Rate this post

Uvedomili ste si niekedy, že sedíte pred misou plnou jedla, neprítomne prežúvate každé sústo, premýšľate o niečom úplne inom, a zrazu je všetko preč ako mihnutím oka? Niečo podobné zažil asi každý z nás a najsmutnejšie je, že mnohí nie sú schopní s týmto seba deštruktívnym správaním prestať. Epidémia obezity valcuje značné množstvo vyvinutých krajín počnúc USA s Veľkou Britániou hneď za ním, a napriek tomu, že si všetci uvedomujeme, že je čas na zmenu, nie je to vždy až také ľahké. Ak sa vám to stáva často, niečo nie je v poriadku s jedálničkom.

Hormóny a chuť do jedla

Apetít je poháňaný hormónmi, a keď konzumujete nezdravé jedlo po dlhú dobu, môže oslabiť ich funkcie. Takže zdanlivo vyhladnete každú chvíľu a myslíte na jedlo viac ako je zdravé, prídete domov, napcháte sa všetkým, čo zostalo v chladničke a o pár minút neskôr nemôžete uveriť, že ste to spravili znova. Ste z toho frustrovaní, a tento pocit vás núti do jedla ešte viac.

Raňajky - áno alebo nie?

Pravdepodobne si hovoríte, že je to preklep alebo nejaký žart, no nie je. Kým každodenné raňajkovanie vám môže dodať energiu na celé doobedie, pre niektorých môže vytvoriť katastrofický scenár celodenného prejedania. Existuje značná skupina ľudí, pre ktorých fráza „raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa“ jednoducho nefunguje. Mnohí z nás vstávajú skoro ráno a skrátka nemajú chuť na jedlo o 5:00. Potom sú takí, ktorí majú toľko práce a povinností, že zabúdajú jesť, no a napokon tí, ktorí potrebujú potlačiť svoje chute, aby predišli nadbytočnému príjmu kalórií.

Ide o to, že keď vstanete, umyjete si zuby, idete do práce a tým pádom máte niečo, na čo sa sústredíte, vlastne necítite potrebu jesť. Stále máte dostatok energie, aby ste dokázali riadne a výkonne pracovať a jasne myslieť, a keďže vaše hormóny zatiaľ neboli spustené, viete celú svoju pozornosť zamerať na prácu. Pokiaľ si myslíte, že je to nezdravé, máme pre vás príklad: Za vojny ľudia hladovali celé týždne a stále boli schopní utiecť a úspešne sa schovať, chrániť svoje deti alebo bojovať za svoju krajinu. Vaše telo vie vydržať bez jedla až 40 dní, to, čo naozaj potrebujeme, je v prvom rade voda a vzduch.

Navyše, ako sme už spomenuli v článku „Feed / Fast - revolučná diéta zachráni vaše telo aj postavu,“ redukcia príjmu kalórií a dokonca aj pôst znižuje hladinu špecifického rastového hormónu, čoho výsledkom je zlepšenie imunitného systému, teda prevencia chorôb. Takže, keď máte zlý pocit z nejedenia raňajok, jednoducho ho nemajte. Takto sa nebudete cítiť hladní až do obeda a v konečnom dôsledku skonzumujete menej ako zvyčajne, a ešte k tomu sa vám stiahne žalúdok, čím si vytvoríte potrebu menších porcií aj do budúcna.

Prečítajte si tiež: Morská uhorka ako všestranný poklad

Uhľohydráty a ich vplyv

Uhľohydráty sú komplikovanou témou. Zo všetkých strán sa na vás hrnú informácie o tom, ktorý druh je lepší a rozhodne sa nevyhnete etiketám typu „celozrnný,“ či „nízky obsah cukru.“ Zámer je dobrý - chceme znížiť príjem cukru ako takého a nahradiť ho komplexnými uhľohydrátmi. Avšak, mnohé často kupované potraviny, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nezávadné či priam zdravé, v skutočnosti obsahujú oveľa viac cukru, ako by ste si mysleli. Náhodne vybraná fľaša džúsu z regálu v supermarkete obsahovala o 2g viac cukru ako plechovka obľúbeného bublinkového nápoja.

