Európu zasahuje vlna migrácie, no nie tej ľudskej. Lesy zaplavujú tisíce jeleňov, srn a diviakov, čo vedie k rozsiahlym škodám a narušeniu ekosystému. Slovensko, so svojimi rozsiahlymi lesmi, hlási škody v miliónoch eur. Zdá sa, že vlk, ktorý je považovaný za ekosystémového inžiniera, by mohol byť riešením tohto problému.
Premnožená Zver a Miliónové Škody
Škody spôsobené premnoženou lesnou zverou na Slovensku dosahujú výšku 12,25 milióna eur. Toto poškodenie sa týka obrovskej plochy 107-tisíc hektárov, čo je trikrát väčšie územie ako rozloha hlavného mesta.
Najväčšie škody spôsobujú diviaky, ktoré spôsobili škody za 3,7 milióna eur na ploche 29-tisíc hektárov. Diviaky ničia repku olejnú, kukuricu, vyrývajú viničné kry a obžierajú bobule hrozna. Srnčia zver má na svedomí škody vo výške 1,5 milióna eur na 12 200 hektároch. Najviac poškodeným okresom sú Levice, ktoré zaznamenali nájazdy zveri na ploche 27-tisíc hektárov, pričom im zničila porasty takmer za tri milióny eur.
Lesníci taktiež hovoria o hrozivo narastajúcich ujmách. Srnky, jelene a daniele na jar obhrýzajú mladé letorasty a každý rok priemerne poškodia 686 hektárov mladých lesných porastov, pričom úplne zničia až 144 hektárov. Kým v roku 2000 predstavovali škody spôsobené zverou na mladých a starších porastoch sumu 248-tisíc eur, v roku 2009 to bolo už takmer milión eur. V poškodených lesoch sa dopestuje menej kvalitných stromov, čo môže byť problémom pre nábytkársky priemysel.
Príčiny Premnoženia
Počty kopytníkov narastajú veľmi dynamicky v celej Európe aj v Severnej Amerike. Podľa údajov Slovenskej poľovníckej komory narástol počet jeleňov na Slovensku v rokoch 1967 až 2014 o 268 percent, srncov o 174 percent a diviakov dokonca o 532 percent.
Prečítajte si tiež: Využitie mladej cibuľky v kuchyni
Podľa odborníkov má zásadný vplyv klimatická zmena. Mierne zimy umožňujú kopytníkom prístup k potrave aj v zime. Ak sa v regióne niekoľko desaťročí neukázal žiaden vlk, lebo ho človek vyhubil, tak populačnú explóziu kopytníkov nemá už čo zastaviť.
Vlk ako Ekosystémový Inžinier
Vlk je na rozdiel od rysa či medveďa veľmi plastická šelma. Veda ho označuje za ekosystémového inžiniera, ktorý má významný vplyv na obnovu rovnováhy v rozvrátenom prostredí. Vlk dokáže dokonca zmeniť tok rieky a regulovať choroby.
Príkladom je Yellowstonský národný park v USA, kde po vyhubení vlkov došlo k premnoženiu jeleňa wapiti a spôsobeniu veľkých škôd. Až po zavedení vlkov v roku 1995 sa situácia zlepšila. Kým pred zavedením vlkov žilo v parku vyše 20-tisíc jeleňov, dnes ich tam žije necelá polovica. Vlk zmenil v Yellowstone tok riek tým, že jeleň sa začal vyhýbať údoliam, kde by bol ľahkou korisťou. Mladé vŕby a osiky mali zrazu pokoj a na riečnych brehoch sa mohla nerušene obnovovať vegetácia.
V územiach, kde vlk dlhodobo pôsobí, sa vytvorí stabilita. Analýza 42 štúdií z takmer celej severnej hemisféry našej planéty ukazuje, že schopnosť predátorov tlmiť bylinožravce je značná. Kým v Nitrianskom kraji zver poškodila až 74 percent mladých lesných porastov, v Prešovskom či Košickom kraji to nebolo ani 10 percent. Poškodenie v rámci areálu výskytu vlka bolo výrazne menšie ako na západnom Slovensku, kde sa vlk nevyskytoval.
