Ihličnaté stromy sú neoddeliteľnou súčasťou našej prírody. Rozmnožujú sa predovšetkým generatívne, teda semenami, a len zriedka vegetatívne. V lesníctve sa uprednostňuje generatívne rozmnožovanie, zatiaľ čo v okrasnom škôlkarstve je významné vegetatívne rozmnožovanie.
Generatívne rozmnožovanie ihličnanov
Základom sú dobre vyvinuté, zrelé a zdravé semená. Väčšina ihličnanov dozrieva na stromoch v prvom roku.
Druhy, ktorých semená dozrievajú dlhšie
Semená niektorých druhov, ako napríklad borovice, cyprušteka nutkanského a borievky obyčajnej, dozrievajú až v druhom roku.
Existujú však aj druhy, u ktorých dozrievajú šišky až na tretí rok? Informácie o druhoch, ktorých šišky dozrievajú až na tretí rok, neboli v poskytnutých materiáloch uvedené.
Zber a uskladnenie semien
Prvé dozrievajú rozpadavé šišky jedlí a pasmrekovca (september-október). Neskôr na jeseň a v zime dozrievajú šišky cypruštekov, tují, borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky, jedľovcov a podobne. Uzatvorené šišky sa zbierajú za suchého počasia ihneď po dozretí.
Prečítajte si tiež: Eucharistia a teológia
Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek a uskladňujú sa v jutových vreciach voľne zavesených v suchých, vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach. Semená s dužinatým osemením, ako aj semená niektorých ďalších druhov, napr. borovice limbovej, sa po zbere stratifikujú. To znamená, že zmiešané s vhodným vlhkým substrátom (piesok, perlit, rašelina, piliny a ich zmes) sa uskladňujú v nádobách pri teplotách blízkych bodu mrazu počas celého zimného obdobia.
Najvhodnejším obdobím na sejbu semien je jar. Citlivejšie druhy sa sejú do skleníkov alebo do fóliovníkov do nádob (pri menšom počte semien), prípadne na záhony (jedľa grécka, j. kórejská, cédre, cypruštek tupolistý, borievka čínska, chvojníky, smrek čierny, borovica limbová, b. hustokvetá, b. ťažká, tisovce, tisy, tuja riasnatá, jedľovce, araukárie, toreje, patisy atď.). Nestratifikované semená sa sejú už od marca, stratifikované až vtedy, keď začali klíčiť.
Väčšinu ihličnatých druhov možno siať do voľnej vyhriatej pôdy na vopred pripravené záhony. Klíčenie trvá v závislosti od druhu 3-6 týždňov. Vzchádzajúce semenáčiky sa musia zatieniť, záhon treba udržiavať v stave bez buriny, kyprý a podľa potreby zavlažovať. Semenáčiky sa rozsádzajú až na budúcu jar na záhony vo vzdialenosti 200 x 80 - 100 mm. Po 2-3 rokoch sa školkujú. Mladé semenáčiky sa môžu po vzídení rozsadiť do kontajnerov a postupne presádzať do väčších nádob.
Vegetatívne rozmnožovanie ihličnanov
V záhradníckej a sadovníckej praxi sa viac používa vegetatívne rozmnožovanie. Ihličnany možno rozmnožovať odrezkami a vrúbľovaním.
Rozmnožovanie odrezkami
Odrezkami sa rozmnožujú takmer všetci zástupcovia čeľade cyprusovitých (borievky, tuje, cyprušteky, cédrovec, tujovka, mikrobiota, cyprusy), tisy, nízke kultivary smrekov, jedlí, jedľovca, duglasky a borovíc, metasekvoja, toreja, kryptoméria, patisy a ďalšie.
Prečítajte si tiež: Galileo Galilei a ďalekohľad
Najvhodnejší termín odrezkovania je koniec leta (júl a august). Vtedy sa rozmnožujú prakticky všetky ihličnany, ale predovšetkým zakrpatené formy smrekov, duglasky, jedle a borovice. V septembri až v októbri možno rozmnožovať borievky, tuje, cyprušteky a tisy až do decembra. Krátko pred pučaním (apríl) sa rozmnožujú niektoré druhy borievok.
Odrezky sa odoberajú z bočných konárikov mladších rastlín. Len pri stĺpovitých tisoch a borievkach sa odoberajú z vrcholových konárikov. Mali by byť dlhé 40-120 mm s pätkou minuloročného dreva, ktorá sa zarovná nožom, alebo sa odrezávajú nožom na konárový krúžok. Pri odrezkoch z terminálnych výhonov sa robí dlhší rez, alebo sa na boku odrezáva pásik kôry. Na dolnej časti odrezka sa na dĺžke asi 20 mm odstránia ihlice alebo krátke konáriky.
