Sloveso "variť" ako slovný druh: komplexná analýza

Úvod

V slovenskom jazyku je sloveso "variť" základným stavebným kameňom pre tvorbu mnohých ďalších slovies. Táto tvorba prebieha najmä pomocou predpôn, čo je proces známy ako vnútroslovesné odvodzovanie. V tomto článku sa podrobne pozrieme na sloveso "variť" z hľadiska slovného druhu, jeho gramatických vlastností, možností odvodzovania a jeho úlohy vo vetnej štruktúre.

Deverbatíva a vnútroslovesné odvodzovanie

Slovo "variť" je východiskom pre tvorbu tzv. deverbatív. Deverbatíva sú slová odvodené zo slovies a zahŕňajú nielen podstatné mená (napr. "učiteľ" od "učiť"), prídavné mená (napr. "baliaci" od "baliť") a príslovky (napr. "mlčky" od "mlčať"), ale aj samotné slovesá. Tvorenie predponových slovies od slovesa "variť" je typickým príkladom vnútroslovesného odvodzovania, kde sa nové slovesá tvoria priamo zo slovies.

Predponové slovesá, ako "prevariť", "uvariť", "vyvariť", "zvariť", "do-variť", "na-variť", "od-variť" a "za-variť", sú tiež deverbatíva, pretože vznikajú z bezpredponového základu "variť". Každá predpona pridáva k pôvodnému významu slovesa "variť" nový odtieň, čím vznikajú nové, samostatné slovesá.

Predponové slovesá od slova "variť" a ich význam

Predpony pripojené k slovesu "variť" významovo modifikujú pôvodné sloveso, vytvárajúc nové slovesá s odlišnými nuansami. Napríklad:

• Uvariť: Dokončiť varenie, pripraviť jedlo varením.
• Prevariť: Variť niečo dlhší čas, alebo variť niečo s cieľom zničiť baktérie.
• Vyvariť: Variť niečo s cieľom extrahovať určitú látku, alebo zbaviť sa nejakej látky varením.
• Zvariť: Spojiť dve veci varením alebo teplom.
• Do-variť: Variť niečo, čo nebolo predtým dostatočne uvarené.
• Na-variť: Pripraviť jedlo varením pre určitý počet ľudí alebo na určitú príležitosť.
• Od-variť: Oddeliť niečo od niečoho varením.
• Za-variť: Uzavrieť niečo varením alebo teplom.

Vidové dvojice a sloveso "variť"

Slovesný vid je gramatická kategória, ktorá vyjadruje, či je dej ukončený (dokonavý vid) alebo prebiehajúci (nedokonavý vid). V slovenčine sa usiluje o to, aby bol každý dej vyjadrený v obidvoch vidových formách. Sloveso "variť" je nedokonavé, a preto sa k nemu pripájaním predpôn tvoria dokonavé slovesá, ako napríklad "uvariť" alebo "prevariť". Naopak, od dokonavých slovies sa môžu tvoriť nedokonavé slovesá pomocou prípon, napríklad "uvarovať" od "uvariť". Tieto dvojice, ako "uvariť - uvarovať", sa nazývajú vidové dvojice.

Prečítajte si tiež: Zemiaky ako súčasť jazyka

Vidové dvojice sú slovesá, ktoré sa odlišujú iba vidom, pričom ich význam zostáva rovnaký. V prípade dvojíc ako "uvariť - uvarovať" ide o zmenu vidu, ktorá je nielen gramatickou záležitosťou, ale aj lexikálno-gramatickou a slovotvornou. Niektoré teórie považujú vidové dvojice za dve samostatné lexémy, a vtedy ich možno vnímať ako deverbatíva. Nedokonavé sloveso "uvarovať" je deverbatívom vo vzťahu k svojmu odvodzujúcemu slovu "uvariť". Zároveň aj predponové sloveso "uvariť" je deverbatívom vo vzťahu k základovému slovesu "variť".

Gramatické vlastnosti slovies

Slovesá sú plnovýznamový, ohybný slovný druh, ktorý sa časuje. Medzi jeho gramatické kategórie patria:

• Osoba: 1., 2. a 3. osoba v jednotnom a množnom čísle.
• Číslo: Jednotné (singulár) a množné (plurál).
• Čas: Prítomný, minulý a budúci čas.
• Spôsob: Oznamovací, rozkazovací a podmieňovací spôsob.
• Vid: Dokonavý a nedokonavý.
• Rod: Činný a trpný rod.