Je dôležité uvedomiť si, že cukor alebo fruktóza je obsiahnutá v obrovskom množstve každodenných potravín, a preto by sme si naozaj mali dať záležať na dôkladnom čítaní etikiet. Aby sme vysvetlili, prečo sú uhľohydráty také zásadné pri prevencii prejedania, použijeme prednášku Dr. Lustiga zo seriálu „Skinny on obesity.“ Dr. Robert H. Lustig je uznávaný endokrinológ zo San Francisca v Kalifornii, ktorý sa stal verejne známym hlavne vďaka jeho video prednáške s názvom „Sugar: The bitter truth“ (Cukor: Horká pravda) a niekoľkým ďalším dokumentárnym filmom, v ktorých účinkoval, aby spropagoval jeho teóriu o fruktóze spôsobujúcej obezitu. V tomto konkrétnom seriáli vysvetľuje, ako uhľohydráty môžu zmiasť naše telá a prinútiť ich jesť viac, ako naozaj potrebujú, a na základe toho ponúka tipy, ako bojovať s týmto javom.

V prvom rade je to celé o hormónoch - keď si dáte jedlo s vysokým obsahom uhľohydrátov, hladina inzulínu sa zvýši a po čase oslabuje schopnosť hormónu zvaného leptín signalizovať, že už nepotrebujete viac potravy. Určite ste už zažili ten stav, keď ste po čokoládovej tyčinke dostali neodolateľnú chuť na niečo slané ako pre zmenu- napríklad boloňské špagety, hranolky alebo pražené arašidy. Aj keď nič z toho vlastne nie je slané - sú to uhľohydráty skrývajúce sa za rúškom proteínu, takže keď si dáte tieto špagety, váš inzulín vyletí do závratných výšin a vy okamžite dostanete chuť na cheesecake alebo čokoládový mousse. Problém je v tom, že mnohokrát vieme, že nie sme hladní, no tá chuť je tak silná, že je priam nemožné jej odolať.

Našťastie existuje spôsob, akým to môžete prekonať - a je ním vláknina. Funguje to tak, že keď si dáte jedlo s vysokým obsahom uhľohydrátov, s inzulínom sa zvýši takisto hladina cukru v krvi. Výsledkom je situácia opísaná vyššie - cítite sa hladní a máte chuť na rovnaké potraviny - uhľohydráty. Keď pridáte do jedla rozpustnú vlákninu (alebo si dáte jedlo s vysokým obsahom vlákniny), odozva inzulínu sa spomalí, cukor bude do krvi uvoľňovaný postupne, a nakoniec sa budete cítiť tak akurát plní a spokojní. Preto sa snažte zakomponovať do stravy čo najviac vlákniny a keď neviete odolať tým boloňským špagetám, posypte si ich aspoň nejakými sezamovými semiačkami alebo si k nim dajte pohár rozpustnej vlákniny.

Stres a prejedanie sa

Ako sme už povedali, je to celé o hormónoch. Keď ste vystresovaní, zvýši sa vám hladina kortizolu, a tým, samozrejme, opäť aj hladina cukru v krvi. Je to v podstate veľmi užitočné, keďže nám je takto dodaná energia v stresových situáciách. Kedysi v dobe ľadovej sme potrebovali kortizol, aby sa dostal k zásobám glukózy a poskytol nám energiu na útek pred mamutom či tigrom, ktorý nás prenasledoval a išlo nám o život. Avšak teraz nie sú nikde nablízku mamuty ani tigre, no my stále disponujeme týmto hormónom, ktorý pracuje stále rovnako aj napriek tomu, že situácie, ktoré považujeme za stresové, pre nás nepredstavujú žiadne reálne nebezpečenstvo.

Prečítajte si tiež: Zdravotné Benefity Nového Korenia

Takže sa nám v podstate umelo zvýši hladina kortizolu, následne na to aj cukor v krvi, a kým sa z toho zbláznite, musíte si dať niečo pod zub. Takéto jedlo si však veľmi nevychutnáte, namiesto toho ho zjete rýchlo a „chamtivo,“ a tým vytvárate problém: V momente, keď je váš žalúdok prázdny, ďalší hormón - grelín je uvoľnený do obehu, aby vám signalizoval, že potrebujete „doplniť palivo.“ Akonáhle zjete len malé množstvo potravy, množstvo grelínu sa zníži a signalizuje, že už nie ste hladní a nepotrebujete viac. No váš mozog vraví „daj mi viac.“ Pýtate sa, prečo? Grelín reprezentuje len vašu fyzickú potrebu živín, nie nasýtenosť či uspokojenie.

