Ohybné slovné druhy v slovenskom jazyku

Slovenský jazyk, rovnako ako aj iné jazyky, sa skladá z rôznych slovných druhov. Tie sa delia na ohybné a neohybné. Ohybné slovné druhy sú základným pilierom slovenskej morfológie. Ich charakteristickou črtou je schopnosť meniť svoj tvar v závislosti od ich funkcie vo vete a vzťahu k ostatným slovám. Táto vlastnosť, nazývaná ohybnosť, umožňuje jazyku vyjadrovať gramatické vzťahy a nuansy významu. V slovenskom jazyku rozlišujeme päť ohybných slovných druhov: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky a slovesá. Náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi a súčasne ich tvarmi, významami a funkciami sa nazýva morfológia. Názov morfológia je odvodený z gréckeho morphé, t.j. tvar a logos, t.j. náuka. Jednotlivé slovné druhy môžeme zatriediť do väčších celkov, čiže klasifikovať. Plnovýznamové slovné druhy, slovné druhy s vetnočlenskou platnosťou t.j. slovné druhy bez vetnočlenskej platnosti.

Podstatné mená (Substantíva)

Podstatné mená sú slová, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, miesta, vlastnosti a deje. Sú plnovýznamové a vo vete na ne pýtame otázkami Kto? Čo?. Podstatné mená sú ohybný slovný druh, čo znamená, že sa skloňujú, teda menia svoj tvar v závislosti od pádu, čísla a rodu. Majú vetnočlenskú platnosť.

Delenie podstatných mien:

• Konkrétne: pomenúvajú predmety, ktoré si vieme predstaviť (napr. chlap, stroj, ruka).
• Abstraktné: pomenúvajú deje, vlastnosti, stavy a vzťahy (napr. mladosť, umenie, radosť, pohľad).
• Všeobecné: pomenúvajú ľubovoľný prvok toho istého druhu (napr. výhra, odpoveď, žiak, pes).
• Vlastné: pomenúvajú konkrétnu, jedinečnú osobu, zviera alebo geografický objekt (napr. Slovák, Bratislava, Jano, Alpy).
• Životné: (len pri mužskom rode) majú v akuzatíve jednotného čísla zhodný tvar s genitívom (napr. vidím dobrého psa).
• Neživotné: (len pri mužskom rode) majú v akuzatíve jednotného čísla zhodný tvar s nominatívom (napr. vidím nový stôl).
• Hromadné: označujú skupiny osôb, zvierat alebo vecí, napr.: hmyz, učivo, korešpondencia, lístie, riad. Majú iba tvary jednotného čísla, hoci sa nimi označujú skupiny osôb, zvierat alebo vecí.
• Látkové: označujú konkrétnu látku alebo materiál, napr.: soľ, piesok, káva, asfalt, striebro, voda, sneh, cukor. Majú iba tvary jednotného čísla
• Pomnožné: Majú iba tvary množného čísla, hoci označujú jednu vec alebo jav, napr.: vráta, nohavice, šaty, Vianoce, Košariská, nožnice, nohavice.

Gramatické kategórie podstatných mien:

• Rod: mužský, ženský, stredný. Rod podstatného mena je pevne daný a nemení sa. V mužskom rode sa rozlišuje životnosť a neživotnosť.
• Číslo: jednotné (singulár) a množné (plurál). Jednotné číslo (singulár) označuje jednu osobu, zviera, či vec (učiteľ, orol, lavica, pravítko), množné číslo (plurál) používame vtedy, keď je osôb, zvierat či vecí viac ako jedna (učitelia, orly, lavice, pravítka). Tvary oboch čísel netvoria pomnožné, hromadné a látkové podstatné mená. Takisto sú nepočítateľné, a preto stále iba v jednotnom čísle, aj pravé abstraktá, ktoré označujú deje, vlastnosti či schopnosti a stavy.
• Pád: nominatív (N), genitív (G), datív (D), akuzatív (A), lokál (L), inštrumentál (I). V slovenčine rozlišujeme 7 pádov.

Skloňovacie vzory podstatných mien:

Skloňovanie podstatných mien sa riadi podľa vzorov, ktoré sú rozdelené podľa rodu a zakončenia slova v nominatíve jednotného čísla.

