Zemiaky, krumple, bandurky, erteple, grule či švábka - nech ich nazývame akokoľvek, ide o jednu z najobľúbenejších a najrozšírenejších potravín na svete. Zemiaky sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne a dajú sa pripraviť na nespočetné množstvo spôsobov. Hoci nová úroda je ešte ďaleko, mnohí z nás sa snažia spotrebovať zásoby z minulého roka. V tomto článku sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o konzumácii neskorých zemiakov, vrátane ich výživovej hodnoty, bezpečnej prípravy, varných typov a tipov na zdravšie varenie.
Výživová hodnota zemiakov
Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, konzumácia zemiakov môže byť skutočne zdravá. Ak sú pripravené správne, ide o veľmi zdravú zeleninu, plnú živín a minerálov. Zemiaky môžu v poskytovaných benefitoch pre zdravie pokojne poraziť mnoho iných druhov zeleniny a ovocia, ktoré sa považujú za oveľa zdravšie.
Zemiaky obsahujú takmer 80 % vody a sú bohaté na výživné škroby. Sú tiež zdrojom mikronutrientov, ako sú vitamíny A, B1, B2, B6 a až 66 % odporúčanej dennej dávky vitamínu K. Zemiaky sú jedinečným a mimoriadne bohatým zdrojom minerálov a stopových prvkov, ako sú kremík, železo, mangán, draslík, meď, horčík, jód, zinok a ďalšie.
Pravidelná konzumácia zemiakov pomáha doplniť hladiny vitamínov A, B1, B2 a B6, a tiež vitamínu C. Zemiaky sú veľmi dobrou potravinou, ak sa snažíte obmedziť príjem kalórií. Majú totiž veľa sacharidov a žiaden tuk, zasýtia vás na dlhú dobu a neprijmete s nimi veľa kalórií.
Zemiaky majú celý rad zdravotných výhod, medzi ktoré patrí ich schopnosť zlepšiť trávenie, znížiť hladinu cholesterolu, posilniť zdravie srdca, chrániť pred polypmi a zvládnuť cukrovku. Vzhľadom k tomu, že zemiaky obsahujú prevažne uhľohydráty, sú ľahko stráviteľné a tiež uľahčujú trávenie. Táto vlastnosť z nich robí dobrú stravu pre deti alebo pre tých, ktorí nedokážu stráviť ťažké jedlo. Nezabúdajte však, že pravidelné konzumovanie príliš veľkého množstva zemiakov môže spôsobiť kyslosť v žalúdku.
Prečítajte si tiež: Recenzie na brunch v Banskej Bystrici
Zemiaky sú veľmi účinné pri znižovaní zápalu, vnútorného aj vonkajšieho. Keďže sú mäkké, ľahko stráviteľné a majú veľa vitamínu C, draslík a vitamín B6, môžu zmierniť akýkoľvek zápal v črevách a tráviacom systéme. Sú veľmi dobrým diétnym prvkom pre tých, ktorí majú aj vredy v ústach.
Vláknina, ktorá sa v zemiakoch nachádza, je užitočná pri znižovaní hladiny cholesterolu a zlepšovaní funkcie inzulínu v tele, čo pomáha pri znižovaní krvného tlaku. Je to preto, že existuje priamy vzťah medzi krvným tlakom a hladinou glukózy v krvi; inzulín pomáha regulovať hladinu glukózy.
Okrem vitamínov, minerálov a iných zložiek obsahujú zemiaky určité látky nazývané karotenoidy (luteín a zeaxantín). Karotenoidy sú prospešné pre zdravie srdca a funkciu iných vnútorných orgánov. Draslík má odvodňujúce účinky, vyplavuje z organizmu škodliviny a zabezpečuje výživu buniek inými živinami.
Niektoré druhy zemiakov, najmä červené a červenohnedé, obsahujú vysokú úroveň flavonoidných antioxidantov a vitamínu A, ako je zeaxantín a karotény, a môžu vás ochrániť pred mnohými typmi rakoviny. Štúdia na poľnohospodárskom výskume tiež ukázala, že zemiaky obsahujú zlúčeninu nazývanú kvercetín, o ktorej sa preukázalo, že má protirakovinové a protinádorové vlastnosti.