Ak sa po jedle chcete cítiť tak akurát plní a spokojní, musíte jesť pomaly a počkať aspoň 20 minút, kým sa jedlo dostane na koniec čreva, kde sa uvoľní hormón peptid yy, ktorý dá signál hypotalamu, že ste naozaj nasýtení a spokojní so skonzumovanou porciou. Keďže pre ľudí je nesmierne ťažké kontrolovať si apetít len silou vôle, toto je jediná možnosť, ako fyzicky pomôcť svojmu telu zvládať stres a nedovoliť spomenutým hormónom nárazovo sa príliš zvýšiť. Jedným dobrým tipom, ako jesť pomaly a nevzdať to, je nabrať si na vidličku ďalšie sústo až vtedy, keď ste to predošlé prehltli. Bude vám trvať dlhšie zjesť zvyčajnú porciu, až si uvedomíte, že už vlastne ani nie ste hladní.

Vieme, že je ľahké povedať „jedzte pomaly 20 minút,“ keď pritom priemerný dospelý človek je väčšinou rád, že si nájde 10 minút na zahryznutie do sendviča po ceste z jednej pochôdzky na druhú. Niekedy ste doslova radi, že ste si našli čas zjesť vôbec niečo, čo sa podobalo na jedlo alebo ste tak vystresovaní, že si nie ste vedomí faktu, že vlastne niečo žujete, keďže ste hlavou úplne niekde inde. Možno neviete zvládnuť nápor povinností, a tak prokrastinujete pomocou jedla, no namiesto zdravej večere si mnohokrát uvedomíte, že uprene hľadíte na monitor počítača a neprítomne žujete čokoľvek, čo ste našli. Tieto situácie sú jednoducho súčasťou nášho uponáhľaného života, no ak sa opakujú príliš často, môžete si všimnúť prírastok na váhe a úbytok na zdraví.

Aby ste tomu predišli, pripravte si celú kopu zdravých a výživných jedál a majte ich vždy poruke pre prípad náhleho poklesu kreatívneho myslenia. Nezáleží na tom, či sú to čerstvé oriešky a semiačka, celozrnný sendvič so špenátom a grilovanými morčacími prsiami alebo veľká misa kuracej polievky (pre dušu). Dôležité je mať k dispozícii tieto zdravé alternatívy a aj ich použiť, keď treba. Samozrejme, neodporúča sa zjesť 3 litre kuracej polievky za deň, no stále je to lepšie ako si vedome pridávať kilá čokoládou alebo aj ovocím.

Farby a chute

Nakoniec sme našli ešte odporúčanie jesť na „modrých tanieroch“ alebo s príborom a prestieraním v takzvaných studených farbách (modrá, šedá, fialová alebo dokonca čierna), čím si prirodzene znížite apetít, a musíme povedať, že táto informácia naozaj má vedecký podklad. Aby ste si však boli istí, či to aj na vás funguje, budete to musieť vyskúšať sami.

Prečítajte si tiež: Azúrové pobrežie: Ryby v gastronómii

Tipy a triky, ako prestať myslieť na jedlo

Pokiaľ ste sa rozhodli zhodiť niekoľko kíl, je dôležité upraviť stravovacie zvyklosti a začať sa hýbať. Jedálny lístok by mal byť zostavený tak, aby ste telu počas dňa dodali dostatok energie i živín a nepociťovali hlad. Takisto je dôležité jesť v pravidelných intervaloch. Avšak aj napriek tomu sa môže stať, že budete mať slabú chvíľu a nebudete myslieť na nič iné iba na jedlo. Ako sa od dotieravých myšlienok na jedlo odpútať?

Fyzická aktivita

Azda najlepším riešením je opustiť kuchyňu, obuť si tenisky a vybehnúť von. Výbornou voľbou je svižná chôdza, beh či bicyklovanie. Samozrejme, môžete sa venovať akémukoľvek cvičeniu, ktoré máte radi.

Hydratácia

Neraz sa smäd prezlečie za hlad a my siahneme po jedle, hoci telo si pýta tekutiny. Pokiaľ máte naozaj silné nutkanie jesť, vyberte si potraviny, ktoré predstavujú „menšie zlo“.