Riešenia a Kontroverzie
Aj napriek tomu, že slovenskí poľovníci lovili z roka na rok viac, a to bez výraznejšieho efektu na počty zveri, aj teraz budú robiť to isté. Loviť ešte viac. Ich plán je do roku 2025 znížiť stavy niektorých druhov lesnej zveri o tretinu až polovicu oproti súčasnosti. Budú ešte menej prikrmovať.
Prečítajte si tiež: Vyskúšajte recepty z mladej cukety
Na rozdiel od okolitých krajín, ktoré vlka chránia a zakazujú jeho odstrel, Slovensko si od Európskej komisie vydobylo výnimku, že vlka môže strieľať. V poľovnej sezóne 2014/2015 sa zastrelilo 56 vlkov (povolená kvóta bola 80). Rok predtým sa ulovilo 27 vlkov (kvóta bola rovnaká). No v sezóne 2012/2013 padlo až 150 vlkov (hoci kvóta bola 130).
Najnovší Plán starostlivosti o vlka dravého by mal zaviesť monitoring a spresní ochranu. Lov by sa mal realizovať len na lokalitách, kde sú zaznamenávané zvýšené škody na hospodárskych zvieratách. Do vyhlášky sa teraz doplnia územia na hraniciach s Poľskom, kde bude platiť striktná celoročná ochrana. Obmedzí sa lov vlka v územiach európskeho významu a tiež na spoločných poľovačkách.
Podľa prezidenta poľovníkov Tibora Lebockého, na Slovensku je na rozvoj vidieka odkázaná značná časť obyvateľstva, a preto nájsť kompromis medzi záujmami vlastníkov a užívateľov pôdy a prísnou ochranou predátorov nie je jednoduchý proces. Výnimka na odstrel vlka sa v Európskej únii týka už len gréckych populácií na sever od 39. rovnobežky, španielskych, aj to len na sever od rieky Duero, poľských, fínskych v oblasti chovu sobov a pobaltských republík.
Návrat Vlka do Európy
Do Nemecka sa po 100 rokoch vrátil vlk. Od roku 2000 majú v Lužici stálu svorku. V súčasnosti je svoriek už 35, čiže tam žijú stovky vlkov. Vlk dokázal znovu osídliť takú pozmenenú industrializovanú krajinu, ako je Nemecko. Očakáva sa, že vlk sa bude šíriť do ďalších krajín. Nedávno zaznamenali vlka dokonca v Dánsku, ktoré je ešte viac fragmentovanou a odlesnenou krajinou. Pred dvomi rokmi zbadali vlka v Holandsku.
Vlk je na rozdiel od rysa či medveďa veľmi plastická šelma. Dokázal sa prispôsobiť kultúrnemu prostrediu, ktoré vytvoril človek a dokáže prejsť obrovské vzdialenosti. Slovenské vlky prúdia do Poľska, Ukrajiny, Maďarska. A Česi takisto veria, že slovenské vlky začnú postupne kolonizovať aj ich hory.
Prečítajte si tiež: Plnená tekvica: Jednoduché recepty
Problémy a Výzvy
Vlk to však s návratom do ostatnej Európy nemá ľahké, hoci mu patrí prísnejšia ochrana. Vlky si vo východnej Európe udržujú plachosť, žijú prirodzeným spôsobom. No v západnej Európe si stále viac navykajú na ľudí. Je tu vysoká hustota obyvateľstva, pach človeka je na každom kroku. A tak sa v Nemecku objavujú vlky na sídliskách väčších miest, prenikajú do tesnej blízkosti dedín. Pastieri vo Švajčiarsku, v Rakúsku, vo Francúzsku si za sto rokov odvykli od vlka a dnes vyháňajú stáda na pastvu nechránené vo veľkých čriedach. A vracajúci sa vlk im teraz spôsobuje škody.
Ak sa vlk vráti na územie, kde korisť nebola naňho naučená 30, 40 rokov a stratila obranné mechanizmy, pôsobí v prvých rokoch devastačne. Lenže podobnou skúsenosťou si prešli aj poľovníci v Tatrách. Keď sa po období poklesu objavili prvé vlky v Tatrách, pamätám si, že za jednu zimu usmrtili 140 kusov jelenej zveri. Nebola naučená na predátora a trvalo niekoľko rokov, kým sa jej vrátila plachosť. Pokiaľ ide o ovce, tam je riešenie už dávno vymyslené. Správne vycvičený pastiersky pes.