• Mužský rod:
  • Životné: chlap, hrdina, kuli
  • Neživotné: dub, stroj
  • Zvieracie podstatné mená: V jednotnom čísle sa všetky zvieracie podstatné mená, a to bez ohľadu na koncovku, skloňujú podľa vzoru CHLAP. Ostatné zvieracie podstatné mená sa v pluráli skloňujú podľa vzorov pre neživotné podstatné mená. Táto skupina slov často spôsobuje problémy pri skloňovaní aj pri písaní. Ak má slovo zakončené na -r, -l v lokáli jednotného čísla koncovku -e, skloňuje sa podľa vzoru DUB, napr. Ak má slovo zakončené na -r, -l v lokáli jednotného čísla koncovku -i, skloňuje sa podľa vzoru STROJ, napr. Ak má slovo zakončené na -r, -l v lokáli jednotného čísla koncovku -i (ako vzor STROJ), ale v nominatíve plurálu koncovku -y (ako vzor DUB), ide o zmiešané skloňovanie, pri ktorom si treba dávať pozor na pravopis, napr.
• Ženský rod: žena, ulica, dlaň, kosť, gazdiná. Pozor pri skloňovaní slova pani. Keď stojí samostatne - skloňuje sa. Ak sa podstatné meno pani spája s nejakým menom - neskloňuje sa.
• Stredný rod: mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

Pri skloňovaní si môžeme všimnúť, že koncovky jednotlivých slov sa na seba podobajú. Je podstatné meno muž. rodu? Ako je zakončené v základnom tvare (= nominatív jedn. alebo množ. čísla)? Na overenie si vytvoríme ďalšie tvary slova, najlepšie genitív jedn. čísla a nominatív množ.

Prídavné mená (Adjektíva)

Prídavné mená sú slová, ktoré vyjadrujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí alebo javov. Označujú vlastnosti osôb, zvierat a vecí (nový sused, prefíkaná líška, drevené okno), ale aj javov či udalostí (mikulášska besiedka, zimné večery). Stoja zvyčajne pri podstatnom mene, ktorého vlastnosť bližšie určujú. Pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?. Sú plnovýznamové a ohybné, čo znamená, že sa skloňujú a preberajú rod, číslo a pád od podstatného mena, s ktorým sa viažu (tzv. zhoda). Tvarom sa prídavné meno prispôsobuje podstatnému menu, ktorého vlastnosť označuje. Gramaticky sa s ním zhoduje v rode, čísle a páde (tzv.

Prečítajte si tiež: Zemiaky ako súčasť jazyka

Delenie prídavných mien:

• Vlastnostné: vyjadrujú priamu vlastnosť (napr. pekný, cudzí).
  • Akostné: pomenúvajú priamu, hodnotiacu vlastnosť. Dajú sa stupňovať (napr. veľký, malý, dobrý).
  • Vzťahové: vyjadrujú vlastnosť nepriamo, odvodením od iného slova (často podstatného mena). Nedajú sa stupňovať (napr. sklený, drevený, školský).
• Privlastňovacie: vyjadrujú vlastnícky vzťah (napr. otcov, matkin, páví).
  • Živočíšne: (napr. páví, orlí).
  • Individuálne: (napr. otcov, matkin).

Stupňovanie prídavných mien:

Akostné prídavné mená sa dajú stupňovať, čím vyjadrujeme rôznu intenzitu vlastnosti. Stupňovanie sa týka len akostných prídavných mien.

• Pozitív: základný tvar (napr. vysoký).
• Komparatív: vyjadruje vyššiu mieru vlastnosti (napr. vyšší). Základný tvar slova + prípona "- ší / - šia / - šie / - ejší / - ejšia/ - ejšie ".
• Superlatív: vyjadruje najvyššiu mieru vlastnosti (napr. najvyšší). Predpona „naj“ + základný tvar slova + prípona „ - ší / - šia / … “

Pozor: Niektoré prídavné mená sa stupňujú nepravidelne (napr. dobrý - lepší - najlepší, zlý - horší - najhorší). Akostné prídavné mená, ktoré označujú hraničnú mieru vlastnosti sa tiež nedajú stupňovať, napr.

