Kukurica siata (Zea mays) je jednoročná tráva, ktorá dorastá do výšky 150 až 250 cm. So svojimi plnými, hladkými steblami patrí medzi najpestovanejšie rastliny na svete, a to vďaka jej všestrannému využitiu. Kukurica na zrno aj kukurica na siláž majú uplatnenie nielen v poľnohospodárstve, ale stali sa aj významnou energetickou plodinou a vstupnou surovinou pre mnohé priemyselné odvetvia. Táto rastlina je pôvodom z Ameriky a jej európska história je pomerne krátka, začala sa až v novoveku.
Pôvod a rozšírenie kukurice vo svete
Kukurica je rastlina Nového sveta. Jej európska a mimoeurópska história je veľmi krátka. Začala až v ére novoveku. Indiáni oboch Amerík poznali kukuricu veľmi dávno. Zdá sa, že prví, ktorí si ju všimli, boli Indiáni z územia dnešného Peru. Z juhoamerického vývojového centra pochádzajú tzv. mäkké kukurice, ktoré sú dnes všeobecne považované za staršie, pôvodnejšie, zatiaľ čo tvrdé kukurice zo stredoamerického centra, prevažne z Mexika, sa zdajú byť mladšie, odvodené.
Ťažko sa však rozhodnúť, pretože po predkoch kultúrnej kukurice ako by sa zem prepadla, do historické doby sa nezachovali. Isté je, že pôvodná kukurica mala ešte štíhle samičie kvetenstvo a že až snáď domestikáciou došlo ku zrastom bočných vetvičiek kvetenstiev a k tvorbe charakteristickej palice s mnohými radmi kláskov. Tento vývojový skok (alebo pozvoľný vývoj?) môže však stáť kukuricu život. Pevné palice majú mnoho listových obalov, ktoré bránia prirodzenému vysemeňovaniu, a tak je kukurica závislá len na ľudskej starostlivosti.
Kukurica zohrala rozhodujúcu rolu v živote mnohých amerických indiánskych kmeňov, pretože bola ich hlavnou potravinou. V Európe ju od Španielov prevzali, už ako úžitkovú rastlinu, Francúzi a Taliani: z Talianska sa cez Čiernomorie dostala do Ruska, Portugalci ju na svojich výpravách zaviezli do Afriky a juhozápadnej Ázie.
Príchod kukurice na Slovensko
Na naše územie sa kukurica dostala v roku 1725 z Turecka pod názvom turecká pšenica alebo „Turkyňa“. Naše národy údajne zoznámili s kukuricou Rómovia (cigáni), ktorí ju na južné Slovensko a Moravu priniesli zrejme z Turecka a Rumunska v 17. storočí, preto sa jej tiež hovorilo turecká pšenica alebo turecké žito, z čoho zostalo krajové označenie ,,turkyňa\". Proti tejto špekulácii stojí údaj v Mattioliho herbári z roku 1596, kde sa píše, že ,,Táto pšenica alebo žito, ktoré tureckým nazývame, má indiánske korene. Lebo v Západnej Indii a nie v tureckej zemi rastie…,,
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku
Intenzívne pestovanie kukurice začalo na južnom Slovensku, o niečo neskôr aj na južnej Morave. Až začiatkom 20. storočia prišlo k väčšiemu rozširovaniu pestovania kukurice na Slovensku. Prvé písomné zmienky o pestovaní kukurice v Holíči sa datujú do 18. storočia.
Pestovanie kukurice v minulosti
V minulosti bolo obilie predplodinou kukurice. Na pôdu sa potom dal maštaľný hnoj, zorala sa a následne tam siala kukurica. Najpoužívanejším hnojivom v tejto oblasti bol už spomínaný maštaľný hnoj, ktorý sa zaprával orbou. Príprava pôdy na pestovanie kukurice spočívala v tom, že sa pôda na jeseň zorala /nahrubo/, na jar sa hlina zrovnala a v máji sa sialo /okopávalo sa, „kopčilo“/. Osivom boli najlepšie zrná z najlepších klasov, ktoré sa siali do hniezd „40 na 40“ /40 cm v riadku aj od seba/. Každý sedliak osial kukuricou cca 20-30% pôdy, ktorú obrábal. Do kukurice sa siali aj iné plodiny, napr. Po vysiatí sa pôda ešte občas valcovala, no nebolo to striktne dodržiavaným pravidlom. Ohŕňanie sa väčšinou vykonávalo /cca 70cm/.