Záver
Premnožená lesná zver predstavuje vážny problém pre slovenské lesy a poľnohospodárstvo. Vlk, ako prirodzený predátor, by mohol byť súčasťou riešenia, no jeho ochrana a regulácia odstrelom sú kontroverzné témy. Dôležité je nájsť rovnováhu medzi ochranou vlka, záujmami vlastníkov pôdy a potrebou znížiť škody spôsobené premnoženou zverou. Zavedenie monitoringu vlčej populácie a prísnejšia ochrana v určitých oblastiach by mohli byť krokom správnym smerom.
Dodatočné Informácie o Starostlivosti o Zver
Prikrmovanie Zveri
Prikrmovanie zveri je dôležité najmä v zimnom období. V poľovnom revíri sa budujú kŕmidlá, ktorých konštrukcia závisí od druhu krmiva a druhu zveri. Pre raticovú zver sa budujú rebrinové kŕmidlá so zásobníkmi a posuvnou strechou. Kŕmidlá pre raticovú zver sa kombinujú s korýtkami, alebo zásobníkovými kŕmidlami na jadrové a granulované krmivo a soľníkmi na predkladanie soli, minerálnych a medicinálnych lizov. Pre zver diviačiu sa budujú veľké násypce, pod ktoré sa krmivo vysýpa priamo z traktorovej vlečky.
Kŕmne zariadenia sa stavajú na miestach, ktoré sú prístupné aj počas zimy pri vyššej snehovej pokrývke a v tzv. kŕmnych linkách tak, aby sa pri jednej ceste mohli naplniť a kontrolovať viaceré kŕmidlá. Zároveň sa musí dbať na to, aby kŕmidlá boli na miestach, ktoré sú pre zver bezpečné a ktoré zver prirodzene vyhľadáva. Kŕmne zariadenia musia byť rozptýlené v poľovnom revíri tak, aby sme počas prikrmovacieho obdobia zver nekoncentrovali na jednom mieste nad únosnú mieru.
Objem pripravených krmív sa vypočíta podľa skutočných stavov zveri v poľovnom revíri vynásobením kŕmnych dávok podľa jednotlivých druhov krmív a počtom kŕmnych dní. Obdobie prikrmovania sa hodí na spočítanie zveri v poľovnom revíri, na zistenie pomeru pohlavia, vekového rozvrstvenia populácie, zdravotného stavu populácie a podobne.
Soľníky
Soľníky patria medzi poľovnícke zariadenia určené na predkladanie soli a soľných zmiešanín, ako aj minerálnych a medicinálnych lizov zveri. Soľníky sa zriaďujú najčastejšie na prikrmovanie zveri raticovej, ale soľ možno predkladať aj iným druhom zveri (zajac). Soľníky sú najčastejšie debničkové, korýtkové, bývajú umiestnené samostatne, alebo bývajú kombinované s kŕmidlami na objemové krmivo. Do soľníkov sa vkladá kusová soľ. Soľné zmiešaniny, minerálne a medicínske lizy, ktoré bývajú zlisované v obale z umelej hmoty tvaru korýtka možno predkladať zverí aj s obalom.
Suché Objemové Krmivo
Je dôležité, aby sa porast kosil najneskôr na začiatku kvitnutia väčšiny tráv, resp. ďateľovín, aby seno zostalo jemné s vysokým obsahom bielkovín. Čím neskoršie sa porast kosí, tým je seno nekvalitnejšie. Zrno vrátane kukurice podávame celé, lebo zver ho dosť dobre nestrávi, ale ani v podobe šrotu.
Senáž
Siláž je krmivo pripravené mliečnym kvasením bez prístupu vzduchu. Pripravuje sa z čerstvej zelenej hmoty. Pre zver sa silážujú také druhy rastlín, ktoré sú pre zver prirodzenou potravou, ako letorasty borievky, letorasty buka, brezy, hraba, jelše, duba, osiky, svíba, maliny, černice, javora, jarabiny, čučoriedky a podobne. Vhodná kombinácia je napríklad 65 % letniny, 5 % letorastov ihličnanov, 5% kôry s lykom ihličnanov, 25 % jablčných výliskov.