Zbavte sa lákadiel

Ak doma nebudete mať žiadne sladkosti, klobásky, slaninku či zemiakové lupienky, jednoducho po nich nesiahnete ani v čase krízy, pretože ich nebudete mať k dispozícii.

Pripomeňte si svoj cieľ

Predstavte si situáciu, že niekoľko dní poctivo dodržiavate stravovací plán, upravuje sa vám trávenie, cítite sa ľahšie a aj váha sa začína hýbať smerom nadol. Potom príde slabá chvíľa a vy si doprajete všetko, čo vám príde do cesty. Ako sa budete cítiť o niekoľko hodín po skonzumovaní takéhoto jedla? Zrejme budete mať výčitky svedomia a zamáva to aj vaším sebavedomím, pretože to budete vnímať ako osobné zlyhanie. Samozrejme, môžu sa dostaviť i tráviace ťažkosti, pretože organizmus sa už preorientoval na zdravšiu stravu. Potom je veľmi pravdepodobné, že na „upokojenie“ si doprajete zase niečo nezdravé. Tak sa môžete dostať do bludného kolotoča. V ťažkých chvíľach pri chudnutí, teda aj vtedy, keď vás trápi hlad, pomôže aj to, keď si pripomeniete, prečo ste začali chudnúť. Ideálne je, keď máte svoj cieľ napísaný niekde na viditeľnom mieste aj s fotografiou, ako by ste chceli vyzerať.

Kvalitný spánok

Jedným z dôležitých faktorov úspešného chudnutia je to, aby ste spali dostatočne dlho a kvalitne. Ak vám odpočinok chýba, môže sa to prejavovať počas dňa práve zvýšeným hladom. Lebo všetko je v hlave.

Zamestnajte sa

Dovolím si tvrdiť aspoň za seba, že sa človek musí v prvom rade zamestnať. Nájsť si primeraný koníček (nemyslím doma v domácnosti, lebo to je bežná rutina, tam skôr prepadneš myšlienkam na jedlo) a nemať doma zásoby sladkosti a lákadiel. Aj kedy hovorím za seba, že kde je rodina, deti a pravidelne sa varí, pečie tam je to o to ťažšie. Ale viem stojí to veľa úsilia, sebazaprenia, pevnej vôle a vytrvalosť.

Osobná skúsenosť

V posledných rokoch tiež mam ten problém. A nemôžem povedať, že by som mala vyhraté. V mojom prípade platí to samé… Vždy som mala tisíc výhovoriek, že sme v podstate na troch kuchyniach občas (mama, svokra) ale sú to výhovorky. Ja hovorím za seba, mohli mi hučať a čudovať sa celé roky ľudia ako som mohla tak pribrať - neschudla som! BA naopak cez deň som sa snažila jest zdravo, vyradiť sladkosti a večer som to nevydržala a zjedla piate cez deviate. Alebo vydržala som nanajvýš pár dní… Proste celé zle!! U mňa to fungovalo tak, že čím väčší stres v práci tým viac som mala chuť večer aj v noci na sladké. Ale vygradovalo to tak, že som mala problémy a podarilo sa mi schudnúť, nie síce na požadovanú váhu, ale bola som spokojná ako tak… Ale prišlo to akosi samo od seba, prestalo mi chutiť jest, nejedla som sladké, ziadne vyjedacky na tajná sa a schudla som - 17kg za pár mesiacov. Len žiaľ prišla fáza pokojnejšia a opäť som sa akosi veľmi v lete rozjedla a neviem prestať! A kilečká idú späť. Takže tiež musím samú seba nejako presvedčiť a nestavit sa na detské porcie a obmedziť sladké! Lebo za seba hovorím, že nie len to je skvelý pocit, že sa cítiš omnoho lepšie, máš viac energie a zrazu vidíš aj svet v ružových farbách 🌈 a co je najviac, že ma prestalo aj okolie deptať tým, že som pribrata a podobne poznámky na moju adresu. Lebo si dovolím tvrdiť, že som sa za posledné roky veľa kvôli tomu natrápila, aj vyrevala. A predsa má to nedohnalo ktomu aby som schudla skôr……… Motivácie boli vždy, aj podpora, len pevná vôľa nie!