Súčasnosť a výzvy v pestovaní kukurice na Slovensku
Na Slovensku sú najvhodnejšie podmienky pre pestovanie kukurice siatej na zrno v oblastiach Žitného ostrova a dolného toku Váhu. Kukurica sa v tejto oblasti pestovala viac ako v iných, nakoľko sú tu vhodné klimatické podmienky.
Dňa 17. apríla 2024 sa v kaštieli v Mojmírovciach uskutočnil odborný seminár organizovaný Zväzom pestovateľov a spracovateľov kukurice. V centre pozornosti bola problematika pestovania kukurice na Slovensku, v EÚ a vo svete, vývoj cien kukurice na trhu - akú sú predpoklady do budúcnosti, ako aj na spracovanie kukurice v spoločnosti Tate & Lyle v Bolerázi - potenciálne strategicky významného podniku.
„V kukurici sme na Slovensku medzi rokmi 2021 až 2023 zaznamenali výrazný pokles pestovateľskej plochy a to až o 64 717 hektárov,“ skonštatoval v úvode S. Moravčík. Osiate plochy kukurice za pár rokov klesli o tretinu a úrody sú ako na hojdačke. Konkrétne v roku 2021 bola kukurica na zrno pestovaná na 203 085 hektároch, priemerná hektárová úroda dosiahla 7,86 tony, celkovo bolo vyprodukovaných 1 600 000 ton zrna kukurice. V roku 2022 plochy kukurice na zrno poklesli na 176 000 hektárov, avšak pozberaná bola len zo 158 700 hektárov (pre nepriaznivý vplyv počasia), priemerná hektárová úroda dosiahla 4,3 tony, celkovo bolo vyprodukovaných iba 683 700, čo bolo najmenej za posledných 15 rokov.
Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky
V roku 2023 bola kukurica na zrno zberaná v Bratislavskom kraji z plochy 11 246 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 6,25 tony. V Trnavskom kraji z 37 726 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,87 tony. V Trenčianskom kraji z 4 489 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 7,51 tony. V Nitrianskom kraji z 61 853 hektárov, priemerná hektárová úroda 8,12 tony. V Žilinskom kraji z 208 hektárov, priemerná úroda 8,27 tony na hektár. V Banskobystrickom kraji z 5 156 hektárov s priemernou hektárovou úrodou 8,24 tony. V Prešovskom kraji z 1 881 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,86 tony. Najvyššie priemerné hektárové úrody kukurice na zrno boli dosiahnuté v okresoch Michalovce (10,51 tony), Vranov nad Topľou (10 ton), Rimavská Sobota (9 ton). V Nitrianskom kraji - vo všetkých jeho okresoch bola dosiahnutá priemerná hektárová úroda nad 8 ton. Kukurica na siláž sa v roku 2023 celkovo pestovala na 63 200 hektároch, celková úroda dosiahla 1 987 000 ton, pri priemernej hektárovej úrode 31,45 tony.
Jej pestovanie čelí veľkým výzvam - od vývoja cien na svetových trhoch, cez problémy našich poľnohospodárov so stabilitou a rentabilitou vlastného podnikania, po vplyvy klimatickej krízy, ktorá aj tento rok priniesla viacero prekvapení.
„Aktuálna výmera je asi 148 tisíc hektárov, to je o 60 tisíc hektárov menej, ako v roku 2021. „Kukurica je plodina, ktorá sa musí sušiť. Posledné ročníky býval odsušok na úrovni 4-5 percent, ale bežne sa odsúšalo aj 10 percent. K ďalším problémom, ktoré pestovateľov v tomto smere demotivovali, bolo odškodnenie len vybranej skupiny poľnohospodárov za sucho z roku 2022 Peňazí sa dočkali len producenti kukurice, ktorí mali zároveň živočíšnu výrobu.
„Aj nové programové obdobie európskej agropolitiky poškodilo kukuricu. Z rastlinnej výroby azda najviac. Pribudli rôzne podmienky, čo sa týka svahovitosti nad 7 percent, nemožnosti dva roky po sebe pestovať kukuricu na rovnakej parcele alebo obmedzenia v orbe. To boli pre kukuricu najväčšie rany. Istotne aj pre iné plodiny, ale považujeme to za negatívny faktor vo vzťahu k osiatym hektárom.
