Hlad, bieda a chudoba nie sú len nepríjemné pocity, ale globálne problémy, ktoré postihujú milióny ľudí na celom svete. Tieto problémy sú komplexné, majú mnoho príčin a dôsledkov. Našťastie existujú aj riešenia, ktoré môžu pomôcť zmierniť tieto problémy a zlepšiť životy ľudí. V 21. storočí radi veríme, že pokrok vo vede a technike dokáže zázraky vo všetkých sférach života a že zaistí blahobyt a pocit spokojnosti celému ľudstvu. Lenže toto platí len v priemyselne vyspelých krajinách s vysokou životnou úrovňou.
Úvod do problematiky
Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý niekedy cítime pred jedlom. Je to predovšetkým strašná pohroma, pre ktorú každoročne padnú za obete státisíce ľudí, hlavne detí. Bieda a chudoba sú komplexné problémy, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a prehlbujú. Chudoba je stav nedostatku materiálnych a finančných zdrojov potrebných na zabezpečenie základných životných potrieb, ako sú jedlo, prístrešie, oblečenie a zdravotná starostlivosť. Bieda je extrémna forma chudoby, ktorá ohrozuje prežitie človeka. Vo svete sa do sýtosti najedia len dvaja ľudia z troch. Tým, ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatších krajinách, kde má každý jedla viac ako potrebuje, môže tento problém pripadať neuveriteľný. A predsa je skutočný.
Príčiny hladu, biedy a chudoby
Existuje mnoho príčin hladu, biedy a chudoby vo svete. Medzi najvýznamnejšie patria:
Prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti medzi bohatým Severom a chudobným Juhom: Bohaté krajiny majú tendenciu využívať chudobné krajiny ako zdroj lacnej pracovnej sily a surovín, čo vedie k prehlbovaniu nerovností. Wallersteinova teória sveto-systému vysvetľuje nerovnosti medzi krajinami sveta. Wallerstein tvrdí, že bohaté krajiny sú bohaté preto, lebo chudobné krajiny sú chudobné, a chudobné krajiny sú chudobné preto, lebo bohaté krajiny sú bohaté. Krajiny severozápadnej Európy vybudovali silné štáty v dôsledku série historických, ekologických a geografických udalostí a v dôsledku záujmov rôznych miestnych skupín. Tieto krajiny nazýva „jadrom“ kapitalistickej svetovej ekonomiky. Úplný opak predstavujú krajiny so slabými štátmi a slabou ekonomikou - „periféria“. Tretia štrukturálna pozícia vo svetovej ekonomike - teda „semiperiféria“ - stojí takmer vo všetkých ohľadoch niekde uprostred. Jej funkcia je predovšetkým politická - má tlmiť prípadný politický odpor, ktorý by mohol vzniknúť v dôsledku bipolárneho systému nerovných odmien.
Nerovnomerné rozloženie produkcie potravín na Zemi: Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká. Správa OSN uvádza, že množstvo potravín, ktoré mestský obyvateľ vyhodí do odpadkov, obsahuje v priemere toľko kalórií, koľko jeden Afričan, alebo človek trpiaci hladom potrebuje na 24 hodín, aby neumrel od hladu.
Prečítajte si tiež: Mäsová výroba vo Vojtechovciach
Rýchly rast počtu obyvateľstva: Rýchly rast počtu obyvateľstva, najmä v rozvojových krajinách, zvyšuje tlak na zdroje a životné prostredie.
Ozbrojené konflikty: Ozbrojené konflikty narušujú produkciu a distribúciu potravín, vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska. Pakistan je druhou najľudnatejšou moslimskou krajinou na svete, ktorá je zmietaná neustálymi konfliktmi extrémistických skupín.
Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment: Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa jedna tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo sa vyhodí do odpadu. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok alebo dokonca ich dlhodobá absencia ďalekosiahle následky.
Informačná, telekomunikačná a masmediálna závislosť: Chudobné krajiny sú často závislé od bohatých krajín v oblasti informácií, telekomunikácií a masmédií, čo obmedzuje ich schopnosť rozvíjať sa.
Chudoba a systémové nerovnosti: Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Dôvodov chudoby je viac: sucho, tropické podnebie, malé zásoby vody, neúrodnosť pôdy, smrteľné choroby. Problém je však v obchode. Nepotrebujeme voľný obchod, ale taký, ktorý zaručí istotu pre chudobné krajiny, že môžu nasýtiť svojich obyvateľov a poskytnúť im zdravú a čistú vodu.