Myseľ a svaly

Určite už aj vás niekedy napadlo: „Keby som na to nemyslela, nestalo by sa to." Alebo ste sa snažili na niečo nemyslieť, aby ste to náhodou neprivolali. Fyziológ Dr. Guang Yue, ktorý pôsobí na Cleveland Clinic Foundation zistil, že svaly reagujú ihneď, ako dostanú signál z motorických buniek. Pohyby, ktoré sú vykonávané len v našej mysli, dokážu skutočne vplývať na svaly. Intenzita signálu z motorických buniek je závislá na sile elektrických impulzov vyslaných z mozgu. Tento objav je skutočne mimoriadny, ale určite by sme nemali prestať cvičiť. Táto technika cvičenia môže pomôcť pacientom, ktorí sú príliš slabí na to, aby sa mohli hýbať. Denne si spomeniete na jedlo približne 200-krát. Ak sa navyše rozhodnete držať diétu a zakážete si niektoré druhy potravin, myšlienky na zakázané jedlo sú silnejšie. Ak je žalúdok prázdny, vyšle signál do mozgu. Krátky čas dokážeme hlad ignorovať, no už začíname myslieť na jedlo.

Mierna diéta

Drastické obmedzenie určitých jedál nie je prirodzené. Ak začnete žiť zdravšie a cvičiť neznamená to, že musíte všetky chutné veci vyhodiť zo svojho jedálnička. Ak máte na niečo chuť, dajte si to, ale s mierou. Uspokojením chutí, uspokojíte aj svoju myseľ. Ak napíšete do vyhľadávača slová „veda o chuti na jedlo“ nájde vám nespočetné množstvo vedeckých štúdií. Vedci stále skúmajú a testujú, čo sa deje v organizme už pri pohľade na jedlo. Počúvanie hudby má vplyv na chuť do jedla. Ak počúvate hudbu. Chuť na jedlo ovplyvňuje nespočetné množstvo faktorov. Stačí pohľad na obrázok obľúbeného jedla a okamžite pocítite hlad. Len čo zacítite vôňu obľúbeného jedla, uvidíte obal od čokoládovej tyčinky alebo si spomeniete na koláč od babičky, začnú sa vám vyplavovať slinky. Hoci ste pred hodinkou zjedli obrovskú porciu jedla, stále pociťujete hlad alebo máte na niečo chuť?

Pravidelný režim

Poznáte pokus I.P.Pavlova so psami? Pri kŕmení im púšťal stále rovnaký bzučiak. Po určitom čase, keď pes počul tento zvuk, začal slintať. Vedel, že spolu s bzučiakom prichádza aj jedlo. Od detstva vo vás rodičia pestovali určitú rutinu. Telo dostávalo pravidelne, takmer v rovnakom čase, porciu jedla. Na tento štandard si zvyklo a to od vás vyžaduje aj teraz. Ak ste zvyknutí raňajkovať okolo 8:00, obedovať okolo 13:00 a večerať okolo 18:00 telo si v tomto čase bude jedlo vyžadovať. Je dôležité vytvoriť si časový rozvrh a jedávať približne v tú istú hodinu. Samozrejme, všetko záleží od Vašej práce a povinností.

Kompromisy

Jete ryžové chlebíky a pritom myslíte na rožok so šunkovou. Alebo sa snažíte držať mliečnu diétu a pritom máte chuť na jablko či banán. Jedlom nie len zaženiete hlad, ale aj uspokojujete svoje chuťové poháriky. Diétne jedlá bez chuti vám určite nepomôžu rýchlejšie schudnúť. Najprv si dáte ryžový chlebík a tajne si pôjdete zobrať kúsok koláča. Hoci ste práve zjedli obrovskú porciu sviečkovej s knedľou, stále máte na niečo chuť. Veď malý dezertík ku kávičke neublíži. Ten sa do vás stále zmestí. Chuť na sladké ľahko oklamete zamiešaním ovocia do šalátu alebo kompótom.

Aromaterapia

O aromaterapii ste už určite počuli. Vône majú intenzívny vplyv na náš organizmus. Podporujú kreativitu, rozvíjajú fantáziu, spôsobujú hlad alebo naopak, potláčajú ho.

