Pestovanie neskorej mrkvy: Od výberu odrody po uskladnenie

Rate this post

Mrkva je obľúbená koreňová zelenina, ktorá sa v slovenských záhradách pestuje pomerne často. Vďaka rôznym odrodám a možnostiam výsevu si môžeme dopriať čerstvú mrkvu takmer počas celého roka. Tento článok sa zameriava na pestovanie neskorých odrôd mrkvy, ktoré sú ideálne na jesenný zber a dlhodobé skladovanie.

Výber vhodnej odrody

Pri výbere neskorej odrody mrkvy je dôležité zohľadniť niekoľko faktorov, ako sú:

  • Účel pestovania: Chceme mrkvu na priamy konzum, priemyselné spracovanie alebo dlhodobé skladovanie?
  • Odolnosť voči chorobám a škodcom: Vyberáme odrody, ktoré sú odolné voči bežným chorobám mrkvy, ako je múčnatka alebo škvrnitosť listov.
  • Skladovateľnosť: Ak plánujeme mrkvu uskladniť na zimu, vyberáme odrody s dobrou skladovateľnosťou.
  • Typ pôdy: Niektoré odrody sú tolerantnejšie voči horším pôdnym podmienkam.

Medzi obľúbené neskoré odrody mrkvy patria:

  • Katlen: Neskorá až veľmi neskorá odroda, vhodná na jesenné pestovanie, priamy konzum, priemyselné spracovanie a dlhodobé skladovanie. Má stredne dlhú až dlhú vňať a dlhé korene s tupo špicatým zakončením a stredne intenzívnym oranžovým sfarbením. Je tvarovo vyrovnanejšia a úrodnejšia ako Rubína. Vegetačná doba je 160 - 170 dní.
  • Rubína: Neskorá úrodná mrkva, veľmi vhodná na zimné skladovanie zo skorých výsevov. Koreň je valcovitý, v spodnej časti sa zužuje, čiastočne tupo zakončený, 16 - 17 cm dlhý. Farba koreňa na reze je intenzívne oranžovo červená. Odroda je odolná voči vybiehaniu do kvetu, praskaniu a vetveniu koreňov.
  • Kardila: Neskorá, veľmi výnosná mrkva typu Flakee, vhodná na zimné skladovanie, zmrazovanie a sušenie. Koreň je valcovitý, v dolnej časti sa zužuje. Farba koreňa je na celom reze intenzívne oranžovočervená.
  • Koloseum F1: Neskorá hybridná odroda mrkve s veľmi dobrou skladovateľnosťou, vhodná pre priemyselné spracovanie, sušenie a skladovanie. Kónický koreň je dlhý 25-30 cm. Odroda poskytuje bohatý zber vyrovnaných koreňov, s vysokým obsahom sušiny.
  • Francis: Neskorá odroda mrkvy, známa svojou bohatou oranžovou farbou, sladkou chuťou a štíhlym, dlhým tvarom koreňov, ktoré dorastajú až do dĺžky 20-25 cm. Je výnimočná svojou odolnosťou voči chorobám a nepriaznivým podmienkam a má vysokú skladovateľnosť.
  • Flakkee: Neskorá odroda mrkvy s veľmi dobrou skladovateľnosťou. Korene sú dlhé 23-25 cm, pekne vyfarbené s hladkým povrchom. Hlava koreňa je nezelená a neprejavuje sa ani antokyanové zafarbenie. Odroda je vhodná aj na mechanizovaný zber.
  • Kráska: Výnosná, poloskorá karotka pre letné až jesenné pestovanie. Je vhodná na priamy konzum i priemyselné spracovanie, z neskorých výsevov je použiteľná aj na skladovanie. Vytvára dlhé, tenké, valcovité, tupo zakončené korene s dobrým vnútorným vyfarbením, má úzku dreňovou časť.

Okrem týchto odrôd sú dostupné aj ďalšie, napríklad odrody typu Berlikum s dlhými, valcovitými koreňmi a vysokým obsahom betakaroténu, alebo odrody typu Nantes, ktoré majú valcovité korene s tupým zakončením a sú vhodné na priamy konzum a konzerváciu.