Sloveso "variť" má všetky tieto gramatické kategórie a môže sa používať v rôznych tvaroch a kontextoch. Napríklad:

• Varím (1. osoba sg., prítomný čas, oznamovací spôsob, činný rod, nedokonavý vid)
• Uvaril som (1. osoba sg., minulý čas, oznamovací spôsob, činný rod, dokonavý vid)
• Varte! (2. osoba pl., rozkazovací spôsob, činný rod, nedokonavý vid)

Zvratné slovesá

Medzi deverbatíva patria aj zvratné slovesá, ktoré vznikli z nezvratných slovies (napr. "venovať - venovať sa") alebo predponovo-reflexívnym slovotvorným postupom (napr. "behať - na-behať sa"). Sloveso "variť" sa môže použiť aj v zvratnej forme, napríklad "variť sa" (pomaly sa variť).

Osobné a neosobné slovesá

Osobné slovesá majú kategóriu osoby a zhodujú sa s podmetom vety v osobe, čísle, rode a páde. Sloveso "variť" je osobné sloveso. Neosobné slovesá majú oveľa menej tvarov ako osobné slovesá a v niektorých prípadoch sa používajú aj s podmetom.

Prečítajte si tiež: Čo sú ohybné slovné druhy?

Zložené slovesné tvary

Sloveso sa môže skladať z dvoch alebo viacerých slov. Rozlišujeme opisné tvary (perifrastické formy) a zvratné tvary (reflexívne formy).

Príklady opisných tvarov:

• išiel som
• chodil by som
• bol by som vyhral
• bude rozprávať
• je stavaný

Príklady použitia slovesa "variť" v zložených tvaroch:

• Varím polievku. (prítomný čas)
• Uvaril som obed. (minulý čas)
• Budem variť večeru. (budúci čas)

Rozkazovací a podmieňovací spôsob

Sloveso "variť" môže byť použité v rozkazovacom a podmieňovacom spôsobe.

Rozkazovací spôsob vyjadruje výzvu, želanie alebo príkaz:

Prečítajte si tiež: Efektivita a chuť do práce

• Var! (ty)
• Varme! (my)
• Varte! (vy)

Podmieňovací spôsob vyjadruje možnosť alebo podmienku uskutočnenia deja:

• Varil by som, keby som mal suroviny. (minulý podmieňovací spôsob)
• Varil by som, keby som vedel ako.

Ohybné a neohybné slovné druhy

V slovenskom jazyku rozlišujeme desať slovných druhov. Náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi a súčasne ich tvarmi, významami a funkciami sa nazýva morfológia. Názov morfológia je odvodený z gréckeho morphé, t.j. tvar a logos, t.j. náuka.

Jednotlivé slovné druhy môžeme zatriediť do väčších celkov, čiže klasifikovať. V súčasnom slovenskom jazyku rozlišujeme päť ohybných slovných druhov: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky a slovesá. Ohybné slovné druhy menia svoj tvar = časujú sa alebo skloňujú.

Slovné druhy delíme:

• podľa ohybnosti:
  • ohybné - môžeme ich skloňovať alebo časovať (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá)
  • neohybné - spájacie výrazy (príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia)
• podľa významovosti:
  • plnovýznamové - majú funkciu vo vete, tvoria sklady (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky)
  • neplnovýznamové - nestoja ako vetné členy vo vete (predložky, spojky, častice, citoslovcia)

Podstatné mená (Substantíva)

Podstatné mená - označujú osoby, zvieratá, veci a javy. Pýtame sa na ne otázkami Kto? Čo?, napr. dievča, spevák, kôň, hruška, vietor. Skloňujú sa podľa vzorov mužského ženského a stredného rodu. Patria sem:

• názvy osôb - človek, dievča, Adam
• zvierat - kôň, medveď
• vecí - kniha, kvet
• vlastností a dejov - radosť, beh

Delenie podstatných mien:

