Mrkva a petržlen patria k najobľúbenejšej koreňovej zelenine, ktorá je základom mnohých polievok a súčasťou šalátov. Dochucujú aj mäsové jedlá a v grilovanom stave sú skvelou prílohou. Možno ich aj mraziť, sušiť, lisovať na šťavy či mixovať na smoothie. Obľúbené sú aj mrkvové torty, kde je strúhaná mrkva priamo súčasťou cesta. Hoci dnes považujeme oranžovú mrkvu za klasiku, historicky sa vyskytovali aj fialové, žlté, červené a biele odrody. Farebná mrkva ponúka rozmanitosť nielen v chuti, ale aj v zdravotných benefitoch.
Výživové hodnoty mrkvy a petržlenu
Mrkva obsahuje cukry, provitamín A, vitamíny B, C, E, H, minerálne látky, ako sú vápnik, horčík, fosfor, mangán, železo, meď, zinok, ale aj kyselinu kremičitú, listovú a farbivá. Petržlen je na tom z hľadiska obsahových látok podobne. Nachádzajú sa v ňom cukry, vitamíny C, E, PP, provitamín A, minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, horčík, železo, zinok, silice. Mrkva síce nenapraví chyby zraku, ale zlepšuje stav sietnice a pôsobí preventívne voči vzniku zeleného a šedého zákalu, obsahuje betakarotén, vitamín C, vitamíny B, A, E a K, minerály mangán a draslík. Pomáha v prevencii kardiovaskulárnych chorôb a rakoviny hrubého čreva. Mrkva je jednou z mála druhov zeleniny, ktorá je výživnejšia po tepelnej príprave.
Botanické charakteristiky mrkvy a petržlenu
Mrkva obyčajná (Daucus carota) je dvojročná rastlina. V prvom roku sa vytvorí dužinatý koreň a listy, v druhom vzpriamená kvetinová byľ porastená chĺpkami, ktorá má výšku 1 až 1,50 m. Drobné biele, žltkasté i ružovkasté kvety sú usporiadané v plochom okolíku, pričom stredný kvet v okolíku je často hnedofialový. Plodom je drobná, dvojdielna nažka s háčikmi, v ktorej je ukryté semienko. Pestujeme dva základné druhy, petržlen záhradný (Petroselinum hortense) na korene aj vňať a petržlen kučeravý (Petroselinum crispum), nazývaný aj listový na ozdobnú vňať. Petržlen je, rovnako ako mrkva, dvojročná rastlina. V prvom roku tvorí vretenovitý, biely až žltkastý koreň a prízemnú ružicu listov. V druhom roku na rozkonárenej kvetnej stonke, vysokej až 1 až 1,20 m, prináša drobné, vajcovité plody - nažky.
Požiadavky na pôdu a stanovište
Mrkve sa dobre darí vo vlhkejších podmienkach. Potrebuje ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinitopiesočnatú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík. Mrkva vyžaduje hlbokú, dobre prekyprenú, piesočnato-hlinitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Ťažké, ílovité alebo kamenisté pôdy spôsobujú deformáciu koreňov, a preto je potrebné pôdu pred výsevom dôkladne pripraviť. Mrkva nemá rada kyslú pôdu, ale môžete jej pomôcť vápením pôdy na jeseň, prípadne hnojením na jar. Pôda by mala byť hlinito-piesočnatá, pri optimálnej závlahe môže byť aj piesočnatá. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú tzv. „nohaté“ mrkvy.
Dobré úrody dáva petržlen v hlinitopiesočnatých, humóznych pôdach s dostatkom draslíka a vápnika. Je veľmi odolný proti chladu a poklesom teplôt, preto môže aj bez poškodenia prezimovať na záhone. Treba počítať s tým, že ak pôda zamrzne, korene nebudeme môcť vykopať.
Prečítajte si tiež: Úroda mrkvy
Osevný postup a príprava pôdy
Čerstvý maštaľný hnoj mrkva neznáša, korene sa po ňom rozkonárujú a praskajú. Aj preto ju zaraďujeme do II., prípadne III. trate po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny. Mrkva sa zaraďuje do takzvanej druhej trate a potrebuje pôdu v starej sile, čo znamená druhý až tretí rok po hnojení organickým hnojivom. V osevnom postupe ho zaraďujeme do II. trate po plodovej zelenine, strukovinách.
Korene mrkvy rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Prevzdušnite pôdu prekyprením. Získate tak lepšiu schopnosť zadržiavania vlahy a živín. Príprava pôdy je taká istá ako pri inej koreňovej zelenine, napríklad aj mrkve. Pôdu pripravte už na jeseň pred výsadbou. Zapracovanie kompostu alebo zrelého hnoja zlepší štruktúru pôdy, zvýši jej úrodnosť a podporí zdravý rast rastlín.
Výsev a sadenie
Mrkvu pestujeme z priameho výsevu, pretože neznáša presádzanie. Vysievame veľmi skoro, už v marci, hneď ako záhon obschne a môžeme naň vstúpiť, a pokračujeme až do júna. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a prvé výsevy v marci sú možné hneď, ako sa dá pôda spracovať. Vysieva sa viackrát až do júna, približne 2 cm hlboko do riadkov vzdialených 20-30 cm. Príliš husté porasty sa jednotia na vzdialenosť 2-5 cm.