Zdravie Zveri
Je dôležité monitorovať zdravotný stav zveri a prijímať preventívne opatrenia proti šíreniu chorôb.
Mor Ošípaných
Mor ošípaných je vírusové ochorenie sviň domácich a diviakov. Diviaky sú proti moru ošípaných odolnejšie, ako sviňa domáca. Vírus sa prenáša močom, výtokom z očí, nosa a dýchacích ciest, krmivom, vývrhmi a podobne. Vírus často prenášajú ľudia pri nedostatočnej hygiene na rukách, na šatách na riadoch, vedrách a podobne. Pre mladé jedince choroba prebieha akútne, končí smrťou, často spolu uhynie viacero jedincov. Zistené choré a uhynuté zvieratá sa musia spaľovať. Jedno z preventívnych opatrení je zníženie populačnej hladiny na takú mieru, aby nedochádzalo ku kontaktom medzi jednotlivými populáciami diviačej zveri.
Trichinelóza
Trichinelóza je ochorenie zveri prenosné aj na človeka. Je to helmintóza, ktorej pôvodcom je drobná hlísta - svalovec stočený (Trichinella spiralis). Svalovec parazituje v priečne pruhovanom svalstve najmä u diviačej zveri. Človek sa môže nakaziť pri konzumácii diviny napadnutej svalovcom, ktorá nebola dostatočne tepelne upravená. Preto je uzákonená povinná veterinárna prehliadka každého uloveného jedinca diviačej zveri, ktorá sa praktizuje mikroskopickým vyšetrením vzorky bránice uloveného jedinca.
Nosohltanové Strečky
Nosohltanové strečky sú muchy, ktoré napádajú zver jeleniu, danieliu i srnčiu. Larvy sa po vyliahnutí pohybujú na koži zveri. Zver ich jazykom zotiera a prehĺta so slinami. Larvy sa zo zažívacieho aparátu prevŕtajú do podkožného väziva, najčastejšie na chrbte zveri. V jednom jedincovi raticovej zveri môže žiť až 30-40 lariev. Už výskyt 10 lariev znateľne ovplyvňuje fyziologické procesy zvieraťa. Medzi preventívne opatrenia patrí odstrel napadnutých jedincov raticovej zveri, odstrel slabých a zoslabnutých jedincov a boj proti hmyzu.
Podkožná Strečkovitosť
Podkožná strečkovitosť - hypodermóza - je vyvolaná larválnym štádiom strečkov (strečky patria med2i dvojkrídlovce spolu s muchami). Strečok Hypoderma diana parazituje na jelenej a srnčej zveri, strečok Hypoderma arcteon iba na jelenej zveri. Strečky spôsobujú znehodnotenie koží zveri, zoslabnutie zveri a pri silnej invázii aj smrť jedinca. Tlmenie strečkovitosti je obtiažne.
Dezinfekcia Kŕmnych Zariadení
Kŕmne zariadenia, pri ktorých dochádza ku koncentrácii zveri, sa musia pravidelne dezinfikovať. Vo voľných poľovných revíroch sa vykoná dezinfekcia všetkých kŕmnych zariadení v jarnom období po ukončení zimného prikrmovania zveri. Z okolia kŕmnych zariadení sa odstránia zvyšky trusu. Terén, na ktorom sa zver koncentrovala polejeme dezinfekčným prostriedkom, vápnom, chlórovým roztokom s formaldehydom, lúhom a podobne. Terén môžeme aj posypať chloramínom, nehaseným vápnom a prerýľujeme ho. Ak je to možné, kŕmne zariadenie premiestnime na iné miesto.