Prečítajte si tiež: Domáca výroba ruskej zmrzliny
Dôsledky hladu, biedy a chudoby
Hlad, bieda a chudoba majú mnoho negatívnych dôsledkov pre jednotlivcov, komunity a celú spoločnosť. Medzi najvýznamnejšie patria:
Podvýživa a choroby: Hlad a podvýživa oslabujú imunitný systém a zvyšujú náchylnosť na choroby. Najnovšie výskumy ukazujú, že 52,5% všetkých detských úmrtí na svete má na svedomí podvýživa.
Vysoká detská úmrtnosť: Deti trpiace hladom a podvýživou majú oveľa vyššiu pravdepodobnosť úmrtia. Každých 5 sekúnd zomrie na následky hladu jedno dieťa. UNICEF plánuje rozšíriť terapeutické a výživové centrá, zintenzívniť očkovanie a dodávky vitamínu A, zabezpečiť dodávky vody a hygienických zariadení a chrániť v ťažkej situácii deti pred zneužívaním a vykorisťovaním.
Nízka úroveň vzdelania: Deti z chudobných rodín majú často obmedzený prístup k vzdelaniu, čo obmedzuje ich budúce možnosti.
Sociálne nepokoje a konflikty: Hlad, bieda a chudoba môžu viesť k sociálnym nepokojom a konfliktom.
Prečítajte si tiež: Dokonalé sviatočné pečenie
Ekonomická nestabilita: Chudoba znižuje produktivitu a ekonomický rast.
Degradácia životného prostredia: Chudobní ľudia sú často nútení využívať prírodné zdroje neudržateľným spôsobom, čo vedie k degradácii životného prostredia.
Riešenia hladu, biedy a chudoby
Existuje mnoho riešení, ktoré môžu pomôcť zmierniť hlad, biedu a chudobu vo svete.
Zvýšenie produkcie potravín: Zvýšenie produkcie potravín, najmä v rozvojových krajinách, je kľúčové pre zabezpečenie dostatku potravín pre všetkých. Najúčinnejším prostriedkom boja proti hladu ostáva možnosť zvýšiť výrobu potravín, no zároveň zaistiť jej rovnomerné rozdelenie na celom svete, hlavne kde trpia jej nedostatkom a ich ochranu pred škodcami.
Zabezpečenie rovnomerného rozdeľovania potravín: Je potrebné zabezpečiť, aby sa potraviny dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú.
Ochrana potravín pred škodcami: Ochrana potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami, môže výrazne znížiť straty potravín.
Podpora vzdelávania: Vzdelávanie je kľúčové pre zlepšenie životných podmienok ľudí z chudobných rodín.
Podpora ekonomického rastu: Ekonomický rast môže vytvoriť nové pracovné miesta a zlepšiť životnú úroveň ľudí.
Znižovanie nerovností: Znižovanie nerovností v príjmoch a majetku môže pomôcť znížiť chudobu. Chudoba nebude potlačená bez okamžitého zvýšenia medzinárodnej pomoci.
Riešenie ozbrojených konfliktov: Riešenie ozbrojených konfliktov je kľúčové pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a stability.
Boj proti klimatickým zmenám: Boj proti klimatickým zmenám je kľúčový pre ochranu poľnohospodárstva a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti.
Podpora plánovaného rodičovstva: Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy.
Investície do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít: Je potrebné investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít, aby sme sa vyhli a obmedzili ozbrojené konflikty.
Politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu: Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.
Politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach: Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach.
