Sú úlovky rýb, ktoré sa zapíšu do histórie. Rybári chodia k vode s nádejou, že sa im podarí uloviť nejaké monštrum, rybu, ktorá prekoná ich doterajšie úspechy. Ráno, ešte pred svitaním, sa v mysli rybára vynárajú predstavy toho, čo by sa mohlo stať. Šťuka? Zubáč? Alebo konečne ten dlho očakávaný ostriež?
Príbeh úspešného rybolovu
Jeden takýto príbeh sa odohral pri vode, kde rybár, ktorý preferuje akčný lov vláčením, začal prečesávať vodu. S malými nástrahami sa nezdržiaval, veril svojej osvedčenej žlto-čiernej nástrahe Racker shad, ktorá pripomína ostrieža. Po neúspešných pokusoch v hlbšej vode sa presunul k ostrovčeku s plytčinou, kde dno prudko klesalo do hĺbky. Hneď po dopade nástrahy na hladinu sa voda otvorila a obrovská papuľa nástrahu zmizla. Rybár okamžite zasekol a tušil, že má na udici veľkú rybu. V pauzách medzi výpadmi ryby privolal na pomoc kamarátov, ktorí mali so sebou veľký kaprový podberák.
Ryba sa priblížila k brehu prekvapivo rýchlo. Pri prvom pohľade na ňu rybári odhadovali jej dĺžku na meter. Šťuka pri brehu veľmi nebojovala, raz vyskočila nad hladinu a zakrátko skončila v podberáku. Až keď ju Jarda začal dvíhať, bolo jasné, aká obrovská ryba to v skutočnosti je. Po rýchlom meraní a vážení sa ukázalo, že šťuka merala 133 cm a vážila 26,7 kg. Po zdokumentovaní bola ryba vrátená späť do vody.
Neoficiálny svetový rekord sumca
Erik Zbiňovský, prešovský rybár, sa špecializuje na lov sumcov. Počas rybačky na rieke Pád sa mu s partiou podarilo uloviť troch megasumcov. Jeden z nich vážil až 149 kilogramov a išlo o neoficiálny svetový rekord sumca chyteného na udicu. Rybu zdolávali traja rybári 50 minút. Obra chytil na udicu, na ktorej visel ako návnada 35-centimetrový úhor. Partia rybu vytiahla na breh a zvážila. Na necertifikovanej váhe oscilovala ručička medzi 148 a 150 kilogramami. Oficiálne najťažší sumec chytený na udicu vážil 135 kíl a vlani ho na rovnakom mieste chytil maďarský rybár.
Slovenský rekord
Slovenským rekordérom je 103-kilogramový sumec z Domaše. V roku 2009 ho vytiahli traja stropkovskí rybári. Táto ryba merala 252 cm, teda len o osem menej než rekordér z Talianska.
Prečítajte si tiež: Život a Rekordy Vyzy Veľkej
Vyza veľká: Najväčšia sladkovodná ryba sveta
Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Táto obrovská ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.
Rozšírenie a lov
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z ktorých sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu.
Popis
Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.
Rozmery a vek
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov.
Rekordné úlovky
Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z 18. - 19. storočia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t. V súčasnosti sú veľké ryby vzácne, aj keď istý počet jedincov s hmotnosťou okolo 1 t najmä v delte Uralu ešte môže prežívať.
Prečítajte si tiež: Prehľad druhov rýb Slovenska
Výskyt na Slovensku
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu.
Biológia druhu
Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.
Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest.
Význam
Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda.
Športový rybolov
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Ako náradie sa používajú sumcové alebo morské prúty osadené multiplikátorom s dostatočnou zásobou pletenej šnúry alebo veľmi silného vlasca s nosnosťou 60 - 100 kg. Bežným úlovkom sú ryby o hmotnosti 50 - 150 kg.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti zo sveta pizze
Ohrozenie a ochrana vyzy
Ľudstvo sa postupne spamätáva, no vyzu veľkú do vôd slovenského Dunaja už nevráti. Kedysi sa nachádzala aj na území Slovenska. Väčšinu svojho času vyza trávi v mori, no počas neresenia prichádza do riečnych tokov. Jej veľkosť môže dosahovať až 6 metrov a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec dosahoval až 8,5 metra.
Vyza veľká je veľmi obľúbeným cieľom pytliakov. Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja. V 50. rokoch sa mala vyskytovať na slovenskom území vyza, ktorá vraj dosahovala dĺžky 7,4 metra a vážila 500 kilogramov. Tieto údaje sú však chybné a preto je jasné, že išlo o falošnú správu. Vyza veľká totiž váži už pri rozmeroch 5 metrov okolo jednej tony.
Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.
Sumec veľký: Kráľ našich vôd
Sumec veľký (Silurus glanis) je najväčšia ryba žijúca v našich vodách - riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, to je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára.
Popis a biológia
Telo sumca je pretiahnuté a nesúmerné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Chrbtová plutva je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má mimoriadne dlhú análnu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká.
Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín).
Rast a výskyt
Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Intenzita rastu sumca podmieňuje celý rad rozmanitých faktorov (dostatok potravy, teplota vody atď). Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku. Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.
Rekordné úlovky
Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m. Svetový rekord sumca veľkého je nad 200kg a 335 cm.
Spôsoby lovu
Medzi najpoužívanejšie lovné spôsoby sumca patrí lov na ťažko, lov na podvodný plavák a prívlač.
- Lov na ťažko: Udica sa zaťaží primeranou záťažou (olovkom), ktorého úlohou je zatiahnuť nástrahu na dno a tam ju udržať na mieste.
- Lov na podvodný plavák: Používa sa pri love v silnom prúde rieky, na tokoch.
- Prívlač: Sumec sa loví pomocou blyskáča, plandavky, ktorého úlohou je napodobniť pohyb ryby vo vode tak, aby sumec nepochyboval o hodnovernosti a pravosti nástrahy.
Jakub Vágner a jeho úlovky
Slávny český rybár Jakub Vágner opäť posunul hranice úlovkov o kus ďalej. Na Vranove chytil 264 centimetrov dlhého sumca, čo je nový český rekord.