Výsadba Remízy
Remíza je malá plocha porastená drevinami, ktorá slúži ako úkryt pre zver. Pôdu na výsadbu remízy môžeme získať kúpou od vlastníka. Ak chceme vysadiť remízu na pôde, ktorá nie je naším vlastníctvom, musíme získať súhlas vlastníka pozemku. K výsadbe remízy je potrebné zistiť, v akej kultúry je vybraný pozemok vedený. Ak sa jedná o poľnohospodársku pôdu, treba požiadať o vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Druhová skladba v remíze býva závislá na lokalite, v ktorej sa remíza buduje. Zásadou je, aby sa výsadbou remízy v remíze vytvorili tri etáže porastu. Najnižšia etáž je tvorená vhodným trávnym porastom. Strednú etáž zabezpečujú rôzne druhy krovina najvyššiu etáž tvoria stromy. Remíza musí vo vzťahu ku zveri spĺňať viacero funkcií. Musí zveri poskytovať potravu, možnosť na hniezdenie a kladenie mláďat, úkryt pred nepriaznivým počasím, predátormi a zásahmi človeka. V remízach sa vysádzajú, kry ako trnky, vtáčí zob, šípky, baza Čierna, drienky, hlohy, stromy, ako jarabiny, vŕby, topole, kleny, duby, bresty, čerešne vtáčie, pagaštany a podobne.
Plánovanie Lovu
Podľa skutočných stavov jelenej zveri sa plánuje lov zveri, teda reguluje sa početnosť. Pri premnožení zveri plánuje užívateľ poľovného revíru so zvýšením odlovu dospelej samičej zveri na úkor samčej zveri. V poľovnom revíri teda ponechá viac samcov ako samíc, čím dosiahne zníženie prírastku v budúcich rokoch. Pri nízkych stavoch zveri 2asa ponechá v populácii viac dospelých samíc na úkor samcov, aby sa zvýšil počet mláďat, teda prírastok. Pri dosiahnutí normovaných stavov jelenej zveri sa plánuje taký odlov, aby bol pomer pohlavia dospelej zveri 1:1. Pri každom odstrele zveri nesmieme zabúdať na zásady selekcie, teda vyraďovacieho odstrelu. Vyraďovacím odstrelom preberáme na seba zodpovednosť za prirodzený výber, ktorý v minulosti robili predátori jelenej zveri. Vždy najskôr odstreľujeme jedince slabé, neduživé, choré, zle presrsťujúce, siroty, jedince poranené, jedince s abnormálnym správaním. Pri love mláďat a samíc najskôr odstreľujeme mláďa a až potom samicu.
Veková Štruktúra Zveri
Mláďatá jelenej zveri rozoznáme podľa veľkosti u jelenej zveri do jedného roka. U srnčej zveri približne do 8 mesiacov. U zverí samičej sa pri odhadovaní veku riadime veľkosťou, tvarom tela (čím je jelenica alebo srna staršia, pôsobí hranatejším dojmom, zvýrazňujú sa jej bedrové kosti), s vekom jeleniciam a srnám ovisuje brucho, podľa hrúbky krku, nasadenia hlavy, mladšie samice majú tenší krk, sú živšie, pohyblivejšie. U samcov i pokiaľ nemajú parohy posudzujeme vek podľa rovnakých kritérií. Hrúbka krku je výraznejším Znakom narastajúceho veku tak, ako pri samiciach. U starých jeleňov je výraznejšia hriva. Staršie jedince majú ovisnuté (senné) brucho a sú kľudnejšie. U samcov počas obdobia keď nosia parohy ľahšie posudzujeme vek podľa tvaru a veľkosti parožia. Dvojročné jelene a ročné srnce majú parohy ihličiaka. U jelenej zveri rozoznáme podľa veľkosti parohov pomerne ľahko troj a štvorročné jelene, u srnčej zveri dvojročné srnce už nasádzajú šestoráka, preto sa pri posudzovaní veku berú do úvahy viaceré znaky.
Párenie Zveri
Zvieracia láska má rôzny kalendár. Pre niektoré zvieratá je ideálny čas na párenie máj, pre iné jún. Niektoré si romantiku nechávajú aj na august či dokonca október.
Medveď
Párenie medveďov hnedých prebieha od mája do júla. Vtedy samce, inak samotáre, vyhľadávajú rujné medvedice. Keď sa ich pri jednej stretne viac, niekedy urputne bojujú o jej priazeň. Gravidita medvedice trvá 6,5 až 9 mesiacov. V januári - februári sa v brlohu rodí jedno až tri medvieďatá.