Bezpečná príprava a konzumácia zemiakov
Jedenie zemiakov je bezpečné, ak dodržiavame niektoré základné pravidlá ich prípravy, ako je odstránenie miest s potenciálne vyšším obsahom nebezpečných glykoalkaloidov, najmä solanínu. Najväčšia koncentrácia je pod šupkou a zvyšuje sa po vystavení svetlu. Najviac solanínu je v okolí púčikov (očiek) - tie treba určite vyrezať do väčšej hĺbky, a tiež v okolí poranení samotnej hľuzy. Na druhej strane, koncentráciu solanínu vieme znížiť pri teplotách od 170 °C a tiež použitím vhodných korenín pri vare, ako je napríklad rasca.
Prečítajte si tiež: Bohatá úroda neskorých zemiakov
Naklíčené zemiaky sa vraj konzumovať nemajú. Zo štúdií vyplýva, že množstvá glykoalkaloidov v zemiakoch určených na konzumáciu sú vo všeobecnosti nízke a odstránenie spomínaných častí pred varením je postačujúce z hľadiska bezpečnosti. Obsah alkaloidov sa sleduje počas šľachtenia odrôd. Šľachtitelia nesmú prekročiť dávku 0,2 mg/g zemiakov. Po osvetlení uskladnených zemiakov táto hodnota môže narásť na 1 mg solanínu na gram. Nebezpečná dávka je 200 mg, čo znamená, že dospelý človek by musel zjesť 1 väčší zelený zemiak (surový).
Pre malé deti je vhodné zemiaky ošúpať a povariť alebo dusiť nad parou, aby sa nestratil väčší obsah živín. Dôležité však je, aby sme zemiaky pre deti pripravovali čerstvé a aby ich jedli ešte teplé. Škrob z čerstvo uvarených zemiakov je dobre stráviteľný. Po ochladení sa však menia fyzikálne vlastnosti škrobu. Pri ochladzovaní a opakovanom ohreve narastie množstvo nestráviteľného (rezistentného RS3 škrobu) až na 12 %. Bez ohľadu na odrodu, varené zemiaky majú menej rezistentného škrobu v porovnaní so zemiakmi pečenými, najviac je však práve v ohrievaných zemiakoch. Pre deti je vhodné aj zmiešať zemiakové pyré s iným druhom koreňovej zeleniny.
Čisté šupky zo zemiakov získané napríklad odlúpnutím po ich naparení majú výbornú nutričnú hodnotu. Sú zdrojom dobre stráviteľného škrobu, bielkovín (aj aminokyselín lyzínu či metionínu), vlákniny a množstva minerálov. Dajú sa napríklad upiecť v rúre spolu napríklad s lístkami kučeravého kelu, na chutné večerné čipsy.
Varné typy zemiakov
Na to, aby každé jedlo malo tú správnu chuť a konzistenciu, je dobré vedieť, z akého typu zemiakov ho pripraviť. Existuje množstvo druhov, ale len niekoľko z nich je varných. Okrem vyššie spomenutých vlastností zemiaky rozdeľujeme aj podľa typov, ktoré určujú vhodnosť na spracovanie a použitie:
- Typ A: Tento druh zemiakov sa ľahko nerozvarí, je pevný a aj po uvarení drží svoj tvar. Ide o obľúbenú skorú odrodu zemiakov typu A. Šupka je tenká a hladká, pričom dužina je lahodná s maslovou chuťou a pevnou štruktúrou plodu. Kennebec zemiaky sú vhodné na prípravu šalátov, polievok, k duseným pokrmom či na vyprážanie.
- Typ B: Zemiaky typu B patria do skupiny univerzálnych zemiakov. Na rozdiel od typu A, majú vyššiu tendenciu sa mierne rozvariť.
- Typ C: Céčkové zemiaky sú zo všetkých druhov varných zemiakov najkrehkejšie a najsypkejšie, teda sa ľahko rozvaria. Ak plánujete robiť pyré či pučené zemiaky, stavte na tento druh. Sú ideálne na zemiakové knedle, halušky, pirohy aj placky.