Stres a hormóny

Po vzniku stresovej situácie sa organizmus začne brániť a spúšťa obranné mechanizmy. Zvýši sa hladina adrenalínu, nonadrenalínu a kortizolu, následkom čoho je nahrnutie krvi do mozgu, svalov a srdca. Telo rýchlo zmobilizuje všetky zásoby cukru. V tomto momente ste pripravení na útek alebo inú fyzickú aktivitu, ktorá vám ma zachrániť život. Takto to fungovalo v minulosti. Nahromadený cukor zvyšuje hladinu inzulínu krvi, ktorá po ukončení stresovej situácie a znormalizovaní organizmu, prudko klesá. Takáto náhla zmena hladiny inzulínu má podobný vplyv na náš organizmu ako zjedenie jedla s vysokým glykemickým indexom.

Dnes prevláda psychický stres v práci, v škole, doma. Stres pred ktorým sa nedá utiecť. No náš obranný mechanizmus ostal nezmenený. Hormóny v tele sú nenahraditeľné. S blížiacim sa časom raňajok, obedu či večere stúpa hladina hormónu s názvom ghrelín. Vtedy je lepšie mať už jedlo po ruke. Postačí aj polievka či bielkovinový koktail. Po jedle jeho hladina znova klesá. Hormón peptid YY sa vylučuje po jedle a jeho zvýšená hladina sa udrží niekoľko hodín. Jeho úlohou je spomaliť vyprázdňovanie žalúdka. GLP-1 zasa reguluje hladinu cukru v krvi a znižuje chuť na jedno. Stará sa o to, aby bol inzulín vylučovaný len pri jedle, ktoré obsahuje sacharidy. Taktiež do mozgu vysiela signály, kedy máme prestať jesť. Jeho produkcia je závislá od množstva bielkovín a zdravých tukov. U obéznych ľudí boli namerané nižšie hladiny týchto hormónov.

Leptin je proteín produkovaný mozgovými bunkami a mozgu signalizuje pocit plnosti a nasýtenia po jedle. Jeho množstvo je priamo závislé od množstva tukových buniek. Medzi ďalšie hormóny nasýtenia patrí inzulín, adiponektín, cholesystokinín, glukagón a ďalšie. Hormonálny systém môže správne pracovať len ak máme vhodnú a zdravú stravu. Jedlá s vysokým glykemickým indexom blokujú tvorbu hormónov nasýtenia.

Závislosť na jedle

Medzi závislosťou a túžbou po jedle je tenká hranica. Niekto si nevie predstaviť deň bez čokolády alebo pečiva, iný nahádže do seba všetko čo sa nachádza v jeho blízkosti. Nebezpečnejší je práve druhý typ závislosti. Človek závislí na jedle často podlieha depresiám a izoluje sa od vonkajšieho sveta. Pestrá strava je nenahraditeľná.

Skúsenosti iných

Včera som si náhodou v radiu vypočula nejakú reláciu na tému zavislosť na jedle a mala som pocit, že mám rovnaký problém. Okrem iného tam spomínali, že to funguje ako pri každej inej závislosti. Človek nedokáže myslieť na nič iné až kým nedostane svoju "dávku" až potom sa dostaví pocit uspokojenia. Už niekoľko krát som bola odhodlaná že začnem chudnúť a vždy to skončí pri tom, že dostanem neprekonateľnú chuť zjesť všetko, čo mi príde do cesty. Nemám žiadne iné závislosti, ktoré by mi nahradili príjemné pocity… Nefajčim, bez alkoholu by som dokázala prežiť ale keďže jesť musí každý, neviem ako s tým bojovať. Chcela by som vedieť či má niekto podobný problém, prípadne či sa ho niekomu podarilo prekonať.

Vzhľadom na to, že som mala bulímiu, bola som teda kompulzívna jedáčka (kompulzívne, teda nutkavé jedenie, po ktorom nasledujú výčitky a vracanie, cyklus sa stále opakuje, pozn. red.), prejedala som sa dvadsať rokov, od pätnástich do tridsiatich piatich.