Vysievame nahusto čo najskôr na jar, koncom marca, do riadkov od seba vzdialených 30 - 40 cm. Podobne ako pri pestovaní mrkvy je najvhodnejšie pestovanie položením výsevného pásika a následným utužením pôdy. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Opakovať výsev možno až do júna. Vysievajte viackrát až do júna, približne 2 cm hlboko do riadkov vzdialených 20-30 cm.
Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa utužila a priľnula k semienkam. Ak vysievame voľné, neobalené alebo obalené osivo, je vhodné ho pomiešať so značkovacou rastlinou. Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a prvé výsevy v marci sú možné hneď, ako sa dá pôda spracovať.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať neskorú mrkvu
Mrkvu aj petržlen môžete vysadiť aj neskoro na jeseň. Ich semienka prezimujú v pôde a vyklíčia až na jar. Jesenné sadenie koreňovej zeleniny, teda konkrétne mrkvy a petržlenu, vám zabezpečí skorú jarnú úrodu. Pokojne až v novembri alebo dokonca v decembri, v závislosti od počasia - zemina by nemala byť zmrznutá. Záhon na siatie si však pripravte už skôr, ideálne v priebehu októbra. Semienka sejte nahusto, hustejšie ako pri klasickom jarnom sadení. Na jesenné sadenie s jarnou úrodou je vhodná odroda mrkvy „Cascade F1“. Z petržlenu je na tento typ pestovania najvhodnejšia odroda „Konika“ alebo „Alba“.
Jednotenie a starostlivosť o porast
Keď rastlina dosiahne výšku okolo 15 cm, mrkvu vyjednotíme ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Prácnemu jednoteniu sa vyhneme pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív. Keď rastlinky dorastú do veľkosti niekoľkých centimetrov, je dôležité ich preriediť, aby medzi nimi zostal dostatočný priestor na rast (5-10 cm). Tým sa zabezpečí, že korene budú mať dostatok miesta na rozvoj. Keď rastliny dosiahnu výšku asi 15 cm, jednotíme ich na vzdialenosť asi 5 - 10 cm. Mladú vytrhanú vňať aj s korienkom kuchynsky spracujeme. Príliš husté porasty sa jednotia na vzdialenosť 2-5 cm.
Klíčenie a vzchádzanie petržlenu trvá približne 3 - 4 týždne. Na príčine sú chemické látky, tzv. furokumaríny, ktoré vylučujú semienka petržlenu, ale aj mrkvy a bránia klíčeniu burín na záhone. Je to vlastne obrana rastliny proti rastu burín v jej okolí a zaistenie priestoru na jej rast. Zároveň však spôsobujú pomalšie vzchádzanie samotného petržlenu a mrkvy. Ďalšou príčinou pomalého vzchádzania petržlenu je nedostatok vlahy v jarnom období a následná tvorba silného prísušku, ktorý nevládzu semienka klíčiace pod povrchom pôdy preraziť, a preto zahynú. Riešením je zakrytie výsevov bielou netkanou textíliou, aby bola zabezpečená rovnomerná vlhkosť pôdy na záhone a opatrné kyprenie povrchu pôdy, ktorým rozrušíme pôdny prísušok. Vzchádzanie urýchlime použitím predklíčeného osiva alebo výsevom na jeseň pred príchodom mrazov, približne v novembri, dokonca decembri.
Podobne ako pri mrkve, hlavnou zásadou je kypriť povrch medzi radmi až do zapojenia porastu, aby sa netvoril pôdny prísušok a nerástli buriny. Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu.
Závlaha a hnojenie
Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu. Ak sa rozhodneme pre závlahu, musí byť pravidelná. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami. Za sucha a vo mokrej pôde osivo horšie vzchádza. Mrkvu zalievajte pravidelne, aby pôda zostala vlhká, ale nie premočená. Mrkva má tendenciu rásť hlboko, a preto je dôležité, aby sa voda dostala až ku koreňom. Počas klíčenia semien zabezpečte, aby bola pôda neustále mierne vlhká. Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť, reguluje teplotu pôdy a znižuje rast burín.
Prečítajte si tiež: Tipy pre spoločné pestovanie
Mrkva je citlivá na čerstvý maštaľný hnoj, ktorý môže spôsobiť deformácie a popraskanie koreňov. Odporúča sa použiť vermikompost, frass (hmyzie hnojivo), alebo minerálne hnojivá s vyšším obsahom fosforu. Fosfor podporuje vývoj koreňovej časti, sladkosť a pevnosť. Hnojenie vykonávajte približne raz mesačne, najlepšie v skoršej fáze rastu - pred tvorbou hlavného koreňa. Pri organických hnojivách sledujte reakciu rastliny, keďže ich účinok býva pomalší. Počas rastu môžete pridať hnojivá bohaté na fosfor a draslík, ktoré podporujú vývoj koreňov.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Všímame si napadnutie chorobami a včas zakročíme. Podobne ako pri mrkve, najčastejšia je múčnatka. Prejavuje sa bielym povlakom na listoch, najmä v prehustených a tienených porastoch. Spôsobuje ju huba (Erysiphe heraclei). Šírenie choroby podporuje aj silná ranná rosa. Porast treba včas pretrhať, rastliny pestovať v redšom spone a na slnečnom a vzdušnom stanovišti. Ďalšia choroba je vírusová mozaika petržlenu. Prejavuje sa nápadným žltozeleným sfarbením listov, nespôsobuje však väčšie škody. Často sa vyskytuje hrdzavosť koreňov petržlenu. Je to fyziologická porucha súvisiaca s kvalitou pôdy.
