Čo poviete na putovanie za najvzdialenejší ostrov sveta? Otázka, na ktorú som za rok 2023 dal zopár odpovedí. Tristan da Cunha bojuje s ostrovom Gough Island o to, ktorý z nich je najizolovanejší, teda najďalej od ďalšej civilizácie. Tento rok som sa doplavil okrem Tristan da Cunha aj na ďalšie vzdialené a obývané ostrovy ako napríklad na St. Všetky tieto ostrovy majú meno ako nedostupné. Keď hovoríme o Pitcairnoch, je pravda, že tie sú bližšie k ďalšej civilizácii než Tristan. Keby sme totižto nerátali najbližšiu dedinku, respektíve mestečko, ale brali blízkosť kontinentu = veľkej pevniny, tak Pitcairn je oveľa ďalej - je strašne ďaleko. To, že je najbližšie k oceánskemu pólu nedostupnosti, k bodu Nemo, hovorí za všetko. Nie sú jasné pravidlá, a tak nie je jasný verdikt. Rozhodnite sa vy, kde je pravda. Toto nebude váš posledný verdikt v úlohe rozhodcu či sudcu. Keď sa pýtam obyvateľov ostrovov, či sú oni najďalej, odpoveďou je mi iba smiech. Neviem z nich získať jasné stanovisko ani opakovanými otázkami. Ako som to vnímal, Pitcairnčania nemajú o „nezmyselnú súťaž“ záujem, je im to jedno. Možno je to počasím? Naša loď bez stabilizátorov sa na dlhočizných vlnách kníše a Dandovi je zle. Tým, že ja som strávil tento rok na lodiach mesiace, tak mi už nie je ani šľaka a morskej choroby som sa zbavil. V noci zakotvíme pred Pitcairnom, nehostinná skala sa rysuje za svitu mesiaca. Nad hlavou milióny hviezd, keď zasvietime reflektormi do vody, okolo lode krúžia stovky žralokov. Berieme si iba najnutnejšie veci, ostatok nechávame na lodi, tá nás tu bude čakať. Ráno sa nám ostrov ukáže v plnej kráse.
Vorvaň tuponosý: Majster hlbokomorského lovu
Vorvaň tuponosý (Physeter macrocephalus) je najväčší druh ozubeného kytovca. Samce môžu dorásť až do 19 metrovej veľkosti, pričom sa kedysi vyskytovali aj jedince s dĺžkou 24 metrov. Je to skutočný obor oceánov a impozantný lovec. Predstavme si ho ako mýtického Moby Dicka, ktorý sa ponára do hlbín oceánov.
Potrava vorvaňa: Krakatice a iné hlbokomorské tvory
Vorvaň tuponosý sa živí takmer výlučne veľkými hlavonožcami, za ktorými sa potápa do extrémnych hĺbok, často medzi 1,5 až 2,5 km. Medzi jeho obľúbenú korisť patria krakatice. Okrem toho konzumuje aj chobotnice a rôzne druhy rýb a homárov.
Adaptácie na hlbokomorské potápanie
Vorvaň je majstrom v potápaní sa do hĺbok. Na jeden nádych vydrží pod vodou viac ako hodinu, pričom minimálne 20 minút mu zaberie zostup a ďalších 20 výstup na hladinu. Ako je to možné?
Efektívne využitie kyslíka: Kytovec dokáže pri jednom nádychu a výdychu vymeniť asi 80 až 90 percent v pľúcach obsiahnutého vzduchu. Vorvaň sa neponára s plnými pľúcami vzduchu. To by pre neho vzhľadom na obrovské tlaky v hĺbkach bolo priveľmi nebezpečné. Kyslík si „odkladá do zásoby“ podobne ako my. Viaže sa mu totiž na krvný hemoglobín, ktorého však má asi o 20 percent viac. Na rozdiel od potápajúceho sa človeka, ktorý má zásobu kyslíka uloženú prevažne v krvi a pľúcach a len veľmi malé množstvo aj vo svaloch, potápajúci sa vorvaň má vo svaloch naviazaných na svalový myoglobín skoro 50 percent kyslíka.
Prečítajte si tiež: Prehľad druhov rýb Slovenska
Odolnosť voči tlaku: Nervové receptory citlivé na zvýšenú koncentráciu oxidu uhličitého v krvi majú u kytovcov zvýšený prah tolerancie. Kesónovú chorobu, známu tiež ako choroba potápačov, vorvaň nepozná.