V rámci tohtoročnej úrody je zatiaľ pozbieraných asi 30 percent úrody kukurice. „Zatiaľ to vychádza na 7,6 tony z hektára. Trnavský kraj má okolo 7 ton, nitriansky 6,8 tony a košický zatiaľ 9 ton z hektára - tam najviac pršalo.
Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid
Ak bude priemer 6,9 tony z hektára, vieme, že to nie je žiadne číslo, pretože kukurica má výrobný potenciál 14 ton z hektára a krajiny západnej Európy bežne dosahujú cez 10 ton. Avšak pri horúčavách, ktoré sme tu mali, nebude 6,9 tony zlý výsledok. Keby nebolo v júni napršalo 100 mm, úroda kukurice by nebola, možno tak 3-4 tony z hektára.
Pre dlhotrvajúce sucho hrozia na Slovensku nízke úrody kukurice. Júl bol pre opelenie a optimálny vývoj zrnovej kukurice kľúčový, no práve v tomto období napršalo slabých sedem milimetrov zrážok. V júli boli výrazné horúčavy. Peľ uschýnal, podmienky na opeľovanie boli výrazne sťažené. Ak nedostatok zrážok ovplyvnil opeľovanie, môžeme očakávať slabé úrody.
Kukurica sa v tomto roku pestuje na Slovensku na výmere obdobnej ako vlani, teda na ploche asi 140 000 hektárov (ha). Od extrémne suchého roku 2022 ide o pokles o 60 000 ha. Dôvodom je nevyspytateľné počasie a zvýšené náklady na sušenie v mokrom roku. Pritom celá južná časť Slovenska až po Košice či Trebišov má ideálne podmienky na pestovanie tejto plodiny.
V suchých podmienkach výrazne trpí okrem kukurice aj slnečnica a sója. Porasty cukrovej repy potrebujú vodu priebežne, nie nárazovo. Podľa Zväzu pestovateľov cukrovej repy už niektoré porasty repy Slovenska zhadzujú spodné listy.
Pestovanie kukurice v záhrade
Kukurica cukrová je nenáročná rastlina, ktorú si jednoducho môžete dopestovať aj u vás na záhrade. Kukurica má rada slnečné záhony s výživnou, na humus bohatou pôdou. Na to je ideálne myslieť ešte na jeseň. Záhony, na ktorých plánujete kukuricu pestovať, vyhnojte vyzretým kompostom. Spraviť tak môžete tiež na jar, niekoľko týždňov pred výsadbou. Nesaďte ju na miesto, kde by svojím vzrastom mohla tieniť ostatným plodinám. Ideálny termín na výsadbu kukurice je od apríla až do konca mája, kedy už panuje celkom teplé počasie. Vysieva sa priamo do pôdy.
Kukurica chutí najlepšie čerstvá a zle znáša skladovanie. Nevysievajte preto všetky semená naraz. V čase dozrievania by ste mali veľké množstvo kukurice, ktoré by ste museli rýchlo spracovať alebo rozdať susedom. Čo teda robiť, aby kukurica dozrievala postupne? Na výber máte dve možnosti. Buď zasadíte rôzne odrody s rozdielnym časom dozrievania alebo len jednoducho zasejete semená s časovým odstupom.
Pomocou motyky alebo lopatky vyhĺbte jamky hlboké približne 4 cm. Do každej nasypte niekoľko semienok, aby ste mali istotu, že aspoň jedno vyklíči. Nakoniec zasypte hlinou a v prípade veľmi suchého počasia zavlažte. V nasledujúcich dňoch polievajte s mierou, v závislosti od počasia. Kukurica sa pestuje v pomerne veľkých sponoch, vo veľkosti 30 x 60 cm. Ich rozmery sa môžu mierne líšiť v závislosti od odrody. Odporúčame tiež sadiť v blokoch a nie v riadkoch, nakoľko je kukurica vetrom opelivá.
Keď sa na rastline objavia prvé pravé listy, slabšie jedince opatrne povytrhávajte. Zároveň je vhodné záhony zamulčovať, ideálne kompostom, ktorý bude postupne dodávať kukurici potrebné živiny. Okolitú pôdu udržiavajte bez buriny a podľa potreby polievajte. Na sladké klasy kukurice cukrovej sa môžete tešiť približne 80 dní od jej vysadenia, v závislosti od odrody. To, že sú klasy už pripravené na zber spoznáte aj podľa toho, že vlásočnice na klasoch začnú hnednúť. Zozbieraná kukurica sa skladuje neolúpaná v chladničke, a to po dobu maximálne troch dní. Teplota by pritom nemala presiahnuť 5 °C.
