Najsilnejšie slnko počas dňa: Ako sa chrániť pred jeho negatívnymi účinkami

Rate this post

Slnko je pre život na Zemi nenahraditeľné. Poskytuje nám svetlo, teplo a je kľúčové pre tvorbu vitamínu D, ktorý je dôležitý pre naše kosti, imunitu a celkovú pohodu. Avšak, nadmerné vystavovanie sa slnečnému žiareniu, najmä počas najsilnejších hodín, môže mať negatívne dopady na našu pokožku a zdravie. Tento článok sa zameriava na to, kedy je slnko najsilnejšie, aké riziká predstavuje a ako sa pred ním účinne chrániť.

Sila slnečného žiarenia a UV index

Intenzita slnečného žiarenia sa mení v priebehu dňa a roka. Všeobecne platí, že čím vyššie je slnko nad obzorom, tým je UV index vyšší, a teda aj riziko spálenia kože. UV index je najvyšší v čase od 10:00 do 15:00 hodiny, pričom kulminuje okolo 13:00 hodiny. Na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) nájdete aj každodennú predpoveď hodnoty UV indexu (UVI).

UV index (UVI) nás upozorňuje na to, kedy je slnko najsilnejšie. SHMÚ vydáva predpoveď UV indexu od 15. marca do 30. septembra, pretože vtedy na Slovensku hodnoty UVI pri bezoblačnej oblohe a nízkych hodnotách ozónu začínajú prekračovať hodnotu 3. Pri hodnotách UVI 8 a viac sa neodporúča v čase okolo poludnia (približne hodinu pred a po 12. hodine, teda medzi cca 10.30 h a 14.30 h LSEČ) vychádzať von.

Je dôležité si uvedomiť, že slnečné žiarenie závisí od viacerých vonkajších faktorov: oblačnosti, denného a ročného obdobia, zemepisnej šírky, nadmorskej výšky, množstva celkového ozónu, ale aj od vlastností povrchu, na ktorý dopadá. UV index rastie s nadmorskou výškou. Niektoré povrchy, ako sneh či biely piesok, veľmi dobre odrážajú dopadajúce UV žiarenie.

Typy UV žiarenia a ich účinky

Slnečné žiarenie obsahuje rôzne typy ultrafialového (UV) žiarenia, ktoré majú odlišné účinky na našu pokožku:

Prečítajte si tiež: Účinky Mnichovského receptu

  • UVA žiarenie: Tvorí až 95% všetkého UV žiarenia dopadajúceho na Zem. Preniká hlboko do pokožky, prechádza cez sklo aj mraky a pôsobí rovnako intenzívne počas celého roka. Prispieva k starnutiu pokožky a tvorbe vrások.
  • UVB žiarenie: Predstavuje len 5% celkového UV žiarenia, ale má výrazný vplyv na našu pokožku. Spôsobuje spálenie pokožky a začervenanie. Zároveň je zodpovedné za tvorbu melanínu, vďaka ktorému sa opálime.
  • UVC žiarenie: Predstavuje najkratšiu a energeticky najsilnejšiu formu ultrafialového žiarenia.

Riziká nadmerného slnenia

Nadmerné vystavovanie sa slnečnému žiareniu, najmä počas najsilnejších hodín, môže viesť k viacerým zdravotným problémom:

  • Spálenie pokožky: Prejavuje sa začervenaním, bolesťou a v závažnejších prípadoch aj pľuzgiermi.
  • Predčasné starnutie pokožky (fotoaging): Opakované vystavovanie pokožky slnečnej radiácii má za následok zmeny v genetickom materiáli kožných buniek, čo vedie k strate elasticity, pružnosti a tonusu pokožky, tvorbe vrások a pigmentových škvŕn.
  • Poškodenie očí: Nadmerné slnenie môže spôsobiť poškodenie rohovky a zvýšiť riziko vzniku sivého zákalu.
  • Rakovina kože: Dlhodobé vystavovanie sa UV žiareniu bez ochrany zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože, vrátane malígneho melanómu, ktorý patrí medzi najzhubnejšie nádory vôbec.
  • Solárna alergia: U citlivejších jedincov sa môže prejaviť reakcia na slnko vo forme vyrážok a svrbenia.
  • Dehydratácia: Prehrievaním organizmu dochádza k odparovaniu vody a jej stratám, čo pri nedostatočnom pitnom režime môže viesť i k dehydratácii organizmu.