Príprava pôdy a výsev

Mrkva vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú a dobre spracovanú pôdu. Na plytkej alebo na jeseň nedostatočne prekyprenej pôde reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi a často rozvetvenými koreňmi. Veľmi kvalitné korene získame pestovaním na hrobčekoch alebo v hlboko prekyprených pôdach.

Prečítajte si tiež: Prečo jesť čiernu mrkvu?

  • Príprava pôdy: Pôdu na pestovanie mrkvy je ideálne pripraviť už na jeseň. Zryjeme ju do hĺbky a odstránime kamene a hrudy. Pred výsevom pôdu skypríme, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky.
  • Hnojenie: Mrkva neznáša čerstvé organické hnojenie, preto sa pestuje prevažne v druhej trati. To znamená, že by sme ju nemali pestovať na mieste, ktoré bolo v predchádzajúcom roku hnojené maštaľným hnojom. Mrkve sa bude dobre dariť vo vlhkom prostredí a obľubuje hlinito-piesčitú ľahšiu pôdu. K svojmu rastu bude potrebovať dostatok vápnika a draslíka.
  • Výsev: Mrkva sa pestuje len zo semienka, presádzanie nemá rada. Na pripravený záhon si naznačíme riadky s hĺbkou 1 - 3 cm. Vhodná vzdialenosť je 25 - 35 cm. Mrkvu môžeme siať už v marci, najneskôr vysievame úvodom júna. Po výseve pôdu zľahka utlačíme záhradným valcom alebo drevenou doskou. Semená mrkvy vypúšťajú do pôdy látky, ktoré obmedzujú rast buriny, ale zároveň spomalia klíčenie iných semien.
  • Susedné plodiny: Ako susednú plodinu uprednostnite napr. cibuľoviny, reďkovky, rajčiny, hrach či kukuricu.

Starostlivosť počas vegetácie

Počas vegetácie je dôležité mrkvu pravidelne ošetrovať, aby sme dosiahli čo najlepšiu úrodu.

  • Jednotenie: Keď rastlinky dorastú do veľkosti približne 15 cm, záhon je potrebné jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinami. Mrkva bude mať vďaka tomu dostatok priestoru na ďalší rast.
  • Zavlažovanie: Mrkva pomerne dobre odoláva suchu, vhodné je však dohliadať na pravidelný prísun vlahy aj pomocou zavlažovania.
  • Pletie: Dôležité je pravidelne odstraňovať burinu, ktorá by mohla mrkvu utláčať.
  • Ochrana pred škodcami a chorobami: Mrkvu môžu napádať slimáky a slizniaky alebo hlodavce. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujeme, prípadne použijeme odporúčané prípravky.

Zber a uskladnenie

  • Zber: Skoré odrody môžete začať zberať už v máji až júli. Tieto odrody sú vhodné na priamu konzumáciu. Skladovanie je vhodné len v chladničke po dobu niekoľko dní, pretože rýchlo vädnú. Mrkvu vhodnú na zber spoznáte podľa jej výrazného zafarbenia. Spodné listy by sa mali začať zafarbovať do žlta a celá vňať mierne poklesne. Neskoré odrody sa zberajú na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Ak to nestihnete, prekryte záhon netkanou textíliou na ochranu pred nízkou teplotou. Mrkvu na skladovanie môžete zberať všetku naraz. Vyberte si teplý a slnečný deň bez dažďa. Vyberajte pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel. Korene zospodu mierne nadvihnite, čím sa uvoľnia, a budete ich môcť vytiahnuť. Iste neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila. Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla. Budú sa vám ľahšie čistiť na uskladnenie. Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite.
  • Uskladnenie: Mrkvu je najlepšie uskladniť v chladnej a vlhkej pivnici. Pred uskladnením odrežeme vňať (asi 1 cm nad koreňom) a odstránime poškodené korene. Mrkvu môžeme uskladniť v debničkách s vlhkým pieskom alebo pilinami. Dôležité je, aby sa korene navzájom nedotýkali.

Prečítajte si tiež: Kuracie mäso a zelenina

Prečítajte si tiež: Polievka z hlávkovej kapusty