Pri letnom rozmnožovaní sa odrezky napichajú do pareniska, pri neskoršom termíne sa napichajú do rozmnožovateľského záhona v skleníku alebo do misiek, príp. debničiek. Ako substrát sa používa zmes riečneho piesku a rašeliny alebo perlit. Vrstva substrátu má byť hrubá najmenej 50 mm. Pestovateľská nádoba má mať dobrú drenáž.
Pred napichaním možno odrezky stimulovať, aby sa rýchlejšie zakorenili. Po napichaní sa výdatne zalejú a prikryjú fóliou z PVC a udržiava sa teplota vzduchu 15-18°C. Po vytvorení závalu treba začať vetrať. Zakoreňovanie trvá 6-24 týždňov. Najpomalšie sa zakoreňujú tisy, najhoršie kultivary smrekov, jedlí, jedľovcov a borovíc.
Pareniská sa na zimu zakrývajú, v skleníkoch sa v januári zníži teplota na 8-10°C. Prvé zakorenené odrezky začíname črepníkovať koncom mája a v črepníkovaní pokračujeme až do jesene. Črepníky zapustíme do pareniska, alebo rastliny môžeme vysádzať voľne v spone 80 x 80 mm; zakrývame ich oknami. Po zakorenení ich otužujeme vetraním.
Prečítajte si tiež: Ako rozpoznať kvalitné mäso?
V parenisku sa pestujú ešte jeden rok a v nasledujúcom roku na jeseň alebo na jar sa vysádzajú na záhony do sponu 150-200 x 300 mm. Po dvoch rokoch sa škôlkujú. Rastliny možno pestovať aj v kontajneroch bez rozsádzania, vysádzania a škôlkovania.
Vrúbľovanie ihličnanov
V špecializovaných okrasných škôlkach sa niektoré ihličnany vrúbľujú. Takto sa rozmnožujú všetky kultivary, ktoré nemožno rozmnožovať odrezkami. Vrúbľujú sa predovšetkým stromovité kultivary zástupcov z čeľade borovicovitých (jedľa, smrek, borovica, jedľovec, duglaska, smrekovec, céder), niektoré kultivary cyprušteka nutkanského a c. okrúhlolistého, borievok, tují, tujovky, tisov a pod.
V škôlkarskej praxi sa často vrúbľujú aj niektoré pôvodné druhy, ktoré pre nedostatok semena nemožno rozmnožovať generatívne. Dôvodom takéhoto rozmnožovania sú často ekonomické záujmy. Ihličnany sa vrúbľujú v letnom období (august) vonku, alebo v zime už od novembra, ale najmä vo februári a v marci v skleníku.
Vždy sa vrúbľujú na dobre zakorenené viacročné semenáče, ktoré musia byť vždy hrubšie ako vrúbeľ. Ako podpník sa používajú väčšinou semenáče pôvodných druhov, ale môžu sa použiť aj semenáče iných druhov, prípadne podpníky rozmnožované odrezkami alebo vlastné korene (dáždnikovec).
Dvoj až štvorročné podpníky hrubé 5-8 mm sa na jar (pre letné vrúbľovanie), alebo koncom leta (pre zimné) vysadia do črepníkov, ktoré sa zapustia do pôdy na záhony alebo do pareniska. Asi mesiac pred vrúbľovaním sa prenesú do poloteplého skleníka, v ktorom začnú pučať. Vrúble sa režú tesne pred vrúbľovaním, alebo sa uskladňujú v chladiarňach.
Na vrúbľovanie sa používajú jednoročné koncové konáriky, pri taxónoch s tenkými konárikmi aj dvojročné (duglaska, jedľovce, tisy, tuje, ale aj niektoré taxóny borovice). Najčastejšími spôsobmi vrúbľovania je bočné plátkovanie pri hrubých vrúbľoch (jedle, borovice, smreky) a vrúbľovanie do boku (za kôru) s klinovým rezom vrúbľa pri tenkých vrúbľoch.
Pred vrúbľovaním je dôležité rastliny výdatne zaliať vodou, pretože vrúbľovance sa dovtedy, kým nezrastú, nezalievajú. Zakladajú sa na záhon do vlhkej rašeliny šikmo tak, aby vrúbeľ stál kolmo. Pri letnom vrúbľovaní sa pareniská tesne uzavrú oknami a niekoľko týždňov sa nevetrá. Pri zimnom vrúbkovaní sa črepníky s vrúbľovancami ukladajú v skleníkoch podobne na stoly alebo na záhony pod fóliové tunely.
