Migrácia a chudoba sú komplexné javy, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a majú významný dopad na jednotlivcov, komunity aj celé spoločnosti. Chudoba môže byť príčinou migrácie, keďže ľudia hľadajú lepšie ekonomické príležitosti a únik pred ťažkými životnými podmienkami vo svojich domovských krajinách. Na druhej strane, migrácia môže viesť k chudobe, ak migranti čelia prekážkam v integrácii do novej spoločnosti, ako sú nízke mzdy, nezamestnanosť, diskriminácia a nedostatok prístupu k sociálnym službám.
Chudoba ako príčina migrácie
Chudoba je jedným z hlavných faktorov, ktoré nútia ľudí opustiť svoje domovy a hľadať lepšie životné podmienky v iných krajinách. Nedostatok ekonomických príležitostí, nízke mzdy, nezamestnanosť, nedostatok prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, politická nestabilita, konflikty a prírodné katastrofy sú niektoré z dôvodov, prečo sa ľudia rozhodnú migrovať.
Transformácia slovenskej spoločnosti mala za následok aj vznik fenoménu, akým je chudoba. Jedným z jej podstatných znakov je sociálna diferenciácia spoločnosti. Na jednej strane vzniká ekonomická elita a na druhej strane rastie počet tých jednotlivcov alebo skupín, ktorí sú odkázaní na transfery sociálnej pomoci.
Vnímanie chudoby má rôzny rozmer. Ľudia môžu byť po materiálnej stránke chudobní, ale môžu byť šťastní a vnútorne bohatí. A naopak ľudia, ktorým po materiálnej stránke nič nechýba, môžu pociťovať vnútornú prázdnotu. Stále žijú medzi nami jednotlivci, ktorí sa nedokážu uplatniť v zmenenej spoločenskej situácii. Na Slovensku je chudoba stále vnímaná ako problém relatívneho nedostatku. Nespája sa s duchovnou chudobou, ktorá má pre spoločnosť oveľa závažnejšie následky.
Súčasťou spoločnosti sú aj evidentne chudobné skupiny obyvateľstva, ktoré nie sú štatisticky vykazované, pretože sú nepostihnuteľné. Ide predovšetkým o bezdomovcov, na ktorých sa vzťahuje definícia chudoby, či už z hľadiska príjmu alebo sociálnej exklúzie. Bezdomovec je človek s absenciou domova, sociálne vylúčený a zároveň „začlenený“ do najnižšej vrstvy komunity, bez relevantných sociálnych kontaktov a väzieb. Zvyčajnými príčinami bezdomovstva sú rôzne druhy sociálnej patológie a závislostí, podporené osobnostnou rezignáciou jedinca.
Prečítajte si tiež: Dôsledky chudoby a hladu
Za chudobného sa vo všeobecnosti pokladal ten, kto žil v zjavne zlých životných podmienkach a mal problém s fyzickým prežitím. V súčasnosti prevláda v európskych krajinách širšie vymedzenie chudoby. Podľa Rady Európy z decembra 1984 „chudoba označuje osoby, rodiny alebo skupiny osôb, ktorých zdroje (materiálne, kultúrne a sociálne) sú natoľko limitované, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného životného štýlu štátov, v ktorých žijú“. Svetová banka definuje chudobu ako nemožnosť dosiahnuť minimálny štandard života.
Jan Keller (1995, s. 17) nazýva túto časť „prebytočnými ľuďmi“. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme tzv. absolútnej chudobe, ktorá je založená na predstave minimálnej životnej úrovne zahrňujúcej výhradne fyziologické prežitie. Človek nemá zabezpečený ani minimálny štandard vo výžive, ošatení a bývaní. Absolútna chudoba stavia človeka neschopným byť ľudským a ohrozuje jadro jeho existencie. V Slovenskej republike sa stretávame ešte s pojmom hmotná núdza, ktorý je príkladom pokusu o objektivizáciu chudoby ako sociálneho javu.
Karaska na základe analýz v Slovenskej republike dokazuje metodologickú oprávnenosť rozlíšiť dve pásma chudoby: nižšiu vrstvu chudoby a širšiu vrstvu chudoby. Chudobu možno z druhého aspektu vymedziť ako tzv. relatívnu chudobu, ktorá charakterizuje chudobu v priemyselne rozvinutých krajinách. Chudobný je každý, kto nedosahuje relatívne štandardy, závislé od bohatstva spoločnosti. Ide teda o problém chudoby v bohatej, ale nerovnosťou sa vyznačujúcej spoločnosti.