Gramatické kategórie prídavných mien:

• Rod: mužský, ženský, stredný. Na základe zhody preberajú tieto gramatické kategórie od podstatného mena.
• Číslo: jednotné (singulár) a množné (plurál). Na základe zhody preberajú tieto gramatické kategórie od podstatného mena
• Pád: nominatív (N), genitív (G), datív (D), akuzatív (A), lokál (L), inštrumentál (I). Na základe zhody preberajú tieto gramatické kategórie od podstatného mena

Skloňovacie vzory prídavných mien:

• Pekný: pre vlastnostné prídavné mená zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (napr. pekný, múdry).
• Cudzí: pre vlastnostné prídavné mená zakončené na mäkkú spoluhlásku (napr. cudzí, včerajší).
• Páví: pre privlastňovacie prídavné mená odvodené od názvov zvierat (napr. páví, orlí).
• Otcov: pre privlastňovacie prídavné mená odvodené od mien osôb (napr. otcov, matkin).

Gramatická kategória zhody sa prejaví v tom, že prídavné meno sa svojím tvarom, teda v rode, v čísle a v páde, prispôsobuje podstatnému menu, ktorého vlastnosť označuje. Individuálne privlastňovacie prídavné mená v strednom rode majú v 1. a 4. páde jednotného čísla správne koncovku -o, napr. otcovo oko, mamino auto, Petrovo vysvedčenie, Hankino plece. Koncovka -e sa pri privlastňovacích prídavných menách stredného rodu používa v 1. a 4. páde množného čísla, napr. Tieto dve koncovky sa najčastejšie pletú v názvoch ulíc, keď sa privlastňovacie prídavné mená s krátkym -ova (Kukučínova, Bottova či Kraskova ulica) zamieňajú za vzťahové prídavné mená s dlhým -ová (Konvaliková, Podhradová či Baštová ulica). Odlišuje ich otázka: Bottova ulica - čia?

Zámená (Pronomina)

Zámená sú slová, ktoré zastupujú alebo odkazujú na osoby, zvieratá, veci, vlastnosti alebo okolnosti. Sú plnovýznamové a ohybné. Najčastejšie ukazujú na osoby, zvieratá či veci, ako keby sme na ne ukazovali prstom (to dieťa, tamten psík, tento zošit, hentá knižka). Môžu odkazovať aj nepriamo (nejaká pani, ktosi neznámy), môžu ich ohraničovať (ten istý sveter, každý deň) alebo naznačiť vlastníctvo (moja mama, váš záujem).

Delenie zámen:

• Osobné: zastupujú konkrétne osoby alebo veci (napr. ja, ty, on, my, vy, oni).
  • Základné: (ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony) - skloňujú sa.
  • Privlastňovacie: vyjadrujú vlastníctvo (napr. môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich). Sú nesklonné.
• Zvratné: vyjadrujú, že dej sa týka osoby, ktorá ho vykonáva (napr. sa, si, seba, svoj).
  • Základné: (seba/sa).
  • Privlastňovacie: (svoj).
• Ukazovacie: ukazujú na konkrétne osoby, veci alebo vlastnosti (napr. ten, tá, to, tento, taký). Často sa stávajú vatovými slovami (poukazujú na našu neistotu alebo nepripravenosť - oná, onaký, …).
• Opytovacie: používajú sa v otázkach (napr. kto, čo, aký, ktorý, čí). Rozlišujeme zámena - aký (vlastnosť) a ktorý (určenie). Napr. Aké pohoria sú a Slovensku? - sopečné, vysoké, … Ktoré pohoria sú na Slovensku? - Vysoké Tatry, …
• Vzťažné: spájajú vedľajšie vety s hlavnou vetou a odkazujú na niečo, čo už bolo spomenuté (napr. kto, čo, ktorý, čí, aký). „opytovacie bez otáznika“, napr. Kto pôjde? Viem kto.
• Vymedzovacie: vymedzujú alebo ohraničujú osoby, veci alebo vlastnosti (napr. sám, samý, každý, všetok). Každý má iba jednotné číslo …. ! samý/í má aj množné číslo …. V triede sú samí chlapci. - Na ulici bol samý chlapec.
• Neurčité: odkazujú na osoby, veci alebo vlastnosti neurčito (napr. niekto, niečo, ktosi, čosi). Odvodzujeme ich od opytovacích zámen pridaním predpôn (nie-kto, da-kto) alebo prípon (kto-si, čo-koľvek).

Gramatické kategórie zámen:

• Rod: mužský, ženský, stredný (u niektorých zámen). Rodové zámená (ktorý, aká, to, …), bezrodové zámená (ja, ty, my, …).
• Číslo: jednotné (singulár) a množné (plurál).
• Pád: nominatív (N), genitív (G), datív (D), akuzatív (A), lokál (L), inštrumentál (I).