Globalizácia a chudoba
Spätosť nadnárodnej globalizovanej spoločnosti s chudobou sa zdá na prvý pohľad vzhľadom na pozadie hyperkonzumnej kultúry a nadspotreby západného sveta absurdný, avšak práve oná nadspotreba a hyperkonzumerizmus spojený s bezbrehým naháňaním za ziskom nadnárodných korporácií je príčinou týchto rozdielov. Oleg Suša píše o podstate globálnej nerovnosti nasledovne: „V časopriestorovo stlačenom svete sú nerovnosti viditeľnejšie a sú viac vnímané. Predovšetkým možno vidieť veľké nerovnosti medzi spoločnosťami rôznych krajín (globálnym severom a globálnym juhom, medzi tzv. vyspelými a bohatými krajinami a tzv. chudobnými rozvojovými krajinami). … Nerovnosti ovplyvňujú ako participáciu a mieru vylúčenosti v rámci demokratických procesov v spoločnostiach národných štátov, tak aj vzťahy globálnych spoločností i indivíduí.“ Oleg Suša podobne ako Beck nadväzuje na Baumana cez teóriu o vzťahu globálneho a lokálneho ako dvoma perspektívami stratifikácie (hierarchického rozvrstvenia) a polarizovania svetovej spoločnosti a jej populácie: „Na jednej strane stojí malá skupina ,globalizovaných bohatých‘, na druhej väčšina ,lokalizovaných chudobných‘.“
Podľa Baudrillarda (ktorého cituje Beck) žijú ľudia v prvom svete (svete bohatých a úspešných) v určitej hyperrealite (virtuálne sa nedá oddeliť od reálneho) - tzn. žijú v čase, nie v priestore. Obyvatelia druhého sveta žijú v priestore, pričom ich čas je prázdny a virtuálny. Čiže filozoficky vzaté, možno povedať, že globalizácia a lokalizácia sú hnacími silami novej polarizácie, v ktorej sú chudobní viazaní na priestor a bohatí na čas. Kapitál nezostáva v národných štátoch, v ktorých je vytvorený, ale mizne kdesi za hranicami - nadnárodná ekonomika likviduje lokálnu ekonomiku, ktorá jej nestíha konkurovať. Malé štáty sa stali montážnymi dielňami Západu.
Ulrich Beck už v 90. rokoch píše: „Nadnárodné spoločnosti sa porúčajú nadnárodnostnému rámcu a de facto vypovedajú lojalitu národnoštátnym aktérom. … len v Nemecku bude čoskoro 5 miliónov registrovaných nezamestnaných (kniha je z konca 90. rokov, pozn. autora).“ Zmluva TTIP uprednostňuje veľké kartely, korporácie a koncerny pred malými podnikateľmi, národným a regionálny hospodárstvom; uprednostňujú nadprodukciu a zisk pred kvalitou a prosperitou; uprednostňujú efektívnosť pred sociálnosťou a tvorbou pracovných miest; umožňujú predaj GMO - geneticky modifikovaných potravín, chov umelo a chemicky vykrmovaných zvierat v hrozných podmienkach a tak ďalej. Zároveň znemožňuje a komplikuje realizáciu sociálnych a environmentálnych opatrení ako pozitív členstva v EÚ.
Naomi Kleinová pripomína, že nadnárodné korporácie sa dostali až na úroveň vykorisťovania v 19. storočí. „Všetci tu pracujú 6 alebo dokonca aj 7 dní v týždni a keď sa blíži termín expedície väčšej objednávky, pracuje sa proste tak dlho, kým nie je hotová. Odmietať zostať na zmene nie je možné.“ Kleinová pripomína, že v predpisoch tovární Phillips je odmietnutie, resp. prerušenie práce na zmene zamietnuté a sankcionované prepustením. Téma zefektívnenia a automatizácie práce - zefektívňovanie výroby logicky znamená znižovanie pracovných miest, prehlbovanie chudoby, znižovanie životnej úrovne a nezamestnanosti; ale i znižovanie dôstojných podmienok pre život tých, ktorí pracovali.
Hlad nie je len otázkou produkcie potravín
Počet ľudí, ktorí postupne strácajú prístup k dostatku jedla každoročne narastá. Takmer každý tretí človek na svete nemal v roku 2020 prístup k dostatku jedla. Mnohí sa domnievajú, že svetový hlad je spôsobený „príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla“. V skutočnosti hrá nerovnosť a ozbrojené konflikty väčšiu úlohu. Svet produkuje dostatok potravín na to, aby každý muž, žena a dieťa dostali viac ako 2 300 kilokalórií denne, čo je viac než dostatočné. Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky. Treba dodať, že aj keď sa nás tento problém až tak netýka, mali by sme si uvedomiť závažnosť situácie.
Západné definície hladu a cyklus hladu
Existuje mnoho spôsobov, ako hlad definovať. Keď o hlade hovoria politici alebo medzinárodné humanitárne skupiny, zvyčajne majú na mysli dlhodobý nedostatok uspokojivého množstva potravy. Tento typ hladu býva označovaný ako hlad chronický. Obvykle ho spôsobuje zlá dostupnosť jedla, nedostatok potravín alebo chudoba. Chronický hlad sa bežne vyskytuje v rozvojových oblastiach či vojnových zónach. Zriedka sa s ním môžeme stretnúť aj u nás, napríklad u ľudí bez domova, ktorí žijú pod hranicou chudoby.