Echolokácia: Navigácia v temnote
Vorvaň tuponosý je na vrchole evolučného rebríčka kytovcov, čo sa týka využívania echolokácie. Rozsah zvukov, ktoré dokáže vyprodukovať, je od 200 Hz po 35 kHz. Kytovce vydávajú zvuky dvojakým spôsobom. Jedným je chvenie hrtanu. Takto produkujú prevažne nízkofrekvenčné zvuky súvisiace so vzájomnou komunikáciou. Zvuky s vyššími frekvenciami sa tvoria vibráciami vzduchu v niekoľkých dutinách, tzv. divertikulách, umiestnených medzi čelovou kosťou a tukovým telesom, ktoré sa nazýva melón. Melón je akousi akustickou šošovkou, ktorá dokonale usmerňuje prúd akustických impulzov. Odrazené zvukové vlny kytovec prijíma spodnou čeľusťou, ktorá je dutá a tiež vyplnená tukovým väzivom. Touto cestou sa zvukové vlny dostávajú až do stredného ucha. Echolokačným systémom kytovce vnímajú hlavne rozhrania hmoty svojej koristi. To znamená, že vidia najmä kostru ryby a jej plynový mechúr, ktorý pre nich doslova svieti.
Charakteristické znaky vorvaňa
Obrovská hlava: Základnou charakteristikou, ktorá odlišuje vorvane od ostatných veľrýb je ich obrovská štvorcová hlava, ktorá tvorí až tretinu celkovej dĺžky tela. V hlave vorvaňa sa nachádza spermacetový orgán, ktorého funkcie nie je presne známa. Predpokladá sa, že slúži na zameranie a odraz zvuku, alebo je to ochladzovací orgán, ktorý znižuje objem veľryby a tým aj vztlak počas dlhších ponorov.
Mozog: Vorvaň má najväčší mozog medzi cicavcami, ktorý váži až 9 kg.
Pažerák: Prvenstvo medzi veľrybami mu patrí aj vo veľkosti pažeráku - ako jediná veľryba by mohla zhltnúť aj človeka.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o obrovských rybách
Nozdra: Nozdrový otvor má tvar písmena “S” a je umistnený na ľavej časti hlavy.
Chrbtová plutva: Chbtovú plutvu nahradil hrb, ktorý je zakončený hrebeňom na konci chrbta.
Zuby: Vorvane patria medzi zubaté veľryby, teda nemajú kostice. Na spodnej čeľusti majú 18 až 28 funkčných zubov, no na vrchnej čelusti iba zopár slabších.
Spoločenský život vorvaňov
Stáda tvorené samicami s mláďatami rôzneho veku - majú obyčajne 20-40 jedincov. Mláďatá ešte nie sú schopné ponárať sa do veľkých hĺbok, a preto na nich dávajú pozor starší členovia. Matky zatiaľ hľadajú v hĺbkach potravu. Mláďatá sa živia materským mliekom 4 a viac rokov, gravidita u tohto druhu trvá 14 až 15 mesiacov. Keď je vorvania samica pripravená na pôrod, niekoľko dospelých samíc jej pri rodení asistuje a novonarodenému mláďaťu pomáha vyplávať k hladine, aby sa po prvýkrát nadýchlo. Páriace sa stáda, čiže „háremy“ - počas rozmnožovania sa dospelí samci pripájajú k stádam tvorených zo samíc s mláďatami a tvoria tzv. háremy. Zaujímavosťou je, že samce a samice žijú v rôznych oblastiach. Vorvane sa v skupine dorozumievajú cvakavými zvukmi, na základe charakteristických signálov môže každý jedinec poznať a lokalizovať ostatných členov. Vorvane sú schopné vydávať zvuky o rozsahu až 15 oktáv (ľudia iba o rozsahu 3 oktáv).
Ohrozenie vorvaňov
V minulosti bol vorvaň tuponosý najzastúpenejším druhom medzi veľkými veľrybami, kedy sa jeho populácia odhadovala na približne 2 milióny jedincov, ktorí obývali celý svetový oceán vrátane Čierneho a Stredozemného mora. Avšak komerčný rybolov v 19. a 20. storočí ich počet rapídne znížil. Počas priemyselného rybolovu v 20. storočí bolo celkovo zabitých okolo milióna vorvaňov. Sú lovení najmä kvôli veľrybiemu tuku a spermacetovému orgánu, no v poslednom čase aj pre mäso, ktoré sa stalo často obchodovateľnou komoditou na trhoch v Japonsku a východnej Ázii. Komerčný lov vorvaňa tuponosého bol zakázaný v roku 1986 Medzinárosnou veľrybárskou komisiou, no i naďalej sú ohrozovaní napríklad rybárskymi sieťami, do ktorých sa zamotajú a udusia. Vorvaň tuponosý patrí medzi “zraniteľné druhy”, ktorých zachovanie závisí od udržateľného lovu.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti zo sveta pizze