Srnec
Srna v máji a začiatkom júna rodí. Srnčia ruja v našich končinách trvá spravidla od polovice júla do polovice augusta. Neoplodnené srny môžu mať ešte v novembri náhradnú ruju. Gravidita sŕn trvá približne 40 týždňov. Srna rodí jedno - dve, výnimočne tri srnčatá.
Hlucháň
Tokať začína zvyčajne v prvej polovici apríla. Kohúty sa dostavia na tokaniská o desať dní skôr ako sliepky. Podnet k páreniu dáva sliepka typickým pričupením. Po spárení samica tokanisko opúšťa a venuje sa stavaniu hniezda, do ktorého znáša 5 až 12 vajec. Ich inkubácia trvá približne 26 dní.
Jazvec
Mladšie jedince sa pária v januári až júni, staršie v auguste až októbri. Gravidita samice trvá od 4 do 13 mesiacov, podľa toho, kedy došlo k páreniu. Mláďatá sa rodia vo februári v brlohu.
Zajac
Zajace sa spontánne pária od februára, podľa klimatických podmienok výnimočne už od januára, a pohlavne aktívne sú asi deväť mesiacov. Samica je po prvom honcovaní gravidná 42 dní a v marci vrhá mláďatá do závetria v brázde, slame, sene alebo v trse buriny. Zajačice môžu byť oplodnené aj v čase, keď majú v maternici embryá, a tak nosiť súčasne plody rôzneho veku. Ide o takzvanú super fetáciu.
Svišť
Svište sa pária v zimných brlohoch od konca apríla do začiatku mája, väčšinou po prebudení sa zo zimného spánku. Gravidita samíc trvá 35 až 42 dní. Mávajú 2 - 6 mláďat, ktoré začínajú vidieť až štyri týždne po narodení.
Jeleň
Jelenia ruja prebieha približne od polovice septembra do polovice októbra. Gravidita trvá 34 týždňov. Jelenica rodí v máji (júni) jedno mláďa.
Los
Ruja losa sa odohráva v septembri až októbri, samce vtedy doslova trúbia. Losice sú gravidné 234 dní a majú jedno-dve, ojedinele tri mláďatá, ktoré vážia pri narodení asi 14 kilogramov.
Muflón
Ruja muflónov sa začína v novembri a trvá niekedy až do decembra. Muflónice sú gravidné 21-22 týždňov. V apríli alebo začiatkom mája rodia jedno, zriedka dve mladé.
Diviak
Párenie diviačej zveri sa začína koncom októbra a zvykne sa pretiahnuť do januára až februára. Diviačice sú gravidné 120 dní. Rodia štyri až osem mláďat, ojedinele viac.
Bažant
Zvukové prejavy bažanta počas tokania môžeme ešte našťastie počuť v mnohých našich revíroch. Ide najmä o typické kokorákanie, trepotanie krídlami a šuchorenie peria spravidla konca marca a začiatkom apríla. Sliepka znáša v júni do hniezda 10 až 16 vajec, na ktorých sedí približne 24 dní.
Vlk
Vlk dravý je monogamné zviera, ktoré si životného partnera či partnerku vyberá už v prvom roku života. Pária sa v januári a februári. Vlčica je gravidná 63 dní. V plytkej diere si pripraví brloh, v ktorom vrhne zvyčajne štyri - šesť mláďat, no môžu byť aj tri, alebo až dvanásť.
Líška
Párenie, teda honcovanie líšok prebieha v januári až februári. Asi po 8 týždňoch líška v brlohu vrhá 3 až 8 mláďat.
Kamzík
Ruja u nich prebieha v novembri a decembri. Samica je gravidná 180 dní. Rodí v máji až júni jedno, ojedinele dve mláďatá, ktoré dojčí pol roka.
Kuna
Kuny spolu žijú iba v lete, počas obdobia párenia. Samica je gravidná deväť mesiacov, ale z toho sedem mesiacov latentne. Až potom sa zárodok uhniezdi v maternici a začne sa vyvíjať. Samice rodia vo februári až máji 2-6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia.
Rys
Samec rysa vyhľadáva spoločnosť samice len v období párenia, od februára do apríla. Rysica je gravidná 70-74 dní. V máji až júni sa jej narodia dve až štyri mláďatá, ktoré dojčí dva-tri mesiace.