Geneticky modifikovaná kukurica na Slovensku
Na Slovensku pestujeme geneticky modifikovanú kukuricu od roku 2006 a v tomto roku je osiata na ploche 1930,87 hektárov. U našich západných susedov v Českej republike, sú pestovateľské plochy Bt kukurice rádovo vyššie. Podľa evidencie Ministerstva pôdohospodárstva Českej republiky je tento rok GMO kukurica pestovaná na ploche 8380 hektárov a zasialo ju 171 pestovateľov. Dôvodom pre nárast plôch GMO kukurice sú pretrvávajúce problémy s víjačkou kukuričnou. Pestovanie geneticky modifikovaných plodín je jedna z možností, ako efektívne eliminovať tlak nárastu patogénov, ktoré v súčasnosti ohrozujú hospodárske výsledky pestovanej kukurice.
Využitie kukurice
Kukurica je po pšenici a ryži najrozšírenejšou a najproduktívnejšou obilninou sveta. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zaznamenala, že v roku 1985 dosiahla úroda kukurice 490 miliónov ton. Najviac vyprodukovali USA, Čína, Brazília atď. Počas storočí sa ustálilo niekoľko línií kukuríc, hodnotených ako konvariety. Najstaršia je tzv. mäkká kukurica, ktorá má múčnaté, škrobom bohaté zrno. Veľmi dlho sa pestuje tiež praskavá alebo pukancová kukurica, ktorej zrná po zahriatí explodujú a obrátia sa naruby, takže sa objavia výrazné biele vnútorné vrstvy - endosperm, je obľúbená i u nás. Ako krmivo sa osvedčila kukurica ,,konský zub,, ktorej zrná sú zhora preliačené. Značne rozšírená je kukurica cukrová. Jej zrná majú menej škrobu, mnoho dextrínu a bielkovín, a málo tukov, zásadotvorné minerálne látky a vitamín C a v menším množstve vitamíny B, E a provitamín A. Pestuje sa od polovice 18. storočia a je skôr považovaná za zeleninu, najmä v USA, kde jej každý Američan zje asi 12 kg za rok. Zbierajú sa šúlky v štádiu medzi mliečnou a voskovou zrelosťou a jedia sa surové, inokedy sa varia, pražia, konzervujú alebo mrazia, a to ako samotné zrnká, tak aj celé mladé šúlky dlhé 3 až 10 cm. Táto kukurica sa volá cukrová predovšetkým pre zrovnateľne vyšší obsah sacharidov ako v zrne, tak i v steblách. Hodí sa preto i ako krmivo i na silážovanie. Vo východnej Ázii sa často pestuje ďalšia z kultúrnych kukuríc, kukurica vosková. V kuchyni starých Indiánov kedysi prevažovali len varené a pražené klásky, varili sa tiež polievky zo samčích kvetenstiev a peľu.
Pravidelnou konzumáciou kukurice v akejkoľvek forme sa posilňuje obranyschopnosť ľudského organizmu. Jej liečebný účinok sa vysvetľuje hlavne vysokým obsahom selénu a vlákniny. V liečebnej výžive sa uplatňuje hlavne v prevencii nádorových ochorení. Pukavá kukurice - popcorn normalizuje činnosť celého tráviaceho traktu a očisťuje jeho sliznice. Tím odstraňuje mnoho zdravotných problémov nejasného pôvodu, napríklad návykové zápchy, ekzémy, kĺbové potiaže a pod. Je taktiež najlacnejšou a biologicky plnohodnotnou súčasťou redukčných diét. Svoje pozitívne vlastnosti prináša popcorn i pri príprave pokrmov. V novšej dobe sa vyrábala i kukuričná krupica a obľúbené kukuričné lupienky, cornflakes. Z mladých naklíčených zrniek sa pripravuje šalát, inde sa zrnká alebo celé mladé klasy (nielen cukrovej kukurice) nakladajú do octu. Priemyselne sa kukurica využíva pri výrobe škrobu, liehu, škrobového cukru, dextrínu a stolného oleja z klíčkov.