- Typ D: Zemiaky typu D len ťažko nájdete na regáloch supermarketov, pretože spomedzi ostatných druhov sú tieto pre bežnú konzumáciu najmenej vyhovujúce.
Okrem bežných druhov sa možno stretnete aj so zmiešanými druhmi. Najčastejšie sú to typy AB alebo BC. Využitie takejto kombinácie vlastností slúži na všetko z daného druhu, pričom zemiaky budú mať prevahu vlastností prvého písmena.
Prečítajte si tiež: Použitie skorých a neskorých zemiakov v kuchyni
Skoré, poloskoré a neskoré zemiaky
Skoré zemiaky majú tenkú šupku a ich konzistencia je lahodná. Skoré zemiaky sa zbierajú od mája do júna. Počas pestovania, skorá odroda zaberá v záhrade menej miesta, pričom sú aj menej náchylné na „škvrnovosť“ a choroby.
Zber poloskorých zemiakov sa deje od júla do septembra. Tieto zemiaky sa perfektne hodia na letné grilovačky podávané priamo z grilu.
Neskoré zemiaky majú hrubšiu šupku a možno ich použiť v rámci akejkoľvek prílohy. Pri správnom skladovaní vám dokážu vydržať aj dlhšiu dobu v porovnaní so skorými. Neskoré zemiaky sa zbierajú od septembra do októbra a sú vhodné na uskladnenie aj počas zimy. Na dlhodobejšie uskladnenie sa odporúčajú stredne skoré až neskoré odrody ako Adretta, Nicola, Cara.
Príprava zemiakov
Varenie zemiakov je hotová alchýmia. Na to, aby sme zo zemiakov vyťažili čo najviac nutrientov, sa odporúča zemiaky zaliať mierne nad ich povrch. Dôležité je poznamenať, že čím dlhšie trvá zemiakom prísť k varu, tým rýchlejšie strácajú na vitamínoch a mineráloch.
Varenie na pare patrí k najzdravším spôsobom prípravy zeleniny celkovo. Parením sa v zemiakoch zachová najväčšie množstvo vitamínov a udrží sa ich typická chuť.
Zemiaky kvôli obsahu škrobu po očistení majú tendenciu sčernať. V prípade, že ste očistili viac zemiakov než spotrebujete, vložte ich do misky so studenou vodou.
Zemiakový šalát: zdravšia verzia
Slovenské domácnosti najmä cez sviatočné dni zvyknú pripravovať zemiakový šalát. V tomto prípade zemiaky nie sú v šaláte tou najhoršou zložkou - ide skôr o prítomnosť sladkej smotany či majonézy a podobných dochucovadiel. Ako náhradu zemiakov môžete použiť zeler, batát alebo tekvicu.
Pestovanie zemiakov
V dnešnej dobe, kedy všetko dokážeme kúpiť v najbližšom supermarkete vzniká otázka, či má zmysel venovať čas, financie a trpezlivosť vlastnému pestovaniu. Zemiaky pestované vo vlastnej záhrade sú však nenahraditeľné.
Február je mesiac, kedy je vhodné začať sa zaoberať výberom sadbových zemiakov. Dôvodom prečo použiť certifikované sadivo namiesto konzumných zemiakov z obchodu, je že certifikovaná sadba bola vypestovaná za účelom ďalšieho množenia a teda zodpovedá určitému predpismi stanovenému biologickému stavu. Tým, že bola pestovaná v sterilnej pôde, neobsahuje žiadne vírusy, nematódy alebo plesne, ktoré by ste si jej ďalším pestovaním mohli preniesť na novú úrodu alebo do pôdy na záhrade. Konzumné zemiaky bývajú tiež často ošetrené proti klíčeniu.
Pri výbere zemiakov je dobré vyšpecifikovať hlavný účel použitia. Hľadáte zemiaky tvrdšej konzistencie, nerozváravé na prípravu zemiakového šalátu? Zemiaky, ktoré ľahko upečiete no nerozpadávajú sa pri varení?