Skloňovanie zámen:

Skloňovanie zámen je rôznorodé a závisí od druhu zámena. Niektoré zámená sa skloňujú podľa vzorov prídavných mien (pekný, cudzí), iné majú vlastné skloňovanie (napr. ja, ty, on). Pozor na MOJIM (plurál, datív) / MOJÍM (singulár, inštrumentál)môj - samostatné skloňovanie ! PREŇ (neživotné) - PREŇHO / PRE NEHO (životné) !

Prečítajte si tiež: "Variť" ako slovný druh: podrobný rozbor

Určovanie zámen je trochu komplikovanejšie ako určovanie iných slovných druhov. Ak zastupujú podstatné mená (Rodičia, Adele), preberajú gramatické kategórie podstatných mien (oni, jej). Ak zastupujú prídavné mená (zaujímavé), preberajú gramatické kategórie prídavných mien (hentie). Ak zastupujú príslovky (včera), preberajú zase gramatické kategórie prísloviek (vtedy). Aj keď slová tam, všade, vtedy, vždy, tak, preto a pod. pomenúvajú miesto, čas, spôsob alebo príčinu, robia tak len všeobecne. Sú to zámená. Pri zámenách vyjadrených ohybnými slovnými druhmi určujeme rod, číslo, pád a druh zámena. Ak vieme krátky tvar nahradiť dlhším tvarom (seba, sebe alebo navzájom), ide o zvratné zámeno. Holí sa. Uvidela sa v zrkadle. Umyli si ruky. Počujeme sa dobre? Ak krátky tvar nevieme nahradiť dlhším tvarom, vety po nahradení nedávajú zmysel, je slovo sa alebo si súčasťou zvratného slovesa. Osobné zámená (ja, ty, ona…) nahrádzajú pomenovania osôb alebo vecí. Privlastňovacie zámená (náš pes, jeho otec, tvoja sestra…) nahrádzajú privlastňovacie prídavné mená, vyjadrujú vlastníctvo alebo príbuznosť. Ukazovacie zámená (tento deň, onen záujem, takýto postup, tu…) ukazujú alebo odkazujú na osoby, zvieratá, veci, vlastnosti či okolnosti, odpovedajú na otázky položené opytovacími zámenami (ktorý? - tento, kde? Opytovacie zámená slúžia na kladenie otázok (kto?, čo?, kedy?, aký?…) Patria k nim aj vzťažné zámená, ktorými pripájame vedľajšie vety (Povedz, čo chceš. Viem, kam ideš. Vymedzovacie zámená nielen odkazujú, ale aj ohraničujú osoby, zvieratá, či veci (ten istý deň, každý sused, všetka česť…). Neurčité zámená na osoby, zvieratá či veci odkazujú tak, že ich len naznačujú (ktosi je za dverami, dakedy prídeme, niektorý deň…).

Číslovky (Numeralia)

Číslovky sú slová, ktoré vyjadrujú počet, poradie, množstvo alebo násobok. Sú plnovýznamové a ohybné. Vďaka nim poznáme počet (tri hodiny), poradie (tretia hodina), násobok (trojnásobný, trikrát viac) či rozdelenie na druhy (trojaký). Pýtame sa na ne otázkami Koľko? Koľký?.

Delenie čísloviek:

• Základné: vyjadrujú počet (napr. jeden, dva, tri).
• Skupinové: vyjadrujú počet skupín (napr. dvoje, troje, štvorno).
• Radové: vyjadrujú poradie (napr. prvý, druhý, tretí).
• Druhové: vyjadrujú počet druhov (napr. dvojaký, trojaký, štvoraký).
• Násobné: vyjadrujú násobok (napr. dvakrát, trikrát, štvornásobný).
• Zlomkové: vyjadrujú časť celku (napr. polovica, tretina, štvrtina).

Delenie čísloviek podľa určiteľnosti:

• Určité: vyjadrujú presný počet (dajú sa zapísať číslicou) (napr. jeden, dva, prvý, druhý). Ak je číselná informácia presná a dá sa zapísať konkrétnou číslicou (napr. 7, 7., 7x), je daná číslovka určitá (sedem, siedmy, sedemkrát).
• Neurčité: vyjadrujú nepresný počet (nedajú sa zapísať číslicou) (napr. málo, veľa, niekoľko). Ak je číselná informácia nepresná a nemožno ju zapísať konkrétnou číslicou, je daná číslovka neurčitá (napr.