Ako sa chrániť pred slnkom

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa účinne chrániť pred negatívnymi účinkami slnečného žiarenia:

  • Obmedzte pobyt na slnku počas najsilnejších hodín: Medzi 10:00 a 15:00 hodinou sa vyhýbajte priamemu slnečnému žiareniu. Ak je to nevyhnutné, vyhľadávajte tieň.
  • Používajte opaľovacie krémy s dostatočným SPF faktorom: SPF (sun protection factor) je ochranný faktor, ktorý nám vyjadruje koľkokrát môžeme predĺžiť dobu slnenia pokožky chránenej opaľovacím krémom oproti tej, ktorá nie je chránená bez toho, aby vzniklo začervenanie. Vyberajte si krémy s SPF 30 a viac, ktoré blokujú minimálne 97% UVB žiarenia. Aplikujte krém aspoň 20 minút pred opaľovaním a pravidelne ho obnovujte, najmä po kúpaní alebo potení.
  • Noste ochranný odev: Používajte pokrývku hlavy, slnečné okuliare a odev, ktorý chráni pokožku pred slnkom. Najlepšie chránia farebné odevy, ktoré pohlcujú viac UV žiarenia. Tenké, biele alebo dokonca vlhké tkaniny našu pokožku chránia menej.
  • Nezabúdajte na citlivé miesta: Natierajte si nos, uši, krk, priehlavky a chodidlá. Na pery a znamienka používajte balzamy s ochranným faktorom.
  • Dodržiavajte pitný režim: Počas horúcich dní dbajte na dostatočný prísun tekutín.
  • Konzumujte potraviny bohaté na antioxidanty: Prospešná je najmä konzumácia ovocia a zeleniny žltej a oranžovej farby (mrkva, sladké zemiaky, oranžové tekvice, marhule, nektárinky, broskyne, mango) či tmavozelenej listovej zeleniny, ako je špenát, šalát a iné. Sú prírodným zdrojom betakaroténu, ktorý patrí medzi silné antioxidanty, a môže pomôcť chrániť pokožku pred škodlivými účinkami voľných radikálov.
  • Chráňte deti: Deti do 3 rokov by sa nemali vôbec opaľovať. Pre staršie deti používajte krémy s vysokým SPF faktorom, ochranný odev a vyhýbajte sa pobytu na slnku počas najsilnejších hodín.
  • Buďte opatrní pri užívaní liekov: Niektoré lieky môžu zvyšovať citlivosť kože voči slnečnej radiácii. Poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.
  • Pravidelne kontrolujte znamienka: Všímajte si zmeny na znamienkach a v prípade akýchkoľvek podozrivých zmien vyhľadajte lekára.
  • Obozretnosť v jeseni a zime: Nezabúdajte na ochranu pred slnkom aj v jeseni a v zime, napríklad pri odraze slnečného pôsobenia od snehovej pokrývky.

Čo robiť pri spálení

Ak sa spálite, je dôležité okamžite vyhľadať tieň. Odporúčajú sa studené obklady, ktoré odvedú škodlivo pôsobiace teplo a uľavia postihnutému. Potrebný je tiež dostatočný prísun tekutín pitím nápojov, podľa možnosti nesladených a nealkoholických. Môžu sa použiť aj studené harmančekové obklady. Začervenanie po chladení môžeme v prípade suchosti kože a svrbenia natrieť aj sprejom alebo krémom s obsahom panthenolu. Po slnení je potrebné natrieť sa rehydratačným krémom alebo pleťovým mliekom.

Mýty o ochrane pred slnkom

  • Mýtus: Ak mám tmavú pokožku, nemusím sa chrániť pred slnkom.
    • Fakt: Aj ľudia s tmavou pokožkou sa môžu spáliť a dostať rakovinu kože.
  • Mýtus: Ak je zamračené, nemusím sa chrániť pred slnkom.
    • Fakt: UV žiarenie prenikne aj cez mraky.
  • Mýtus: Opaľovací krém s vysokým SPF faktorom ma ochráni na celý deň.
    • Fakt: Opaľovací krém je potrebné obnovovať každé 2 hodiny, po kúpaní alebo potení.

Prečítajte si tiež: Tienistá záhrada: Čo sadiť?

Prečítajte si tiež: Pestovanie slnkom zaliateho ovocia