• všeobecné názvy skupín predmetov (otec, pes, smrek, ministerstvo, ulica, škola)
• vlastné vlastné mená (Peter, Dunčo, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ulica SNP)
• konkrétne majú hmotnú povahu (voda, stôl, drevo, chlapec)
• abstraktné (mladosť, umenie)
• hromadné
• látkové
• pomnožné
• životné
• neživotné (len pri mužskom rode - zlí psi - zlé psy)

Prídavné Mená (Adjektíva)

Prídavné mená - vyjadrujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a vlastnícke vzťahy. Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?, napr. múdra, vysoký, silný, nová, veselé. Skloňujú sa podľa podst. mena pred ktorým stoja (múdry muž, múdra žena, múdre dieťa). Patria sem vlastnosti osôb - veselý, múdry, zvierat - pomalý, rýchly, vecí a javov - zvláštny, prírodný. Akostné prídavné mená sa stupňujú; 5 prídavných mien (dobrý, zlý, malý, veľký, pekný) má nepravidelné stupňovanie (dobrý - lepší - najlepší) a ostatné majú pravidelné stupňovanie (múdry - múdrejší - najmúdrejší).

Delenie prídavných mien:

• vlastnostné (pekný, cudzí)
• akostné (stupňujú sa - veľký)
  • pozitív
  • komparatív
  • superlatív
• vzťahové (nedajú sa stupňovať - sklený)
• privlastňovacie:
  • individuálne privlastňovacie: Janov, Katkin, otcov a i.
  • druhové privlastňovacie: ovčí, teľací, človečí a i.
• vzťahové:
  • klasifikačné: jadrový, včerajší, spací a i.
  • vzťahovo-akostné: železný, svetový, ženský a i.
• akostné:
  • akostno-vzťahové: srdečný, farebný, výživný a i.
  • kvalifikačné:
    • čisto kvalitatívne: bosý, slepý, žltý a i.
    • kvalitatívno-hodnotiace: dobrý, veľký, veselý a i.

Zámená

Zámená zastupujú podstatné alebo prídavné mená. Skloňujú sa.

Delenie zámen:

• osobné
  • základné
  • privlastňovacie - pýtame sa na ne (čí, čia, čie?) môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
  • zvratné
    • základné seba/sa
    • privlastňovacie svoj
• opytovacie - spravidla k-ové, č-ové (obsahujú hlásky k alebo č) kto, čo, kde, ako, kedy, prečo, koľko, koľkonásobný…
• ukazovacie - spravidla t-ové ten, to, tam, takto, vtedy, preto, toľko, toľkonásobný
• neurčité - väčšinou sú odvodené od opytovacích zámen predponami alebo príponami niekto, voľačo, dakde, hocikam, sotvačo, málokedy, podaktorí, zriedkakedy, ktoviekam, komusi, akokoľvek

Číslovky (Numeráliá)

Číslovky - vyjadrujú počet alebo poradie. Pýtame sa na ne otázkami Koľko? Koľký v poradí? Skloňujú sa. Zastupujú podstatné alebo prídavné mená - napr. počet osôb, zvierat, vecí a javov - napr. jeden chlapec, šesť mačiek, osem kníh, štvoro rúk, poradie - napr. prvý, piaty násobok - napr. treríkrát, druhý raz, iné číselné významy - napr. niekoľko, pár, málo, veľa.

Delenie čísloviek:

• základné (koľko, aký počet) tri, štyri, štvrtina, veľa, viac, zopár, málo…
• radové (poradie) druhý, tretí, stý, tisíci, posledný, ostatný…
• skupinové (počet v skupine) jedni, dvoje, oboje, obe, troje, štvoro, desatoro, viacerí, viacero…
• druhové (počet druhov) jednaké, jednako, dvojaké, štvorako, mnohorako…
• násobné (násobky, opakovania) dvakrát, veľakrát, mnohokrát… jeden raz, dva razy, veľa ráz… štvornásobný, stonásobná, mnohonásobne… dvojmo, trojmo… dvojitý, trojitý, štvorito…

Číslovky delíme aj na:

• určité - vyjadrujú presné číslo (tri, päťkrát, desaťnásobný, štvrtina, trojitý)
• neurčité - vyjadrujú počet iba približne (veľa, mnohonásobne, viac ráz, menej)

Slovesá (Verbá)

Slovesá - vyjadrujú dej, činnosti a stavy. Pýtame sa na ne otázkou Čo sa robí? Vyjadrujú: činnosti - hrať, tancovať, stav - ležať, spať, zmenu stavu - zamrznúť, očervenieť. Rozdeľujú sa na plnovýznamové (spievať, variť, tešiť sa, vyzdravieť), pomocné (môcť, smieť, začať).