Životné prostredie má dlhodobý vplyv na migračné toky, ľudia oddávna opúšťali územia s nevhodnými alebo zhoršujúcimi sa prírodnými podmienkami. Migrácia, klimatické zmeny a životné prostredie sú prepojené fenomény. Zhoršovanie životného prostredia a prírodné katastrofy môže spôsobiť migráciu, pohyb obyvateľstva môže mať významný vplyv na ekosystémy. Migrácia je často nesprávne vnímaná ako dôsledok neschopnosti adaptovať sa na zmeny životného prostredia. Dlhodobou stratégiou environmentálnej migrácie je podporovať zodpovedný prístup vlád jednotlivých krajín k životnému prostrediu a tým znižovať nútenú migráciu v dôsledku environmentálnych faktorov.
Chudoba ako dôsledok migrácie
Migrácia môže mať negatívny dopad na životnú úroveň migrantov, ak čelia prekážkam v integrácii do novej spoločnosti. Tieto prekážky môžu zahŕňať:
Prečítajte si tiež: Dopad prvej svetovej vojny na spoločnosť
- Nízke mzdy a nezamestnanosť: Migranti často pracujú v nízko kvalifikovaných a slabo platených odvetviach, kde sú mzdy nízke a pracovné podmienky zlé. Môžu tiež čeliť diskriminácii na trhu práce, čo im sťažuje nájsť si prácu.
- Nedostatok prístupu k sociálnym službám: Migranti môžu mať obmedzený prístup k sociálnym službám, ako sú zdravotná starostlivosť, vzdelanie a bývanie. To môže viesť k zhoršeniu ich životných podmienok a zdravia.
- Sociálna izolácia a diskriminácia: Migranti sa môžu cítiť sociálne izolovaní a diskriminovaní v novej spoločnosti. To môže viesť k psychickým problémom a zhoršeniu ich sociálnej integrácie.
Riešenia a intervencie
Na zmiernenie negatívnych dopadov migrácie na chudobu je potrebné prijať komplexné opatrenia, ktoré zahŕňajú:
- Podpora integrácie migrantov: Je potrebné zabezpečiť, aby migranti mali rovnaký prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu a sociálnym službám ako domáci obyvatelia. Dôležité je tiež podporovať ich sociálnu integráciu a bojovať proti diskriminácii.
- Zlepšenie pracovných podmienok migrantov: Je potrebné zabezpečiť, aby migranti pracovali v dôstojných pracovných podmienkach a dostávali spravodlivú mzdu. Dôležité je tiež bojovať proti vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi.
- Podpora rozvoja v krajinách pôvodu: Je potrebné podporovať rozvoj v krajinách pôvodu migrantov, aby sa znížila potreba migrácie z ekonomických dôvodov. To môže zahŕňať investície do vzdelania, zdravotnej starostlivosti, infraštruktúry a vytváranie pracovných miest.
Aktivity Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na Slovensku
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) pôsobí na Slovensku od roku 1996 a vyvíja aktivity v rôznych oblastiach migrácie, vrátane boja proti chudobe a podpory integrácie migrantov. IOM poskytuje právne, sociálne a pracovné poradenstvo migrantom s cieľom podporiť ich integráciu na trhu práce a do spoločnosti. IOM na Slovensku vyvíja aktivity najmä v oblasti asistovaných dobrovoľných návratov migrantov do krajiny pôvodu a podpory ich reintegrácie, prevencie obchodovania s ľuďmi a pomoci obchodovaným osobám a integrácie migrantov do spoločnosti.
IOM počas svojej činnosti na Slovensku asistovala migrantom pri návrate do domovskej krajiny, prostredníctvom Migračného informačného centra IOM (MIC) poskytla komplexné integračné poradenstvo klientom a ich rodinám v hlavných oblastiach života pri ich integrácii a pobyte na Slovensku a pomohla sa vrátiť a opätovne sa začleniť do svojho života obetiam obchodovania s ľuďmi.
V roku 2015 členské štáty Organizácie Spojených národov prijali Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja. Ciele sú záväzkom pre všetky krajiny bez ohľadu na ich stupeň rozvoja do roku 2030 odstrániť najzávažnejšie súčasné globálne výzvy ako chudoba, nerovnosť, zhoršovanie sa životného prostredia, neudržateľná výroba a spotreba a dosiahnuť udržateľný svet s hospodárskym rastom a prosperitou, kvalitou života a ochranou životného prostredia. IOM svojimi aktivitami vo svete a na Slovensku pracuje na úspešnom splnení viacerých cieľov Agendy 2030.
Aktivity IOM na Slovensku zahŕňajú:
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na globálnu krízu
- Pomoc pri návrate nelegálnych migrantov a neúspešných žiadateľov o azyl do krajiny pôvodu zahŕňajúcu návratové poradenstvo, pomoc pri zabezpečení náhradných cestovných dokumentov, prípravu cestovného plánu, zabezpečenie návratu, asistencie pri odlete zo Slovenskej republiky a asistencie v tranzitných krajinách.