Gramatické kategórie čísloviek:

Gramatické kategórie čísloviek nie sú jednotné. Niektoré ohybné číslovky majú osobitné skloňovanie, iné sa skloňujú ako podstatné alebo prídavné mená, ďalšie sú neohybné. Nie pri všetkých číslovkách preto môžeme určovať zvyčajné menné gramatické kategórie ako sú rod alebo pád.

• Rod: mužský, ženský, stredný (u niektorých čísloviek).
• Číslo: jednotné (singulár) a množné (plurál) (u niektorých čísloviek).
• Pád: nominatív (N), genitív (G), datív (D), akuzatív (A), lokál (L), inštrumentál (I) (u niektorých čísloviek).

Skloňovanie čísloviek:

Skloňovanie čísloviek je rozmanité. Základné číslovky 1-4 majú osobitné skloňovanie, číslovky 5-99 sa skloňujú podľa vzoru päť.

• Päť: pre číslovky 5-99.
• Pekný: pre radové a druhové číslovky.
• Cudzí: pre radové číslovky.
• Osobitné skloňovanie: 1, 2, 3, 4.
• Žena: miliarda.
• Dub: milión.
• Stroj: tisíc.
• Mesto: sto!

Číselný význam čísloviek nám poskytuje informáciu o množstve, poradí, násobkoch a opakovaniach, počte druhov alebo častí celku a podobne. Koľkokrát? Koľký raz? Koľkonásobne? Koľkoraký?

Prečítajte si tiež: Vetné členy v slovenčine

Slovesá (Verba)

Slovesá sú slová, ktoré vyjadrujú dej, činnosť alebo stav. Sú plnovýznamové a ohybné, čo znamená, že sa časujú, teda menia svoj tvar v závislosti od osoby, čísla, času, spôsobu a rodu. Pýtame sa na ne otázkou Čo sa robí?. Slovesá sú jediným ohybným slovným druhom, ktorý sa časuje. Vyjadrujú činnosť (písať, bežať), stav (spať, sedieť) alebo zmenu stavu (rásť, červenať sa).

Delenie slovies:

• Zvratné: majú zvratné zámeno sa alebo si (napr. tešiť sa, umývať sa).
• Nezvratné: nemajú zvratné zámeno (napr. čítať, písať).
• Plnovýznamové: majú vlastný lexikálny význam (napr. písať, bežať, spať).
• Neplnovýznamové: nemajú vlastný lexikálny význam a používajú sa na tvorbu zložených slovesných tvarov (napr. byť, stať sa, mať).

Delenie plnovýznamových slovies:

• Činnostné: vyjadrujú činnosť (napr. písať, spievať, variť).
• Stavové: vyjadrujú stav (napr. spať, sedieť, ležať).
• Predmetové: vyjadrujú dej, ktorý smeruje na nejaký predmet (napr. čítať knihu, stavať dom).
• Bezpredmetové: vyjadrujú dej, ktorý nesmeruje na nejaký predmet (napr. bežať, kričať, plávať).
• Prechodné: môžu mať väzbu s akuzatívom (napr. čítať knihu). Vyžadujú väzbu v akuzatíve.
• Neprechodné: nemôžu mať väzbu s akuzatívom (napr. odolať pokušeniu, vládnuť krajine).

Slovesné tvary:

• Neurčitok: základný tvar slovesa zakončený na -ť (napr. písať, čítať).
• Prechodník: vyjadruje súčasne prebiehajúci dej (napr. píšuc, čítajúc).
• Činné príčastie prítomné: (napr. píšiaci, čítajúci).
• Činné príčastie minulé: (napr. písal, čítal).
• Trpné príčastie: (napr. písaný, čítaný).
• Slovesné podstatné meno: (napr. písanie, čítanie).

Gramatické kategórie slovies:

• Osoba: prvá (ja, my), druhá (ty, vy), tretia (on, ona, ono, oni, ony).
• Číslo: jednotné (singulár) a množné (plurál).
• Čas: prítomný, minulý, budúci.
• Spôsob: oznamovací, rozkazovací, podmieňovací.
• Rod: činný a trpný.