V lete sa udržuje stála teplota 18-20 °C. V zime sa prvý týždeň udržiava teplota 10-12°C a potom sa zvýši na 12-15 °C. Na vyššiu teplotu sú náročné najmä tisy, ale aj niektoré druhy borievok, duglaska a tuje. Keď vrúbeľ zrástol s podpníkom (8-10 dní), podpníky sa skrátia asi o 1/3-1/2, uvoľní sa obväzový materiál, črepníky sa postavia kolmo a vrúbľovance sa začnú otužovať.
Pri tisoch, borievkach a tujách zrastanie trvá asi o týždeň dlhšie. Hneď po zrastení sa celá časť podpníka nad miestom vrúbľovania odstráni, pri ostatných druhoch sa podpník odstráni až vtedy, keď vrúbeľ začne intenzívne rásť. Vrúbľovance sa v lete vysádzajú na záhony tak, aby miesto vrúbľovania bolo v zemi, jednoosové ihličnany sa vyväzujú o kolíky. Zo záhonov sa potom škôlkujú a za 3-5 rokov ich možno predávať.
Charakteristika vybraných druhov ihličnanov
Jedľa Nordmannova (Abies nordmanniana)
Jedľa Nordmannova, známa aj ako kaukazská jedľa alebo dánska novoročná jedľa, je obľúbený druh, často používaný ako vianočný stromček. Má lesklé, sýtozelené a nepichľavé ihličie, ktoré neopadáva ani po vyschnutí stromu.
Zvyčajne dosahuje výšku okolo 30 metrov, no v ojedinelých prípadoch môže dorásť až do 60 metrov. Vo veku 30 rokov dosahuje výšku približne 10 metrov. Koruna mladých stromov má ideálny pyramídový tvar s konármi zvesenými až po zem. Dospelé stromy si zachovávajú atraktívny kužeľovitý tvar s priemerom 9-10 metrov.
Ihlice sú tenké a ploché s tupým hrotom, dlhé 2-4 cm a široké 2-2,5 mm. Sú umiestnené veľmi pevne a visia väčšinou dole. Na spodnej strane majú dva jasne biele pruhy. Po trení môžu uvoľňovať charakteristickú citrusovú arómu. Šišky rastú priamo nahor, dosahujú dĺžku 12-20 cm a hrúbku asi 5 cm.
V záhrade vynikne ako solitér, prípadne v skupine s inými ihličnanmi. Uprednostňuje chladnejšiu a vlhkú klímu a prostredie s čistejším vzduchom. Vysádza sa na slnečné miesto do vlhkej, hlbokej, mierne kyslej, stredne výživnej a priepustnej pôdy.
Kultivary jedle Nordmannovej
- Jedľa kórejská: Obľúbená vďaka vzpriameným modrastým šiškám a hustému, kompaktnému rastu.
- Jedľa srienistá: Pomalšie rastúca a menej náročná s mäkkými, striebristými ihlicami, znesie aj znečistené ovzdušie.
- Jedľa balzamová 'Nana': Zakrpatený, pomalšie rastúci kultivar s kompaktným a hustým rastom, nevytvára šišky.
- Jedľa španielska 'Glauca': Pomalý alebo stredne rýchlo rastúci kultivar so sivastým ihličím a široko kužeľovitým rastom.
Smrekovec opadavý (Larix decidua)
Smrekovec opadavý je európsky rodák, mohutný, rozložitý ihličnan, elegantný a zaujímavý v každom ročnom období. V mladosti má kužeľovitú korunu, neskôr sa rozkonáruje do šírky. Vzpriamené svetlozelené ihličie mu pokrýva celé konáriky, čo vytvára pekný efekt a na jar je jeho svieža zelená farba doplnená množstvom maličkých vzpriamených hnedých šišiek. Tieto zostávajú na strome aj cez zimu, kedy holé konáre plné šišiek vyzerajú milo pri pohľade proti svetlu.
Obyčajne sa vyskytuje ako vzpriamený lesný strom, ale aj vo veľkej záhrade má veľkú okrasnú hodnotu. V zime sú jeho konáre a mladé výhonky žltohnedé. Je veľmi nenáročný na zloženie pôdy, odolný voči mrazu aj rozličným škodcom a znesie aj dlhšie trvajúce sucho. V dospelosti dorastá do výšky asi 25-30m a šírky 5-15m.