- Reintegračná asistencia vracajúcim sa migrantom na základe individuálnych reintegračných plánov.
- Poskytovanie praktickej integračnej pomoci migrantom vrátane komplexného právneho, sociálneho a pracovného poradenstva.
- Poskytovanie informácií a skúseností na tvorbu politík na Slovensku.
- Prevencia obchodovania s ľuďmi zameraná na konkrétne zraniteľné skupiny, ako napr. študenti stredných škôl, znevýhodnené rómske komunity, mladiství v náhradnej starostlivosti a pod.
- Vzdelávanie a budovanie kapacít odborníkov v oblasti prevencie obchodovania s ľuďmi a v oblasti identifikácie a asistencie obchodovaným osobám (ako partner Ministerstva vnútra SR).
- Koordinátor Národného kontaktného bodu Európskej migračnej siete v SR (NKB EMN).
- Presídľovanie utečencov: Zabezpečovanie prepravy utečencov z utečeneckých táborov do SR (Evakuačného tranzitného centra v Humennom), zdravotných prehliadok, kultúrnej orientácie, jazykových školení a prepravy utečencov zo SR do krajiny presídlenia - na základe trojstrannej dohody medzi vládou SR, Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov a IOM o humanitárnom transfere utečencov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, cez Slovenskú republiku.
- V prípade potreby je tiež IOM pripravená a schopná poskytovať služby v krízových situáciách.
Štatistiky IOM na Slovensku
Od roku 2004 IOM asistovala pri návrate migrantom, ktorí sa vrátili do krajín na celom svete. IOM poskytla pomoc po návrate domov migrantom v celkovej hodnote. Využili ju najmä na založenie menších podnikateľských aktivít, zabezpečenie základných životných potrieb, dôstojných podmienok na bývanie a zdravotnú pomoc.
Od roku 2012 MIC zorganizovalo v Bratislave a Košiciach už One-Stop Shopov. Sú to dni špecializovaného poradenstva pre cudzincov z krajín mimo EÚ/EHP, ktorí na jednom mieste môžu získať komplexné a bezplatné poradenstvo naraz od príslušníkov oddelení cudzineckej polície, pracovníkov úradov práce, zdravotných poisťovní a konzultantov MIC.
Kurzy slovenského jazyka, ktoré organizuje MIC v Bratislave, Košiciach a ďalších mestách na Slovensku, absolvovalo migrantov a kurzy sociálnej a kultúrnej orientácie využilo migrantov. Ďalších migrantov získalo podporu na ďalšie vzdelávanie alebo rekvalifikačný kurz.
Zástupcovia združení a komunít cudzincov na Slovensku zorganizovali od roku s podporou MIC multikultúrnych a informačných stretnutí, na ktorých sa zúčastnilo ľudí.
V rámci výskumu o skúsenostiach migrantov a migrantiek na Slovensku s násilím a zneužívaním, ktorý uskutočnila IOM od januára do marca, bolo spracovaných dotazníkových odpovedí občanov z krajín mimo EÚ a desiatky hĺbkových rozhovorov s cudzincami žijúcimi na Slovensku.
Od roku sa na tréningoch a workshopoch IOM o migrácii, interkultúrnych zručnostiach a regionálnej spolupráci zúčastnilo vyše zamestnancov štátnej a verejnej správy, ktorí pracujú s cudzincami v SR.
Dokumentárny film Aj my sme tu doma si na YouTube stránke IOM od apríla premietlo vyše návštevníkov. Film si na medzinárodnom filmovom festivale Jeden svet pozrelo žiakov základných a stredných škôl a ďalšie tisícky ľudí počas verejných a školských projekcií v desiatkach miest na celom Slovensku. Dokument prostredníctvom osobných príbehov ľudí z rôznych krajín a podložených údajov predstavuje migrantov a realitu o migrácii na Slovensku.
Od roku IOM identifikovala obetí obchodovania s ľuďmi, z toho žien a mužov. Z toho obetí prijalo pomoc IOM a vstúpilo do Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi a IOM pomohla pri návrate na Slovensko. Obete zaradené do programu dostali možnosť využiť krízovú intervenciu a reintegračnú asistenciu - služby, ktoré im pomáhajú opäť sa vrátiť do bežného života.
Pracovníci IOM od roku v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR, s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí a podporou ďalších donorov zorganizovali a lektorovali odborných vzdelávacích podujatí, ktorými vyškolili odborných pracovníkov.