Veľmi dôležitým kritériom pri výbere sú pôdne podmienky, výskyt chorôb a škodcov v danej lokalite. Každá odroda je rôzne odolná voči jednotlivým chorobám. Je málo známe, že náchylnosť na jednotlivé choroby môže byť iná na listoch a iná na hľúzach. Výskyt niektorých chorôb ako chrastavitosť alebo pleseň zemiaková priamo súvisí s typom pôdy. V prípade, že pestujete v piesčitých pôdach hľadajte odrody rezistentné na chrastavitosť. Ideálnym PH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5.5 až 6.0. Ph vyššie ako 6.0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti.
S vysádzaním skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši. V severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy. Pred samotnou výsadbou zemiakov je nutné nechať hľuzy predklíčiť. Tento proces trvá približne 2 - 3 týždne.
Sadbové zemiaky sadíme do pôdy, ktorej teplota by nemala mať menej ako 6 stupňov Celzia. Zemiaky môžete vysádzať dokonca aj vo vlastnom parenisku či fóliovníku. Pokiaľ ste v sadení začiatočník, osvojte si predtým základné body, ktoré vám pomôžu pri starostlivosti o vaše rastliny.
Skladovanie zemiakov
To, či nám minuloročná úroda zemiakov vydrží až do neskorej jari, záleží od viacerých faktorov, ako sú odroda, podmienky skladovania (vlhkosť vzduchu, svetlo) a čas zberu. Dôležitou podmienkou, ktorá vplýva na kvalitu uskladnenej zeleniny celkovo, je práve teplota. Zemiaky začínajú pomerne skoro klíčiť pri teplote skladovania 4 až 6 °C.
Skladovaním zemiakov strácajú na hmotnosti (voda sa vyparuje a zemiaky dýchajú). Tiež sa znižuje ich kvalita, menia farbu, klíčia, znižuje sa hmotnosť, úbytok vitamínu C, vráskavejú. Pred skladovaním musia byť suché. Skladujú sa v pivniciach a hrobliach, sú to tmavé vzdušné priestory dobre vetrateľné, vzduch má byť vlhký a chladný. Ideálna teplota je + 4 až +8 °C.
Riziká spojené s konzumáciou zemiakov
Klíčky a zelené miesta na zemiakoch, ktoré sú spôsobené slnkom, obsahujú jedovatý glykoalkaloid solanín a ďalšie horčiny, ktoré bývajú nebezpečné už v malom množstve. Preto zemiaky, ktoré majú klíčky dlhšie ako 1 cm, už nekonzumujte. Solanín brzdí enzýmy, zodpovedné za funkcie nervového systému. Nebezpečný je tiež v tom, že dokáže zničiť bunkové membrány a nepriaznivo ovplyvniť priechodnosť čriev.
Pozor si treba dávať na nezrelé zemiaky, respektíve zelené časti zemiakov, pretože obsahujú rastlinný jed solanín, ktorý vyvoláva bolesti hlavy, hrdla, brucha, hnačky, ba aj vážne ochorenia. Vždy jeme iba zrelé hľuzy alebo zelené miesta s dostatočnou rezervou vykrojíme.
Ak boli zemiaky nesprávne skladované, t.j., boli v teple alebo na slnku, pravdepodobne začali klíčiť. Naopak, ak sú zemiaky ešte zelenej farby a konzumujete ich skôr, než stihli plne dozrieť, koledujete si o nepríjemné žalúdočné a tráviace problémy. V prípade, ak sa chystáte variť zemiaky, na ktorých bolo potrebné odstrániť väčšie množstvo klíčkov alebo sa medzi nimi nájdu nie úplne dozreté zemiaky, do vody alebo pokrmu pridajte rascu. Rasca tento alkanoid do istej miery kontradikuje.
Zemiaky môžu ovplyvniť hladiny cukru v krvi, preto pri cukrovke je vhodné množstvo prijatých zemiakov sledovať. Zemiaky môžu byť rizikové aj z hľadiska ich konzumácie v kombinácii s liekmi na zrážanlivosť krvi. Pre vyšší obsah škrobu a vyšší glykemický index pri istých úpravách (zemiaková kaša) môžu byť nevhodné aj u ľudí s nadváhou a obezitou. Pri nich odporúčame konzumáciu zemiakov max 3x do týždňa, a ideálne pečené aj so šupkou (vyšší obsah rezistentného škrobu).