My sa ale budeme venovať hladu fyzickému, ktorý sa od hladu chronického líši najmä tým, že ho človek, ktorý ho zažíva, dokáže ľahko uspokojiť. Fyzický hlad môžeme definovať ako dočasné nepohodlie spojené s nutkaním dať si niečo na jedenie. Medzi fyziologické príznaky hladu radíme škvŕkanie v žalúdku, malátnosť, pocit únavy, náladovosť, závraty alebo tiež špecifickú nevoľnosť. Všetky tieto symptómy sú sprevádzané túžbou konzumovať jedlo.
Cyklus hladu a sýtosti je riadený z veľkej časti mozgom, presnejšie časťou medzimozgu zvanou hypotalamus. Nervová sústava podľa americkej štúdie z roku 2017 analyzuje potravu a rozdeľuje ju na energeticky bohatú a chudobnú. Tu je však zakopaný pes súvisiaci s každoročným nárastom obezity. Náš mozog totiž vyhľadáva predovšetkým kaloricky bohaté jedlá, aby bol pripravený na prípadný nedostatok živín v budúcnosti. Pocity hladu a sýtosti sú ovplyvňované dvoma základnými hormónmi - ghrelinom a leptínom. Ak ste už nejakú dobu nejedli, začne váš žalúdok produkovať ghrelin, ktorý zvyšuje chuť do jedla, mimovoľné pohyby žalúdka a sekréciu žalúdočnej kyseliny. Ak ste sa však už najedli dostatočne, prichádza na scénu leptín. Ten je vylučovaný tukovými bunkami a interaguje s mozgom. Upozorňuje ho, že máte už dostatok kalórií, a preto je čas signály hladu potlačiť.
Čo sa deje s telom, keď máme hlad a keď sa najeme?
Keď máme hlad:
- Žalúdok dá signál mozgu, že je prázdny.
- Hladina glukózy v krvi klesá.
- Mozog rozdá ďalšie pokyny.
- Tráviaca sústava začne produkovať hormón ghrelín.
- Podžalúdková žľaza prestáva produkovať inzulín.
Keď sa najeme:
- Tukové bunky začnú produkovať leptín.
- Mozog začne rozdávať úlohy.
- Žalúdok začne tráviť nové jedlo a posúvať ho ďalej do tráviacej sústavy.
- V krvi sa zvýši hladina glukózy a svaly majú opäť dostatok energie.
- Podžalúdková žľaza začne produkovať inzulín, ktorý roznáša živiny po celom tele.
Ako hlad dopadá na naše telo?
- Blúdivý nerv vysiela signály do mozgu o tom, ako plný alebo prázdny váš žalúdok je.
- Bunky tráviacej sústavy začnú produkovať hormón ghrelin, ktorý vyvolá pocit hladu.
- Žalúdok sa začne sťahovať, čím posúva zostávajúce jedlo do čriev.
- Pocit hladu zvyšuje vašu impulzívnosť a znižuje schopnosť robiť dlhodobé rozhodnutia.
- Hlad zamedzuje pankreasu produkovať hormón inzulín.
Hlad vs. chuť
Hlad je fyziologický. Môžete ho pociťovať vďaka biologickým zmenám v tele, ktoré signalizujú, že je čas jesť, aby ste si udržali energiu na potrebné činnosti. Chuť do jedla je však len prostá túžba jesť. Pocit veľkého stresu, rozrušenie, nudy alebo vystavenie konkrétnemu jedlu, ktoré vyzerá či vonia lahodne, môže zvýšiť chuť do jedla aj napriek tomu, že nie ste skutočne hladný. Stres, depresia alebo roztržitosť môžu naopak tiež spôsobiť, že apetít stratíte.
Aké faktory majú vplyv na naše chute?
Strava: Potraviny, ktoré obsahujú dostatok bielkovín, tukov, vlákniny a komplexných sacharidov, majú tendenciu zasýtiť vás na omnoho dlhšiu dobu ako takzvané potraviny prázdne. Vysoko spracované potraviny, najmä tie, ktoré obsahujú veľa jednoduchých cukrov, váš apetít len posilňujú, pretože vedú k rýchlym výkyvom hladiny cukru v krvi.