Delenie slovies:

• plnovýznamové
  • činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
    • predmetové-ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu (vlastniť, vziať, stratiť…)
    • bezpredmetové-ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu (kráčať, cestovať…)
• pomocné- nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom
  • modálne (spôsobové)- vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť -Mám si ešte napísať úlohu.), smieť, dať sa
  • fázové- vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať (Začína pršať. Prestala pracovať.)
  • limitné- vyjadrujú blízky začiatok deja ísť, mať (Išlo ma poraziť. Vyzerá, akoby ho mal šľak trafiť.)
  • sponové- fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi byť, stať sa (Som chorý. Bola až piata. Stane sa lekárom. Kedy sa stala takou?)

Gramatické kategórie slovies:

• Osoba (1., 2., 3.)
• Číslo (singulár, plurál)
• Čas (minulý, prítomný. budúci)
• Spôsob (oznamovací, rozkazovací, podmieňovací)
• Slovesný rod (činný, trpný)
  • Učiteľ pochválil žiaka. Žiak je chválený.
  • Otec rúbe drevo.
• trpné príčastie -ný, -tý (písaný, umytý)
• činné príčastie:
  • prítomné -ci (píšuci)
  • minulé -vší (písavší)

Slovesné tvary:

• jednoduché - vyjadrené jedným slovom
  • prítomný čas: kreslím
  • budúci čas: nakreslím
  • rozkazovací spôsob: kresli!
  • všetky neurčité slovesné tvary
• zložené - vyjadrené viacerými slovami
  • minulý čas: kreslil som
  • opisný budúci čas: budem kresliť
  • prítomný podmieňovací spôsob: kreslil by som
  • minulý podmieňovací spôsob: bol by som kreslil

Menné gramatické kategórie

Menné gramatické kategórie sú gramatické vlastnosti, ktoré majú podstatné mená, prídavné mená, zámená a číslovky.

• rod
  • mužský
    • Pri mužskom rode sa určuje životnosť a neživotnosť podstatných mien, ktoré pomenúvajú osoby (napr. rezbár, žiak, Fero) alebo pri zvieracích podstatných menách, ktoré sú súčasťami personifikácií (napr. vulgárne - Tí psi ma zradili.
  • ženský
    • Prirodzené rody, t.j. zvyčajne odrážajú realitu, pohlavie, ale v niektorých slovách sa uplatňuje gramatický rod, napr. dievča, knieža
  • stredný
    • Gramatický rod neodráža realitu, t.j. slová sa k nemu priradili na základe spoločenskej dohody v priebehu vývinu jazyka. Pri pomnožných podstatných menách sa rozlišuje rod podľa tvaru v N, G, alebo D, napr. kúpele - stroje, od huslí - od dlaní.
• číslo
  • jednotné (singulár) - jedna vec (napr. kvet, kniha)
  • množné (plurál) - viac vecí (napr. kvety, knihy)
    • Jednotné aj množné číslo odrážajú realitu.
• pád - vyjadruje vzťahy medzi slovami vo vete (napr. N označuje pôvodcu alebo nositeľa deja)
  • NOMINATÍV Kto? Čo?
  • GENITÍV Koho? Čoho?
  • DATÍV Komu? Čomu?
  • AKUZATÍV Koho? Čo?
  • VOKATÍV (oslovenie, zanikol okrem familiárnych a patetických oslovení typu synku, majstre, pane, Hospodinu ap., jeho funkciu prebral v slovenčine nominatív)
  • LOKÁL O kom? O čom?
  • INŠTRUMENTÁL Kým? Čím?
• Stupňovanie sa uplatňuje pri prídavných menách:
  • stupeň = Pozitív (napr. dobrý, múdro, zlý)
  • stupeň = Komparatív (napr. lepší, múdrejšie, horší)
  • stupeň = Superlatív (napr.