Prejedanie sa a jeho dôsledky

Čo sa nám vlastne stane, ak sa prejeme? Rodíme sa s tým, že naše telá vedia perfektne rozlíšiť, aký je náš nutričný status. Znamená to, že organizmus vie, koľko energie v danej chvíli potrebujeme. Vedia to už novorodenci i všetky živočíchy v prírode, je to presne nastavený mechanizmus regulácie príjmu potravy, ktorý nám povie, kedy máme dosť. Lenže počas života sa nám môže stať, že tento mechanizmus sa istým spôsobom vypne a my síce neprestaneme vnímať, že už máme dosť, ale vedome jeme ďalej. Uvedomujeme si, že už je to veľa, ale napriek tomu jeme. Existuje desaťstupňová škála hladu a naplnenia, kde je ako nula stanovený absolútny hlad a na najvyššom stupni je absolútne prejedenie. V strede je bod 5, vyvážený stav, keď už nemáme hlad a sme sýti.

Rýchle jedenie

Nie. Odgrgnutie počas jedla skôr znamená, že jeme veľmi rýchlo. A tým, že jeme rýchlo, nie sme schopní si uvedomiť, že už nám stačí. Takže často sa prejeme aj preto, že jeme veľmi rýchlo, a vôbec nevnímame signály tela, že máme dosť. Signál sýtosti dostávame približne po dvadsiatich minútach. Môžeme jesť čokoľvek, ale podstatné je, že potrebujeme jesť do bodu 5. Rýchle jedenie znamená aj to, že zároveň hltáme veľké hlty, ktoré poriadne nepožujeme a žalúdok akoby preberá funkciu chrupu. Tým žalúdok veľmi trpí, môže nás bolieť, môže sa v ňom hromadiť vzduch a vtedy sa nám odgrgne. Vianoce, Silvester, Nový rok, to je krásne obdobie sviatočného prejedania, ktoré poniektorí potiahnu až do Troch kráľov.

Emocionálne jedenie

Je to extrémne komplexná otázka. Každý z nás zvláda vypäté situácie po svojom. Niekto si zakričí, niekto si zacvičí - a niekto sa rozhodne svoje negatívne emócie a myšlienky zajesť. Nie vždy je však jednoduché rozoznať, či jeme zo stresu, smútku alebo kvôli skutočnému hladu. Alebo je to varovný signál pred vznikom poruchy príjmu potravy?

Ako zistiť, že je jedlo spôsob, akým bojujete so stresom?

Poznáte to. Zmeškaný autobus, hádka s partnerom, nepríjemný šéf. V spleti každodenných udalostí je jednoduché nájsť si dôvod na maškrtenie a dopriať si. Ako však rozlíšiť, či ide o emocionálne jedenie? Skúste odpovedať na nasledujúce otázky:

Jete viac v emočne vypätých obdobiach?
Jete aj vtedy, ak nepociťujete hlad?
Máte tendenciu odmeniť sa jedlom za úspech?

Ak ste aspoň dva razy odpovedali áno, mali by ste zbystriť pozornosť.

Čo je to emocionálne jedenie?

Jesť musíme všetci a vždy sa pri tom nejako cítime - to ale neznamená, že ide o „emocionálne jedenie“. O tom sa bavíme až vtedy, ak jedlo prestane plniť svoju hlavnú úlohu - zahnať hlad, ale namiesto toho sa stane náplasťou na negatívne zážitky, myšlienky alebo emócie.

Emocionálne jedenie je nutkanie jesť viac, ak zažívame negatívne emócie alebo stres. Paradoxom je, že prirodzená reakcia nášho tela by vzhľadom k zmenám, ktoré stres a negatívne emócie vyvolávajú, mala byť presne opačná - zmenšiť príjem jedla.

Čo sa deje s naším trávením, keď sme v strese?

zníži sa prekrvenie čriev
spomalí sa pohyblivosť čriev
zmenší sa vylučovanie tráviacich štiav

Stres pre nás znamená nebezpečenstvo - a na to sa pripravuje aj naše telo. Prioritou je dýchať, myslieť a utekať - nie tráviť a získavať živiny zo zjedeného jedla. Činnosť trávenia je teda fyziologicky utlmená.

V prípade emocionálneho jedenia - alebo aj psychogénneho prejedania - je tento mechanizmus porušený a jedlo sa stáva prostriedkom zvládania zvýšenej záťaže. Stres zo skúšok, hádka s partnerom či ťažkosti v práci - to všetko môže byť spúšťačom toho, že zjeme celú tabuľku čokolády „na nervy“.