvhodnejšie sú čerstvo odšťavené alebo zmixované z celého ovocia a zeleniny. Sú bohatým zdrojom vitamínov, minerálov a stopových prvkov, rýchlo a ľahko stráviteľné. Mali by sa piť čerstvé, ihneď po odšťavení. Šťavy sa neodporúča uskladňovať, dokonca ani v chladničke alebo mrazničke.
Je známe, že u človeka je črevná mikroflóra dôležitým ukazovateľom zdravia a môže prispievať k vývoju obezity a ochorení súvisiacich s obezitou, ako je diabetes a kardiovaskulárne choroby. Vedci z kalifornskej univerzity skúmali zmeny črevnej mikroflóry po trojdňovej „kúre“ založenej na konzumácii ovocných a zeleninových štiav. Zistili, že už po troch dňoch došlo k zmene črevnej mikroflóry v zmysle rozmnoženia tej časti flóry, ktorá prispieva k znižovaniu hmotnosti.
Ale pozor! Priaznivé účinky ovocných a zeleninových štiav neznamenajú čím viac, tým lepšie. Niektoré druhy ovocia obsahujú veľa jednoduchých cukrov, najmä ovocného cukru - fruktózy. Neobmedzená konzumácia štiav a smoothies môže znamenať nadmerný príjem cukrov, čo môže mať vplyv na hladinu cukru v krvi a paradoxne posilňovať pocit hladu. Keďže fruktóza sa spracováva v pečeni, pri jej nadmernom príjme často dochádza k obezite, pretože sa prednostne premieňa na tuk a môže dôjsť až k stukovateniu pečene. Okrem toho je známe, že cukor negatívne pôsobí aj na pleť a urýchľuje starnutie. Takže každodenná konzumácia litrov štiav či smoothies môže mať paradoxne negatívny vplyv na zdravie.
Rozmanitosť je kľúč
Ovocie a zeleninu treba považovať za veľkú skupinu rôznorodých potravín a nezameriavať sa na jednotlivé druhy. Je potrebné zvýšiť nielen celkovú spotrebu ovocia a zeleniny, ale súčasne zvýšiť aj ich rozmanitosť, aby sa zabezpečili všetky benefity pre zdravie. Stále nevieme presne pomenovať, ktoré konkrétne komponenty v ovocí a zelenine sú zdraviu prospešné. Čoraz viac dôkazov však naznačuje, že prínosy rastlinnej potravy pre zdravie sú výsledkom synergického pôsobenia alebo interakcií bioaktívnych zlúčenín a iných živín v celých potravinách. Jednotlivé zložky zeleniny a ovocia najlepšie pôsobia spoločne, v kombinácii a súčinnosti so všetkými ostatnými zložkami, preto doplnky výživy nemôžu nahradiť ich blahodarný vplyv na zdravie. Izolované zlúčeniny v čistej forme ako potravinové doplnky nemusia pôsobiť rovnakým spôsobom ako tie isté zlúčeniny v celých potravinách. A okrem toho, že majú spravidla menej prospešných účinkov, môžu byť aj potenciálne škodlivé, najmä pri predávkovaní.
Ako zaradiť ovocie a zeleninu do každodenného života?
Vychutnávajte si rozličné druhy ovocia a zeleniny každý deň. Snažte sa skonzumovať päť dávok denne a vyberajte si plodiny rôznych farieb, aby ste si zabezpečili optimálnu zmes živín.