Smrek pichľavý Glauca (Picea pungens Glauca)
Často označovaný za striebornú jedličku - jedná sa však o modrý smrek. Je to úplne mrazuvzdorný, veľmi dekoratívny ihličnan. Vytvára úhľadnú rovnomernú ihlanovitú korunu. Má šupinatú sivú kôru a ostré široké sivo-modré ihličie. Hodí sa aj na výsadbu živých plotov. Nestrihaný dorastá do výšky 15m a šírky 5m. Každoročným strihom možno jeho rast obmedziť a udržať požadovanú veľkosť. Vďaka strihu zároveň zhustne.
Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)
Sekvojovce mamutie v prírode dorastajú až do výšky 90 metrov a vážia až 5000 ton. V mladosti rýchlo rastú a vytvárajú nádherný, hustý, rovnomerne kužeľovitý ihličnan. Sekvojovec mamutí má hrubú, vláknitú, červeno-hnedú kôru a bohaté modrozelené ihličie. Kôra hrubá až 30-60 centimetrov ho v v prírode chráni pred lesnými požiarmi. V dospelosti je to jeden z najväčších, najťažších a najstarších stromov na Zemi. Vo svojej vlasti v Kalifornii sa dožíva veku 1500-3000 rokov. Jedna z najstarších sekvojí dosiahla dokonca vek 5000 rokov. Kmeň dospelej sekvoje v spodnej časti dosahuje priemer až 12 metrov a jej korene pokrývajú väčšiu plochu než futbalové ihrisko. Najväčší známy priemer kmeňa sekvoje je 15 metrov, čo zodpovedá obvodu 46 metrov.
U nás sekvojovec mamutí dorastá do výšky asi 30 metrov. Vyžaduje si dobre priepustnú pôdu s dostatkom humusu, ktorý v pôde okrem zabezpečenia výživy rastlín zároveň udržiava vlahu. Najlepšie rastú v hlbokých, hlinito-piesočnatých pôdach. Pôda pre sekvoje by mala byť neustále mierne vlhká. Typ pôdy nehrá až takú dôležitú úlohu, ako obsah vlhkosti v pôde a jej dobrá priepustnosť.
Smrek balkánsky (Picea omorika)
Úplne mrazuvzdorný rýchlo rastúci ihličnan sýtozelenej farby a súmerného vzrastu. Jeden z našich najväčších domácich stromov. Je štíhleho vzrastu s tmavozeleným drobným hustým ihličím. V mladosti má úzku kužeľovitú korunu, neskôr širšiu. Vytvára visiace šišky. Dorastá do výšky 20-30m, a šírky 5 až 7m.
Smrek pichľavý Hoopsii (Picea pungens Hoopsii)
Modrý smrek Hoopsii je mnohými považovaný za najkrajšiu a najlepšiu z odrôd takzvaných strieborných jedličiek. Je to kvôli jeho mimoriadnemu modro-bielemu ihličiu a pretože spomedzi všetkých odrôd najlepšie rastie. Má hustý pyramidálny tvar s vodorovnými konármi, ktoré rastú aj tesne pri zemi. Aj po dosiahnutí značnej výšky si zachováva svoj symetrický vzhľad. Jemné stieborno-modrosivé ihličie sa mu s vekom mení na viac zelenomodré. Jedná sa o vrúbľovaný, klonovaný kultivar. Uprednostňuje bohaté, vlhké pôdy a stanovište na priamom slnku. Do určitej miery je odolný voči suchu. Vysádza sa najčastejšie ako samostatne stojaca rastlina, alebo vo väčších skupinách. Dorastá do výšky 10 až 15m a šírky 3 až 6m.
Nahosemenné rastliny
Nahosemenné rastliny (Gymnospermae) tvoria prechodný vývojový stupeň medzi papraďami a krytosemennými rastlinami. Ich predkovia sa vyvinuli koncom starších prvohôr a stavbou sa málo podobali dnešným zástupcom. Dnešné nahosemenné rastliny majú listy ihlicovité alebo šupinovité, najčastejšie vždyzelené. Spoločným znakom nahosemenných rastlín je tvorba semien, ktoré nie sú kryté plodolistami. Od krytosemenných rastlín sa teda odlišujú predovšetkým stavbou generatívnych orgánov a spôsobom pohlavného rozmnožovania. Nahosemenným rastlinám chýbajú typické kvety. Pri opelení prechádza peľ priamo k vajíčku, pretože chýba blizna a kvetné obaly. Oplodnenie zabezpečuje len jedna samčia gaméta (spermatická bunka).