Životný štýl: Hlad a chuť k jedlu môžu ovplyvniť tiež napríklad cvičenie a aktivita počas dňa. Ak cvičíte často, pravdepodobne budete mať hlad častejšie, pretože vaše telo potrebuje pre svoje fungovanie viac kalórií a s nimi spojených živín.
Psychický stav: Nálada môže mať na chuť k jedlu obrovský vplyv. Napríklad už spomínaný stres, nuda, depresia alebo silné emócie môžu chuť k jedlu zmeniť na nepoznanie.
Medikácia: Chuť do jedla môžu ovplyvniť aj lieky. Potlačenie alebo zvýšenie chuti do jedla býva často vedľajším účinkom, existujú ale aj lieky, u ktorých je zvýšenie alebo zmiernenie apetítu primárnym a chceným efektom.
Zlá nálada z hladu?
Ak sa po dobu aspoň dvoch hodín nenajete, hladina glukózy v krvi klesne, čo spôsobí hormonálne zmeny. Vaše telo uvoľní adrenalín a kortizol. To sú stresové hormóny, ktorých produkcia môže vaše telo nielen vystresovať, ale vyvolať vo vás až pocity zúrivosti. Váš mozog navyše v stresových situáciách spotrebováva veľké množstvo energie! Kombinácia týchto aspektov potom vedie k nevrlej až afektívnej nálade. Hlad potom jednoducho vyvolá neúmernú reakciu organizmu na niečo nepríjemné.
Ako zabrániť hladu
Ak máte rýchly metabolizmus, alebo vás často sužuje hlad, uistite sa, že jete dostatok potravín s vysokým obsahom vlákniny. Vlákninu a komplexné sacharidy totiž trávi vaše telo výrazne pomalšie ako rýchle cukry a rafinované potraviny. Účinky vlákniny podporte konzumáciou potravín s vysokým obsahom bielkovín a zdravých tukov.
Medzinárodný deň boja proti chudobe
Organizácia Spojených národov uznala už v roku 1992 deň 17. októbra za Medzinárodný deň boja proti chudobe a Svetový deň výživy. Mnohí z nás si ho však pripomínajú každý deň. Pretože chudoba je pre nich súčasťou života. Jedným zo zlých príkladov je Pakistan. Juhoázijská krajina zlyháva vo všetkých smeroch. Či už ide o hospodársky systém, alebo o extrémne islamské náboženstvo. Chudoba sa tu stala dennou rutinou a pod hranicou chudoby žije 60 miliónov obyvateľov.
Už v roku 1987 sa v Paríži zhromaždilo približne 100 000 ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev a z rôznych končín sveta. Na počesť obetí chudoby, hladu, násilia a strachu chceli vyvinúť tlak na štát a spoločnosť, aby zabezpečili rešpektovanie ľudských práv, keďže „kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva.
Pod pojmom chudoba u nás rozumieme predovšetkým nedostatok príjmov. No to je len jeden z povrchných prejavov tohto fenoménu. V širšom zmysle tak v sebe fenomén chudoby zahŕňa napríklad aj obmedzený, či žiaden prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, nedôstojné životné podmienky a veľmi často aj hlad. V takých prípadoch hovoríme o takzvanej extrémnej chudobe. Chudobu vo všetkých jej podobách sa snažia potlačiť najrôznejšie organizácie či inštitúcie. Vo všeobecnosti poznáme absolútnu, alebo aj extrémnu chudobu a relatívnu chudobu. Tou prvou z nich dnes trpí približne každý siedmy človek.
Rozvinuté krajiny ako je napríklad aj Slovensko, svojich občanov pred extrémnou chudobou chránia. K tomu im slúžia najrôznejšie sociálne systémy, ktoré zaisťujú, že aj ľudia bez práce či povedzme ľudia so zdravotným postihnutím, majú čo jesť. Iným druhom chudoby, je takzvaná relatívna chudoba. Narozdiel od extrémnej chudoby ju nájdeme aj v tých najvyspelejších a najbohatších krajinách. Ľudia v relatívnej chudobe už nemajú závažný problém s nedostatkom jedla, zdravotnej starostlivosti alebo hygieny, avšak kvôli nedostatku príjmov sú akoby odstrčení z celkového diania. V mnohých prípadoch nás pritom pred týmto typom chudoby nedokáže ochrániť ani sociálny systém. Hrubým ukazovateľom miery relatívnej chudoby je, že príjem nepresahuje polovicu priemerného príjmu obyvateľstva. Slovensko je z krajín Európskej únie jednou s najnižším percentom obyvateľstva ohrozeného chudobou.