Zo škodcov petržlen napádajú larvy múch smútiviek. Vyvíjajú sa v pôdach bohatých na organické látky. Napádajú prehustené porasty na vlhkých stanovištiach. Živia sa požieraním koreňov na povrchu a odumretými časťami rastlín v pôde. Pomáha redší spon a pestovanie na vzdušných a suchších miestach.
Na druhej strane, mrkva môže byť náchylná na napadnutie škodcami, ako je vŕtavka mrkvová (Psila rosae) či drôtovce - larvy kováčikov (čeľaď Elateridae), ktoré poškodzujú korene, čím spôsobujú ich deformáciu a znižujú kvalitu úrody. Prevenciou proti škodcom je dodržiavanie osevného postupu, neskoršia sejba alebo kombinované pestovanie so silne aromatickými rastlinami, napríklad cibuľou či aksamietnicou. Mrkvová muška je jedným z najväčších nepriateľov mrkvy, ktorej larvy napádajú korene a spôsobujú ich poškodenie. Mrkvová muška môže byť odradená pestovaním mrkvy v blízkosti cibule alebo pomocou sieťok proti škodcom. Ochranné siete alebo výsadba aromatických rastlín v blízkosti mrkvy môžu pomôcť odplašiť tieto škodce.
Zber a skladovanie
Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú. Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá. Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať. Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme.
Petržlen na vňať zberáme podľa potreby, z rastlín odtrhávame zdravé, dobre rozvinuté a neprestarnuté listy. Skoré koreňové odrody zberáme v priebehu septembra, neskoré v októbri. Pri zbere a skladovaní postupujeme podobne ako pri mrkve. Na rozdiel od mrkvy zberáme z petržlenu aj vňať.
Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde. Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla. Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime. Zberajte mrkvu opatrne, aby ste nepoškodili korene.
Ak je vaša pôda príliš ťažká, pridajte do nej piesok alebo organickú hmotu (napr. Pri zbere používajte vidly alebo rýľ, aby ste mrkvu jemne vytiahli zo zeme bez poškodenia koreňov. Po zbere odstráňte listy, pretože tie odoberajú živiny z koreňa.
Mrkvu skladujte na chladnom, tmavom mieste, ako je pivnica alebo chladnička. Na skladovanie odstráňte vrchné časti, aby ste zabránili vysychaniu koreňov. Mrkvu môžete uchovávať v chladnej, tmavej a vlhkej miestnosti alebo v chladničke. Pre dlhodobé skladovanie je možné mrkvu uskladniť v boxoch s pieskom alebo rašelinou, čo zabraňuje vysušeniu a predlžuje čerstvosť. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Odrody mrkvy
Mrkva prichádza v rôznych tvaroch, farbách a veľkostiach.
- Chantenay: Tento druh mrkvy má kratší a hrubší koreň, ktorý je ideálny na pestovanie v ťažších pôdach.
- Nantes: Nantes mrkva je jednou z najobľúbenejších odrôd. Má dlhý, rovný koreň s jemnou textúrou a sladkou chuťou.
- Imperator: Tento druh mrkvy má veľmi dlhé a tenké korene. Je ideálna na komerčné pestovanie, pretože má vyššiu výnosnosť.
- Danvers: Táto mrkva má dlhý, kónický koreň a je vhodná do rôznych druhov pôd, vrátane ťažších.
- Fialová mrkva: Tento druh mrkvy má výraznú fialovú farbu a je bohatý na antioxidanty. Je ideálny pre tých, ktorí hľadajú niečo netradičné a vizuálne zaujímavé.
Na jesenné sadenie s jarnou úrodou je vhodná odroda mrkvy „Cascade F1“. Ide o šťavnatú a sladkú odrodu s kratšími koreňmi. Vďaka ich menšej dĺžke je odolnejšia voči vetveniu a hodí sa aj do stredne ťažkých pôd. Konzumovať ju môžete čerstvú, tepelne upravenú či ako súčasť zeleninovo-ovocnej šťavy. Z petržlenu je na tento typ pestovania najvhodnejšia odroda „Konika“ alebo „Alba“. Petržlen Konika má o niečo širší a kratší koreň (12 - 15 cm). Je tak odolný proti vetveniu, no neznáša nedostatok vody. Môžete ho konzumovať aj priamo. Odroda Alba má o niečo dlhšie korene (15 - 18 cm) a je veľmi odolná voči múčnatke a hrdzi.
Pestovanie mrkvy v nádobách
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.