Od roku IOM v spolupráci s partnermi prepravila na Slovensko utečencov z Afganistanu, Eritrey, Etiópie, Iraku, Somálska a Sudánu, ktorí museli ujsť zo svojej krajiny a uviazli v utečeneckých táboroch v Afrike, Ázii a na Blízkom východe. Väčšinu z celkového počtu týchto utečencov tvoria rodiny s deťmi, pre ktoré je presídlenie jedinou šancou na život v bezpečnom prostredí. Slovenská republika im na svojom území poskytla dočasné útočisko, utečenci sú tu po dobu šiestich mesiacov ubytovaní v Núdzovom tranzitnom centre (Emergency Transit Centre - ETC) v Humennom. IOM prepravila z ETC na Slovensku do krajiny finálneho presídlenia už utečencov.
Počas ôsmich ročníkov Vzdelávacieho seminára EMN o migrácii odznelo prednášok zahraničných a domácich odborníkov na medzinárodnú migráciu. Od januára na školeniach IOM získali praktické a v praxi overené informácie o pobyte a zamestnávaní cudzincov na Slovensku pracovníci rôznych zamestnávateľov.
Sociálna nerovnosť a chudoba
Sociálna nerovnosť je nevyhnutný dôsledok stratifikácie. Určité skupiny sú v rámci spoločenského usporiadania postavené vyššie, ovládajú zdroje bohatstva a moci a akumulujú väčší objem zdrojov blahobytu. Inak povedané členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom, najmä nie k bohatstvu, moci a spoločenskému postaveniu. V každej spoločnosti sú tieto sociálne zdroje obmedzené, a preto z nich každému členovi spoločnosti nemôže pripadnúť dostatočne veľký, prípadne rovnaký podiel. Nerovnosť a chudoba sú spojené nádoby: nerovnosť rodí chudobu a tá je dôsledkom nerovnakého usporiadania spoločnosti.
Existujú rôzne prístupy k vysvetľovaniu príčin nerovnosti:
- konzervatívny prístup - je zameraný na sociálnu rôznorodosť spoločnosti. Príčiny nerovnosti odvodzuje od vrodených dispozícií a tiež od ľudskej prirodzenosti a povahy každej spoločnosti. Preto všetky snahy o programové nastolenie rovnosti sú považované za márne a metúce. Na ceste budovania spoločnosti rovnosti stačí vytvoriť unikátny systém vlastných privilégií a výhod.
- liberalistický prístup - vidí v nerovnosti prirodzený dôsledok a impulz systémov ponuky a dopytu sociálnych rol.
- sociálny - obviňuje z chudoby nerovný prístup k existenčných a k spoločenským zdrojom a k majetku.
V spoločnosti vzniká aj vnútorné usporiadanie spoločnosti, na základe ktorého sa sociálne zdroje nerovnomerne rozdeľujú medzi jednotlivcov i sociálne skupiny. Toto usporiadanie spoločnosti má vždy hierarchickú podobu a pripomína pyramídu postavenú z jednotlivých vrstiev, ktoré sa navzájom odlišujú. Sú odstupňované podľa toho, ako sa podieľajú na využívaní sociálnych zdrojov.
Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú sociálne postavenie jednotlivca, patrí:
- Prestíž - je spoločenská úcta, obdiv a uznanie spojené s určitým sociálnym postavením, ktorá sa prejavuje udeľovaním vyznamenaní, privilégií, spoločenskou vážnosťou a podobami. V našej kultúrnej sfére ide spravidla o mieru prestíže odvodenej od zaujímavej profesijnej pozície.
- Spoločenské triedy v modernej spoločnosti nie sú dané ani zákonmi ani odvodené rodovo. Sú dosahované v rámci vysokej sociálnej mobility a spočívajú primárne na ekonomických rozdieloch. Teda na vlastníctve a kontrole materiálnych zdrojov. Sú charakterizované neosobnými vzťahmi odvodzovaných z ekonomických alebo osobných zväzkov. Základným kľúčom triednej príslušnosti je vlastníctvo či povolanie, stupeň sebauvedomenia, prestíž a zodpovedajúca miera uzavretosti alebo otvorenosti.
Moderné poňatie odrážajúce spletitosť a častú nepriehľadnosť práve vlastníckych vzťahov dáva prednosť pojmu spoločenská vrstva ako veľkej skupine osôb majúcich zhodné, spoločensky významné a od ostatných odlíšiteľné znaky. Ide o súbor osôb integrovaných určitou vnútornou väzbou a pocitom dôležitosti. Môže ísť o vrstvu s charakteristickou profesijnou zameranosťou, zdrojom príjmu, postavením v systéme riadenia, mocenskou pozíciou, životným štýlom, hodnotovým zakotvením, či dokonca trhovou spotrebiteľskou orientáciou. Práve príslušnosť k určitej spoločenskej vrstve odvodzuje sociálny status jedinca a tým priamo či sprostredkovane určuje i odpovedajúce jednanie a chovanie sociálnej role.